Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Poprad 27P/41/2024 8724201579 05. 09. 2024 JUDr. Monika Heldáková ECLI:SK:OSPP:2024:8724201579.4
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Poprad v konaní pred sudkyňou JUDr. Monikou Heldákovou v právnej veci manžela A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom ul. A. XXX/XX, C., zastúpeného Mgr. Karol Ševec, advokát so sídlom Hlavná 29, Prešov, IČO: 37 941 721 a manželky D. B., nar. XX.X.XXXX, bytom E. XXX, zastúpenej advokátom JUDr. Pavel Zavacký, advokát so sídlom ul. Hradné námestie 29, Kežmarok, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom F. B., nar. XX.X.XXXX a G. B., nar. XX.X.XXXX, obe bytom ako matka, obe zastúpené procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok, takto rozhodol: I. Manželstvo manžela A. B., nar. XX.XX.XXXX a manželky D. B., H. I., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa 24.09.2021 vo Vlkovej, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Vrbov, vo zv. 9, ročník 2021, str. 226, por. č. 19, rozvádza. II. Maloleté deti F. B., nar. XX.XX.XXXX a G. B., nar. XX.XX.XXXX, sa na čas po rozvode zverujú do osobnej starostlivosti matky. Obaja rodičia majetok.
sú oprávnení a povinní maloleté deti zastupovať v bežných veciach a spravovať ich
III. Otec je povinný prispievať na výživu maloletého F. sumou 250,- eur mesačne a na maloletého G. sumou 200,- eur mesačne, vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, odo dňa právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva. IV. Styk otca s maloletými deťmi s a n e u p r a v u j e. V. U k l a d á rodičom maloletých detí A. B. a D. B. výchovné opatrenie a to povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu, ktoré sa bude vykonávať v Centre pre deti a rodiny Spišská Belá, so sídlom Továrenská 19/5, Spišská Belá, v trvaní 12 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku. VI. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Návrhom z 10.4.2024 sa navrhovateľ - manžel (ďalej len „manžel“, „otec“) domáha rozvodu manželstva a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k spoločným maloletým deťom. 2. Návrh odôvodnil tým, že manželstvo uzatvorili v roku 2021, kedy už bol na svete ich starší syn F., problémy začali už pred manželstvom, pretože manželke všetko vadilo, aj to, že pracuje v zahraničí.
Bývali v rodičovskom dome manželových rodičov, kde mali vlastnú bytovú jednotku s vlastným vchodom a plánovali si postaviť vlastný dom. Problémy manžel spočiatku pripisoval tehotenstvu a pôrodu. Manželovi vadilo, že vždy, keď odišiel v nedeľu do práce, manželka sa zbalila a odišla s deťmi k svojim rodičom. Manžel sa z práce vracia vo štvrtok, niekedy ho manželka so synom doma nečakala, niekedy prišla na druhý deň, čo viedlo k nezhodám a hádkam. Dôvodom rozvratu manželstva je konfliktné správanie sa manželky a jej fyzické ataky na manžela. Manžel poprel, že by jej niekedy ublížil, pretože to nemá v povahe. Ďalším dôvodom rozvratu je odmietanie manželky komunikovať a spoločne hospodáriť, dohodnúť sa na výchove detí. Každý z manželov má iné predstavy a nemajú žiadne spoločné záujmy. Manžel o rozvode uvažoval viackrát, no narodil sa ďalší syn. Po mesiaci od narodenia syna manželka opustila spoločnú domácnosť, kým bol v práci. Zo začiatku apeloval, aby sa vrátila, vybavil manželskú poradňu. Pred vianočnými sviatkami poradňu navštívili, no neviedlo to k ničomu. Manželku aj deti na Vianoce pozýval domov, čo odmietla. Manželka medzi sviatkami odmietla ísť k inej psychologičke. Deti mu chce dať len za vlastnej prítomnosti, mladší to ešte