Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Poprad 14P/101/2024 8724202440 30. 10. 2024 JUDr. Monika Heldáková ECLI:SK:OSPP:2024:8724202440.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Poprad v konaní pred sudkyňou JUDr. Monikou Heldákovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom u matky, zastúpeného procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad, dieťa rodičov: matky A. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX/XX, XXX XX E. a otca A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXX, XXX XX F., t.č. bytom D. X, XXX XX E., o návrhu matky na zvýšenie výživného, takto rozhodol: I. M e n í rozsudok Okresného súdu Poprad číslo konania 13Pc/19/2021-25 zo dňa 19.1.2022, v časti výživného na maloletého A. B., nar. X.X.XXXX tak, že otec A. B., nar. X.X.XXXX, je povinný prispievať na výživu maloletého A. B. sumou 300,- eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky, počnúc dňom 11.6.2024. Dlžné výživné za obdobie od 11.6.2024 do 30.10.2024 v sume 466,- eur je otec maloletého povinný uhradiť do 60 dní od vykonateľnosti výroku o výživnom. II. Návrh otca na zníženie výživného z a m i e t a. III. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Návrhom z 11.6.2024 sa navrhovateľka – matka maloletého domáhala zvýšenia výživného na maloleté dieťa. 2. Návrh odôvodnila tým, že maloletý pochádza z partnerského vzťahu, rodičia nikdy nežili v spoločnej domácnosti. Rozsudkom Okresného súdu Poprad sp. zn.: 13Pc/19/2021 z 19.1.2022 bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na jeho výživu sumou 200 eur mesačne. Náklady na maloletého sa zvýšili, otec odmietol prispievať na jeho výživu vyššou sumou dobrovoľne. Matka ukončila poberanie rodičovského príspevku v marci 2024, má problém nájsť si prácu, maloletý začne navštevovať materskú školu v septembri 2024, jej jediným príjmom sú prídavky na dieťa 60 eur mesačne a výživné od otca. Matka so synom býva v byte jej rodičov, na bývanie a stravu im prispieva len minimálnou sumou podľa jej možností. Maloletý je zdravý. Otec pracuje dlhodobo v zahraničí, predtým v Rakúsku, neskôr ako čašník vo Švajčiarsku. Otec sa vyjadril, že si dokáže zarobiť aj 5000 eur mesačne. Za synom chodieva 1-krát za 2 mesiace počas voľna, ktoré trávi na Slovensku, strávi so synom niekoľko hodín, dieťa u neho neprespáva. Otec sa okrem platenia výživného nepodieľa inou formou na jeho výžive a starostlivosti. V zahraničí začal vybavovať aj poberanie rodinných prídavkov, ale nevie, či ich vybavil a či ich reálne poberá. Navrhla určiť výživné v sume 500 eur mesačne. 3. K návrhu matka priložila rodný list maloletého.
4. Uznesením č. k. 14P/101/2024-11 z 2.7.2024 súd ustanovil maloletému na zastupovanie v konaní procesného opatrovníka Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad (ďalej len „procesný opatrovník“). 5. Súd dňa 6.8.2024 nariadil informatívne stretnutie, ktorého sa zúčastnila matka, otec i procesný opatrovník. Matka zotrvala na svojom návrhu, naposledy bolo výživné určené v 2022. Žije u rodičov, prispieva im na bývanie, nepoberá žiadne peniaze za starostlivosť o dieťa. Dieťa je zdravé. Prácu si hľadá. Otec výživné platí nepravidelne. Otec nesúhlasil so zvýšením výživného, navrhol jeho zníženie, nakoľko prišiel o prácu, lebo sa pobil s človekom a skončil vo väzbe. Predtým pracoval v zahraničí, dosahoval príjem približne 2500 frankov. Je nezamestnaný, evidovaný na úrade práce, zdravotný stav mu nebráni nájsť si prácu. 6. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie na deň 30.10.2024, ktorého sa zúčastnila matka, otec a procesný opatrovník. 7. Matka na pojednávaní zotrvala na podanom návrhu, dlho si nevedela nájsť prácu. Aj keď je zamestnaná, výživné jej nepostačuje. Maloletý navštevuje škôlku, s čím sú spojené výdavky, ktoré nezvláda. Dosahuje príjem je 300,- eur netto. Otec platí výživné riadne. Rodinné prídavky sú 60,eur. Otec sa o syna zaujíma nárazovo. Otec posiela peniaze podľa nálady. So synom žijú u rodičov. Syn je zdravý. Výdavky na škôlku sú 38,- eur strava a 40,- eur školné. Maloletý je momentálne často chorý, takže v škôlke je každý druhý týždeň. Žiada zvýšiť výživné na sumu 400-500,- eur. Matka pred pojednávaním predložila výpisy z bežného účtu, potvrdenie Materskej školy o mesačných poplatkoch za škôlku, a to mesačné školné 40 €, stravné 48 €, raz ročne triedny fond 35 €, príspevok do rodičovského združenia 15 €, ďalej potvrdenia o nákupe oblečenia obuvi pre maloletého. 8. Otec na pojednávaní s návrhom nesúhlasil, navrhol ho zamietnuť. Bol väzobne stíhaný, má zdravotné problémy, má problém nájsť si prácu. Žije sám v byte, ktorý spláca. Hypotéku spláca mesačne 400,- eur. Ďalšie výdaje za služby spojené s užívaním bytu sú 290,- eur. Momentálne nepracuje, prácu hľadám, je nezamestnaný pol roka. Pracoval v zahraničí, je ale problém nájsť si tam prácu. Každý mesiac chodieva k probačnému úradníkovi, a preto nie je pre neho výhodné pracovať v zahraničí. Podporu v nezamestnanosti mu zatiaľ neschválili. Pred pol rokom mal vo Švajčiarsku príjem 2 500,- eur netto. Chcel poberať rodinné prídavky v zahraničí, ale matka mu to neumožnila – nespolupracovala. Žije z požičaných peňazí od otca: 800-900,- eur mesačne. So synom sa naposledy videl včera. Keď je s ním, tak chodievajú na výlety, do reštaurácie, robí mu dobrý program. Momentálne hľadá zamestnanie na Slovensku. Cesta do Švajčiarska stojí 600,- frankov - cestuje letecky. Ešte sa musí zúčastniť výsluchov, dovtedy nie je pre neho výhodné vycestovať za prácou. Má ukončenú strednú školu v odbore čašník. Suma, ktorú od neho žiada matka je pre neho nezvládnuteľná. 9. Procesný opatrovník na pojednávaní uviedol, že považuje návrh matky za dôvodný. Od poslednej úpravy výživného nastali zmeny u maloletého dieťaťa, ktoré nastúpilo do škôlky. Matka má zvýšené výdaje. Otec sa svojím nevhodným správaním dostal do súčasnej situácie. Nič mu nebráni zamestnať sa aj na Slovensku. Je v jeho možnostiach a schopnostiach prispievať aj vyššou sumou ako doposiaľ. Povinnosti s mediačným dohľadom nemá až tak často. Mnoho otcov poberá prídavky zo zahraničia, aj keď nežijú v spoločnej domácnosti. 10. Zo správy Sociálnej poisťovne z 13.9.2024 má súd za preukázané, že ani jeden z rodičov nie je poberateľom dávok v nezamestnanosti, dávok dôchodkového poistenia, nemocenských dávok, dávok garančného poistenia a dávok úrazového poistenia. Otec maloletého je evidovaný ako žiadateľ o dávku v nezamestnanosti s predpokladaným termínom rozhodnutia 4.10.2024. 11. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad z 11.9.2024 má súd za preukázané, že otec maloletého je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 26.7.2024. Matka bola z evidencie vyradená 5.3.2021. Matka je poberateľkou prídavku na dieťa, otec nie je poberateľom žiadnych dávok vyplácaných úradom. 12. Zo lustrácie v Sociálnej poisťovni z 30.10.2024 má súd za preukázané, že otec maloletého t. č. nie je zamestnaný a nepoberá dávku v nezamestnanosti.
