Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Poprad 24C/23/2024 8724201535 02. 05. 2024 JUDr. Dušan Miškovčík ECLI:SK:OSPP:2024:8724201535.1
Uznesenie Okresný súd Poprad v spore žalobcu: MAURIS s.r.o., so sídlom nám. Dr. Václava Holého 1050, 180 00 Praha 8, Česká republika, IČO: 25 978 471, zastúpený: Advokátska kancelária Prachová & Partners s.r.o., so sídlom Pribinova 20, 811 09 Bratislava, IČO: 50 491 300, proti žalovanému: A. B. C., D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX, F., G. D., o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia takto rozhodol: I. Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z a m i e t a. II. Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a. odôvodnenie: 1. Návrhom doručeným súdu dňa 07.04.2024 sa žalobca domáha, aby súd nariadil zabezpečovacie opatrenie, ktorým zriadi záložné právo v prospech žalobcu na ťarchu pozemku nachádzajúceho sa v okrese F., obci Veľká Lomnica, v katastrálnom území H. I., parc. číslo 1362/293, ostatná plocha o výmere 890 m2 vo vlastníctve A. B. C., D. E. nar. XX.XX.XXXX, a to na zabezpečenie sumy vo výške 74.491 eur spolu s príslušenstvom a náhradou trov konania, ktorej zaplatenia sa žalobca bude domáhať v civilnom súdnom konaní. 2. V návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia žalobca tvrdil, že žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 07.07.2022 kúpnu zmluvu, na základe ktorej sa žalobca ako predávajúci zaviazal na žalovanú ako kupujúcu previesť vlastnícke právo k pozemku nachádzajúcom sa v okrese F., obci Veľká Lomnica, katastrálnom území Veľká Lomnica, parc. číslo 1362/293, ostatná plocha o výmere 890 m2, a to za kúpnu cenu vo výške 115.000 eur. V súlade s bodom 5.1. kúpnej zmluvy podal žalobca dňa 08.07.2022 návrh na vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v prospech žalovaného spolu so žiadosťou o zápis v zrýchlenom konaní na príslušný Okresný úrad Kežmarok. Na základe uvedeného návrhu bol vykonaný zápis vlastníckeho práva žalovaného k nehnuteľnosti, ktorým došlo k prevodu vlastníckeho práva nehnuteľnosti zo žalobcu na žalovaného, a to bez toho, aby žalovaný zaplatil akúkoľvek časť kúpnej ceny. Žalovaný je vlastníkom nehnuteľnosti i v deň podania návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. V zmysle bodu 3.2. kúpnej zmluvy sa žalovaný zaviazal zaplatiť žalobcovi ako predávajúcemu kúpnu cenu vo výške 115.000 eur na účet žalobcu v splátkach a to prvá splátka 80.000 eur najneskôr do 25.8.2022 a druhá splátka 35.000 eur najneskôr do 31.10.2022. Žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením kúpnej ceny, pričom prvú splátku zaplatil dňa 22.09.2022 a zvyšok kúpnej ceny vo výške 35.000 eur nezaplatil ku dňu podania návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia ani čiastočne. Napriek opakovaným prísľubom a uisteniam žalovaného, že kúpnu cenu zaplatí v celej výške, tento svoj záväzok nesplnil. Žalobca okrem peňažnej pohľadávky na zaplatenie zvyšku kúpnej ceny (spolu s príslušenstvom) eviduje voči žalovanému aj ďalšiu peňažnú pohľadávku vo výške 1.000.000 českých korún (39.491- Eur), a to na základe nezaplatenej zmenky vystavenej žalovaným v prospech jediného konateľa a spoločníka žalobcu, pána J. K., bytom L. M. XXX. Žalovaný a ani aval, Mgr. Thomas Gordon Austrien, bytom F., F. XX, G. D. neplnili zmenkovú sumu ku dňu podania návrhu ani čiastočne.
