Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Poprad 26Pc/10/2024 8724201797 25. 06. 2024 JUDr. Zuzana Salajová ECLI:SK:OSPP:2024:8724201797.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Poprad, sudkyňou JUDr. Zuzanou Salajovou, v právnej veci navrhovateľov: 1. A. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. XX a 2. D. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. XX, proti osobám povinným z vyživovacej povinnosti: 1. C. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. XX a 2. D. B., B. E., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. XX, o určenie výživného pre plnoleté dieťa, takto rozhodol: I. Návrh navrhovateľov zamieta. II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Navrhovatelia, plnoletí synovia, podali dňa 24. 04. 2024 na tunajší súd návrh, ktorým žiadali, aby súd zaviazal ich matku prispievať na ich výživu každému po 50 eur a otca zaviazal prispievať na ich výživu každému po 50 eur, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. 2. Podaný návrh odôvodnili tým, že sú bratia a momentálne žijú v spoločnej domácnosti s ich ujom v obci Jurské. Pri ujovi žijú preto, lebo ich rodičia, aj napriek tomu, že sú prihlásení na č. d. XX, žijú ako bezdomovci. Nemajú žiadny dom, žijú v prírode, v lese, kde len môžu. Momentálne žijú v stane pod lesom v obci Jurské. V lete sa túlajú a navrhovatelia nevedia ani kde sú, preto sa ich ujal ujo. Ten poberá len dávku v hmotnej núdzi. Navrhovatelia sú do 25 rokov posudzovaní s rodičmi a tak si samostatne nemôžu dávku vybaviť. V lete pracovali brigádnicky na stavbách, ale v zime je to horšie. Nemajú prácu ani príjem a ujo ich nemá z čoho živiť. Otec s matkou sú invalidní dôchodcovia, poberajú dôchodky, nie sú v hmotnej núdzi. Navrhovateľom nikdy nič neprispeli na jedlo alebo na oblečenie. 3. Rodičia ako povinní z vyživovacej povinnosti sa k podanému návrhu nevyjadrili, súčasne odmietli prevziať zásielku, avšak boli poučení, že odopretie prevzatia zásielky bez udania dôvodu má za následok doručenie zásielky. Následne už zásielku, ktorej predmetom bolo predvolanie na pojednávanie, prevzali. 4. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré sa nedostavili účastníci konania, pričom u všetkých mal súd doručenie predvolania na pojednávanie riadne a včas vykázané a ktorí svoju neúčasť neospravedlnili, ani nepožiadali o odročenie pojednávania. 5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu, a to návrhom, potvrdením Ministerstva školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR o neevidovaní navrhovateľov ako študentov denného štúdia ani jednej zo slovenských škôl, potvrdením ÚPSVaR Kežmarok o neevidovaní rodičov v evidencii uchádzačov o zamestnanie z 26. 04. 2024, oznámením ÚPSVaR Kežmarok, oddelenia hmotnej núdzi, z 29. 04. 2024 a 03. 05. 2024, potvrdením ÚPSVaR Kežmarok o neevidovaní navrhovateľa v 1. rade v evidencii uchádzačov o zamestnanie a evidovaní navrhovateľa v 2. rade v evidencii uchádzačov
o zamestnanie, rozhodnutiami Sociálnej poisťovne zo 07. 12. 2023 o zvýšení invalidného dôchodku rodičov a odpoveďami na lustrácie účastníkov v Registri obyvateľov SR a registri Sociálnej poisťovne. 6. Podľa odpovedí na lustrácie Ministerstva školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR navrhovatelia nie sú evidovaní ako študenti denného štúdia ani jednej zo slovenských škôl. 7. Z potvrdení Úradu práce, soc. vecí a rodiny Kežmarok, agenda sprostredkovania práce, vyplýva, že otec navrhovateľov, C. B., nar. XX. XX. XXXX, nebol a nie je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Matka navrhovateľov, D. B., nar. XX. XX. XXXX, nie je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie. 8. Podľa odpovede Úradu práce, soc. vecí a rodiny Kežmarok, oddelenia hmotnej núdze, náhradného výživného a štátnych sociálnych dávok na žiadosť súdu C. B., nar. XX. XX. XXXX, nie je príjemcom pomoci v hmotnej núdzi ani poberateľom štátnych sociálnych dávok. D. B., nar. XX. XX. XXXX, nie je príjemkyňou pomoci v hmotnej núdzi ani poberateľkou sociálnych dávok. 