Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Poprad 9C/57/2024 8724202864 09. 08. 2024 Mgr. Nina Kollárová ECLI:SK:OSPP:2024:8724202864.2
Uznesenie Okresný súd Poprad v právnej veci žalobcov: 1. A. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXXX/XX, XXX XX C., 2. D. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XX, XXX XX G. – mestská časť Sídlisko KVP, 3. D. H. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XXXX/X, XXX XX I. – D. F. G. J., všetci právne zastúpení: MAPLE & FISH s. r. o., Žižkova 22B, 811 02 Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 718 432 proti žalovaným: 1. D. D. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXXX/XX, XXX XX I. I., 2. D. D. G. K., L. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. E. N. X/XX, XXX XX C., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto rozhodol: I. Žalovaní sú povinní zdržať sa vyhotovovania a akéhokoľvek rozširovania, zverejňovania alebo inej formy sprístupňovania všetkých a akýchkoľvek zvukových, obrazových alebo obrazovo-zvukových záznamov prejavov osobnej povahy žalobcov smerom k akýmkoľvek fyzickým alebo právnickým osobám. II. Súd ukladá žalobcom povinnosť podať proti žalovaným žalobu vo veci samej a to žalobu na ochranu osobnosti v lehote 60 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia. III. Žalobcom priznáva voči žalovaným právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto uznesenia samostatným uznesením. odôvodnenie: 1. Žalobcovia podali na tunajší súd dňa 11.07.2024 návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nasledujúceho znenia: I. Súd nariaďuje neodkladné opatrenie, ktorým ukladá Žalovanému 1. a Žalovanej 2. povinnosť zdržať sa vyhotovovania a akéhokoľvek rozširovania, zverejňovania alebo inej formy sprístupňovania všetkých a akýchkoľvek zvukových, obrazových alebo obrazovo-zvukových záznamov prejavov osobnej povahy Žalobcu 1., Žalobcu 2. a Žalobkyne 3. smerom k akýmkoľvek fyzickým alebo právnickým osobám a akýmkoľvek orgánom verejnej moci, a to najmä, nie však výlučne v rozsahu zvukovej nahrávky vyhotovenej Žalovanou 2. zo dňa 04.09.2023, ktorá zachytáva prejavy osobnej povahy Žalobcu 1. a Žalobcu 2., zvukovej nahrávky vyhotovenej Žalovaným 1. zo dňa 30.11.2023, ktorá zachytáva prejavy osobnej povahy Žalobkyne 3. a zvukovej nahrávky vyhotovenej Žalovaným 1. dňa 15.11.2023, ktorá zachytáva prejavy osobnej povahy Žalobcu 1. a Žalobcu 2. II. Súd v zmysle ust. § 336 ods. 1 CSP ukladá Žalobcovi 1., Žalobcovi 2. a Žalobkyni 3. povinnosť podať proti Žalovanému 1. a Žalovanej 2. na príslušnom súde žalobu vo veci ochrany osobnosti Žalobcu 1., Žalobcu 2. a Žalobkyne 3. v súlade s ust. § 13 a nasl. zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, a to v lehote 60 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. III. Žalovaný 1. a Žalovaná 2. sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť Žalobcovi 1., Žalobcovi 2. a Žalobkyni 3. trovy konania vo výške 100 %, a to do 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu, ktorým súd rozhodne o výške náhrady trov konania.
2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnili nasledujúcimi skutočnosťami. Žalobca 1/ je jediným spoločníkom a štatutárnym orgánom (konateľom) majoritného akcionára obchodnej spoločnosti Slovenská autobusová doprava Poprad, akciová spoločnosť (ďalej len „SAD Poprad“) , ktorá v rámci výkonu svojej podnikateľskej činnosti zabezpečuje pravidelnú prímestskú autobusovú dopravu v rámci Prešovského samosprávneho kraja, ako aj mestskú hromadnú prepravu osôb v meste C., E., O., G.. Žalobca 1/, teda ako jediný spoločník a konateľ majoritného akcionára SAD Poprad, t. j. obchodnej spoločnosti: TROLIGA BUS, spol. s r. o (ďalej len „TROLIGA BUS“), je súčasne od 21.12.2023 aj predsedom predstavenstva SAD Poprad. Žalobca 2/ je osobným poradcom Žalobcu 1/ a súčasne jeho blízkym rodinným priateľom, ktorý poskytuje Žalobcovi 1/ súčinnosť pri obchodnom vedení a riadení SAD Poprad, TROLIGA BUS a ďalších podnikateľských aktivitách Žalobcu 1/. Žalobkyňa 3/ je členkou dozornej rady SAD Poprad, ktorá z titulu výkonu svojej funkcie člena dozornej rady vykonávala kontrolnú a kreačnú právomoc vo vzťahu k činnosti Žalovaných v postavení členov predstavenstva, ktorý svoje funkcie vykonávali v období od 10.12.2021 (Žalovaný 1/), resp. od 30.04.2019 (Žalovaná 2/) do 21.12.2023. Žalovaní totiž v rozhodnom čase vykonávali funkciu predsedníčky (Žalovaná 2/) a podpredsedu (Žalovaný 1/) predstavenstva SAD Poprad. Dňa 21.12.2023 boli obaja Žalovaní zo svojich funkcií odvolaní dozornou radou SAD Poprad (ktorej súčasťou bola aj Žalobkyňa 3/) z dôvodu opakovaného a systematického porušovania svojich zákonných povinností, najmä (nie však výlučne) povinnosti konania s odbornou starostlivosťou, povinnosť zdržať sa konkurenčného konania, či povinnosť konať v súlade so zásadou lojality, teda v najlepšom záujme a v prospech Žalobcu a jeho akcionárov. Uvedeným konaním vznikla Žalobcovi škoda veľkého rozsahu, ktorá je spôsobilá ochromiť jeho ďalšie fungovanie a podnikateľskú činnosť, čo môže mať bezprostredný vplyv aj na zabezpečovanie služieb vo verejnom záujme (hromadná preprava osôb). O porušení vyššie zmienených povinností bolo doposiaľ predbežne (dočasne) rozhodnuté v rámci celkom 4 civilných súdnych konaniach týkajúcich sa jedného súvislého skutkového deja (konania Žalovaných v rámci výkonu funkcie členov predstavenstva spoločnosti SAD Poprad). Konanie Žalovaných je navyše podstatou skutku, o ktorom je vedené aj trestné konanie pred Krajským riaditeľstvom Policajného zboru v Prešove pod ČVS: KRP-1/2-VYSPO-2024, ktorý bol orgánmi činnými v trestnom konaní kvalifikovaný, ako obzvlášť závažný zločin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa ust. § 237 ods. 1, ods. 4 písm. a) TZ. Podstata namietaného konania Žalovaných spočívala v tom, že ako bývalí členovia predstavenstva v rozpore so zákazom konkurencie podľa ust. § 194 a nasl. OBZ a zásadou lojality podľa ust. § 196 a nasl. OBZ založili prostredníctvom osoby spriaznenej so Žalovaným 1/ obchodnú spoločnosť TATRA EXPRESS, s.r.o. (ďalej len „TATRA EXPRESS“), s ktorou boli majetkovo a personálne prepojení, pričom disponovali plným prístupom k jej bankovým účtom a splnomocneniami konať v mene a na účet TATRA EXPRESS v rozsahu, ktorý kopíroval rozsah oprávnenia štatutárneho orgánu konať v mene spoločnosti. Žalobcovia v tomto smere dopĺňajú, že označenie „TATRA EXPRESS“ bolo v rozhodnom čase súčasťou marketingových stratégií SAD Poprad, pričom toto označenie súviselo so zvýšením kvality služieb poskytovaných spoločnosťou SAD Poprad a bolo zamerané na vytváranie nových a pozitívnejších myšlienkových asociácií