Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Poprad 21Vyd/1/2024 8724202062 04. 12. 2024 JUDr. Alexandra Mochnacká ECLI:SK:OSPP:2024:8724202062.1
Uznesenie Okresný súd Poprad v právnej veci navrhovateľky: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX D., E. XXX/XX za účasti: 1/ F. G., nar. XX.XX.XXXX, 2/ F. G., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom XXX XX D., D. XXX, o návrhu na potvrdenie vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, takto rozhodol: I. Návrh na začatie konania o potvrdení vydržania z a m i e t a . II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Návrhom doručeným súdu dňa 17.05.2024 sa navrhovateľka domáhala vydania uznesenia o potvrdení vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti – časti pozemku parcela reg. C KN, číslo 62/1, o výmere 253 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, katastrálne územie D., obec D., okres H., vedeného v evidencii Okresného úradu v Poprade, katastrálny odbor na liste vlastníctva č. XXX. 2. Navrhovateľka návrh odôvodnila tým, že jej otec A. I. vo forme notárskej zápisnice N 8/94, NZ 7/94 z 18.01.1994 spísanej notárkou prom. práv. J. H. prehlásil, že po smrti svojho otca neb. A. I. v roku 1981 spolu s polovicou rodinného domu č. XXX k. ú. D. jeho matka neb. G. I. mu darovala parcelu č. 62/2 zastavaná plocha a nádvorie o výmere č. 312 m2, ktorá bola v tom čase zapísaná na LV č. XXX k. ú. D. za účelom jej správy ako patriacej k rodinnému domu. Tento pozemok bol od roku 1950 v užívaní jej právnych predchodcov, ktorí na ňom postavili dom súp. č. XXX, ktorého je výlučnou vlastníčkou a ktorý je spolu s pozemkom CKN 62/2 zastavaná plocha a nádvorie o výmere č. 312 m2 zapísaný na LV XXX k.ú. D.. Z prehlásenia jej otca vyplýva, že v čase tohto prehlásenia bol vlastníkom pozemku patriaceho k rodinnému domu súp. č. XXX, ktorý bol vymedzený oplotením. Na základe darovacej zmluvy jej otec v roku 1998 previedol rodinný dom súp. č. XXX nachádzajúci sa na CKN 62/2, k tomu prislúchajúcu vedľajšiu stavbu a pozemok CKN 62/2. Opis nehnuteľností je uvedený v znaleckom posudku Ing. P. Gejdoša č. 231/97. Navrhovateľka ďalej uviedla, že v súčasnosti prebieha na Okresnom súde Poprad konanie o odstránenie stavby sp. zn. 17C/82/2023, v ktorom ju žalobcovia F. G. a F. G. žalujú o odstránenie garáže, ktorá je postavená na parcele 62/1. V súčasnosti majú F. G. a F. G. zapísané vlastnícke právo k pozemku CKN 62/1 o výmere 253 m2 vedenom na LV XXX napriek tomu, že časť pozemku je v jej vlastníctve, ktoré nadobudla vydržaním. Túto časť parcely CKN 62/1 si dala zamerať a geometrický plán predloží následne súdu. Na jej žiadosť vydala obec D. potvrdenie, že spolu s rodinným domom súp. č. XXX užíva ona a jej predkovia niekoľko desaťročí pozemok patriaci k tomuto domu, ktorého hranica sú vyznačené oplotením. Na základe týchto skutočností žiada, aby súd potvrdil nadobudnutie vlastníckeho práva k časti parcely CKN 62/1 vydržaním. 3. Navrhovateľka súdu spolu s návrhom predložila listinné dôkazy: Notárska zápisnica N 8/94, NZ 7/94 spísaná na Notárskom úrade prom. práv. Oľgy Piskoríkovej dňa 18.01.1994, výpis z listu vlastníctva XXX