13. Zo správy procesného opatrovníka z 28.10.2024 vyplýva, že matka býva s maloletým u svojich rodičov, kde má k dispozícii vlastnú izbu, na bývanie im prispieva podľa svojich možností 100-150 eur mesačne. Matka pracuje ako kuchárka na dohodu v palacinkárni kde dosahuje príjem cca 300 eur mesačne, poberá prídavky na dieťa a výživné od otca. Maloletý navštevuje materskú školu, výška školného je totožná s výškou, ako uviedla matka. Maloletý je zdravý, od nástupu do kolektívu je častejšie chorý, každý druhý týždeň ostáva doma a matka má zvýšené výdaje na nákup liekov na respiračné ochorenia. Otec posiela výživné, ale inou formou sa o dieťa nestará, nedaruje mu darčeky a pod. 14. Na základe vyhľadávania na stránkach profesia.sk založených v súdnom spise je zrejmé, že v otcom vyštudovanom odbore je v okrese Poprad množstvo ponúk práce s priemerných zárobkom od 1100-1700 eur mesačne. 15. Súd vo veci vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový stav veci. 16. Z kópie rodného listu mal súd preukázané, že maloletý je synom navrhovateľky a odporcu. Maloletý bol súdnym rozhodnutím zverený do osobnej starostlivosti matky a o. i. bol otec zaviazaný prispievať na jeho výživu sumou 200 eur ročne. Maloletý navštevuje materskú školu, v súčasnosti prekonáva vo zvýšenej miere rôzne ochorenie spojené s jeho nástupom do detského kolektívu. Otec sa s maloletým stretáva nepravidelne, nad rámec platenia výživného neprispieva na jeho výživu, v čase styku s ním navštevuje zábavné centrá a reštaurácie. 17. Podľa § 36 ods. 1 zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane. 18. Podľa § 26 zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností. 19. Podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. 20. Podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 21. Podľa § 62 ods. 4 zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. 22. Podľa § 62 ods. 5 zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 23. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 24. Podľa § 76 ods. 1 zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. 25. Odôvodnené potreby oprávneného (maloletého dieťaťa) zahŕňajú jednak potreby základné: stravovanie, ošatenie, hygiena, školské výdaje, cestovné do školy, pomerná časť nákladov za bývanie, náklady za zdravotnícku starostlivosť a pod., ako aj potreby v širšej miere prispievajúce k rozvoju osobnosti mladého človeka: kultúra, šport, mimoškolské aktivity, záujmy, záľuby, prázdninové pobyty, atď., to všetko primerané veku. U detí útlejšieho veku sú to aj všetky predmety stimulujúce ich fyzický
a mentálny rozvoj (hračky, veci pre zábavu, hry a pod.). Schopnosti a možnosti povinného (rodiča) sú dané nielen jeho preukázanými zárobkovými pomermi, ale tiež všetkými ďalšími príjmami, najvyššie dosiahnutým vzdelaním, praxou, odbornosťou, pracovným zaradením, rozsahom a druhom vykonávanej pracovnej aktivity, vekom, zdravotným stavom, počtom vyživovacích povinností. 26. Matka navrhla zaviazať otca povinnosťou prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou 400-500,eur mesačne. Otec s návrhom nesúhlasil, uviedol, že je nezamestnaný, hľadá si prácu a sumu požadovanú matkou by nezvládol. Procesný opatrovník súhlasil s návrhom matky, poukázal na to, že naposledy bola vyživovacia povinnosť určená v januári 2022 a od uvedenej doby došlo k zmene pomerov, maloletý začal navštevovať materskú školu a došlo k zvýšeniu výdavkov. 27. Pokiaľ ide o majetkové pomery otca, súd má za preukázané, že otec je t. č. nezamestnaný, nemá žiaden preukázateľný príjem, nepoberá žiadne dávky. Má ukončené stredoškolské vzdelanie v odbore servírka – čašník. Súd nemá vedomosť o žiadnej prekážke (napr. zdravotnej alebo inej), ktorá by mu bránila sa zamestnať a dosahovať príjem na úrovni aspoň naposledy dosahovaného príjmu. Otec síce na pojednávaní uviedol, že má zdravotné problémy, ktoré mu bránia nájsť si prácu, avšak svoje tvrdenie nepodložil žiadnymi relevantnými dôkazmi. Otec bol zamestnaný, pracoval vo Švajčiarsku, kde dosahoval príjem približne 2500 frankov (približne 2660 eur mesačne), kde pracoval vo svojom odbore – ako čašník. V dôsledku vlastného konania, kedy sa pobil a následne dostal do väzby, prišiel o prácu. V súčasnosti je otec trestne stíhaný na slobode, musí sa pravidelne hlásiť u probačného