zákazníkov. Z toho dôvodu sa označenie „TATRA EXPRESS“ vyobrazovalo aj na majetku spoločnosti SAD Poprad - ku príkladu na autobusoch, prostredníctvom ktorých SAD Poprad zabezpečoval pravidelnú hromadnú prepravu osôb, či na AS Poprad, ako aj v komunikácii s obchodnými partnermi SAD Poprad. Spoločnosť TATRA EXPRESS vznikla dňa 27.05.2023, pričom bezprostredne po jej založení a vzniku začali Žalovaní vykonávať činnosť v prospech TATRA EXPRESS ako vtedajší členovia predstavenstva SAD Poprad. Žalovaní vykonávali činnosť v prospech TATRA EXPRESS (t. j. majetkovo a personálne prepojenej tretej spoločnosti, nad ktorou mali Žalovaní úplnú kontrolu) prostredníctvom zamestnancov SAD Poprad, ktorým z titulu výkonu svojej funkcie zadávali pracovné úlohy a pokyny. Vplyvom činnosti Žalovaných (bývalých členov predstavenstva SAD Poprad), ktorí podľa čl. XI bodu 1. písm. b) Stanov vykonávali všetky zamestnávateľské oprávnenia, teda zadávali pracovné pokyny zamestnancom SAD Poprad takým spôsobom, že títo fakticky vykonávali závislú prácu v prospech TATRA EXPRESS, s ktorou nemali žiaden pracovnoprávny a ani iný zmluvný vzťah. Za účelom zabezpečenia lojality kľúčových zamestnancov SAD Poprad, ktorí fakticky vykonávali závislú prácu v prospech spoločnosti TATRA EXPRESS, boli s týmito zamestnancami (ďalej len „vybraný zamestnanci“) uzatvorené dodatky k ich pracovným zmluvám, pričom na základe týchto dodatkov im bol priznaný nárok na 5, 10 a 18 mesačné odstupné (ďalej len „Dodatky“). Podľa Dodatkov vznikal vybraným zamestnancom nárok na odstupné v prípade skončenia pracovného pomeru so SAD Poprad akýmkoľvek spôsobom a z akýchkoľvek dôvodov (teda aj pre prípad závažného porušenia pracovnej disciplíny zo strany vybraných zamestnancov). Motiváciu v uzatváraní dodatkov tak možno vidieť výlučne v „kúpení/uplatení“ si vybraných zamestnancov, keďže iným zamestnancom, ktorí činnosť v prospech TATRA EXPRESS nevykonávali takéto benefity poskytnuté neboli. Uvedené koncentrované
skutkové okolnosti majú význam najmä v tom smere, že Žalovaní (ako členovia predstavenstva SAD Poprad) so spoločnosťou TATRA EXPRESS (s ktorou boli majetkovo a personálne previazaný a jej činnosť zabezpečovali prostredníctvom vybraných zamestnancov) uzatvorili zmluvu o výkone správy autobusovej stanice v Poprade s ev. č. 2023/35 zo dňa 24.05.2023 (ďalej len „Zmluva AS Poprad“). Zmluva AS Poprad teda mala byť uzatvorená o 3 dni skôr ako TATRA EXPRESS vôbec vznikol, pričom Žalovaní Zmluvou AS Poprad previedli v prospech spoločnosti TATRA EXPRESS takmer všetky majetkové práva viažuce sa k AS Poprad. TATRA EXPRESS tak bol na základe Zmluvy AS Poprad oprávnený uskutočňovať všetky činnosti, na ktoré bol doposiaľ oprávnený výlučne vlastník AS Poprad (t. j. spoločnosť SAD Poprad) a ktoré tvorili podstatnú časť jeho podnikateľskej činnosti a príjmov, a to: účtovať si voči všetkým subjektom využívajúcich AS Poprad na zabezpečovanie hromadnej prepravy osôb (t. j. najmä voči spoločnosti SAD Poprad a jej obchodným partnerom – ostatným dopravcom pôsobiacim v danom regióne) poplatky za každý vstup na AS Poprad, pričom výška týchto poplatkov bola závislá výlučne od uváženia TATRA EXPRESS, nad ktorým vykonávali úplnú kontrolu práve Žalovaní; účtovať si do vlastných výnosov aj ďalšie služby súvisiace so správou AS Poprad a zabezpečovaním hromadnej prepravy osôb (predaj cestovných lístkov a pod.); pričom TATRA EXPRESS ako správca nezodpovedal za žiadnu škodu spôsobenú pri výkone správy AS Poprad. Protiprávnosť konania Žalovaných sa však netýkala výlučne len uzatvorenia Zmluvy AS Poprad a jej následného vykonávania, či poskytovania neprimeraných benefitov vybraným zamestnancom. Žalovaní totiž okrem toho, že v rozhodnom čase (t. j. od 15.03.2019, resp. 10.12.2021 až do 21.12.2023) zastávali funkciu členov predstavenstva za čo im bola poskytovaná odmena na základe zmlúv o výkone funkcie členov predstavenstva mali uzatvorené aj pracovné zmluvy za účelom výkonu závislej práce v prospech SAD Poprad. Pracovné zmluvy Žalovaných boli uzatvorené na pracovné pozície vedúcich zamestnancov, pričom ich pracovná náplň nebola v pracovných zmluvách odlíšená a kopírovala obsah oprávnenia konať v mene SAD Poprad. Žalovaní teda vykonávali obchodné vedenie SAD Poprad aj prostredníctvom pracovnoprávnych vzťahov, čím jednak limitovali svoju zodpovednosť za výkon funkcie členov predstavenstva (v režime obchodnoprávnych vzťahov Žalovaných so SAD Poprad) a jednak poberali za výkon jednej a tej istej činnosti duplicitnú odmenu, pričom s ohľadom na sociálny rozmer pracovnoprávnych vzťahov požívali aj také výhody, na ktoré by ako členovia predstavenstva nemali nárok (nárok na náhradu mzdy počas čerpania dovolenky, nárok na náhradu mzdy počas krátkodobej práceneschopnosti a pod.). Žalovaní teda počas výkonu svojej funkcie členov predstavenstva simulovali výkon závislej práce. To platí osobitne s odkazom na skutočnosť, že Žalovaní ako členovia predstavenstva vykonávali zamestnávateľské oprávnenia sami voči sebe, v dôsledku čoho absentoval základný definičný znak závislej práce v podobe subrogačného postavenia zamestnanca voči zamestnávateľovi. Nad rámec duplicity odmeňovania Žalovaných, na čo neexistoval žiaden legitímny dôvod, je potrebné osobitne zvýrazniť, že Žalovaný 1/ mal ešte nad rámec pracovnej zmluvy zo dňa 22.02.2019 uzatvorené so spoločnosťou SAD Poprad aj ďalšie zmluvy o poskytovaní poradenských služieb v oblasti verejnej dopravy, a to prostredníctvom ním ovládaných tretích subjektov (právnických osôb). Konkrétne sa jednalo o zmluvy o poskytovaní poradenských služieb v oblasti verejnej dopravy uzatvorených s občianskym združením Inštitút verejnej dopravy, občianske združenie (ďalej len „IVD“)8 , združením COSA, združenie (ďalej len „COSA“)9 a obchodnou spoločnosťou: MOVIA s.r.o. (ďalej len „MOVIA“). Žalovaný 1/ tak voči SAD Poprad uplatňoval svoje domnelé nároky za výkon jednej a tej istej činnosti (na ktorej výkon bol povinný/sa zaviazal na základe zmluvy o výkone funkcie zo dňa 10.12.2021) aj prostredníctvom IVD, COSA a MOVIA. Skutočnosti, ktoré Žalobcovia koncentrovali do tohto návrhu už boli/sú predmetom prieskumu v konaní pred súdom, ako aj v rámci trestného konania, a to konkrétne: - v konaní vedenom pod spis. zn. 40Cb/13/20224 (ďalej len „konanie – 40Cb/13/2024“) pred Okresným súdom Prešov (ďalej len „OS PO“), v ktorom OS PO uznesením so spis. zn. 40Cb/13/2024 zo dňa 05.02.2024 vydal neodkladné opatrenie (ďalej len „Uznesenie NO TE“); OS PO považoval skutočnosti uvádzané v tomto návrhu za hodnoverne osvedčené a dostatočne preukázané za účelom vydania Uznesenia NO TE, ktorým TATRA EXPRESS uložil povinnosť zdržať sa výkonu všetkých a akýchkoľvek práv vyplývajúcich zo Zmluvy AS Poprad; - v konaní vedenom pod spis. zn. 29Cpr/4/2024 (ďalej len „konanie – 29Cpr/4/2024“) pred OS PO, v ktorom OS PO vydal uznesenie so spis. zn. 29Cpr/4/2024 zo dňa 22.04.2024 vydal ďalšie neodkladné opatrenie (ďalej len „Uznesenie NO PA“); OS PO považoval za hodnoverne osvedčené skutočnosti uvádzané v tomto návrhu, na základe čoho uložil Žalovanej 2/ povinnosť strpieť nevyplatenie odstupného vo výške 10-násobku jej priemerného mesačného zárobku; - v konaní vedenom pod spis. zn. 26Cb/24/2024 (ďalej len „konanie – 26Cb/24/2024“) pred OS PO, v ktorom OS PO vydal uznesenie so spis. zn. 26Cb/24/2024 zo dňa 23.04.2024 (ďalej len „Uznesenie