k. ú. D., znalecký posudok Ing. Pavla Gejdoša č. 231/97, potvrdenie obce Vernár zo dňa 18.11.2022, výpis z listu vlastníctva č. XXX k. ú. D., nákres parciel KN C 62/1 a 62/2 k. ú. D.. 4. Z Notárskej zápisnice N 8/94, NZ 7/94 spísanej na Notárskom úrade prom. práv. Oľgy Piskoríkovej dňa 18.01.1994 vyplýva, že A. I., nar. XX.XX.XXXX urobil vyhlásenie o vydržaní vlastníckeho práva k pozemku parc. č. 62/2, ktorý bol v užívaní jeho právnych predchodcov neb. A. I. a G. I. od roku 1950 a na ktorom postavili aj rodinný dom súp. č. XXX. Tento pozemok je oplotený a jeho hranice sa celú dobu užívania nezmenili. 5. Z Potvrdenia vydaného obcou D. 18.11.2022 vyplýva, že obec D. potvrdzuje, že časť pozemku KN-C č. 62/1, ktorá je zrejmé z priloženej snímky z katastrálnej mapy, tvorí súčasť dvora rodinného domu súp. č. XXX na ulici E. v obci D. vo vlastníctve navrhovateľky. Vyznačenú časť pozemku užíva menovaná dlhodobo so svojou rodinou. 6. Zo znaleckého posudku č. Ing. Pavla Gejdoša č. 231/97 vyplýva, že úlohou znalca bolo vypočítať cenu nehnuteľnosti pozostávajúceho z rodinného domu s. č. XXX vo D., prislúchajúcej vedľajšej stavby, vonkajších úprav a pozemku parcela č. 62/2 o výmere 312 m2 k. ú. D., ktorého vlastníkom je A. I.. Prílohou znaleckého posudku je kópia katastrálnej mapy, z ktorej vyplýva poloha pozemkov parcelné číslo 62/2 a 62/1. 7. Z listu vlastníctva č. XXX k. ú. D. vyplýva, že navrhovateľka je výlučnou vlastníčkou pozemku parcely registra „C“ č. 62/2 o výmere 312 m2, zastavaná plocha a nádvorie a rodinného domu súpisné číslo XXX postavenom na pozemku parc. č. 62/2. Vlastnícke právo nadobudla na základe darovacej zmluvy V 139/98. 8. Z listu vlastníctva č. XXX k. ú. D. vyplýva, že pozemky parcely registra „C“ č. 62/1 o výmere 253 m2, zastavaná plocha a nádvorie, č. 62/4 o výmere 94 m2, zastavaná plocha a nádvorie, č. 62/7 o výmere 21 m2, zastavaná plocha a nádvorie a rodinného domu súpisné číslo XXX na pozemku parc. č. 62/8 a 62/4 sú v bezpodielovom spoluvlastníctve F. G. a F. G.. Vlastnícke právo nadobudli na základe kúpnej zmluvy RI 131/83. 9. Podľa § 359e ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, ak sa návrh na začatie konania o potvrdení vydržania neodmietne podľa § 8 ods. 1, súd preskúma, či navrhovateľ osvedčil, že nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním. Súd môže sám vykonať potrebné šetrenia na overenie správnosti tvrdení navrhovateľa alebo môže vyzvať navrhovateľa, aby označil ďalšie dôkazy na preukázanie skutočností, z ktorých vyplýva, že splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním. Podľa § 359e ods. 2 Civilného mimosporového poriadku, súd návrh na začatie konania o potvrdení vydržania uznesením zamietne, ak zistí, že nie sú splnené podmienky na vydanie vyzývacieho uznesenia podľa § 359f ods. 1. Podľa § 359e ods. 3 Civilného mimosporového poriadku o odmietnutí alebo o zamietnutí návrhu na začatie konania o potvrdení vydržania rozhoduje súd bez vyjadrenia ostatných účastníkov konania a bez nariadenia pojednávania; uznesenie súdu o odmietnutí alebo o zamietnutí návrhu na začatie konania o potvrdení vydržania podľa odsekov 1 a 2 sa doručuje len navrhovateľovi. 10. Podľa § 359f ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, ak navrhovateľ osvedčil, že splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním, súd vydá vyzývacie uznesenie. 11. Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Podľa § 134 ods. 2 Občianskeho zákonníka takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb (§ 125). Podľa § 134 ods. 3 Občianskeho zákonníka, do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.