3. Potrebu bezprostrednej úpravy pomerov medzi účastníkmi žalobca odôvodnil tým, že v mesiaci marec 2024 prestal žalovaný so žalobcom komunikovať o splnení svojich záväzkov, čo vyvolalo zvýšené obavy žalobcu ohľadom splatenia jeho pohľadávok. Zmena postoja žalovaného, a s tým spojené obavy viedli žalobcu k lustrácií listu vlastníctva nehnuteľnosti a realitných portálov, za účelom zistenia ako, resp. či žalovaný nenakladá s nehnuteľnosťou spôsobom, ktorý by vylučoval, resp. ohrozoval uspokojenie jeho pohľadávok voči žalovanému. Na základe uvedenej lustrácie bolo zistené, že žalovaný sa pokúša nehnuteľnosť predať prostredníctvom realitných kancelárií, resp. portálov, na ktorých je pozemok ponúkaný na predaj. Takýmto predajom by prípadné budúce uspokojenie pohľadávok žalobcu bolo ohrozené, resp. je možné predpokladať, že by bolo vylúčené, nakoľko žalobca nemá vedomosť o inom majetku žalovaného, ktorý by mohol byť použitý na zaplatenie jeho záväzkov. Nakoľko žalovaný dlžnú sumu žalobcovi dobrovoľne nezaplatil, neposkytol žalobcovi žiadne zabezpečenie pohľadávky a v marci 2024 začal komunikovať potrebu dlhšej lehoty na splnenie svojich záväzkov, je žalobca nútený domáhať sa svojho nároku súdnou cestou. Ohrozenie budúcej exekúcie žalobca vidí v tom, že nič nebráni žalovanému previesť nehnuteľnosť na tretiu osobu a prijatú odplatu použiť podľa ľubovôle. Žalobca nemá vedomosť o inom majetku žalovaného, z ktorého by bolo možné pohľadávku uspokojiť, tiež nemá vedomosť o podnikateľskej činnosti alebo zamestnaní žalovaného, z ktorých by mu plynuli príjmy postačujúce na uspokojenie pohľadávok žalobcu. Vo veci samej sa žalobca bude domáhať zaplatenia sumy vo výške 74.491 eur spolu s príslušenstvom, a to na príslušných súdoch Českej republiky. Proporcionalitu v zásahu do práv žalovaného žalobca vzhliadal v tom, že zabezpečovacie opatrenie znemožní predaj majetku na iné subjekty bez toho, aby žalovaný splnil svoje záväzky voči žalobcovi, pričom žalovaný nebude žiadnym spôsobom obmedzený v užívaní či predaji nehnuteľnosti. Žalovaný zároveň nemôže byť dotknutý výkonom záložného práva skôr ako bude pohľadávka žalobcu právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. 4. Na osvedčenie svojich tvrdení žalobca predložil listinné dôkazy a to kúpnu zmluvu zo dňa 07.07.2022, návrh na vklad zo dňa 07.07.2022, výpis z listu vlastníctva č. XXXX pre obec a katastrálne územie H. I. v okrese F., inzerát na predaj nehnuteľnosti, potvrdenie o platbe a zmenku z dňa 08.01.2020. 5. Podľa §324 ods. 1 v spojení s ust. §344 Civilného sporového poriadku pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť zabezpečovacie opatrenie. 6. Podľa § 324 ods. 3 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovací opatrením. 7. Podľa ust. §326 ods. 1 v spojení s ust. §344 Civilného sporového poriadku v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa §132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého zabezpečovacieho opatrenia sa navrhovateľ domáha. 8. Podľa ust. §343 ods. 1 Civilného sporového poriadku zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 9. Na každom súdnom rozhodnutí vrátane rozhodnutia, ktorým sa rozhoduje o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, musí existovať právny záujem. 10. Podstata právneho záujmu sa odlišuje podľa toho, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha a akej veci sa týka. 11. Právny záujem na zabezpečovacom opatrení sa vyvodzuje z právne významných skutočností, ktorých základ spočíva v znení ust. § 343 ods. 1 C. s. p. 12. Navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia musí mať na ňom právny záujem, t. j. musí osvedčiť potrebnosť neodkladnej úpravy pomerov odporcu. Právny záujem je relevantný kvôli tomu, aby sa neskúmali iné, napr. morálne záujmy na takomto rozhodnutí, prípadne aby nešlo len o záujem týkajúci