ZO“), ktorým nariadil zabezpečovacie opatrenie (zriadil záložné právo) na takmer všetok nehnuteľný majetok (vrátane majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov) Žalovanej 2/; SAD Poprad žiadala o zriadenie záložného práva k všetkým nehnuteľnostiam vo vlastníctve Žalovanej 2/, avšak OS PO nemohol návrhu SAD Poprad vyhovieť v celom jeho rozsahu, keďže do času vydania Uznesenia ZO došlo k bezodplatnému prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. č. XXXX pre k. ú. C., LV č. XXXX pre k. ú. C. a LV č. XXXX pre k. ú. C. v prospech matky Žalovanej 2/. OS PO tak v tejto časti v dôsledku ukracujúceho právneho úkonu Žalovanej 2/ objektívne nemohol návrhu SAD Poprad vyhovieť. OS PO mal z povahy veci za hodnoverne osvedčený aj vznik pohľadávky na náhradu škody a to vo výške uvedenej v tomto návrhu; - v konaní vedenom pod spis. zn. 21C/49/2024 (ďalej len „konanie – 21C/49/2024“) pred OS PO, ktoré vychádzalo z okolností konania – 26Cb/24/2024 a faktického konania Žalovanej 2/, ktorým ukrátila pohľadávku spoločnosti SAD Poprad na náhradu škody spôsobenej Žalovanými počas výkonu funkcií členov predstavenstva Okresný súd Poprad vydal uznesenie so spis. zn. 21C/49/2024-165 zo dňa 17.06.2024 (ďalej len „Uznesenie NO OŽ“), ktorým v konaní o odporovacej žalobe (ktorou spoločnosť SAD Poprad odporuje bezodplatnému prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. č. XXXX pre k. ú. C., LV č. XXXX pre k. ú. C. a LV č. XXXX pre k. ú. C. v prospech matky Žalovanej 2) vydal ďalšie neodkladné opatrenie, ktorým zakázal matke Žalovanej 2/ akúkoľvek dispozíciu s darovanými nehnuteľnosťami. Okresný súd Poprad mal z povahy veci za hodnoverne osvedčený aj vznik pohľadávky na náhradu škody a to vo výške uvedenej v tomto návrhu; - spôsob výkonu funkcie členov predstavenstva Žalovanými tvorí skutkový základ trestného stíhania vedeného pred Krajským riaditeľstvom policajného zboru v Prešove, odborom kriminálnej polície pod ČVS: KRP-1/2-VYS-PO-2024, ktoré je vedené pre skutok vykazujúci všetky obligatórne znaky skutkovej podstaty obzvlášť závažného zločinu porušovania povinností pri správe cudzieho majetku podľa ust. § 237 ods. 1, ods. 4 písm. a) TZ (ďalej len „Trestné konanie“); v identifikovanom Trestnom konaní došlo aj k vykonaniu zaistenia peňažných prostriedkov na bankovom účte TATRA EXPRESS, a to na základe príkazu dozor konajúceho prokurátora Okresnej prokuratúry Poprad s č. k.: I PO-V-1/2024/7706-1 zo dňa 03.01.2024 (ďalej len „Príkaz OP PP“) V dôsledku organizovaného, vopred premysleného a zakrytého spôsobu konania Žalovaných došlo k vzniku škody na majetku spoločnosti SAD Poprad, a to v súhrnnej výške 1 430 516,30 EUR, pričom v dôsledku uzatvorenia Zmluvy AS Poprad na dobu určitú (10 rokov) spoločnosti SAD Poprad bezprostredne hrozí aj vznik ďalšej ujmy, a to v rozsahu najmenej 21 049 011,55 EUR. K skutkovému stavu veci ďalej uviedli, že ako vyplýva z tohto návrhu spoločnosť SAD Poprad iniciovala voči Žalovaným viaceré právne kroky smerujúce k účinnej ochrane najmä svojich majetkových práv. Pre účely nároku na ochranu osobnosti Žalobcov má však význam najmä, no nie výlučne konanie – 26Cb/24/2024, v rámci ktorého OS PO vydal svoje Uznesenie ZO, ktorým zriadil zabezpečovacie opatrenie (záložné právo) na takmer všetok nehnuteľný majetok vo vlastníctve Žalovanej 2/. Spoločnosť SAD Poprad vo svojom návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zo dňa 28.03.2024 (ďalej len „Návrh ZO“) argumentovala najmä tým, že valné zhromaždenie spoločnosti SAD Poprad (t. j. najmä Žalobca 1/, ako konateľ a jediný spoločník majoritného akcionára spoločnosti SAD Poprad) a ani jej dozorná rada (t. j. vrátane Žalobkyne 3/) nemalo vedomosť o uzatvorení Zmluvy AS Poprad a ani o existencii spoločnosti TATRA EXPRESS. Rovnako, spoločnosť SAD Poprad argumentovala aj tým, že kroky Žalovaných v rámci výkonu funkcie členov predstavenstva neboli dotknutými orgánmi SAD Poprad schválené (t. j. dozornou radou a valným zhromaždením), hoci predstavenstvo bolo podľa čl. XX. ods. 1 písm. k) Stanov povinné zabezpečiť si interný súhlas na uskutočnenie týchto právnych úkonov. To okrem iného potvrdil aj OS PO v rámci Uznesenia NO TE vydaného v konaní – 40Cb/13/2024. Žalovaná 2/ voči Uzneseniu ZO (zo dňa 23.04.2024) následne podala odvolanie zo dňa 03.06.2024 (ďalej len „Odvolanie“), v rámci ktorého argumentovala tým, že proces založenia a fungovania spoločnosti TATRA EXPRESS, ako aj uzatvorenia Zmluvy AS Poprad mal byť známy majoritnému akcionárovi spoločnosti SAD Poprad (resp. jeho jedinému spoločníkovi a konateľovi – Žalobcovi 1/), ako aj jednotlivým členom dozornej rady (teda aj Žalobkyni 3/). Odvolacia argumentácia Žalovanej 2/ pritom vyplývala z dvoch zvukových záznamov, a to: - zvukovej nahrávky zo dňa 04.09.2023 vyhotovenej Žalovanou 2/, ktorej obsahom sú prejavy osobnej povahy Žalobcu 1/ a Žalobcu 2/ (ďalej len „ZN. č. 1“); - zvukovej nahrávky zo dňa 30.11.2023 vyhotovenej Žalovaným 1/, ktorej obsahom sú prejavy osobnej povahy Žalobkyne 3/ (ďalej len „ZN č. 2“). Obsahom ZN č. 1 je zachytenie obsahu slovnej komunikácie najmä medzi Žalovanou 2/ a Žalobcom 2/, pričom jej predmetom je objasňovanie dôvodov a spôsobu založenia spoločnosti TATRA EXPRESS, pričom jej obsah je zjavne modifikovaný, keď ZN č. 1 predstavuje výlučne úsek (vyňatok) z komunikácie
