Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Poprad 10Pc/10/2024 8724201173 17. 09. 2024 JUDr. Zuzana Salajová ECLI:SK:OSPP:2024:8724201173.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Poprad, sudkyňou JUDr. Zuzanou Salajovou, v právnej veci navrhovateľa/osoby oprávnenej z vyživovacej povinnosti: A. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C., toho času bytom D. XXX, právne zastúpeného: JUDr. Ing. Marcela Martinkovičová, advokátka, so sídlom Poprad, Nám. sv. Egídia 95, proti osobe povinnej z vyživovacej povinnosti: B. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C., E. XXXX/XX, právne zastúpenej: Mgr. Maroš Ježík, advokát, so sídlom Stará Ľubovňa, Okružná 871/65, o určenie výživného voči plnoletému dieťaťu, takto rozhodol: I. Návrh navrhovateľa zamieta. II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Navrhovateľ – otec osoby povinnej z vyživovacej povinnosti podal dňa 19. 03. 2024 na tunajší súd návrh na určenie výživného voči plnoletému dieťaťu vo výške 180 eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred navrhovateľovi. 2. Podaný návrh odôvodnil tým, osoba povinná z vyživovacej povinnosti je jeho dcérou, je už plnoletá, pričom na čas po rozvode rodičov bola zverená do osobnej starostlivosti jej matky, jeho bývalej manželky. On bol následkom dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť uznaný za invalidného. V súčasnosti je poberateľom invalidného dôchodku vo výške 223,40 eur a peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla v sume 44,91 eur. Celkový mesačný príjem v sume 268,31 eur nepostačuje navrhovateľovi na pokrytie jeho pravidelných mesačných výdavkov. Jeho mesačné výdavky tvoria výdavky na bývanie v sume 120 eur mesačne, doplatkami na lieky 20 eur mesačne. Potom má výdavky na stravu, ošatenie, obuv, hygienické potreby, avšak zvyšok jeho príjmu na úhradu týchto výdavkov nepostačuje. Pokiaľ ide o osobu povinnú z vyživovacej povinnosti, tak táto dovŕšila 30 rokov, je zamestnaná, má pravidelný príjem, ktorého výšku však nepozná. V súčasnej dobe sa osoba povinná z vyživovacej povinnosti na výžive navrhovateľa žiadnym spôsobom nepodieľa, no vyjadrila sa, že bude mu prispievať na základe rozhodnutia súdu. Poukázal na ust. § 66 zákona o rodine v zmysle ktorého, deti, ktoré sú schopné samy sa živiť, sú povinné zabezpečiť svojim rodičom primeranú výživu, ak to potrebujú. Taktiež poukázal na rozhodnutie R 38/1967 a tiež rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn,. 7Co/100/2012 podľa ktorého sa miera vyživovacej povinnosti odvíja od „primeranosti“. Vzhľadom na vyššie uvedené žiadal, aby súd podanému návrhu v celom rozsahu vyhovel, a zaviazal osobu povinnú z vyživovacej povinnosti zaviazal prispievať mu na výživu sumou 180 eur mesačne. 3. Osoba povinná z vyživovacej povinnosti vo svojom vyjadrení k návrhu s podaným návrhom nesúhlasila a žiadala ho v celom rozsahu zamietnuť. Mala za to, že podaný návrh je nedôvodný.