9. Podľa odpovede Úradu práce, soc. vecí a rodiny Kežmarok, oddelenia hmotnej núdze, náhradného výživného a štátnych sociálnych dávok navrhovateľ v 1. rade nie je príjemcom pomoci v hmotnej núdzi ani poberateľom štátnych sociálnych dávok. Navrhovateľ v 2. rade nie je príjemcom pomoci v hmotnej núdzi ani poberateľom štátnych sociálnych dávok. 10. Z potvrdení Úradu práce, soc. vecí a rodiny Kežmarok, agenda sprostredkovania práce, vyplýva, že navrhovateľ v 1. rade nie je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Navrhovateľ v 2. rade je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie odo dňa 05. 03. 2024 a evidencia trvá. Dňa 22. 04. 2024 sa dostavil na úrad a zdokladoval potvrdenie o hľadaní si práce u zamestnávateľa, ktorý potvrdil, že nemá záujem o jeho prijatie. Vzhľadom k tomu, že má ukončené základné vzdelanie, úrad nemá v databáze voľné pracovné miesto so základným vzdelaním, a preto mu nebude vydané odporúčanie do zamestnania. 11. Zo správy obce Jurské o prešetrení pobytu, ktorá bola súdu doručená 20. 05. 2024 vyplýva, že rodičia navrhovateľov žijú túlavým spôsobom života. Príbuzní ich upovedomili o skutočnosti, že si majú prísť na Obecný úrad vyzdvihnúť listové zásielky. Dňa 15. 05. 2024 sa aj dostavili na Obec Jurské, ale zásielky si odmietli prevziať. Upovedomili ich, že bezdôvodné odopretie zásielky znamená, že zásielka sa považuje za doručenú. Len ťažko si túto skutočnosť uvedomujú, vzhľadom na ich mentálnu úroveňobidvaja sú poberateľmi invalidného dôchodku práve kvôli svojej mentálnej úrovni. Ich synovi, ktorí si podali návrh na výživné boli tiež žiakmi špeciálnej školy, ich mentalita je na nízkej úrovni a len ťažko sa môžu zamestnať. Príjem nemajú žiadny, nakoľko do 25 rokov života sú spoluposudzovaní s rodičmi, ktorí príjem majú, ale neplnia si úlohy rodičov. 12. Z odpovede Sociálnej poisťovne na žiadosť súdu vyplýva, že otec navrhovateľov je poberateľom invalidného dôchodku od 01. 12. 1988. Podľa rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo 07. 12. 2023 o zvýšení invalidného dôchodku od 01. 01. 2024 mu bol invalidný dôchodok zvýšený na 390,70 eur mesačne. Z odpovede Sociálnej poisťovne na žiadosť súdu vyplýva, že matka navrhovateľov je poberateľkou invalidného dôchodku od 10. 05. 2007. Podľa rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo 07. 12. 2023 o zvýšení invalidného dôchodku od 01. 01. 2024 jej bol invalidný dôchodok zvýšený na 476,50 eur mesačne. 13. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Podľa čl. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej Zákon o rodine), záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä - úroveň starostlivosti o dieťa, - bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, - ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, - okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa,
- ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, - podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, - názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, - podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, - využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností. 14. Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. 15. Predmetom tohto konania bol návrh plnoletých detí na určenie výživného vo vzťahu k svojim rodičom. Navrhovateľ v 1. rade dovŕšil tento rok 23 rokov a navrhovateľ v 2. rade 20 rokov, avšak ani jeden nemá aktuálne žiaden príjem, ani jeden nepracuje a nie sú poberateľmi dávky v hmotnej núdzi, a to z dôvodu, že do veku 25 rokov svojho života sú posudzovaní spoločne so svojimi rodičmi a do tohto času nemajú nárok na žiadnu štátnu dávku, pretože ich obaja rodičia sú poberateľmi invalidných dôchodkov. S rodičmi nežijú v spoločnej domácnosti, nakoľko rodičia žijú túlavým spôsobom života a sú bezdomovci, rodičia im na výživu žiadnym spôsobom neprispievajú a vzhľadom k tomu, že oni sami nemajú žiaden príjem, nemajú z čoho uspokojovať svoje základné potreby. Nakoľko vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom trvá do času, kým nie je schopné samé sa živiť, oni si svoju povinnosť neplnia, majú za to, aby im rodičia