Podľa § 134 ods. 4 Občianskeho zákonníka, pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby. 12. Súd preskúmal návrh navrhovateľky a dospel k záveru, že navrhovateľka neosvedčila splnenie predpokladov pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Navrhovateľka v návrhu uviedla a osvedčila skutočnosti, na základe ktorých nadobudla vlastnícke právo k pozemku parcelné číslo 62/2 o výmere 312 m2. K nadobudnutiu vlastníckeho práva k časti pozemku parcelné číslo 62/1 uviedla, že vlastnícke právo nadobudla vydržaním, nakoľko táto časť pozemku parcelné číslo 62/1 je dlhodobo oplotená ako súčasť pozemku parcelné číslo 62/2 a teda aj užívaná už jej právnymi predchodcami. Z uvedeného dôvodu nadobudla vlastnícke právo k predmetnej časti pozemku parcelné číslo 62/1 uplynutím 10 rokov odo dňa uzavretia darovacej zmluvy medzi jej otcom A. I. ako darcom a ňou ako obdarovanou. 13. Zákonnými predpokladmi vydržania sú: spôsobilý subjekt, spôsobilý predmet držby, dobrý viera (dobromyseľnosť) vydržateľa, oprávnená držba po zákonom stanovanú dobu a uplynutie vydržacej doby. Podmienky spôsobilého subjektu a spôsobilého predmetu sú v danom prípade splnené. Súd ďalej skúmal, či navrhovateľka bol dobromyseľná a či bola oprávnenou držiteľkou predmetného pozemku. Oprávnená držba je upravená v § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Podľa tohto ustanovenia držiteľ musí byť zo zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec patrí. Posúdenie, či je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že mu vec patrí, teda že jej vlastníkom, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobrá viera držiteľa musí byť posudzovaná aj z hľadiska, či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu od každého subjektu požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti o existencii svojho práva. Aj keď držiteľ je subjektívne presvedčený o svojom práve, nebude so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, pokiaľ mu sú, alebo musia byť známe skutočnosti, z ktorých by pri zachovaní obvyklej starostlivosti musel spoznať, že nie je subjektom práva, o ktorého vydržanie ide. (JUDr. Imrich Fekete, CSc., Občiansky Zákonník. Komentár. Bratislava, 2007. s. 302). 14. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/49/2010: „Predpokladom vydržania je skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec alebo právo patrí. Rozlišujúcim znakom medzi držbou oprávnenou a neoprávnenou je teda dobromyseľnosť, resp. nedobromyseľnosť držiteľa, pričom otázku dobromyseľnosti je potrebné posudzovať „so zreteľom na všetky okolnosti“. Súdna prax je jednotná v tom, že posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť, ako vnútorný psychický stav, je potrebné objektivizovať s prihliadnutím na všetky okolnosti, za ktorých došlo k faktickému nakladaniu s vecou, resp. vykonávaniu práva pre seba. Z týchto okolností potom možno usúdiť, či držiteľ mohol, alebo nemohol rozpoznať, že mu vec alebo právo skutočne patrí. Okolnosťami, ktoré môžu svedčiť pre záver o existencii dobrej viery, sú aj okolnosti týkajúce sa právneho dôvodu nadobudnutia práva (právneho titulu), teda tzv. uchopenia sa držby. Subjektívny pocit držiteľa nemôže byť sám osebe podkladom pre vydržanie, ak nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami objektívne nasvedčujúcimi oprávnenosti držby práva. V dobrej viere je teda držiteľ, ktorý sa domnieva, že mu držaná vec alebo vykonávané právo patrí, aj keď v skutočnosti tomu tak nie je. Držiteľ je teda ohľadom existencie svojho práva v omyle, ktorý sa môže vzťahovať k právnym skutočnostiam, k osobám alebo k právnej úprave. Základom oprávnenej držby je teda ospravedlniteľný omyl. Ospravedlniteľný je omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci postupoval s obvyklou opatrnosťou, ktorú možno so zreteľom k okolnostiam konkrétneho prípadu požadovať.