uskutočnenej medzi Žalobcom 2/ a Žalovanou 2/. Účastníkom tejto ústnej komunikácie bol navyše aj Žalobca 1/, ktorý však v rámci Žalovanou 2/ vyhotoveného záznamu vystupoval okrajovo. Žalovaná 2/ z ústnej komunikácie so Žalobcom 2/ (ktorý však nie je a v rozhodnom čase ani nebol členom žiadneho z orgánov spoločnosti SAD Poprad) odvodzuje vedomosť spoločnosti SAD Poprad o zámere realizovať „projekt TATRA EXPRESS“. V tejto súvislosti Žalovaná 2/ v rámci Odvolania uvádza, že celý „projekt TATRA EXPRESS“ mal byť komunikovaný valnému zhromaždeniu SAD Poprad, ako aj dozornej rade SAD Poprad, pričom Žalobca 1/ a Žalobca 2/ mali tento projekt vychváliť a vyzdvihnúť prácu Žalovaných ako členov predstavenstva. Podľa Žalovanej 2/ malo byť Žalobcovi 2/ navyše komunikované aj to, že jediným spoločníkom a konateľom TATRA EXPRESS je p. N. A., pričom Žalobca 1/ mal navyše podľa Žalovanej 2/ s touto skutočnosťou aj súhlasiť, pričom Žalobca 1/ mal údajne uviesť aj to, že p. N. A. má zotrvať v štruktúrach TATRA EXPRESS, keďže Žalobca 1/ tam údajne nemal koho dosadiť. Zo spôsobu a okolností vyhotovenia ZN č. 1 však vyplýva, že bola vyhotovená v čase až takmer 4 mesiace po založení a vzniku TATRA EXPRESS (t. j. odo dňa 27.05.2024); Žalobca 1/ a Žalobca 2/ nemali vedomosť o tom, že ich prejavy osobnej povahy sú zaznamenávané (t. j. že nahrávka bola vyhotovená utajovaným spôsobom), budú ďalej spracovávané, upravované a uchovávané Žalovanou 2/; Žalovaná 2/ vyhotovila nahrávku bez súhlasu a vedomia dotknutých osôb (Žalobcu 1/ a Žalobcu 2/), pričom z obsahu a spôsobu komunikácie Žalovanej 2/ sa javí, že konverzácia bola vedená cielene a výlučne s úmyslom navodiť dojem oprávnenosti vlastného konania, keď v rozpore so zákazom konkurencie podľa ust. § 196 a nasl. OBZ a v rozpore s požiadavkou konania s odbornou starostlivosťou a zásadou lojality podľa ust. § 194 a nasl. OBZ participovala pri založení a vzniku spoločnosti TATRA EXPRESS, pričom disponovala prístupom k jej bankovým účtom. ZN č. 2 bola vyhotovená Žalovaným 1/, pričom jej obsahom je komunikácia medzi Žalovaným 1/ a Žalobkyňou 3/ ako členkou dozornej rady SAD Poprad. Rovnako ako v prípade ZN č. 1 je obsahom ZN č. 2 opis údajných dôvodov, ktoré viedli Žalovaných k založeniu spoločnosti TATRA EXPRESS. V tomto smere Žalovaný 1/ obhajuje uskutočnenie týchto krokov domnelou ekonomickou výhodnosťou oddelenej správy AS Poprad realizovanej prostredníctvom spoločnosti TATRA EXPRESS, kedy táto mala podľa Žalovaného 1/ slúžiť zrejme ako fiktívny správca AS Poprad, ktorému mali byť uhrádzané platby súvisiace s užívaním AS Poprad spoločnosťou SAD Poprad. ako dopravcom (t. j. poplatky za vstupy na AS Poprad a pod.). Náklady spojené s užívaním AS Poprad, ktorej podstatná časť sa nachádza vo výlučnom vlastníctve SAD Poprad mali byť následne prefakturované Prešovskému samosprávnemu kraju (ďalej len „PSK“), a to na základe čl. I bodu 5. zmluvy o službách vo verejnom záujme na roky 2009 – 2018 s ev. č. 140/2009/OOD zo dňa 26.09.2013 (ďalej len „Stará zmluva PSK“). Rovnako ako v prípade ZN č. 1, tak aj v prípade ZN č. 2 z okolností jej vyhotovenia a tiež z ďalších súvisiacich skutočností vyplýva, že ZN č. 2 bola vyhotovená v čase až po takmer 7 mesiacoch po založení a vzniku spoločnosti TATRA EXPRESS (t. j. odo dňa 27.05.2024); ZN č. 2 bola vyhotovená až potom, čo zo Zmluvy AS Poprad bolo reálne plnené, čoho dôsledkom bol odliv peňažných prostriedkov z bankového účtu SAD Poprad v prospech TATRA EXPRESS; Žalobkyňa 3/ nemala vedomosť o tom, že prejavy jej osobnej povahy sú zaznamenávané (t. j. že ZN č. 2 bola vyhotovovaná utajovaným spôsobom), budú ďalej spracovávané, upravované a uchovávané Žalovaným 1/; Žalovaný 1/ účelovo vyhotovil ZN č. 2 bez vedomia a súhlasu Žalobkyne 3/, pričom z obsahu a rozsahu informácií poskytnutých Žalobkyni 3/ vyplýva, že Žalovaný 1/ konal vedome, cielene a výlučne s úmyslom navodiť dojem ekonomickej výhodnosti projektu TATRA EXPRESS a oprávnenosti úkonov uskutočnených pri výkone funkcie podpredsedu predstavenstva spoločnosti SAD Poprad, keďže dozornej rade zrejme účelovo neuviedol (zamlčal), že spoločnosť TATRA EXPRESS nie je majetkovo a ani personálne previazaná so spoločnosťou SAD Poprad a/alebo jej akcionárskou štruktúrou, ale naopak je majetkovo a personálne previazaná práve so Žalovanými (čo okrem iného vyplýva aj zo ZN č. 1), a rovnako Žalovaný 1/ uviedol nepravdivé informácie ohľadom možnosti refakturácie nákladov spojených s užívaním AS Poprad podľa čl. I. bodu 5. Starej zmluvy s PSK, keďže takýto postup nemali Žalovaní s PSK vôbec prerokovaný, a napokon na základe listu PSK označeného ako Oznámenie o nákladoch súvisiacich s výkonom a zabezpečovaním služieb v pravidelnej prímestskej autobusovej doprave zo dňa 29.01.2024 PSK odmietol uhrádzať náklady súvisiace so správou a užívaním AS Poprad novým správcom – spoločnosťou TATRA EXPRESS. Žalovaná 2/ navyše v rámci svojho Odvolania ako dôkaz označila aj zvukovú nahrávku zo dňa 15.11.2023, ktorej pôvodcom má byť pravdepodobne Žalovaný 1/, pričom jej obsahom majú byť pravdepodobne prejavy osobnej povahy Žalobcu 1/ a Žalobcu 2/ (ďalej len „ZN č. 3“). Žalovaná 2/ však ZN č. 3 k Odvolaniu nepriložila a ZN č. 3 sa nenachádza ani v elektronickom súdnom spise, pričom Žalobcovia nemajú ani len teoretickú predstavu o tom, čo je obsahom ZN č. 3 a nevedia potvrdiť ani vyvrátiť či ZN č. 3 aj skutočne existuje. Žalobcovia totiž až do okamihu oboznámenia sa s
obsahom Odvolania Žalovanej 2/ nemali vedomosť o tom, že ich prejavy osobnej povahy boli akokoľvek zaznamenávané. Skutkový základ sporu, resp. okolnosti z ktorých Žalobcovia odvodzujú nimi uplatnený procesný nárok tak vyplývajú z vyhotovovania, upravovania a následného nakladania s prejavmi ich osobnej povahy, ktoré boli vyhotovené utajovaným spôsobom, a to bez vedomia a súhlasu Žalobcov, pričom tieto sú v tomto konaní o ochranu ich osobnosti procesne prípustnými a legitímnymi prostriedkami ochrany ich subjektívnych práv a oprávnených záujmov, ktoré boli cieleným a systematickým konaním Žalovaných porušené. To vyplýva zo skutočnosti, že: - pôvodcom ZN č. 1 a ZN č. 2 sú práve Žalovaní, ktorí tieto zvukové nahrávky vyhotovili utajovaným spôsobom, bez vedomia a bez súhlasu Žalobcov, pričom motiváciou Žalovaných pre vyhotovenie ZN č. 1, ZN č. 2 a pravdepodobne aj ZN č. 3 bola zrejme snaha vyviniť sa z vlastného protiprávneho konania (porušenia povinnosti konať s odbornou starostlivosťou, porušenia zásady lojality, porušenia zákazu konkurencie, ako aj porušenia zákazu nekalosúťažného konania); - práve Žalobcovia boli vystavení protiprávnemu konaniu Žalovaných, ktorého výsledkom bol zásah do integrity osobnosti Žalobcov, v dôsledku čoho predloženie ZN č. 1 a ZN č. 2 predstavuje iba realizáciu oprávnenia podľa ust. § 6 a nasl. OZ, a teda využitie inštitútu defenzívnej svojpomoci; - podstata Žalobcami uplatneného nároku v prejednávanej veci vyplýva výlučne z vyhotovenia a následného využitia ZN č. 1 a ZN č. 2, pričom tieto (ich existencia) predstavujú jediný dôkaz, ktorým možno substancovať skutkový základ sporu, z ktorého vyplýva procesne uplatnený nárok týkajúci sa ochrany osobnosti; - predloženie ZN č. 1 a ZN č. 2 je vzhľadom na predmet konania nevyhnutné (jedná sa o jediný/kľúčový dôkaz), sleduje legitímny cieľ (ochranu osobnosti – prejavov osobnej povahy Žalobcov garantovanú ust. § 11 OZ) a je proporčné