nevníma, starší plače, keď vidí otca a chce ísť k nemu. Manželia sa časom odcudzili, majú iné životné priority a hodnoty, rozdielne predstavy o budúcnosti. Manžel nevidí možnosť obnovenia manželského spolužitia. Manžel pracuje v zahraničí od nedele do štvrtka, maloletí sú s matkou. Manželovi nevyhovuje, že s deťmi nemá kontakt a matka mu bráni v stretávaní sa s nimi. 3. K návrhu pripojil sobášny list a rodné listy maloletých detí. 4. Uznesením č. k. 27P/41/2024-14 z 6.5.2024 súd ustanovil maloletým na zastupovanie v konaní procesného opatrovníka Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok (ďalej len „procesný opatrovník“). 5. Zo správy procesného opatrovníka z 20.5.2024 vyplynulo, že matka sa s deťmi odsťahovala zo spoločnej domácnosti k svojim rodičom do E., s otcom boli dohodnutí, že na čas, pokiaľ otec bude pracovne v zahraničí, bude s deťmi chodievať k svojim rodičom. Trvalému presťahovaniu matky a maloletých detí od otca predchádzalo niekoľko hádok a rodinných situácií, ktoré sa udiali v rodine otca. Matka býva v rodinnom poschodovom dome vo vlastníctve jej rodičov, kde má k dispozícii vlastnú izbu, kde majú svoje lôžka a ďalšiu izbu pre F., domácnosť je uprataná, hygiena na vysokej úrovni, v dome mali veľa hračiek a priestor na hranie a oddych, matka zabezpečuje riadnu starostlivosť a maloletí majú vytvorené vhodné podmienky pre ich zdravý vývin a rozvoj. Matka poberá rodičovský príspevok (473,30 eur mesačne), prídavok na nezaopatrené deti (120 eur mesačne), poberala aj doplatok k prídavkom z Rakúska. Maloletí prekonávajú bežné detské ochorenia. Otec pracuje ako montážny pracovník v Rakúsku, jeho príjem je cca 2000-2500 eur mesačne, každý týždeň cestuje domov na Slovensko. Žije v rodinnom dome svojich rodičov, k dispozícii má dve izby. Matka po odchode z domácnosti zobrala deťom všetky hračky aj postele. V dome bývajú okrem rodičov otca aj jeho dvaja plnoletí súrodenci. Manželia začali v C. stavať rodinný dom, manžel by sa tam chcel nasťahovať do konca roka 2024. Otec sa stretáva s deťmi za prítomnosti matky, chodievajú na výlety. Otec ešte nebol s deťmi osamote, mladší syn ho veľmi nepozná, matka namieta, že by sa otec vedel o deti sám postarať, po príchode z Rakúska chodieva na stavbu, do lesa a o deti sa stará jeho mama. 6. Súd sa počas konania manželov pokúsil viesť k zmierlivému usporiadaniu ich vzťahov, na informatívnom stretnutí 22.5.2024 manžel zotrval na podanom návrhu, bol prekvapený, že matka prišla aj so svojim právnym zástupcom. Chce sa ohľadne maloletých dohodnúť. Manželka súhlasila s návrhom na rozvod, nesúhlasila s úpravou styku, ako ju navrhol otec, má za to, že normovať styk je kontraproduktívne pre nízky vek a potreby maloletých. V praxi by presne určený režim nefungoval, deti rastú, ich režim sa mení a nemuselo by to fungovať. Otec trval na tom, že styk chce upraviť preto, lebo doposiaľ sa nevedeli dohodnúť, matka pol roka bránila v styku. Matka navrhla výživné určovať podľa tabuľky ministerstva spravodlivosti, a teda vo vyššej výške ako to navrhol otec. Matka využila ponúknuté poradenstvo prostredníctvom Centra pre deti a rodiny Spišská Belá (ďalej len „CDR“ Spišská Belá). Matka namietala, že u manžela aj svokrovcov je dlhodobo problém s alkoholom, kým nebol manžel doma, manželka sa preto odmietala zdržiavať v domácnosti jeho rodičov. 7. Matka predložila potvrdenie o poberaní nemocenských dávok vyplatených Sociálnou poisťovňou, otec predložil výplatné pásky (bez prekladu z nemeckého jazyka, pozn. súdu), v zmysle ktorých je priemerný mesačný príjem otca za posledných 12 mesiacov 3210 eur mesačne.