prispievali po 50 eur mesačne navrhovateľovi v 1. rade a po 50 eur navrhovateľovi v 2. rade mesačne vopred. 16. Pre správne určenie rozsahu vyživovacej povinnosti je dôležité vyhodnotenie zákonných kritérií, a to sú schopnosti a možnosti, majetkové pomery oboch rodičov, ich životná úroveň, osobná starostlivosť o dieťa a vyhodnotenie miery osobnej starostlivosti, vyhodnotenie výdajov rodičov, zhodnotenie oprávnenosti týchto výdajov. Pri povinnom rodičovi vyhodnotí jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, prípadne aj otázku jeho možného zárobku, ak sa vzdá výhodnejšieho zamestnania alebo majetkové prospechu, prípadne, ak berie na seba povinný rodič neoprávnené riziká. 17. Súd mal za preukázané, že navrhovateľ v 1. rade A. B. v súčasnej dobe nie je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, nie je príjemcom pomoci v hmotnej núdzi, ani poberateľom štátnych sociálnych dávok. V evidencii bol naposledy vedený 27. 02. 2024 vrátane. Nasledujúcim dňom už v evidencii vedený nebol. Navrhovateľ v 2. rade je v evidencii vedený od 05. 03. 2024 a jeho evidencia stále trvá. Rovnako nie je poberateľom pomoci v hmotnej núdzi, ani poberateľom štátnych sociálnych dávok. V apríli 2024 sa dostavil na úrad práce s dokladom a potvrdením o hľadaní si práce, z ktorého vyplýva, že zamestnávateľ nemá záujem o jeho prijatie. Úrad zároveň uviedol, že v databáze nemá nahlásené žiadne voľné pracovné miesta so základným vzdelaním, preto nebude navrhovateľovi v 2. rade vydané odporúčanie do zamestnania. 18. Súd zároveň zistil, že osoba povinná z vyživovacej povinnosti v 1. rade, otec, je poberateľom invalidného dôchodku v sume 390,70 eur mesačne a osoba povinná z vyživovacej povinnosti v 2. rade, matka, je poberateľkou invalidného dôchodku v sume 476,50 eur mesačne. Podľa obce Jurské, všetci účastníci konania sú osoby s nízkou mentálnou úrovňou, v dôsledku čoho osoby povinné z vyživovacej povinnosti poberajú invalidné dôchodky, avšak doposiaľ nikto z nich nebol obmedzený v spôsobilosti na právne úkony. 19. Na základe vyššie uvedeného má sud za to, že ani u jedného z navrhovateľov nie sú splnené zákonné podmienky na priznanie vyživovacej povinnosti, hoci rodičia majú príjem, navrhovatelia nie sú vedení v databáze žiadnej strednej ani inej školy a v súčasnosti nie je navrhovateľ v 1. rade vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Zákonná vyživovacia povinnosť rodičov trvá dovtedy, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť, čo je posudzované vždy individuálne. Aj keď v tomto prípade rodičia nejaký príjem majú, súd má za to, že plnoletí navrhovatelia sú schopní sami sa živiť a nájsť jednoduchú prácu zodpovedajúcu ich zdravotný, fyzickým a tiež kvalifikačným možnostiam. Súd pre úplnosť uvádza, že nízka kvalifikácia a nedostatok vzdelania nemôžu byť dôvodom, pre ktorý si navrhovatelia nemôžu nájsť prácu, pretože ako súd zistil ani jeden z navrhovateľov už v súčasnej dobe neštuduje, vzhľadom na vek (24 a 20 rokov) už nie je predpoklad, aby začali opäť študovať a teda z tohto možno dedukovať, že iné vzdelanie mať nebudú a vždy si budú môcť vyberať len z pracovných ponúk, ktoré zodpovedajú ich aktuálnemu vzdelaniu. Súd preto rozhodol tak, že návrh navrhovateľov v 1. a 2. rade zamietol. 20. Podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej CMP), žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 58 ods. 1 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 21. V danej veci súd v zmysle § 58 CMP, v spojení s § 52 CMP, rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.