Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Poprad 29P/12/2024 8724201446 03. 07. 2024 JUDr. Monika Heldáková ECLI:SK:OSPP:2024:8724201446.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Poprad v konaní pred sudkyňou JUDr. Monikou Heldákovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom u matky, zastúpeného procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad, dieťa rodičov: matky C. A. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX/XX, E. a otca A. B., nar. X.X.XXXX, trvale bytom C. XX, F. G., o návrhu matky na zvýšenie výživného, takto rozhodol: I. S c h v a ľ u j e rodičovskú dohodu v tomto znení: M e n í rozsudok Okresného súdu Poprad č. k.: 15P/234/2014-20 zo dňa 12.11.2014 tak, že z v y š u j e výživné zo strany otca pre maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 100,- eur mesačne na sumu 200,- eur mesačne od 1.6.2024, ktoré je otec p o v i n n ý platiť k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Návrhom z 28.3.2024 sa navrhovateľka – matka maloletého domáhala zvýšenia výživného na maloleté dieťa. 2. Návrh odôvodnila tým, že maloleté dieťa bolo zverené do osobnej starostlivosti matky, výživné bolo naposledy určené dohodou matky a otca, ktorá bola schválená rozsudkom Okresného súdu Poprad sp. zn.: 15P/234/2014-20 z 12.11.2014. Na základe rozsudku bol otec povinný prispievať na výživu maloletého sumou 100 eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky. Otec výživné platí, avšak nie včas, matka eviduje i nedoplatok výživného za 10 mesiacov roku 2022. Vzhľadom na to, že posledná úprava výživného bola naposledy pred viac ako 9 rokmi, odôvodňuje to zvýšenie výživného. Za dobu od posledného určenia výživného došlo nielen k všeobecnému nárastu životných nákladov, ale aj k podstatnému zvýšeniu výdavkov maloletého. Maloletý od poslednej úpravy začal navštevovať druhý stupeň základnej školy, vznikli náklady na cestovanie MHD (15,- eur mesačne), na učebné pomôcky, náklady na telefón (15 eur mesačne), v škole sa stravuje (126 eur na rok). Maloletý má výborný prospech a často sa zúčastňuje rôznych súťaží a olympiád (výdavky na zápisné). Dieťa rastie, má vyššie nároky v oblasti stravovania a ošatenia, osobnostne sa rozvíja, má viac záľub, v minulom roku sa zúčastnil detského letného tábora (hodnota 384,50 eur), chcel by to absolvovať opäť. Rád navštevuje múzeá, galérie, výstavy, hrady. Matka pravidelne uhrádza poplatok za uskladnenie pupočníkovej krvi (78,50 eur na rok), náklady na holiča predstavujú približne 100 eur ročne (12 eur za ostrihanie každých cca 6 týždňov). Matka pracuje ako SZČO, pracuje každý deň bez nároku na dovolenku, je inštruktorkou autoškoly s priemerným príjmom 1 180 eur mesačne. Otec ani matka nemajú iné vyživovacie povinnosti, maloletý žije s matkou, s otcom sa stretáva, otec občas donesie potraviny, obuv, dobije synovi kredit,
zabezpečuje mu výmenu lyžiarskej výstroje za väčšie, týždeň v roku zvyknú spolu tráviť na dovolenke v Chorvátsku. 3. K návrhu matka priložila potvrdenie o návšteve školy, nájomnú zmluvu, výpis prospechu maloletého, rozpis odpracovaných hodín matky, daňové priznanie, faktúry a pokladničné bloky. 4. Uznesením č. k. 29P/12/2024-55 z 17.04.2024 súd ustanovil maloletému na zastupovanie v konaní procesného opatrovníka Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad (ďalej len „procesný opatrovník“). 5. Súd dňa 12.6.2024 nariadil informatívne stretnutie, ktorého sa zúčastnila matka, otec i procesný opatrovník. Matka zotrvala na svojom návrhu, uviedla, že s otcom sa dohodli na zvýšení výživného na sumu 200 eur mesačne. Otec na informatívnom stretnutí uviedol, že so zvýšením výživného na sumu 200 eur mesačne súhlasí, s maloletým sa momentálne nestretáva. Pracuje na Hoteli Panoráma na Štrbskom plese ako údržbár s priemerným mesačným príjmom okolo 1200 eur mesačne. Býva vo vlastnom byte, energie má 70 eur mesačne a hypotéku 160 eur mesačne. Nikdy nemal problém prispieť i nad rámec súdom určeného výživného. 