k sledovanému cieľu; Zvukové nahrávky boli vyhotovené vopred premysleným spôsobom a s vopred predpripravenými odpoveďami/skutkovými verziami celého vzniku „projektu TATRA EXPRESS“. Žalobcovia ako subjekty, do ktorých osobnosti bolo protiprávnym konaním Žalovaných neoprávnene zasiahnuté tak zjavne boli v čase vyhotovovania záznamov ich prejavov osobnej povahy v situácii kedy nemali vedomosť o tom, že tieto sú vyhotovované. Rovnako je v tomto smere potrebné poznamenať, že v čase vyhotovenia ZN č. 1, ZN č. 2 a pravdepodobne aj ZN č. 3 existovala medzi Žalovanými (ako pôvodcami zvukových nahrávok) a Žalobcami (nahrávanými osobami) značná informačná asymetria. Žalovaní totiž v tom čase vykonávali funkciu členov predstavenstva a mali k dispozícii všetku dokumentáciu týkajúcu sa spoločnosti SAD Poprad, pričom z obsahu ZN č. 1 a ZN č. 2 vyplýva, že poskytli Žalobcom neúplné, nepravdivé a skresľujúce informácie za účelom liberovania vlastného konania, ktoré vykazovalo významný rozpor s ust. § 194, ust. § 196 a ust. § 44 ods. 1 OBZ. Žalovaní teda túto informačnú asymetriu zjavne účelovo využili, a to s cieľom zbaviť sa vlastnej súkromnoprávnej a trestnoprávnej zodpovednosti, a to prostredníctvom neoprávneného zaznamenávania prejavov osobnej povahy Žalobcov v rozpore s ust. § 12 ods. 1 OZ (t. j. bez súhlasu Žalobcov). Žalovaní (resp. Žalovaná 2/) teda svoju procesnú obranu fakticky odvíjajú od vlastného protiprávneho konania, ktorým zasiahli do osobnosti Žalobcov. V tomto smere preto Žalobcovia namietajú, že nikto nemôže mať prospech z vlastného nepoctivého/ protiprávneho konania (nemo turpitudinem suam allegare potest). Žalobcovia rovnako zastávajú názor, že predloženie ZN č. 1 a ZN č. 2 obstojí aj v teste proporcionality. Požiadavka vykonania testu proporcionality spočíva v pomeriavaní dvoch kolidujúcich práv, a to práva na strane Žalovaných, do ktorého by vykonaním nezákonného dôkazu mohlo byť zasiahnuté (právo na ochranu osobnosti) a práva na strane Žalobcov, ktoré by mohlo bolo byť poškodené nevykonaním takéhoto dôkazu – t. j. ZN č. 1 a ZN č. 2 (právo na ochranu pred neoprávneným zásahom do osobnosti Žalobcov a právo Žalobcov na spravodlivý proces). Žalobcovia v tomto smere s ohľadom na skutkové okolnosti prejednávanej veci a súčasne okolnosti vyhotovenia ZN č. 1 a ZN č. 2 uvádzajú, že ku kolízii zmienených práv ani nedochádza. To vyplýva zo skutočnosti, že práve Žalovaní sú pôvodcami ZN č. 1 a ZN č. 2, pričom tieto používajú ako prostriedok procesnej obrany Žalovanej 2/, čím fakticky konkludentne (per facta concludentia) poskytli súhlas s ich použitím. Pre prípad, že by konajúci súd dospel k opačnému záveru o otázke (ne)existencie kolízie dvoch subjektívnych práv (na strane Žalobcov a Žalovaných) na rovnakej kvalitatívnej úrovni, tak žalobcovia odkazujú aj na závery právnej teórie, podľa ktorej je z hľadiska testu proporcionality významné, či je vykonanie nezákonne vyhotoveného dôkazu podmienené dôkaznou núdzou. Inými slovami povedané, pre jednotlivé subkategórie testu proporcionality má význam, či strana predkladajúca nezákonný dôkaz má k dispozícii aj iné dôkazné prostriedky, ktorými by mohla preukázať ňou tvrdenú skutočnosť, resp. či nezákonný dôkaz má predstavovať jediný alebo kľúčový dôkaz o stranou tvrdenej skutočnosti. V tejto súvislosti je zrejmé, že podstata Žalobcami uplatneného nároku tkvie výlučne vo vyhotovení a
následnom použití záznamov prejavov osobnej povahy Žalobcov. Uvedené tak prima facie vylučuje, aby bolo možné Žalobcami tvrdené skutočnosti o okolnostiach vyhotovenia ZN č. 1, ZN č. 2 a ZN č. 3, ako aj skutočnosti týkajúce sa obsahu ZN č. 1, ZN č. 2 a ZN č. 3 dokazovať iným spôsobom ako predložením dotknutých zvukových nahrávok (ktorých pôvodcom navyše nie sú Žalobcovia ale Žalovaní). Predloženie a vykonanie ZN č. 1 a ZN č. 2 je teda nevyhnutné pre preukázanie podstaty Žalobcami uplatňovaného nároku, ich predloženie sleduje legitímny cieľ v podobe ochrany osobnosti Žalobcov, ktorých prejavy osobnej povahy boli zaznamenané utajovaným spôsobom a bez akéhokoľvek ich súhlasu, pričom ich predloženie je proporčné najmä vzhľadom na skutočnosti uvádzané v tomto návrhu. Navyše Žalobcovia predkladajú konajúcemu súdu ZN č. 1 a ZN č. 2 na základe výslovného zákonného zmocnenia podľa ust. § 6 a nasl. OZ. Vzhľadom na všetky uvedené dôvody tak neexistuje žiaden legitímny a racionálny dôvod na to, aby boli ZN č. 1 a ZN č. 2 vyhodnotené ako procesne neprípustné a boli vylúčené z ustaľovania skutkového stavu veci pre účely rozhodnutia o tomto návrhu. Vo vzťahu k podstate uplatneného nároku, t.j. ochrane osobnosti Žalobcovia uvádzajú, že Žalovaní svojím aktívnym a cieleným konaním zasiahli do podstaty práva Žalobcov na ochranu ich osobnosti, a to v rozsahu neoprávneného zachytávania ich prejavov osobnej povahy. Konania popierajúceho účel a podstatu práva na Žalobcov na ochranu ich osobnosti v rozsahu podľa ust. § 11 OZ sa Žalovaní dopustili zjavne s cieľom vyviniť sa z protiprávneho konania, ktorého následkom bol vznik škody v súhrnnej výške 1 430 516, 30 EUR, pričom v dôsledku systematického konania Žalovaných spoločnosti SAD Poprad bezprostredne hrozí aj vznik ďalšej škody, ktorej výšku možno odhadnúť najmenej na úrovni 21 049 011,55 EUR. Zo zákonných atribútov ochrany osobnosti vyplýva, že táto je priznávaná výlučne fyzickým osobám, pričom jej obsah sa viaže k demonštratívnemu výpočtu hodnôt chránených podľa ust. § 11 OZ. V rámci obsahu odkazovanej právnej normy je výslovne ukotvená aj ochrana prejavov osobnej povahy, ktorými je potrebné rozumieť obrazové, zvukové a/alebo obrazovo-zvukové záznamy, snímky, podobizne alebo písomnosti osobnej povahy. Tieto možno vyhotoviť a následne aj použiť výlučne s privolením fyzickej osoby, ktorej sa zaznamenané prejavy osobnej povahy týkajú (t. j. výlučne za splnenia podmienky poskytnutia súhlasu dotknutej osoby s takýmto vyhotovovaním a následným použitím prejavov jej osobnej povahy). Súhlas dotknutej osoby s vyhotovením a použitím prejavov jej osobnej povahy nie je potrebný výlučne v prípade, ak (I) tieto boli vyhotovené na základe zákona a sú použité výhradne na úradné účely alebo (II) takéto prejavy osobnej povahy fyzickej osoby sú použité na vedecký alebo pedagogický účel a pre tlačové, rozhlasové a televízne spravodajstvo. Vo vyššie zmienených prípadoch sa tak jedná o tzv. zákonné licencie na použitie prejavov osobnej povahy, ktoré je však s cieľom zachovania integrity osobnosti jednotlivca potrebné interpretovať reštriktívnym spôsobom. Aj v prípade existencie okolností svedčiacich v prospech zákonnej licencie na použitie prejavov osobnej povahy fyzickej osoby však nesmie byť s prejavmi osobnej povahy nakladané v