“ 15. Ako súd uviedol v predchádzajúcom odseku posúdenie, či je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že mu vec patrí, teda že jej vlastníkom, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Rozhodujúce je, či pri náležitej opatrnosti mohol a mal mať pochybnosti o existencii svojho práva. V uznesení Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/91/2021 sa konštatuje: „Predpokladom dobrej viery u oprávneného držiteľa veci je jeho presvedčenie, že mu vec patrí ako vlastníkovi, tak predpokladom dobrej viery oprávneného držiteľa práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu je presvedčenie, že mu právo zodpovedajúce vecnému bremenu prináleží. Toto presvedčenie musí byť podložené konkrétnymi skutočnosťami, ktoré ho k tomu oprávňujú. Posúdenie, či držiteľ je v dobrej viere alebo nie je, treba vždy hodnotiť objektívne a nie iba zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) samého účastníka a vždy treba brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej normálnej opatrnosti, ktorú možno vzhľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať, nemal alebo nemohol mať
po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu takéto právo patrí. Dobrá viera vyjadruje vnútorný (psychický) stav držiteľa, ktorý sám osebe nemôže byť predmetom dokazovania, no toto vnútorné presvedčenie, že nekoná bezprávne sa navonok prejavuje jeho konkrétnym správaním, čo už ale predmetom dokazovania a posudzovania byť môže.“ 16. Z vyššie uvedených listinných dôkazov vyplýva, že pozemky parcelné číslo 62/2 a 62/1 sú susedné pozemky. Navrhovateľka uvádza, že časť pozemku parcelné číslo 62/1 bola už jej právnymi predchodcami oplotená ako časť patriaca k pozemku parcelné číslo 62/2 a v takejto podobe bol aj pozemok jej právnymi predchodcami užívaný. Jej otec v notárskej zápisnici N 8/94, NZ 7/94 spísanej na Notárskom úrade prom. práv. Oľgy Piskoríkovej dňa 18.01.1994 prehlásil, že splnil podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k pozemku parcelné číslo 62/2 a vlastnícke právo následne darovacou zmluvou z roku 1998 previedol na navrhovateľku. Pozemok parcelné číslo 62/1 je v bezpodielovom spoluvlastníctve F. G. a F. G., ktorí ho nadobudli na základe kúpnej zmluvy v roku 1983. Navrhovateľka tvrdí, že vlastnícke právo k časti pozemku parcelné číslo 62/1 nadobudla vydržaním, nakoľko uvedenú časť dobromyseľne užíva viac ako 10 rokov na základe darovacej zmluvy z roku 1998. Listinné dôkazy, uvedené tvrdenie navrhovateľky o jej dobromyseľnosti a oprávnenej držbe však nepotvrdzujú. F. G. a F. G. nadobudli vlastnícke právo k pozemku parcelné číslo 62/1 už v roku 1983 na základe kúpnej zmluvy. Preto už v čase vyhlásenia právneho predchodcu navrhovateľky v notárskej zápisnici v roku 1994 nie je možné prijať záver, že právny predchodca bol dobromyseľný v tom, že jeho vyhlásenie o dlhodobom užívaní pozemku parcelné číslo 62/2 o výmere 312 m2 zahŕňa aj časť pozemku parcelné číslo 62/1. V tom čase bolo možné zameranie pozemku tak, aby bolo zrejmé, ktorého pozemku sa vyhlásenie o vydržaní vlastníckeho práva týka, aby sa predišlo nejasnostiam. Ak tak právny predchodca neurobil, nemôže byť táto jeho nedôslednosť v neprospech F. G. a F. G., ktorí v čase vyhlásenia do notárskej zápisnice, už boli bezpodielovými spoluvlastníkmi pozemku parcelné číslo 62/1. Naviac uvedená poloha pozemkov parcelné číslo 62/2 a 62/1 je nepochybná aj z prílohy znaleckého posudku č. 231/97 – kópie katastrálnej mapy, z ktorej jednoznačne vyplýva hranica pozemkov parcelné číslo 62/2 a 62/1. Teda už v roku 1997 bolo možné zo strany navrhovateľky a jej právneho predchodcu zistiť, že vlastnícke právo právneho predchodcu (A. I.) nezahŕňa aj časť pozemku parcelné číslo 62/1. Z uvedeného dôvodu tvrdenie navrhovateľky, že na základe darovacej zmluvy uzavretej medzi ňou a jej otcom v roku 1998 bola v dobrej viere, že je vlastníčkou nielen pozemku parcelné číslo 62/2 ale aj časti pozemku parcelné číslo 62/1, nie je možné považovať za preukázanie jej oprávnenej držby k časti pozemku parcelné číslo 62/1. 