úradníka. Uvedená povinnosť mu ale žiadnym spôsobom nebráni nájsť si prácu, a to minimálne na Slovensku, kde by si mohol prácu organizovať takým spôsobom, aby sa 1-krát v mesiaci hlásil u probačného úradníka a aby mohol dosahovať nejaký príjem. Otec je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť a je neprípustné, aby bola výživa maloletého dieťaťa ohrozená, resp. aby nebola zabezpečená v takej výške, na akú má nárok z dôvodu výhovoriek otca o nulovom príjme. Ten si okrem vyživovacej povinnosti predsa musí zabezpečovať aj vlastné potreby a v tomto rozsahu súd zdôrazňuje, že otec je schopný t. č. vlastniť 3-izbový byt, ktorý spláca (splátka úveru 400 eur a poplatky spojené s užívaním bytu 290 eur mesačne) a na ktorý si údajne požičiava od vlastného otca. Ani o uvedenej skutočnosti otec nepredložil žiadne potvrdenie alebo dôkaz. Pokiaľ je ale v otcových možnostiach žiť na tomto stupni životnej úrovne, nakoľko v minulosti bol schopný si zarábať a vo voľnom čase o. i. pri styku s maloletým navštevovať reštaurácie a zábavné parky, čo je nepochybne spojené s výdavkami, nič otca neospravedlňuje v tom, aby aj napriek prebiehajúcemu trestnému stíhaniu pracoval, dosahoval príjem a platil synovi výživné v náležitej výške. 28. Súd pri určovaní výšky výživného vychádzal z tzv. potenciálneho príjmu, ktorý by otec mohol dosahovať a zabezpečovať tak potreby seba i svojich maloletých detí. Nemôže sa zbaviť vyživovacej povinnosti tým, že svoje príjmy nepreukáže, resp. že odmietne pracovať, resp. sa len bude vyhovárať, že príjem nemá a tým bude ohrozená výživa maloletého. 29. Otec v nedávnej minulosti dosahoval výšku príjmu viac ako 2500 eur mesačne. Ak tvrdí, že nemôže pracovať v zahraničí, súd má z ponúk práce za preukázané, že aj v blízkom okolí obydlia otca je možné, aby dosahoval príjem 1700 eur mesačne. V tomto rozsahu súd podotýka, že pre charakter práce otca nie je nezvyklé, že je odmeňovaný aj tzv. sprepitným, ktorého výške je avšak neoficiálna, a preto nepreukázateľná. Práve z uvedenej sumy súd vychádzal pri určovaní výživného. 30. Otec nemá podľa lustrácií v registri obyvateľov žiadne iné dieťa, a teda žiadnu inú vyživovaciu povinnosť. V takto naznačenom smere súd určil výživné pre maloletého vo výške 300 eur mesačne, čo tvorí cca 18 % z potenciálneho príjmu otca, čo je možné považovať za primerané tak odôvodneným potrebám maloletého, ako aj potenciálnemu príjmu a možnostiam otca. Pri určovaní výživného sa súd inšpiroval tabuľkou pre určenie výživného na maloleté deti v Metodike pre výpočet výživného rodičov k deťom vypracovanej Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, kde prihliadnuc na vek maloletého a počet vyživovacích povinností by výživné na maloletého malo predstavovať sumu 18 % z príjmu otca. Súd pristúpil k zvýšeniu výživného avšak aj z toho dôvodu, že otec sa o maloletého iným spôsobom než platením výživného, takmer vôbec nestará, stretáva sa s ním málo, matke neposkytne príspevok na rôzne mimoriadne výdavky maloletého. 31. Otec je povinný niesť si svoju rodičovskú zodpovednosť a to aj vrátane povinnosti platenia výživného a nemôže sa jej zbaviť tvrdeniami o jeho aktuálnej bezpríjmovosti.
32. Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh. Obaja manželia si uplatnili nárok na náhradu trov konania. 33. Podľa § 58 ods. 1 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 34. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 53 až § 55 CMP). 35. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia tak, že žiadnemu z účastníkov konania nepriznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko si náhradu trov konania účastníci ani neuplatnili (výrok III.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom Okresného súdu Poprad. (§ 355 ods. 1 CSP) V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, ktorej veci sa týka a čo sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), musí byť podpísané a uvedená spisová značka konania. (§ 127 a § 363 CSP) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolanie. (§ 364 CSP) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP) Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. (62 ods. 1 CMP) Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 CMP) Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na nariadenie súdneho výkonu rozhodnutia.