rozpore s oprávnenými záujmami dotknutej fyzickej osoby. V kontexte odkazovaných všeobecných záverov týkajúcich sa ochrany osobnosti je zrejmé, že každý zo Žalobcov individuálne požíva ochranu svojej osobnosti, a to v zákonom stanovenom rozsahu (t. j. v rozsahu podľa odkazovaného ust. § 11 OZ). Z vyššie koncentrovaných skutkových okolností prejednávanej veci vyplýva, že do subjektívnej sféry Žalobcov bolo zasiahnuté protiprávnym konaním Žalovaných, ktorí utajovaným a vopred premysleným spôsobom vyhotovili záznamy prejavov osobnej povahy Žalobcov, a to prostredníctvom ZN č. 1, ZN č. 2 a ZN č. 3. Žalovaní tak v zjavnom úmysle vyviniť sa zo systematického porušovania svojich povinností konať s odbornou starostlivosťou a v súlade so zásadou lojality voči spoločnosti SAD Poprad a v rozpore s kogentným zákazom konkurencie vyhotovili bez súhlasu a vedomia Žalobcov zvukové nahrávky, ktoré neskôr zjavne modifikovali (účelovo zostrihali ich obsah) a takto modifikované ZN č. 1 a ZN č. 2 následne predložili OS PO v rámci konania - 26Cb/24/2024 ako prostriedok procesnej obrany Žalovanej 2/ (t. j. zjavne za účelom oslabenia vymožiteľnosti pohľadávky spoločnosti SAD Poprad, ktorej existenciou mal OS PO za hodnoverne osvedčenú). Žalovaná 2/ (a rovnako ani Žalovaný 1/, ktorý je pôvodcom ZN č. 2) v rámci Odvolania neuviedla (t. j. ani netvrdila) žiaden dôvod, na základe ktorého by spoločne so Žalovaným 1/ boli oprávnení na vyhotovenie ZN č. 1 a ZN č. 2 (t. j. súhlas/ dodatočný súhlas ich vyhotovenia, či existenciu akejkoľvek formy zákonnej licencie podľa ust. § 12 ods. 2 a ods. 3 OZ). Žalovaná 2/ rovnako netvrdila ani to, že by voči jej osobe mal byť v čase vyhotovenia ZN č. 1 (resp. v prípade ZN č. 2 vyhovenej Žalovaným 1/) páchaný akýkoľvek trestný čin, čo by opodstatňovalo vyhotovenie zvukových nahrávok prostredníctvom inštitútu (defenzívnej) svojpomoci podľa ust. § 6 OZ, ktorého využitie by potenciálne vylučovalo protiprávnosť konania Žalovaných. Naopak, zo spôsobu komunikácie Žalovaných obsiahnutom na predložených ZN č. 1 a ZN č. 2 je zrejmá účelovosť ich konania. To potvrdzuje aj skutočnosť, že ZN č. 1 a ZN č. 2 boli predložené len v značne redukovanom rozsahu, pričom sú z ich obsahu vyňaté podstatné časti a závery komunikácie medzi Žalobcami a Žalovanými, na ktorých je s určitosťou zachytená kritika absencie akejkoľvek majetkovej
účasti spoločnosti SAD Poprad alebo jej majoritného akcionára vo vlastníckej štruktúre a riadiacich orgánoch spoločnosti TATRA EXPRESS. Uplatnený nárok na ochranu osobnosti je celkom nezávislí od posúdenia otázky prípustnosti ZN č. 1 a ZN č. 2 predložených v konaní – 26Cb/24/2024. To potvrdzuje aj ustálená rozhodovacia prax Najvyššieho súdu SR ako aj krajských súdov. Zo záverov ustálenej rozhodovacej praxe tak vyplýva, že aj v prípade, ak by v konaní – 26Cb/24/2024 OS PO vyslovil záver o procesnej prípustnosti predložených ZN č. 1 a ZN č. 2 (prípadne neskôr doplnenej ZN č. 3, ktorej pôvodca, obsah a ďalšie okolnosti súvisiace s jej vyhotovením Žalobcom nie sú známe), tak procesná prípustnosť ZN č. 1 a ZN č. 2 žiadnym spôsobom neznamená konvalidovanie protiprávneho konania Žalovaných pri ich vyhotovení. To má svoj základ v odlišnej povahe oboch načrtnutých otázok, keďže prípustnosť ZN č. 1 a ZN č. 2 riešená v konaní - 26Cb/24/2024 je otázkou výlučne procesnoprávneho charakteru, zatiaľ čo Žalobcami uplatnený nárok v prejednávanej veci je otázkou hmotnoprávneho charakteru vyplývajúcou z ust. § 11 OZ. Z toho dôvodu ani hypotetický záver o procesnej prípustnosti ZN č. 1 a ZN č. 2 nemá žiaden prejudiciálny význam pre prejednávanú vec. Naopak, konanie - 26Cb/24/2024 má pre Žalobcami uplatnený nárok význam len v tom smere, že v rámci tohto konania (t. j. konanie – 26Cb/24/2024) došlo k získaniu informácie o existencii a pravdepodobných dôvodoch (motiváciách) zásahu do osobnosti Žalobcov (t. j. zásahu do subjektívnej sféry Žalobcov, ktorý sa prejavil v rovine hmotného práva), a to v dôsledku protiprávneho konania Žalovaných. Zo všetkých vyššie dôvodov preto Žalobcovia zastávajú názor, že s ohľadom na spôsob, akým boli ZN č. 1 a ZN č. 2 vyhotovené (utajovane a systematicky) a s ohľadom na modifikáciu ich rozsahu možno identifikovať protiprávnosť konania Žalovaných (t. j. zásah do ochrany osobnosti Žalobcov, ktorý sa prejavil v rovine hmotného práva). Žalovaní zachytením prejavov osobnej povahy Žalobcov zasiahli do ich súkromia, a to bez existencie akéhokoľvek súhlasu Žalobcov, či zákonného zmocnenia (resp. zákonnej licencie), Navyše, k vyhotoveniu ZN č. 1 a ZN č. 2 došlo v situácii kedy mali byť konfrontovaný s ich vlastným konaním, ktoré vykazovalo (a aj naďalej vykazuje) významné rozpory s požiadavkami konania s odbornou starostlivosťou, zásadou lojality, či zákazom konkurencie a zákazom nekalosúťažného konania, ktorého následkom je už vzniknutá škoda a ďalšia bezprostredne hroziaca škoda. Pre konanie Žalovaných tak neexistuje žiaden (ani len hypotetický) dôvod, ktorý by bol spôsobilý takéto konanie legitimizovať. Vo vzťahu k potrebe bezodkladnej úpravy pomerov Žalobcovia majú za to, že v konkrétnom prípade existuje potreba bezodkladnej úpravy pomerov medzi Žalobcami a Žalovanými vyplývajúca z okolností, za akých boli vyhotovené záznamy prejavov osobnej povahy Žalobcov a skutkových okolností súvisiacich s konaniami – 40Cb/13/2024, 26Cb/24/2024, 8Cpr/4/2024, 29Cpr/4/2024 a skutkových okolností súvisiacich s Trestným konaním. Potreba bezodkladnej úpravy pomerov totiž vyplýva zo skutočnosti, že do osobnosti Žalobcov bolo protiprávne/neoprávnene zasiahnuté výlučne za účelom zbavenia sa zodpovednosti za iné protiprávne konanie Žalovaných, pri výkone funkcií členov predstavenstva spoločnosti SAD Poprad. Žalovaní sa teda prostredníctvom predkladania nezákonných dôkazov v konaní – 26Cb/24/2024 snažia vyviniť z ďalšieho konania, ktoré vykazuje rovnako významný rozpor s ust. § 194, ust. § 196 a ust. § 44 ods. 1 OBZ. Inými slovami povedané, Žalovaní sa usilujú o konvalidovanie protiprávneho stavu prostredníctvom ďalšej protiprávnej činnosti, z ktorej pre seba vyvodzujú priaznivé právne následky. Postup Žalovaných je teda v rozpore s akýmikoľvek základnými pravidlami morálky a elementárnej slušnosti, pričom takýto domnelý výkon subjektívnych práv zo strany Žalovaných v právnom štáte nepožíva ochranu, keďže z bezprávia nemôže vzniknúť právo. To platí osobitne v prípade ak ujma vzniknutá na subjektívnych právach Žalobcov bola vyvolaná výlučne s cieľom zbaviť sa vlastnej trestnoprávnej a súkromnoprávnej zodpovednosti, pričom táto ujma bola vyvolaná zjavne za účelom poškodenia SAD Poprad, resp. znemožnenia uplatňovania akýchkoľvek jej práv v konaniach - 40Cb/13/2024, 