Navrhovateľ je jej biologickým otcom, avšak nikdy sa o ňu riadne nestaral, po rozvode manželstva s jej matkou nehradil pravidelne súdom určené výživné. Taktiež dôvodom rozvodu manželstva bol výlučne alkoholizmus navrhovateľa, v dôsledku ktorého navrhovateľ trpí ochoreniami, pre ktoré sa stal navrhovateľ invalidným a teda sám navrhovateľ svojím konaním sa dostal do súčasného stavu a nemožnosti vlastnou prácou a príjmom z nej, si sám zabezpečovať všetky svoje potreby. Taktiež návrh je nedôvodný aj preto, že by to bolo v rozpore s dobrými mravmi podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, pretože by bolo amorálne priznať výživné navrhovateľovi, ktorý sa za celý svoj doterajší život žiadnym spôsobom nepodieľal riadne na výžive a výchove svojej dcéry, tak ako o ňu neprejavoval žiaden záujem. Predložila rozsudok o rozvode jej rodičov ako aj rozsudok o návrhu navrhovateľa o určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela, kde v oboch bolo uvedené, že navrhovateľ si riadne a včas neplnil vyživovaciu a tiež skutočnosť, čo spôsobilo zhoršený zdravotný stav navrhovateľa i rozvod manželstva. 4. Navrhovateľ vo svojom vyjadrení k stanovisku osoby povinnej z vyživovacej povinnosti uviedol, že si riadne a včas plnil vyživovaciu povinnosť v zmysle rozsudku o rozvode OS PP sp. zn. 12C/32/2007, s platením výživného sa nedostal do omeškania a tejto súvislosti voči nemu nebolo vedené exekučné konanie. Taktiež bol so svojimi deťmi v pravidelnom kontakte, dokonca deti aj exmanželka navštevovali jeho domácnosť 3 – 4-krát týždenne. V kontakte s dcérou bol aj počas pandémie COVID-19, kedy mu robila nákupy. Až od podania tohto návrhu došlo k obmedzeniu kontaktu medzi ním a dcérou, dcéra neodpovedá na telefonické hovory a odmieta s ním komunikovať. 5. Súd vo veci nariadil pojednávanie, ktorého sa zúčastnil navrhovateľ, jeho právna zástupkyňa, osoba povinná z vyživovacej povinnosti a jej právny zástupca. 6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, výsluchom právnej zástupkyne navrhovateľa, výsluchom osoby povinnej z vyživovacej povinnosti, výsluchom právneho zástupcu osoby povinnej z vyživovacej povinnosti, výsluchom svedkyne B. F. a oboznámením sa s listinnými dôkazmi, najmä návrhom, rodným listom plnoletej dcéry, oznámením Sociálnej poisťovne o výplate dôchodku z 08. 12. 2023, potvrdením ÚPSVaR Kežmarok o poberaní peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla za roky 2023 a 2024, vyjadrením právneho zástupcu plnoletej dcéry z 09. 04. 2024, rozsudkom Okresného súdu Poprad č. k. 12C/32/2007 - 58 z 28. 06. 2007, rozsudkom Okresného súdu Poprad č. k. 7C/74/2010 - 19 zo 17. 05. 2010, odpoveďami na lustrácie účastníkov v Registri obyvateľov SR, registri Sociálnej poisťovne, uznesením Okresného súdu Poprad sp. zn. 14Pc/10/2024 z 15. 05. 2024 o nespojení vecí, vyjadrením právneho zástupcu plnoletej dcéry zo 06. 06. 2024, rozhodnutím Sociálnej poisťovne o priznaní invalidného dôchodku navrhovateľovi z 01. 06. 2010, rozhodnutím Sociálnej poisťovne o zvýšení invalidného dôchodku navrhovateľovi zo 07. 12. 2023, vyjadrením právnej zástupkyne navrhovateľa z 09. 07. 2024, rozhodnutím ÚPSVaR Poprad o vydaní preukazu občana s ťažkým zdravotným postihnutím bez sprievodu z 19. 12. 2008, komplexným posudkom ÚPSVaR Poprad z 12. 10. 2010 spolu s prílohou – miera funkčnej poruchy a stupeň zdravotného postihnutia jednotlivých systémov, zápisnicou o pojednávaní z 19. 08. 2024 a zistil nasledovné. 