sa faktického stavu vládnuceho medzi sporovými stranami. Iný než právny záujem sa pri rozhodovaní o zabezpečovacom opatrení neberie do úvahy, pretože činnosť súdu nemôže mať akademický charakter. 13. Každý, kto požiada o súdnu ochranu, osvedčuje, hoci latentne, právny záujem na nej, alebo tento predpoklad súdneho rozhodovania oprie o výslovné ustanovenie hmotného alebo procesného práva. 14. Zistenie právneho záujmu na zabezpečovacom opatrení sa opiera o hypotézu procesnej normy uvedenej v § 343 ods. 1 C. s. p.. V podaní, v ktorom sa navrhuje nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, je potrebné osvedčiť, že tu je daný právny záujem. Danosť právneho záujmu sa skúma so zreteľom na splnenie predpokladov opodstatnenosti takéhoto súdneho rozhodnutia, avšak dominuje predovšetkým osvedčenie toho, že nariadením zabezpečovacieho opatrenia sa dosiahne účel ochrany poskytovanej súdom v základnom sporovom konaní. 15. V zmysle citovaných zákonných ustanovení súd skúmal splnenie podmienky existencie právneho záujmu navrhovateľa na nariadení zabezpečovacieho opatrenia. V tejto súvislosti preskúmal existenciu právne významných skutočností, ktorých základ spočíva v znení ust. § 343 ods. 1 C. s. p. a súčasne či navrhovateľ v návrhu osvedčil potrebnosť úpravy pomerov odporcu. 16. V prvom rade skúmal, či navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia tvrdil a osvedčil, že sú tu právne vzťahy medzi sporovými stranami vystupujúcimi v konaní o vydanie zabezpečovacieho opatrenia. Zabezpečovacie opatrenie nemožno využiť na úpravu iných, než právnych vzťahov sporových strán. Ak medzi nimi nie je vzťah, ktorý je upravený právom, resp. navrhovateľ ani netvrdí, že taký vzťah tu je, prípadne túto právnu skutočnosť tvrdí, ale neosvedčí, ďalšie predpoklady pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nie je potrebné skúmať, pretože chýba základný zákonný predpoklad, na ktorom stojí jeho prípadná opodstatnenosť. 17. Z tvrdení žalobcu ako navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia vyplýva, že medzi ním a žalovaným bola dňa 07.07.2022 uzatvorená zmluva – Kúpna zmluva, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam žalobcu zapísaným na LV č. XXXX pre obec a katastrálne územie H. I., okres Kežmarok. Na druhej strane žalovaný sa zaviazal žalobcovi uhradiť kúpnu cenu v dvoch splátkach a to prvú splátku vo výške 80.000 eur do 25.08.2022 a druhú splátku vo výške 35.000 eur do 31.10.2022. Žalovaný žalobcovi dňa 22.09.2022 uhradil prvú časť kúpnej ceny vo výške 80.000 eur. Doposiaľ neuhradenú časť kúpnej ceny tvorí suma 35.000 eur. Z predložených listinných dôkazov mal súd za to, že navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia existenciu vzťahu medzi ním a žalovaným upraveného právom z titulu nárokov z kúpnej zmluvy osvedčil, čím zároveň v tomto rozsahu preukázal splnenie základnej podmienky pre posudzovanie ďalších zákonných predpokladov pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. 