8. Matka vo svojom podaní z 10.6.2024 špecifikovala pravidelné mesačné výdavky na spojené so zabezpečovaním potrieb maloletých nasledovne: príspevok na bývanie rodičom 300,- eur (za užívanie nehnuteľnosti, televíziu a internet), výdavky na stravu 250,- eur, výdavky na hygienické potreby 150 eur, výdavky na oblečenie pre matku 100 eur, výdavky na oblečenie na maloletých spolu 80 eur, výdavky za mobilný telefón 15,- eur, výdavky na Stavebné sporenie pre každé dieťa po 51,- eur. Podaním z 4.9.2024 matka doplnila výdavky na maloletého F. v súvislosti s nástupom do MŠ vo výške 13 eur mesačne za školné, didaktické pomôcky 10 eur polročne, hygienické pomôcky 7 eur polročne, pracovné zošity 1,50-4,50 eur ročne, ovocie 1 eur mesačne, ZRPŠ 15 eur ročne, strava 41 eur mesačne. 9. Na prejednanie veci súd nariadil a vykonal pojednávania v dňoch 1.7.2024 a 5.9.2024. 10. Manžel na pojednávaniach zotrval na svojom návrhu na rozvod manželstva, nemá záujem na záchrane manželstva. Manželstvo nebolo dobré, veľa krát sa rozchádzali a schádzali, dávali tomu šancu kvôli deťom. Manželka odišla zo spoločnej domácnosti a bránila styku s deťmi. Predchádzal tomu incident v domácnosti otca. Odkedy bol podaný návrh na súd, stretávanie sa zlepšilo, stretávajú sa v detských centrách, s deťmi nebol sám, nebol s nimi na noc. Príjem má 2500 eur mesačne v závislosti od počtu odpracovaných hodín a kilometrov. Pravidelné mesačné výdaje sú nájomné 200 eur, telefón 60 eur, úver 230 eur – to je úver na rekonštrukciu spoločne s manželkou, strava 400 eur, oblečenie 50 eur, hygiena 30 eur, preprava autom 500 eur – závisí od poštu jázd, poistné 90 eur, hračky deťom 50 eur, za auto 330 eur - leasing. Je poľovník, má výdaje na štvorkolku 50 eur. Deťom nakúpi, čo treba na základe dohody s manželkou, manželka si vyberie a on to zaplatí (priemerne za cca 200-300 eur mesačne). Navrhol výživné 150 eur na F. a 130 eur na G.. Prídavky zo zahraničia poberá manželka. V neskoršom konaní otec bol ochotný dohodnúť sa na výživnom 550 eur na obe deti, avšak pre nemožnosť dohody ohľadne styku ustúpil z tejto ponuky. Trval na úprave styku a výživné ponechal na úvahu súdu. 11. Manželka s rozvodom manželstva súhlasila. Manželstvo bolo náročné tým, že manžel pracoval v zahraničí a čas bol obmedzujúci. Po príchode F. na svet sa jej priority diametrálne upravili, deti boli na prvom mieste, chcela aby boli na poriadku, v bezpečnom prostredí, na čom trvá aj naďalej. S manželom mali veľa konfliktov. Manželka trvala na samostatnej domácnosti, manžel nechcel bývať vo E., ona v C., vízia budovania rodinného domu bola pre manžela dôležitá, manželke by stačil aj podnájom v 3-izbovom byte. Robila ústupky, boli tam problémy s alkoholom rodičov manžela, on za to nemohol, ale nerobilo to dobrotu, dostávali sa preto do konfliktov, manžel žiadal, aby vydržala, v dome si dočasne prerobili 2 izby, nie je to samostatná bytová jednotka a všetko počuť, nemali súkromie. Deti nemala problém dať starým rodičom na stráženie, pokiaľ tam nebol prítomný alkohol. Manžel jej neveril, mnohokrát sa zdržiavala u svojich rodičov. Odišla po incidente po krstinách syna G.. Pokúšali sa absolvovať poradňu v Poprade, manželka už t. č. nemá záujem o záchranu manželstva. Chce, aby sa otec stretával s deťmi, bez alkoholu. F. je väčší, no otec nepozná ich režimy, G. potrebuje non-stop starostlivosť. Má záujem ukázať manželovi režimy, ako u detí fungujú. Keď sa stretávali mimo domáceho prostredia, otec sa deťom venoval, neodbiehal. Matka poberá prídavky na obe deti 120 eur mesačne a rodičovský príspevok 473,30 eur, príspevky na deti z Rakúska 142,40 na jedno dieťa, pričom po narodení dieťaťa bolo vyplácanie pozastavené a prídavky jej budú vyplatené v blízkej dobe po ich dodatočnom administratívnom vybavení. Matka nesúhlasila s úpravou