7. Navrhovateľ vo svojej výpovedi uviedol, že na podanom návrhu trvá. Výživné od detí potrebuje na zabezpečenie svojich vecí, a to vyplatenie bývania svojej matke, aby neskončil na ulici. Tvrdenia jeho bývalej manželky, že neplatil výživné, sú klamstvo. Rozviedli sa v roku 2007 a bývalá manželka má doposiaľ prístup na jeho účet. Trval na tom, že výživné platil riadne a včas, zdôraznil, že sa voči nemu neviedlo exekučné konanie. Výživné platil priamo na ruku manželke a preto to nevie preukázať. Výživné platil v sume 900,- Sk a 1 100,- Sk. Nevedel uviesť do kedy platil výživné, avšak dcére do času, do kedy to potrebovala. Pracoval 30 rokov. Mal však dopravnú nehodu a bol mu priznaný invalidný dôchodok, Vzhľadom na jeho diagnózu má problém nájsť si prácu. Pracoval aj v zahraničí. S dcérou komunikoval pravidelne, no odkedy na jej popud podal tento návrh, s ním dcéra nekomunikuje. Čo sa týka požívania alkoholu vo zvýšenej miere, v súčasnej dobe chodí k psychiatričke, u ktorej sa 2-krát do roka podrobuje odberu krvi a moču. Nesúhlasil so závermi v komplexnom posudku, kde je uvedené, že je na 4. stupni Jelínkovej sústavy alkoholizmu. Nepracuje asi 2 roky. O deti sa staral deti k nemu chodili pravidelne, kontaktovali ho. Dával im aj vreckové mimo výživného asi 50 eur. Deťom prispieval na výživu aj počas ich štúdia na vysokej škole. Taktiež im dal po 50 eur aj pred Vianocami, keď pracoval. Sumu 180 eur, ktorú titulom výživného žiada od dcéry, žiada na zabezpečenie bývania a platenia výživného. Z invalidného dôchodku to nie je v jeho možnostiach platiť. Nevedel uviesť, prečo má dôchodok v takej sume, ako mu bol priznaný.
8. Právna zástupkyňa navrhovateľa vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedla, že na podanom návrhu trvajú, nakoľko bolo preukázané, že navrhovateľ má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, ktorý mu bráni nájsť si prácu, je poberateľom invalidného dôchodku a peňažného príspevku na kompenzáciu, čo však nepostačuje na úhradu jeho nevyhnutných výdavkov. 9. Osoba povinná z vyživovacej povinnosti vo svojej výpovedi zotrvala na svojom stanovisku a zamietnutí návrhu v celom rozsahu. Všetky jej finančné potreby riešila vždy s matkou. Podľa jej vedomostí jej otec na jej výživy neprispieval žiadnu sumou, preto si na vysokej škole brala študentskú pôžičku, aby mohla študovať, nakoľko iba matka zabezpečovala jej potreby. S otcom bola v kontakte, podľa toho v akom bol stave. Bol to nepravidelný kontakt, ale zvykol sa ozvať. Ozýval sa zvyčajne, keď potreboval jedlo, lieky alebo víno. Otec požíval alkoholické nápoje od jej útleho detstva. Keď žil na sídlisku Juh v Poprade, nikdy neprišiel on za nimi, vždy iba oni prišli za ním. Potvrdila, že navrhovateľ inicioval stretnutie u mediátorky, že sa chce dohodnúť, no ani ona ani brat nesúhlasili s tým, aby mu pravidelne prispievali na výživu, nakoľko ani jeden z nich sa necíti byť dlžníkom otca. Keďže sa nedohodli, povedal im, že to dá na súd, na čo zareagovala, nech robí čo chce, no ona s návrhom súhlasiť nebude. Nie je stotožnená čo spravil. Nestaral sa o nich, vlastným pričinením si môže za svoj stav a má vedomosť, e aj v súčasnej dobe požíva alkoholické nápoje. S otcom sa naposledy stretla dávno, nebolo to v blízkom období. Otec ju kontaktoval, avšak ešte minulý rok mali výmenu názorov, povedala mu, že s ním skončila. Od toho času mu nedvíha telefón, nie sú v žiadnom kontakte a už ani on ju nekontaktuje, naposledy kvôli mediácii. Po rozvode za ním chodievali, vyvenčiť mu psa, bolo to na hodinku – dve. Mala za to, že návrh je nedôvodný a žiadala ho zamietnuť 10. Právny zástupca osoby povinnej z vyživovacej povinnosti vo svojej výpovedi na pojednávaní žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť, nakoľko