18. Na druhej strane súd nemal osvedčenú existenciu záväzku žalovaného voči žalobcovi z titulu zmenkových nárokov vo výške 39.491,35 eur. Z predloženej zmenky vyplýva záväzok žalovaného zaplatil zmenkovú sumu osobe J. K., nar. XX.XX.XXXX, ktorý je zároveň spoločníkom a konateľom spoločnosti žalobcu. Zo skutkových tvrdení prednesených žalobcom a rovnako ani z obsahu samotnej zmenky nevyplýva záväzok žalovaného vyplatiť sumu 39.491,35 eur obchodnej spoločnosti žalobcu. Okrem toho uvedený záväzok zo zmenky je zabezpečený formou zmenkového ručenia treťou osobou. S poukazom na uvedené súd uzatvára, že žalobca neosvedčil právny vzťah medzi ním, ako obchodnou spoločnosťou vystupujúcou na strane žalobcu a žalovaným z titulu zmenky zo dňa 08.01.2020. 19. V ďalšom súd skúmal splnenie podmienky potreby dočasnej úpravy pomerov medzi stranami sporu. 20. V tejto súvislosti zisťoval, či žalobca osvedčil, že prípadné zabezpečovacie opatrenie zabezpečí účel občianskeho súdneho konania, t. j. ochranu porušeného alebo ohrozeného práva a to tak, aby mohlo dôjsť k vytvoreniu situácie pre efektívne využitie procesných inštitútov slúžiacich na to, aby sa pokračovalo v konaní bez ďalšieho porušovania alebo ohrozovania práva, o ochranu ktorého žalobca žiada, bez toho, aby sa v konaní vo veci samej nedosiahol výsledok, ktorý už neovplyvní hmotnoprávne postavenie sporových strán. 21. V súvislosti so splnením podmienky potreby dočasnej úpravy súd zároveň skúmal, či žalobca osvedčil, že by prípadný obsah zabezpečovacieho opatrenia do rozhodnutia vo veci samej vylúčil vznik
nenávratného stavu v právnych vzťahoch strán alebo vznik nenapraviteľnej alebo ťažko nahraditeľnej škody, prípadne inej ujmy. 22. V uvedenej súvislosti predmetom posudzovania bolo v ďalšom splnenie podmienky osvedčenia obavy, že exekúcia bude ohrozená. 23. Nariadenie zabezpečovacieho opatrenia pre obavu, že by bola ohrozená exekúcia rozhodnutia, ktoré doposiaľ nebolo vydané, prípadne doposiaľ neprebieha ani konanie, v ktorom by mohlo byť vydané, predstavuje výnimočné opatrenie odôvodnené mimoriadnymi okolnosťami prípadu. Predpokladom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v danej veci je okrem preukázania skutočností, ktoré odôvodňujú obavu, že exekúcia bude ohrozená, tiež to, aby bolo aspoň osvedčené, že žalobca má voči žalovanému tvrdenú pohľadávku alebo iný nárok a že dosiaľ nič nebráni tomu, aby mu jeho nárok mohol byť rozhodnutím súdu priznaný. 24. Obava z ohrozenia je objektívny stav, ktorý žalobcu núti, aby požiadal o zabezpečenie budúcej exekúcie. Základom tejto obavy je ohrozenie. Toto ohrozenie súd skúmal u žalovaného (potenciálneho povinného), pričom zároveň zisťoval, či žalobca tvrdil a osvedčil, že žalovaný koná tak (robí právne alebo faktické úkony), že v konečnom dôsledku môže dôjsť k zmareniu, sťaženiu alebo znemožneniu exekúcie. Z toho vyplýva, že žalobca (potenciálny oprávnený) musí konkretizovať úkony žalovaného (povinného) a zároveň špecifikovať, ktoré časti jeho majetku tieto úkony postihujú. 25. Žalobca v konaní osvedčoval ohrozenie budúcej exekúcie tým, že žalovaný uverejnil inzerát realitnej kancelárie týkajúci sa predaja pozemku, ktorý mal byť predmetom prevodu vlastníckeho práva v zmysle kúpnej zmluvy zo dňa 07.07.2022. Zo skutkových tvrdení žalobcu však vyplýva, že žalovaný žiadal o dlhšiu lehotu na dobrovoľné splnenie svojho záväzku z kúpnej zmluvy. Za tejto situácie obavu z ohrozenia budúceho výkonu rozhodnutia nemožno bez ďalšieho považovať za odôvodnenú. 