6. V závere informatívneho stretnutia rodičia uzavreli rodičovskú dohodu, ktorej znenie korešponduje s výrokom tohto rozsudku. 7. Procesný opatrovník prítomný na informatívnom stretnutí súhlasil s rodičovskou dohodou. 8. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie na deň 3.7.2024, ktorého sa zúčastnila matka a procesný opatrovník. Otec maloletého bol na pojednávanie riadne predvolaný a svoju neúčasť vopred písomne ospravedlnil z dôvodu dlhodobo vopred plánovanej dovolenky v termíne od 25.6.2024 do 7.7.2024. Svoje tvrdenie žiadnym spôsobom nepreukázal. Požiadal o náhradný termín, avšak súd jeho žiadosti nevyhovel. 9. Súd vo veci vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový stav veci. 10. Z kópie rodného listu mal súd preukázané, že maloletý je synom navrhovateľky a odporcu. Maloletý A. bol súdnym rozhodnutím zverený do osobnej starostlivosti matky a o. i. bol otec zaviazaný prispievať na jeho výživu sumou 100 eur ročne. Maloletý navštevuje druhý stupeň základnej školy, je nadaný a všestranne zameraný. 11. Podľa § 36 ods. 1 zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane. 12. Podľa § 24 ods. 4 zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. 13. Podľa § 26 zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností. 14. Podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. 15. Podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 16. Podľa § 62 ods. 4 zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
17. Podľa § 62 ods. 5 zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 18. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 19. Podľa § 76 ods. 1 zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. 20. Podľa § 25 ods. 1 zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. 21. Ako je už uvedené v bode 6 tohto odôvodnenia na informatívnom stretnutí uzatvorili rodičia rodičovskú dohodu. Procesný opatrovník na informatívnom stretnutí, a tiež na pojednávaní uviedol, že schválenie rodičovskej dohody je v najlepšom záujme maloletého. 22. Súd schválil navrhnutú rodičovskú dohodu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému, a to konkrétne v časti výživného, keďže táto zodpovedá jeho najlepšiemu záujmu. Na základe schválenej rodičovskej dohody došlo k zvýšeniu výživného na maloletého zo sumy 100 eur mesačne na sumu 200 eur mesačne. Je preukázané, že za obdobie od posledného určenia výživného (t. j. pred 9 rokmi), došlo k zvýšeniu nákladov na maloletého. Zároveň sa konštatuje, že je v možnostiach ha schopnostiach otca prispievať na výživu maloletého v uvedenej výške. Súd veľmi pozitívne hodnotí i snahu otca podieľať sa na zabezpečovaní potrieb maloletého aj inak než platením výživného (a to napr. zabezpečením lyžiarskeho výstroja, obuvi, potravín, trávenia dovolenky a pod.). 23. Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh. Obaja manželia si uplatnili nárok na náhradu trov konania. 24. Podľa § 58 ods. 1 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 25. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 53 až § 55 CMP). 26. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia tak, že žiadnemu z účastníkov konania nepriznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko si náhradu trov konania účastníci ani neuplatnili (výrok III.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom Okresného súdu Poprad. (§ 355 ods. 1 CSP) Rodičia nie sú oprávnení podať odvolanie voči výroku, ktorým bola schválená rodičovská dohoda. (§ 122 CMP) V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, ktorej veci sa týka a čo sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), musí byť podpísané a uvedená spisová značka konania. (§ 127 a § 363 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolanie. (§ 364 CSP) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP) Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. (62 ods. 1 CMP) Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 CMP) Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko. (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na nariadenie súdneho výkonu rozhodnutia.