je nedôvodný. Mal za to, že správanie navrhovateľa, ktorým sa sám priviedol do stavu sociálnej núdze, vykazuje vzťahu k osobe povinnej z vyživovacej povinnosti správanie v rozpore s dobrými mravmi, pre ktoré nie e možné priznať výživné. Poukázal na to, že v minulosti v čase, keď odporkyňa bola maloletá, došlo k rozvodu manželstva jej rodičov, kde jedinou príčinou bol alkoholizmus navrhovateľa a jeho neochota liečiť sa za pomoci odborníkov. Toto je konštatované vo viacerých súdnych rozhodnutiach, okrem rozhodnutia o rozvode manželstva aj v rozhodnutí o návrhu navrhovateľa na určenie príspevku rozvedenému manželovi. Zároveň navrhovateľ, napriek svojmu tvrdeniu o riadnom platení výživného, si svoju vyživovaciu povinnosť neplnil riadne a včas, o dcéru neprejavoval riadny záujem, všetky potreby povinnej z vyživovacej povinnosti zabezpečovala jej matka. Medzi účastníkmi dochádzalo k sporadickému stretávaniu, aj to vždy na popud dcéry a nikdy nie ako prejav opravdivého záujmu navrhovateľa o svoje dieťa. Rovnako dcére žiadnym spôsobom neposkytoval plnenie ani v rámci sviatkov, Vianoc. Poukázal na to, že stav v akom sa navrhovateľ aktuálne nachádza, je spôsobený výlučne konaním navrhovateľa, dcéra na jeho aktuálnej životnej situácii nenesie žiaden podiel a hoci je navrhovateľ jej biologickým otcom, vo vzťahu k nemu necíti žiadnu povinnosť a už vôbec nie povinnosť, prispievať mu na výživu. Na záver uviedol, že v danom prípade vzhľadom na správanie navrhovateľa voči osobe povinnej z vyživovacej povinnosti je možná aplikácia § 75 ods. 2 zákona o rodine, kedy súd nie je povinný priznať výživné oprávnenej osobe, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi. Taktiež mal za to, že obmedzená pracovná schopnosť navrhovateľa je primárne spôsobená jeho alkoholizmom a z tohto dôvodu nie je možné prípadnú nemožnosť spôsobenú výškou súčasného príjmu sanovať priznaním výživného zo strany plnoletých detí. Náhradu trov konania si v tomto konaní neuplatnil. 11. Súd na návrh osoby povinnej z vyživovacej povinnosti vypočul svedkyňu, B. F., ktorá je matkou osoby povinnej z vyživovacej povinnosti a bývalou manželkou navrhovateľa, ktorá po poučení súdom výpoveď neodmietla. Vo svojej výpovedi ďalej uviedla, že navrhovateľ po rozvode ich manželstva neprispieval na výživu ich spoločných detí. Jediná čiastka, ktorú od neho dostala, bola čiastka z predaja ich spoločného bytu. Bolo to asi v roku 2007. Jej do rúk navrhovateľ na deti neplatil žiadne výživné, nepodieľal sa na ich výdavkoch, keď navštevovali vysokú školu. Netrávil s nimi dostatok času, netrávil s nimi voľné chvíle. Deti nemali nikdy zakázané stretnúť sa so svojím otcom. Hneď po rozvode manželstva, keď bývala ešte u rodičov, občas prišiel za deťmi, ale bolo to iba chvíľkové obdobie. Akonáhle si našiel bývanie, ktoré mu poskytli kamaráti, za deťmi už neprišiel. Raz dala aj návrh na vykonanie exekúcie, vzápätí tento návrh stiahla, pretože ho vyplatila dlh z predaja bytu. Potom aj keď neplatil, návrh na vykonanie exekúcie nepodala, pretože nechcela, aby sa dostal do väzenia, hlavne kvôli deťom. On príležitostne pracoval a občas nejakú čiastku zaplatil. Keby bol vo výkone trestu, nepracoval by vôbec. Deti istý čas