26Cb/24/2024, 29Cpr/4/2024, 21C/49/2024 a v Trestnom konaní. O uvedenom svedčí najmä to, že ZN č. 1, ZN č. 2 a pravdepodobne aj ZN č. 3 (ku ktorej však Žalobcovia nemajú ani prístup) boli vyhotovené utajovaným spôsobom, Žalovaní ich vyhotovili s vopred premyslenými a predpripravenými skutkovými verziami uskutočnenia „projektu TATRA EXPRESS“, ich obsah bol účelovo redukovaný, pričom z obsahu ZN č. 1 a ZN č. 2 vyplýva, že Žalovaní poskytli Žalobcom (pravdepodobne úmyselne) nepravdivé, neúplné a skresľujúce informácie ohľadom okolností založenia a vzniku spoločnosti TATRA EXPRESS. Vzhľadom na účelovú manipuláciu s obsahom ZN č. 1, ZN č. 2 a pravdepodobne aj s obsahom ZN č. 3 zo strany Žalovaných, je možné identifikovať potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi sporovými stranami, keďže účelovo modifikovaný obsah ZN č. 1, ZN č. 2 a ZN č. 3 je objektívne spôsobilý vyvolať závažnú ujmu v subjektívnej sfére Žalobcov, a to najmä v rovine ich profesného života a/alebo ich vážnosti a dôstojnosti v spoločnosti. Inými slovami povedané, s prihliadnutím na účelovú modifikáciu obsahu ZN č. 1 a ZN č. 2 je zrejmé, že by sa aj akákoľvek iná osoba v rovnakom postavení a za rovnakých skutkových okolností cítila dotknutá na
svojich subjektívnych právach, resp. zásah do ochrany osobnosti by bolo možné objektívne konštatovať aj v prípade ktorejkoľvek inej osoby, ktorá by sa nachádzala v rovnakom postavení ako Žalobcovia. Neposkytnutím súdnej ochrany Žalobcami označeným (ohrozeným) subjektívnym právam, by tak vznikol priestor pre ďalšie prehlbovanie a zintenzívňovanie ujmy vyvolanej protiprávnym konaním Žalovaných v podobe vyhotovovania a následného použitia ZN č. 1 a ZN č. 2. Súčasne by k došlo aj k prehlbovaniu majetkovej ujmy na strane spoločnosti SAD Poprad, ktorej majoritný akcionár je vlastnený výlučne Žalobcom 1/, pričom výška hroziacej majetkovej škody by mala pre spoločnosť SAD Poprad (a tým aj pre Žalobcu 1/) likvidačný rozmer. To má svoj základ v tom, že poskytnutie súdnej ochrany šikanóznemu spôsobu výkonu práva zo strany Žalovaných na jednej strane, by došlo zároveň aj k znemožneniu účinnej ochrany spoločnosti SAD Poprad, kedy by Žalovaným nič nebránilo predkladať nezákonne vyhotovené zvukové nahrávky v Trestnom konaní a v konaniach - 40Cb/13/2024, 26Cb/24/2024, 29Cpr/4/2024 a 21C/49/2024. Práve tieto konania a obava z ďalšieho šírenia účelovo modifikovaných prejavov osobnej povahy Žalobcov zakladá potrebu úpravy pomerov medzi sporovými stranami, ktorá disponuje charakterom bezodkladnosti. Nenariadením neodkladného opatrenia by totiž došlo k zjavnému zhoršeniu právnej pozície Žalobcov (ktorá sa vplyvom konania Žalovaných stala neistá), ako aj k ohrozeniu ich oprávnených záujmov v podobe ochrany pred ďalším šírením bližšie neurčeného počtu zvukových nahrávok vyhotovených utajovaným spôsobom a výlučne za účelom ich diskreditovania. Navyše, nenariadenie neodkladného opatrenia by mohlo mať v konečnom dôsledku za následok aj nezvratný stav v podobe úplnej ekonomickej likvidácie spoločnosti SAD Poprad, čo sa priamo dotýka aj majetkových práv a záujmov Žalobcu 1/, ako aj zabezpečovania služieb vo verejnom záujme. Žalobcovia tak s ohľadom na všetky vyššie v texte uvedené skutočnosti zastávajú názor, že z nimi označených a predložených dôkazov posudzovaných v ich vzájomnej súvislosti vyplýva záver, že hodnoverne osvedčili okolnosti svedčiace v prospech potreby bezodkladnej úpravy pomerov, keďže osvedčované skutočnosti sa so zreteľom na všetky okolnosti prejednávanej veci javia ako nanajvýš pravdepodobné, čo odôvodňuje vydanie neodkladného opatrenia so Žalobcami navrhovaným obsahom. 3. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 4. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 5. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 6. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 7. Podľa § 326 ods.1, 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. 8. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 9. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. 10. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 11. Podľa § 330 ods. 1 CSP, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.
12. Podľa § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. 13. Podľa § 336 ods. 2 CSP, súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. 14. Podľa § 336 ods. 3 CSP, súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba nebola v lehote podaná. 15. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy. 16. Na to, aby sa fyzická osoba mohla domáhať ochrany osobnosti sa obligatórne nevyžaduje vyvolanie následkov zásahu do subjektívnych práv, úplne postačí, ak je zásah čo i len spôsobilý vyvolať ohrozenie právom chránených záujmov. OZ zabezpečuje v tomto ustanovení pre celú oblasť občianskeho práva ochranu osobnosti každej fyzickej osoby formou všeobecnej úpravy-generálnej klauzuly. 17. Podľa § 12 ods. 1 OZ, písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy sa smú vyhotoviť alebo použiť len s jej povolením. 18. Podľa § 12 ods. 2 OZ, privolenie nie je potrebné, ak sa vyhotovia alebo použijú písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky, zvukové alebo obrazové a zvukové záznamy na úradné účely na základe zákona. 19. Podľa § 12 ods. 3 OZ, podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy sa môžu bez privolenia fyzickej osoby vyhotoviť alebo použiť primeraným spôsobom tiež na vedecké a umelecké účely a pre tlačové, filmové, rozhlasové a televízne spravodajstvo. Ani také použitie však nesmie byť v rozpore s oprávnenými záujmami fyzickej osoby. 20. Podľa § 13 ods. 1 OZ, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie. 21. Podľa Čl. 16 ods.2 CSP, súd pri prejednávaní a rozhodovaní veci nezohľadňuje skutočnosti a dôkazy, ktoré boli získané v rozpore so zákonom, ibaže vykonanie dôkazu získaného v rozpore so zákonom je odôvodnené uplatnením čl. 3 ods. 1. 22. Podľa Čl. 3 ods. 1 CSP, každé ustanovenie tohto zákona je potrebné vykladať v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, verejným poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva tento zákon, s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred zákonom, judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie, a to s trvalým zreteľom na hodnoty, ktoré sú nimi chránené. 23. K vyššie citovanému Čl.16 ods. 2 CSP súd poznamenáva, že túto otázku riešil v rámci rozhodovacej praxe Ústavný súd Slovenskej republiky v rámci vhodnosti, potrebnosti resp. nevyhnutnosti a primeranosti získania dôkazu vo vzťahu k cieľu, z čoho vyplynul nasledujúci záver: „Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti štandardne aplikuje tzv. test proporcionality, ktorý sa skladá z týchto troch krokov: 1. identifikácie účelu zásahu do základného práva a testu vhodnosti tohto zásahu na jeho dosiahnutie; 2. testu nevyhnutnosti tohto zásahu a 3. testu proporcionality v užšom zmysle. Prvým krokom je identifikácia cieľa (účelu), ktorý zásah do základného práva sledoval a ktorý musí byť z ústavného hľadiska legitímny a legálny, čo znamená, že ústava musí obmedzenie predmetného základného práva z dôvodu dosiahnutia tohto cieľa pripúšťať (čl. 13 ods. 4 druhá veta ústavy). Súčasťou tohto kroku je aj skúmanie racionálnej väzby medzi týmto prostriedkom (zásahom) a sledovaným cieľom, teda či