styku, nie je to v záujem maloletých detí a rodičia sa vedia vždy dohodnúť. Žiadala o určenie výživného podľa tabuľky ministerstva, nakoľko deti majú právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 12. Procesný opatrovník na pojednávaní uviedol, že maloletí majú v domácnosti matky vo E. zabezpečené všetky potreby, riadne sa stará o deti. V domácnosti otca v C. nie je nič, čo by nasvedčovalo, že sú tam malé deti. Otec uviedol, že matka všetko zobrala, ale nemá problém zo dňa na deň zariadiť všetko potrebné pre maloleté deti. Otec sa chce stretávať s deťmi, matka uviedla, že nebude brániť otcovi v kontakte. Súhlasí, aby otec sa stretával s deťmi. Problém je v tom, že s G. nemá vytvorený vzťah, nakoľko mal mesiac – dva, keď boli spolu v domácnosti, potom matka odišla do E.. Otec nevidel G. vyrastať. Bolo by dobré, keby mal styk za prítomnosti matky. S F. trávil viac času, maloletý ho pozná, spoločne by mohli za prítomnosti matky tráviť čas. 13. V čase medzi jednotlivými pojednávaniami sa rodičia zaviazali dodržiavať neformálnu rodičovskú dohodu ohľadne styku otca s maloletými každú sobotu počas letných prázdnin za účelom budovania vzťahu otca s deťmi, ideálne i bez prítomnosti matky počas mesiaca august.
14. Rodičia po uplynutí 2-mesačného obdobia zhodnotili, že styk s otca s maloletými sa realizoval, no nevedia sa dohodnúť na definitívnej úprave. Matka sa domnieva, že deti by nemali byť rozdeľované, nestretávali sa výlučne v sobotu tak, ako sa dohodli, stretávali sa aj v iné dni. Ani otcovi nevyhovoval styk každý týždeň v sobotu, kedy chcel pracovať na stavbe, väčšinou sa stretli v piatok, alebo nedeľu, podľa dohody. Matka si zámerne nevytvárala vlastný program. Niekedy šli na výlet, stalo sa, že sa zastavili aj v C.. Matka bola pri styku vždy prítomná. Stretávali sa aj v piatok, alebo v nedeľu, otec potvrdil, že to fungovalo každý víkend. Jeden víkend sa nestretli pre zdravotné ťažkosti otca, o ktorých matku informoval, druhýkrát sa nestretli pre ochorenie F., čo otec pochopil a sprevádzal matku na pohotovosť za účelom lekárskeho ošetrenia maloletého. Vždy sa vedeli dohodnúť, otec namietal, že sa s deťmi stretáva len na výletoch, nikdy si ich neužije len doma, na záhrade, kde sa môžu pohrať. Matka nesúhlasila, aby otcovi dala len staršieho syna, uviedla avšak, že v Alex parku bol otec s maloletým sám 2-3 hodiny, ona pred parkom kočíkovala mladšieho syna. Starší syn stále hľadá matku, nastúpil do škôlky, prechádza adaptačným obdobím a je to pre neho náročné. Matka zdôraznila, že otec na pojednávaní žiadal styk s deťmi v sobotu od 9 do 15 hodiny, prax ale bola úplne iná. Matka chce s otcom spolupracovať, v budúcnosti umožniť i stretávanie sa. 15. Manželia v priebehu konania začali na základe odporúčania orgánu SPODaSK navštevovať odborné poradenstvo v CDR Spišská Belá. Podľa vyjadrenia psychologičky rodičia sú spolupracujúci, je u nich predpoklad dohody. 16. Súd vo veci vykonal dokazovanie prednesom účastníkov konania, ako aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi, najmä s návrhom na začatie konania spolu s prílohami, správami procesného opatrovníka, predloženými potvrdeniami o príjme oboch rodičov. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil tento skutkový stav veci. 17. Z kópie sobášneho listu mal súd preukázané, že manželia uzavreli manželstvo dňa 24.9.2021 vo Vlkovej, zapísané je v knihe manželstiev Matričného úradu Vrbov, vo zväzku 9, ročník 2021, na strane 226, pod poradovým číslom 19. 