otca navštevovali, avšak z vlastnej iniciatívy, dokonca mu občas aj nakúpili potraviny. Mala za to, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný. Svedočné si neuplatnila. 12. Podľa oznámenia ústredia Sociálnej poisťovne o výplate dôchodku v hotovosti zo dňa 08. 12. 2023 navrhovateľ je príjemcom invalidného dôchodku v sume 223,40 eur mesačne od 02. 01. 2024. 13. Podľa potvrdenia ÚPSVaR Poprad, o poberaní peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky motorového vozidla za rok 2023, navrhovateľ bol od januára 2023 do júla 2023 poberateľ príspevku v sume 39,15 eur, od augusta 2023 v sume 44,91 eur mesačne. 14. Podľa rozhodnutia ÚPSVaR Poprad zo dňa 19. 12. 2008 sa navrhovateľ považuje za občana s ťažkým zdravotným postihnutím a bol mu vydaný preukaz občana s ťažkým životným postihnutím bez sprievodcu. Podľa komplexného posudku, ktorý vydal ÚPSVaR Poprad, miera funkčnej poruchy navrhovateľa je 50% a preto sa považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím a termín opätovného posúdenia zdravotného stavu nie je potrebný. V odôvodnení predmetného posudku je uvedené, že navrhovateľ trpí postihnutím nervovej sústavy /IV. fáza alkoholizmu/, s poškodením viacerých orgánov – žalúdka, pečene, poruchou osobnosti s rodinnými a sociálnymi dôsledkami chronického alkoholizmu. Netrpí závažnejším ochorením pohybového aparátu. 15. Rozsudkom Okresného súdu Poprad č. k. 12C/32/2007 - 58 zo dňa 28. 06. 2007 bolo manželstvo navrhovateľa a matky osoby povinnej z vyživovacej povinnosti rozvedené, v tom čase maloleté deti boli zverené do osobnej starostlivosti matky, otec bol zaviazaný prispievať na výživu osoby povinnej z vyživovacej povinnosti sumu 1 100,- Sk mesačne a na mal. syna sumou 900,- Sk. Otec bol oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi neobmedzene. V úvode odôvodnenia rozsudku je uvedené, že manžel začal časom vo zvýšenej miere požívať alkoholické nápoje, nevenoval sa rodine ani domácnosti, čo sa nepriaznivo prejavilo na spolužití. Od roku 2004 prestal prispievať aj na výživu maloletých detí. Odporca neprejavil vážny záujem liečiť sa z alkoholovej závislosti, pod vplyvom alkoholu je agresívny, čo nepriaznivo vyplýva a psychiku detí. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 07. 08. 2007. 16. Rozsudkom Okresného súdu Poprad č. k. 7C/74/2010 - 19, bo zamietnutý návrh navrhovateľa o priznanie príspevku na výživu rozvedeného manžela. V odôvodnení rozsudku v 2. odseku súd uviedol, že na pojednávaní konanom dňa 17. 05. 2010, že dôvodom prečo si vybavuje invalidný dôchodok je choroba, ktorou trpí a táto má pôvod v požívaní alkoholických nápojov. V súčasne dobe alkoholické nápoje nepožíva. Ďalej uviedol, že príčinou rozvodu manželstva bolo požívanie alkoholických nápojov, bola mu stanovená vyživovacia povinnosť voči mal. deťom, ktorú si plní, pokiaľ má finančné prostriedky. V závere odôvodnenia súd uviedol, že súd nemôže konštatovať, pretože by bolo rozpore s dobrými mravmi, že muž vo veku 37 rokov z dôvodu, že bol závislý na alkohole, nie je schopný sám sa živiť a už vonkoncom nemožno konštatovať, že muž v takomto veku, ktorý si riadne neplní vyživovaciu povinnosť voči dvom maloletým deťom, ktorý zapríčinil rozvod manželstva tým, že požíval alkoholické nápoje, od bývalej manželky, ktorá sa riadne stará o maloleté deti, riadne pracuje, oprávnený požadovať výživné v akejkoľvek výške. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 13. 07. 2010. 