17. Už od roku 1983 boli na základe kúpnej zmluvy vlastníkmi pozemku parcelné číslo 62/1 F. G. a F. G. a súčasne poloha a hranica pozemkov parcelné číslo 62/2 a 62/1 boli známe tak navrhovateľke, ako aj jej právnemu predchodcovi vychádzajúc z prílohy znaleckého posudku z roku 1997. Nemožno tiež neprihliadnuť na skutočnosť, že tak z prehlásenia o nadobudnutí vlastníckeho práva v notárskej zápisnici A. I., zo znaleckého posudku, ako aj z listu vlastníctva XXX je zrejmé, že tak navrhovateľke ako aj jej právnemu predchodcovi bola známa výmera pozemku parcelné číslo 62/2, a to 312 m2. Navrhovateľka pritom tvrdí, že sa dobromyseľne domnievala, že tento pozemok siaha až po pôvodné oplotenie, ktoré v skutočnosti bolo postavené až za časťou pozemku parcelné číslo 62/1. Z nákresu pri potvrdení obce Vernár zo dňa 18.11.2022 vyplýva, že toto oplotenie zahrnulo podstatnú výmeru (viac ako polovicu) pozemku parcelné číslo 62/1 teda cca viac ako 125 m2 do pozemku parcelné číslo 62/2. Už z porovnania rozlohy pozemku zapísanej na liste vlastníctva č. XXX a z veľkosti pozemku podľa jeho oplotenia sú dôvodné pochybnosti o dobrej viere navrhovateľky, že je vlastníčkou pozemku parcelné číslo 62/2 v rozlohe, v ktorej je oplotený. Z týchto dôvodov nie je možný záver, že sa navrhovateľka v roku 1998 dobromyseľne domnievala, že nadobudla vlastnícke právo aj k časti pozemku parcelné číslo 62/1. Už len pri bežnej opatrnosti mala a mohla navrhovateľka vedieť, že darovacou zmluvou nadobúda vlastnícke právo len k pozemku parcelné číslo 62/2 o výmere 312 m2, ktorá nezahŕňa časť susedného pozemku parcelné číslo 62/1. Uvedený nedostatok opatrnosti zo strany navrhovateľky, ktorá sa spoliehala, že pozemok 62/2 o výmere 312 m2 zodpovedá existujúcemu oploteniu pozemku, nemôže byť v neprospech vlastníkov pozemku 62/1, ktorí ho vlastnili už od roku 1983 na základe kúpnej zmluvy. 18. V závere neprišlo k naplneniu podmienky vydržania vlastníckeho práva - oprávnenej držby, teda, že navrhovateľka nemohla byť v dobrej viere, že jej vlastnícke právo k časti pozemku parcelné číslo 62/1 patrí. Už zakreslenie oboch pozemkov v kópii katastrálnej mapy, ktorá je prílohou znaleckého posudku z roku 1997 nemohlo mať také účinky, že by s prihliadnutím na všetky okolnosti mohla byť v dobrej viere, že jej vlastnícke právo k časti pozemku parcelné číslo 62/1 patrí.
19. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd konštatuje, že v danej veci nebolo navrhovateľkou osvedčené, že bola dobromyseľná v tom, že jej časť predmetného pozemku patrí. 20. Na základe vyššie uvedených skutočností má súd za to, že navrhovateľka nesplnila hmotnoprávne podmienky pre potvrdenie jej vlastníckeho práva vydržaním, preto návrh na potvrdenie vlastníckeho práva vydržaním zamietol podľa § 359e ods. 2, 3 CMP. 21. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku a žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Žiline prostredníctvom podpísaného súdu (§ 59 ods. 1 CMP). V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka, uvedie sa, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie podľa § 365 ods. 1 CSP možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 62 ods. 1 CMP odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Podľa § 62 ods. 2 CMP odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.