18. Z manželstva pochádzajú 2 maloleté deti – F., nar. XX.X.XXXX a G. nar. XX.X.XXXX. 19. Manželstvo manželov bolo uzavreté po niekoľkoročnom vzťahu a narodení staršieho syna, vzťah rodičov bol dlhodobo striedavo dobrý a zlý. Postupom času došlo medzi manželmi k odcudzeniu, a to z dôvodu konfliktov spôsobených odlišným nastavením priorít a hodnôt. Manžel pracoval v zahraničí. Bývali u jeho rodičov s čím manželka nebola stotožnená, nakoľko jej prekážalo nadmerné užívanie alkoholu príbuznými manžela. Uvedené viedlo medzi manželmi k mnohým konfliktom, manželka už počas manželstva pravidelne odchádzala do domácnosti svojich rodičov v čase, kým bol manžel v práci. Spoločnú domácnosť opustila v októbri 2023. T. č. ani jeden z manželov nemá záujem o záchranu manželstva, rozvod považujú za jediné možné východisko. V čase rozhodovania súdu manželia nežijú v spoločnej domácnosti, ani spolu nehospodária. 20. Po vykonanom dokazovaní možno vyvodiť záver, že medzi účastníkmi konania existuje kvalifikovaný rozvrat manželstva. Rozvrat vzťahov medzi manželmi je hlboký a trvalý, a nie je reálny predpoklad obnovenia ich riadneho a plnohodnotného manželského spolužitia. Manželia už viac ako rok spolu nežijú. Ani jeden z manželov nemá záujem o záchranu manželstva. Starostlivosť o maloleté deti je t. č. len na manželke. 21. Podľa čl. 1 Základných zásad zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“) manželstvo je zväzkom muža a ženy. Spoločnosť tento jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobro. Manžel a manželka sú si rovní v právach a povinnostiach. Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí. 22. Podľa čl. 4 Základných zásad zákona o rodine, všetci členovia rodiny majú povinnosť vzájomne si pomáhať a podľa svojich schopností a možností zabezpečovať zvyšovanie hmotnej a kultúrnej úrovne rodiny. Rodičia majú právo vychovávať deti v zhode s vlastným náboženským a filozofickým presvedčením a povinnosť zabezpečiť rodine pokojné a bezpečné prostredie.
23. Podľa § 18 zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie. 24. Podľa § 22 zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch. 25. Podľa § 23 ods. 1 zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. 26. Podľa § 23 ods. 2 zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. 27. Pri rozhodovaní o rozvode manželstva manželov a posudzovaní splnenia hmotnoprávnych podmienok pre rozvod ich manželstva, súd vychádzal z vyššie uvedených ustanovení zákona o rodine. Na základe zisteného skutkového stavu a osvojených skutkových tvrdení manželov dospel súd k nepochybnému záveru, že vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že ich manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia v zmysle vyššie uvedených zásad. Manželia spolu nežijú, pričom dôvodom ich rozchodu bolo citové odcudzenie spôsobené dlhoročným požívaním alkoholických nápojov manželom ako aj jeho škodlivé správanie sa i v prítomnosti maloletých detí. 28. Ako vyplýva z vyššie citovaných zákonných ustanovení, spoločenský účel manželstva spočíva vo vytvorení zdravého rodinného prostredia, kde manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode, dôvere, rešpekte, citovom zblížení, poskytujúc si vzájomnú podporu a pomoc. Jedinou prípustnou formou zániku manželstva počas života oboch manželov podľa slovenského právneho poriadku je rozvod manželstva. V zmysle § 23 ods. 1 zákona o rodine hmotnoprávnym dôvodom rozvodu manželstva je kvalifikovaný rozvrat manželstva. Rozvod manželstva je však nutné chápať ako poslednú a výnimočnú možnosť zrušenia manželstva, ku ktorej je možné pristúpiť v prípade, ak je manželstvo skutočne a nenávratne kvalifikovane rozvrátené. 29. Keďže manželstvo už nemôže plniť svoj účel a vytvárať harmonické a trvalé životné spoločenstvo, súd návrhu vyhovel a predmetné manželstvo rozviedol (výrok I.). 30. Podľa § 100 CMP s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode. 31. Podľa čl. 5 zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností. 32. Podľa § 24 ods. 1 zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej
osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. 33. Podľa § 24 ods. 3 zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. 34. Podľa § 24 ods. 5 zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. 35. Podľa § 25 ods. 2 zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. 36. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 37. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 38. Podľa § 76 ods. 1 zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. 39. Súd sa na pojednávaní opakovane pokúsil rodičov viesť k rodičovskej dohode, avšak bezúspešne. 40. Z manželstva účastníkov konania sa narodili 2 deti, obe sú v čase rozhodovania súdu maloleté. Maloletý G. je v čase rozhodovania súdu dojčaťom (dieťaťom do jedného roku veku). Od doby, kedy matka opustila spoločnú domácnosť s obomi maloletými deťmi, tieto žijú výlučne s matkou. Maloletý F. v priebehu konania začal navštevovať materskú školu. Deti sú zdravé, prekonávajú bežné detské ochorenia, matka nemá zvýšené výdavky na zabezpečovanie zdravotnej starostlivosti, prípadne špecifickej stravy. 41. V priebehu konania obaja rodičia súhlasili so zverením maloletých detí do osobnej starostlivosti matky. Súd sa s návrhom rodičov stotožnil, nakoľko u matky majú maloletí vytvorené vhodné výchovné prostredie, deti sú na život s matkou zvyknuté a zároveň ide o deti nízkeho veku (3 roky a takmer 1 rok). 42. V otázke zastupovania maloletých detí v bežných veciach a v otázkach spravovania ich majetku súd toto právo priznal obom rodičom, nakoľko v priebehu konania nevyvstala žiadna okolnosť, pre ktorú by mal byť jeden z rodičov na týchto čiastkových rodičovských právach obmedzený.
43. V otázke výživného súd preskúmal odôvodnené potreby maloletých detí ako aj majetkové pomery, možnosti a schopnosti otca, ktoré súd rozhodujúce pre zabezpečovanie vyživovacej povinnosti. Maloletý F. navštevuje materskú školu, maloletý G. je v celodennej starostlivosti matky, ktorá je na rodičovskej dovolenke. Deti navštevujú rôzne mimoškolské aktivity a ich výdavky (niektoré neoddelené od celkových rodinných výdavkov) možno zhrnúť nasledovne: príspevok na bývanie rodičom 300,- eur (za užívanie nehnuteľnosti, televíziu a internet), výdavky na stravu 250,- eur, výdavky na hygienické potreby 150 eur, výdavky na oblečenie na maloletých spolu 80 eur, výdavky za mobilný telefón 15,- eur, výdavky na Stavebné sporenie pre každé dieťa po 51,- eur. Podaním z 4.9.2024 matka doplnila výdavky na maloletého F. v súvislosti s nástupom do MŠ vo výške 13 eur mesačne za školné, didaktické pomôcky 10 eur polročne, hygienické pomôcky 7 eur polročne, pracovné zošity 1,50-4,50 eur ročne, ovocie 1 eur mesačne, ZRPŠ 15 eur ročne, strava 41 eur mesačne. Otec sa podieľa na zabezpečovaní potrieb maloletých platením za nákupy podľa ich aktuálnych potrieb (nákupy oblečenia, drogérie a pod.,), pričom ide o sumy 200-300 eur, čo matka v priebehu konania nepopierala. 44. Výdavky maloletých deklarované matkou súd považuje za primerané, pozitívne hodnotí i tvorbu úspor pre maloletých formou stavebného sporenia. 45. Otec pracuje v Rakúsku ako zamestnanec – montážny pracovník s priemerným mesačným príjmom 3210 eur mesačne. Je potrebné poznamenať, že z dôvodu cestovania do zamestnania má vysoké výdavky spojené s cestovným, zabezpečovaním stravy. 46. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni oboch rodičov a výška výživného by mala zohľadňovať i mieru osobnej starostlivosti o dieťa, avšak výživné požadované matkou vo výške 400 eur na mal. F. (3 ročné dieťa) a vo výške 350 eur na mal. G. (takmer 1 ročné dieťa), za súčasného poberania prídavkov na deti z dvoch rôznych štátov, súd považuje za neprimerané a nezodpovedajúce im bežným potrebám. 