17. Podľa výpisu z lustrácie v registri Sociálnej poisťovne je osoba povinná z vyživovacej povinnosti zamestnaná od roku 2018 v spol. G. H., I., s príjmom cca 1 100,- eur mesačne. 18. Podľa § 66 Zákona o rodine, deti, ktoré sú schopné samy sa živiť, sú povinné zabezpečiť svojim rodičom primeranú výživu, ak to potrebujú. Podľa § 67 ods. 1, 2 Zákona o rodine, každé dieťa plní vyživovaciu povinnosť voči rodičom v takom rozsahu, aký zodpovedá pomeru jeho schopností, možností a majetkových pomerov k schopnostiam, možnostiam a k majetkovým pomerom ostatných detí. Vyživovacia povinnosť medzi manželmi a poskytovanie príspevku na výživu rozvedenému manželovi predchádza vyživovaciu povinnosť detí voči rodičom. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. 19. V danom prípade navrhovateľ – otec osoby povinnej z vyživovacej povinnosti požiadal o priznanie výživného od plnoletej dcéry, a to z dôvody, že jeho príjem nepostačuje ani na pokrytie základných potrieb a zároveň dcéra je už plnoletá, už dávno ukončila štúdium na vysokej škole, je schopná sama živiť a on to potrebuje. 20. V zmysle § 66 Zákona o rodine, vyživovacia povinnosť detí voči rodičom vzniká pri splnení dvoch zákonných predpokladov, a to: - schopnosť detí samostatne sa živiť - potreba zo strany rodiča 21. Návrh na určenie výživného je oprávnený podať iba rodič (poprípade obaja rodičia), ktorý výživné potrebuje a nemôže si ho zabezpečiť sám. Ustanovenie §156 CMP vymedzuje účastníkov tohto konania nasledovne: „Účastníkmi konania vo veciach výživného plnoletých osôb sú osoba oprávnená na výživné a osoba, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné.“ 22. Podľa odbornej právnej literatúry: „Ide však predovšetkým o morálnu povinnosť detí k rodičom, najmä s ohľadom na predchádzajúcu starostlivosť a výchovu. Ak by však i napriek potrebe rodičov nedošlo k plneniu vyživovacej povinnosti zo strany detí, rodičia sú oprávnení obrátiť sa na príslušný súd so svojím návrhom na určenie výživného.“ 23. Súd posudzuje určenie výživného vzhľadom na okolnosti konkrétneho prípadu, prihliada najmä na: „majetkové pomery rodičov, na ich schopnosť a možnosť pracovať a zamestnať sa, na ich vek a zdravotný stav, a má zabezpečiť uspokojenie všetkých bežných životných potrieb a ostatných odôvodnených potrieb, ako bývania, stravovania, kultúry atď.“ Súd však posudzuje aj to, či by nebolo uloženie vyživovacej povinnosti v rozpore s dobrými mravmi (v prípade, že rodič zanedbával starostlivosť o dieťa). Na rozdiel od vyživovacej povinnosti rodičov k deťom, deti majú voči rodičom povinnosť zabezpečiť primeranú výživu. To znamená, že dieťa nemusí zabezpečiť rodičovi rovnakú životnú úroveň, akú má dieťa. 24. Zároveň je potrebné uviesť, že vyživovaciu povinnosť detí k rodičom predíde vyživovacia povinnosť, ktorá má prednosť, a to vyživovacia povinnosť medzi manželmi alebo vyživovacia povinnosť rodiča ako rozvedeného manžela. 25. Na základe vykonaných dôkazov mal súd za preukázané, že manželstvo navrhovateľa a matky osoby povinnej z vyživovacej povinnosti bolo ešte v roku 2007 právoplatne rozvedené. Zároveň navrhovateľ v roku 2010 podal návrh na určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela, ktorý bol v celom rozsahu zamietnutý. Teda vyživovacia povinnosť, ktorá má prednosť pred vyživovacou povinnosťou detí k rodičom v danom prípade neexistuje. Rovnako mal súd za preukázané, že navrhovateľ uplatnil návrh aj voči druhému plnoletému dieťaťu a konanie