26. Súd ďalej musí pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia skúmať i zásadu proporcionality a primeranosť zásahu nariadením zabezpečovacieho opatrenia, ktorým dochádza k zásadnému zásahu do sféry dispozičných a vlastníckych práv povinnej osoby. V tomto kontexte súd dodáva, že v prípadoch keď súd rozhoduje o návrhu na nariadenia zabezpečovacieho opatrenia je povinný skúmať nielen, to či v budúcnosti dôjde k úhrade dlžnej čiastky, ale je potrebné skúmať aj primeranú ujmu povinnej osoby do práv a slobôd, akou sa nariadením zabezpečovacieho opatrenia zasiahne. Vo vzťahu k skúmaniu proporcionality je potrebné uviesť, že je potrebné sledovať aj „primeranosť ujmy odporcu, ktorá by mu týmto obmedzením vznikla, a to aj z dôvodu dodržania zásady proporcionality, zmyslom ktorej je, aby zriadením záložného práva zabezpečovacím opatrením nebola spôsobená ujma na základných právach odporcu, a aby takáto ujma nebola neprimeraná sledovanému cieľu, a to aj preto, že by sa takéto opatrenie mohlo zásadným spôsobom dotknúť jeho vlastníckeho práva najmä tým, že pohľadávka s príslušenstvom by bola zriadením záložného práva zabezpečená v niekoľkonásobne vyššej výške vo vzťahu k cene založenej nehnuteľnosti" (viď Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici 43Cob/76/2017 zo dňa 25.05.2017). 27. Je potrebné súhlasiť so žalobcom, že samotné zabezpečovacie opatrenie neznemožní žalovanému predaj nehnuteľností a súčasne žalobcovi poskytne záruku budúceho uspokojenia dlhu žalovaného. Na druhej strane je pri nariaďovaní zabezpečovacieho opatrenia potrebné dbať aj na dodržanie zásady proporcionality, t. j. primeranosti zásahu zabezpečovacieho opatrenia do práv žalovaného. Ako bolo uvedené vyššie žalobca vo vzťahu k zabezpečovaciemu opatreniu osvedčil len existenciu dlhu žalovaného z kúpnej zmluvy vo výške 35.000 eur. V zmysle inzerátu žalovaná má nehnuteľnosti predávať za cenu 129.900 eur. V danom prípade je vzhľadom na hodnotu žalobcom osvedčenej hodnoty pohľadávky (35.000 eur) a hodnotou nehnuteľnosti (cca. 130.000 eur) zjavný nepomer, čo má za následok nedodržanie zásady proporcionality a primeranosti zásahu do práv dlžníka. 28. Nakoľko žalobca neosvedčil splnenie podmienok na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, nakoľko neosvedčil dôvodnosť obavy, že budúca exekúcia bude ohrozená a zároveň nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v požadovanom rozsahu by bolo v rozpore s princípom proporcionality so zásahom do práv žalovaného a to vzhľadom na nepomer medzi výškou osvedčeného dlhu žalovaného a hodnotou nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného, súd návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol v celom rozsahu.
29. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 30. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci. 31. Podľa čl. 4 ods. 1 CSP ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto zákona alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. 32. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 a 2 CSP tak, že vzhľadom na úspech žalovaného v konaní v celom rozsahu, nárok na náhradu trov konania vznikol žalovanému. Nakoľko žalovanému žiadne trovy v konaní nevznikli, súd mu náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Poprad na Krajský súd v Prešove /§ 357 písm. d) CSP/. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 373 ods. 4 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno uplatniť za splnenia podmienok podľa § 366 najneskôr v lehote na vyjadrenie k odvolaniu. Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.