47. Vychádzajúc z výšky príjmu otca 3210 eur mesačne, zohľadňujúc pravidelné mesačné výdavky detí, ktoré súd považuje za primerané, aplikujúc i tabuľku Ministerstva spravodlivosti o určovaní výšky výživného by výživné na mal. F. i na maloletého G. malo tvoriť približne po 12 % z príjmu otca zníženého o sumu prídavkov, ktoré matka na maloleté deti poberá nie len na Slovensku, ale aj z Rakúska, pričom sa jedná o pomerne vysokú sumu (60 eur a 142,40 eur na každé dieťa!). 48. Vzhľadom na uvedené súd považoval za primerané výživné pre maloletého F. vo výške 250 eur mesačne a pre maloletého G. vo výške 200 eur mesačne, ktorú je otec povinný uhrádzať vždy do 20. dňa v mesiaci k rukám matky. V naznačenom smere súd zároveň zdôrazňuje, že počas konania ani raz nevyvstala pochybnosť o ochote otca podieľať sa aj na iných nepravidelných výdavkoch maloletých detí aj bez nutnosti existencie súdneho rozhodnutia. 49. Pre rozhodovanie o styku maloletých súd považuje za mimoriadne dôležité zhrnúť, že otec má právo na styk s deťmi, avšak je potrebné prihliadnuť na nízky vek maloletých a z toho prameniace potreby, nástup do materskej školy, neustále sa meniace režimy a ich aktuálne naviazanie na matku. K výraznej zmene spolužitia manželov došlo v októbri 2023, kedy manželka s deťmi definitívne opustila spoločnú domácnosť a je pravdou, že spočiatku bolo stretávanie sa otca s maloletými mimoriadne obtiažne a minimálne. Súd má za to, že po „čerstvom“ odchode matky zo spoločnej domácnosti boli vzťahy vyostrené a atmosféra napätá, čo je v takýchto situáciách aj ľudsky pochopiteľné. S odstupom času sa avšak postoj manželky zmenil, s otcom sa postupne komunikácia zlepšila, zintenzívnilo sa stretávanie sa maloletých s otcom. Obaja rodičia potvrdili, že za posledné obdobie sa vždy vedeli dohodnúť na stretávaní sa otca s deťmi, i keď nie vždy to bolo podľa otcových predstáv (doposiaľ deti neboli s otcom bez prítomnosti matky, či neostali u otca na noc). Ani raz sa však nestalo, že by matka bezdôvodne styk odmietla, prestala s otcom komunikovať, resp. neposkytla vlastnú súčinnosť k styku. Tu si treba uvedomiť a pozitívne hodnotiť i to, že matka v záujme ponechania možnosti stretnutia otca a detí cez víkend si neplánuje žiadny súkromný program, čo ale od nej do budúcna nemožno spravodlivo požadovať. Obaja rodičia boli ohľaduplný k zdravotným dôvodom brániacim styku (či už u otca, alebo u dieťaťa), taktiež k pracovným potrebám otca (práca na stavbe). Aj napriek otcovým námietkam o tom, že matka bráni v styku s deťmi súd zdôrazňuje, že v priebehu konania nielen že nedošlo k žiadnej okolnosti, kedy by matka bránila styku, resp. sa nesnažila nájsť náhradný termín stretnutia, ale navyše matka deklaruje, že styk podporuje a bude i za jeho rozširovanie do budúcna prihliadnuc na vek a osobitné potreby
maloletých, čo robila i bez existencie súdneho rozhodnutia ukladajúceho túto povinnosť. Požiadavka matky je primeraná a najmä je v záujme maloletých detí. 50. Najlepší záujem maloletých detí v otázke úpravy styku považoval súd za dosiahnutý práve tým, že styk nebude upravený klasickým výpočtom časových intervalov, kedy sa otec s maloletými môže stretávať, a to aj napriek zákonnej dikcii obsiahnutej v § 25 ods. 2 zákona o rodine, ktorá predpokladá v prípadoch, kedy sa rodičia nedohodnú na styku, potrebu jeho úpravy. Súd má v tomto rozsahu za to, že aj neupravený styk (v zmysle, kedy chýba výpočet termínov) je istou formou úpravy, a to najmä vtedy, ak si to vyžaduje najlepší záujem maloletých detí tak, ako je definovaný v článku 5 základných zásad zákona o rodine. 51. Námietky otca o tom, že matka bude styku otca s deťmi brániť nie sú ničím podložené, ba naopak, v priebehu konania matka svojím správaním jednoznačne nie len tvrdila, ale i dokazovala presný opak. Súd preto nemá žiadne obavy o to, že bude nápomocná v otázke umožňovania styku otca a maloletých detí i do budúcna. 