sa vedie na tunajšom súde pod sp. zn. 14Pc/10/2024 a o návrhu doposiaľ rozhodnuté nebolo. Ďalej z vykonaného dokazovania mal za súd za preukázané, že navrhovateľ toho času nepracuje, nemá príjem zo závislej činnosti, nakoľko na základe Komplexného posudku ÚPSVaR PP z roku 2010 je miera funkčnej poruchy navrhovateľa 50 % a preto sa považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím a termín opätovného posúdenia zdravotného stavu nie je potrebný. Na základe toho bol navrhovateľovi priznaný od 01. 01. 2010 invalidný dôchodok, ktorý je v súčasnej dobe od januára 2024 vo výške 223,40 eur. Okrem toho je navrhovateľ poberateľom peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky motorového vozidla v sume 44,91 eur mesačne. Celkový príjem navrhovateľa je tak v sume 268,91 eur. Jeho výdavky sú v sume 120 eur bývanie, lieky 20 eur, ďalej má výdavky na stravu, ošatenie.
Zároveň samotný navrhovateľ vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že predmetné výživné od dcéry v sume 180 eur mesačne a tiež aj syna žiada na zabezpečenie bývania, pretože chce splatiť bývanie svojej matke. Taktiež súd mal z predložených listinných dôkazov za preukázané, že navrhovateľ po rozvode manželstva si súdom uloženú povinnosť prispievať na výživu svojich nezaopatrených detí neplnil riadne a včas, čo je skonštatované najmä v rozsudku OS Poprad č. k. 7C/74/2010 - 19 zo dňa 17. 05. 20210, kde samotný navrhovateľ vo svojej výpovedi uviedol, že vyživovaciu povinnosť si plní, pokiaľ má finančné prostriedky. V závere odôvodnenia tohto rozsudku je súčasne uvedené, navrhovateľ si riadne neplní vyživovaciu povinnosť voči dvom maloletým deťom. Proti predmetnému rozsudku navrhovateľ nepodal odvolanie. Súd tiež mal za preukázané, že osoba povinná z vyživovacej povinnosti ukončila vysokoškolské štúdium, od roku 2018 má stabilnú prácu, pracuje a je schopná sama sa živiť a zabezpečovať si svoje potreby. Z jej výpovede ako i výpovede svedkyne, jej matky a bývalej manželky navrhovateľa vyplynulo, že navrhovateľ na jej výživu neprispieval pravidelne, všetky výdavky hradila svedkyňa a vysokoškolská pôžička osoby povinnej z vyživovacej povinnosti. Taktiež medzi navrhovateľom a osobou z vyživovacej povinnosti nebol pravidelný kontakt. 26. Súd vzhľadom na vyššie uvedené dospel k záveru, že aj napriek skutočnosti, že osoba povinná z vyživovacej povinnosti je schopná sama sa živiť a navrhovateľ – osoba oprávnená z vyživovacej povinnosti má nízky príjem, bolo by v rozpore s dobými mravmi, ak by súd s poukazom na predchádzajúcu starostlivosť navrhovateľa o svoju dcéru, kedy si vyživovaciu povinnosť neplnil riadne a včas a ani sa s ňou pravidelne nestretával, nezaujímal sa o ňu, priznal výživné plnoletej dcére voči navrhovateľovi. Súd nemôže ani opomenúť, že 50 % miera funkčnej poruchy navrhovateľa, a tým pádom znížená možnosť nájsť si prácu, bola spôsobená výlučne spôsobom života navrovateľa, bez akéhokoľvek zavinenia inej osoby, dokonca osoby povinnej z vyživovacej povinnosti. Taktiež samotný navrhovateľ uviedol, že výživné má slúžiť na zabezpečenie jeho bývania do budúcna, ktoré chce splatiť jeho mame a nie na zabezpečenie jeho aktuálnych nevyhnutných výdavkov. Preto súd podaný návrh v celom rozsahu zamietol, nakoľko má za to, že priznanie výživného by bolo v rozpore s dobrými mravmi. 27. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.