52. Autoritatívne nariadenie presných termínov styku je pre praktický život rodiny zväzujúce a nepružné. Zo skúseností môže spôsobovať množstvo praktických problémov, ktoré môžu prerastať do zbytočných konfliktov. Argument, že prípadne nevhodný termín stretnutia si rodičia vedia ad hoc vymeniť, nakoľko dokážu dobre spolupracovať jednoznačne potvrdzuje, že v takom prípade je celá konkretizácia styku a jeho intervalov nadbytočná. 53. Maloletí sú nízkeho veku a preto styk nariadený so špecifikáciou konkrétneho časového úseku nemusí byť aktuálny a vyhovujúci režimu rodiny už po pár týždňoch, či mesiacoch. Zároveň i u každého z rodičov môže nastať nespočetné množstvo rôznych okolností, kedy styk v konkrétny termín nebude vyhovujúci (pracovné povinnosti, či zdravotné dôvody, ako tomu bolo u otca). Súd je presvedčený, že dobrovoľným umožnením stretávania sa podľa aktuálnej dohody rodičov, bez konkrétnej úpravy bude dostatočne zabezpečené právo otca i maloletých detí na vzájomný styk. Táto forma zároveň bude nútiť rodičov spolupracovať a komunikovať, čo do budúcna v otázke starostlivosti je mimoriadnym benefitom. Z uvedeného dôvodu styk súd neupravoval. 54. Podľa § 37 ods. 2 písm. d) zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže uložiť maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo inému odbornému poradenstvu. 55. Už v priebehu konania rodina absolvovala na základe odporúčania Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok odborné poradenstvo. U rodičov sa nateraz javí ako pozitívne a prospešné. Rodičia sa musia vyrovnať s náročnou životnou situáciou rozvodu a naučiť sa spolu fungovať a komunikovať ohľadne veľmi malých detí do budúcna. V blízkej dobe môže medzi manželmi v dôsledku starostlivosti o maloletých dôjsť k rôznym nezhodám pre nesúhlas a je potrebné, aby sa rodičia v čo najväčšej možnej miere konfliktom vyhýbali. 56. Cieľom uloženého výchovného opatrenia by malo byť spracovanie stresových udalostí v súvislosti s rozpadom rodiny, učenie sa komunikácie a rodičovskej spolupráce, získanie si dôvery v rodičovské schopnosti toho druhého. Psychológ CDR Spišská Belá už rodinu, resp. manželov pozná, spolupracuje s nimi, má vybudovaný určitý stupeň dôvery. Pokračovanie v už začatom procese súd považuje za vhodné v záujme zlepšenia vzťahov v rodine do budúcna. 57. Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh. Ani jeden z manželov si neuplatnil nárok na náhradu trov konania. 58. Podľa § 58 ods. 1 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 59. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 53 až § 55 CMP).
60. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia tak, že žiadnemu z účastníkov konania nepriznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko si náhradu trov konania účastníci ani neuplatnili (výrok VII.). Poučenie: P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nemôže podať odvolanie manželka a procesný opatrovník maloletého dieťaťa, nakoľko sa tohto svojho práva účinne v súlade s ustanovením § 368 Civilného sporového poriadku pred súdom vzdali. Proti tomuto rozsudku môže manžel podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove. V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, ktorej veci sa týka a čo sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), musí byť podpísané a uvedená spisová značka konania. (§ 127 a § 363 CSP) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolanie. (§ 364 CSP) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP) Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. (62 ods. 1 CMP) Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 CMP) Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko. (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na nariadenie súdneho výkonu rozhodnutia.