ním možno tento cieľ dosiahnuť. V druhom kroku bolo potrebné posúdiť, či nebolo možné použiť na dosiahnutie sledovaného cieľa prostriedok, ktorý by bol vo vzťahu k predmetnému základnému právu šetrnejší. Tretím a posledným krokom je posúdenie proporcionality v užšom zmysle. Jeho podstatou je vyvažovanie dvoch v kolízii stojacich práv či hodnôt a následné uprednostnenie jednej z nich v konkrétnom prípade.“ (ÚS SR IV. ÚS 492/2012; ÚS II. ÚS 152/2008; ÚS ČR II. ÚS 1774/14) 24. V civilnom konaní existuje možnosť vykonať aj dôkaz, pri ktorého vzniku došlo k porušeniu práva inej osoby. Základnou úlohou súdu je zistiť hodnoverne skutkový stav bez formalistického okliešťovania tejto povinnosti a na tomto základe rozhodnúť. Relevantný a nevyhnutný dôkaz by nemal byť v občianskom súdnom konaní ignorovaný. Najmä ak bude súd dbať na minimalizáciu zásahu do práva poškodeného pri vykonávaní dôkazu. Ani vykonanie nezákonne získaného dôkazu nemusí predstavovať porušenie práva druhého účastníka na spravodlivý proces. 25. Verejnú moc vykonáva štát predovšetkým prostredníctvom orgánov moci zákonodarnej, výkonnej a súdnej a za určitých podmienok ju môže vykonávať aj prostredníctvom ďalších subjektov. Kritériom pre určenie či iný subjekt koná ako orgán verejnej moci je skutočnosť, či konkrétny subjekt rozhoduje o právach a povinnostiach iných osôb a tieto rozhodnutia sú štátnou mocou vynútiteľné, či môže štát do týchto práv a povinností zasahovať. Úplný zoznam orgánov verejnej moci nie je definovaný, ale v právnej teórii sa pojem „orgán verejnej moci" bežne používa; je možné poukázať na Uznesenie Ústavného súdu Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (prvého senátu) zo dňa 9. júna 1992 sp. zn. I. ÚS 191/92, ktorým sa stanovili kritériá na určenie, či subjekt koná ako orgán verejnej moci. Východiskom pre rozhodnutie senátu Ústavného súdu Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky bolo vymedzenie pojmu „orgán verejnej moci“. Určujúcim kritériom bolo určenie rozdielov medzi právom verejným a právom súkromným. Podľa právneho názoru senátu Ústavného súdu Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky verejnou mocou je taká moc, ktorá autoritatívne rozhoduje o právach a povinnostiach subjektov, či už priamo alebo sprostredkovane. Subjekt, o ktorého právach alebo povinnostiach rozhoduje orgán verejnej moci, nie je v rovnoprávnom postavení s týmto orgánom a obsah rozhodnutia tohto orgánu nezávisí od vôle subjektu. Orgánom v právnom slova zmysle je právnická osoba, vykonávajúca svoju činnosť ako povinnosť alebo kompetenciu a je zriadená k trvalému a opakujúcemu sa výkonu činnosti. 26. Žalobcovia predložili súdu výpis z Obchodného registra Okresného súdu Prešov, oddiel: Sa, vložka č. 10243/P, zo dňa 10.07.2024; výpis z Obchodného registra Okresného súdu Prešov, oddiel: Sro, vložka č. 12535/0 zo dňa 10.07.2024; Notárska zápisnica o osvedčení právne významných skutočností č. NZ 54202/2023 zo dňa 21.12.2023; Upovedomenie o začatí trestného stíhania zo dňa 22.01.2024; Splnomocnenie zo dňa 18.05.2023 udelené žalovanému 1. spoločnosťou TATRA EXPRESS; Informácie o spoločnosti (novom označení autobusov logom TATRA EXPRESS) zverejnené na internetovej stránke SAD, dostupné na: https://sadpp.sk/o-firme/; výpis z Obchodného registra Okresného súdu Prešov, oddiel: Sro, vložka č. 46007/P, zo dňa 10.07.2024; Stanovy obchodnej spoločnosti SAD Poprad v znení ich dodatkov č. 1 až 11; E-mailová komunikácia p. P. (bývalej zamestnankyne spoločnosti SAD Poprad) so žalovaným 1. zo dňa 04.08.2023; E-mailová komunikácia medzi žalovaným 1. a p. G. L. Q. (bývalá zamestnankyňa spoločnosti SAD Poprad) zo dňa 01.06.2023; E-mailová správa p. P. zo dňa 23.08.2023 adresovaná žalovanému 1. vrátane príloh; E-mailová správa p. P. adresovaná bývalému podpredsedovi predstavenstva zo dňa 30.05.2023; Dodatky k pracovným zmluvám vybraných zamestnancov; Pracovná zmluva p. L. M.; Sumár odstupné – tabuľka; Výpis z účtu SAD Poprad; Zmluva o výkone správy autobusovej stanice v Poprade zo dňa 24.05.2023; Oznámenia o zmene prevádzkovateľa AS Poprad; Kniha došlej a odoslanej pošty; Faktúra č. 032/2023 zo dňa 09.10.2023 a faktúra č. 055/2023 zo dňa 20.12.2023; Faktúry TATRA EXPRESS vystavené iným dopravcom; Zmluva o výkone funkcie člena predstavenstva (žalovaného 1.) zo dňa 10.12.2021; Pracovná zmluva zo dňa 22.02.2019 (žalovaný 1.); Dodatok č. 1 k Pracovnej zmluve – Modranský zo dňa 03.04.2023; Zmluva o výkone funkcie člena predstavenstva (žalovaná 2.) zo dňa 15.03.2019 a zo dňa 15.03.2023; Zmluva o individuálnej mzde žalovanej 2. zo dňa 13.07.2023; Zmluva o poskytovaní služieb zo dňa 01.12.2018 uzatvorená medzi SAD Poprad a IVD; Prehľady faktúr uhradených IVD za obdobie 01/2021 až 12/2023; faktúra č. 23-6-2023 znejúca na sumu 8 600,- EUR vystavené subjektom COSA; faktúry č. 23-042023, č. 23-062023 a č. 23-072023 v súhrnnej výške 21 400,- EUR vystavené subjektom MOVIA; Uznesenie Okresného súdu Prešov č. k. 40Cb/13/2024 - 119 zo dňa 05.02.2024; Uznesenie Okresného súdu Prešov č. k. 29Cpr/4/2024 – 80 zo dňa 22.04.2024; Uznesenie Okresného súdu Prešov č. k.
26Cb/24/2024 – 195 zo dňa 23.04.2024; Uznesenie Okresného súdu Poprad č. k. 21C/49/2024 – 165 zo dňa 17.06.2024; Príkaz Okresnej prokuratúry Poprad s č. k. I PO-V-1/2024/7706-1 zo dňa 03.01.2024; Podanie spoločnosti SAD Poprad zo dňa 17.04.2024 adresované orgánom činným v trestnom konaní, ktorého súčasťou je aj presné a úplné vyčíslenie spôsobenej/hroziacej škody v dôsledku činnosti žalovaných; Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zo dňa 28.03.2024; Zvuková nahrávka č. 1 zo dňa 04.09.2023 vyhotovená žalovanou 2.; zvuková nahrávka č. 2 zo dňa 30.11.2023 vyhotovená žalovaným 1.; Odvolanie žalovanej 2. zo dňa 03.06.2024; Zmluva o službách vo verejnom záujme na roky 2009 – 2018 s ev. č. 140/2009/OOD zo dňa 26.09.2013; Oznámenie o nákladoch súvisiacich s výkonom a zabezpečovaním služieb v pravidelnej prímestskej autobusovej doprave zo dňa 29.01.2024 (vrátane sprievodnej dokumentácie). 27. Neodkladné opatrenie má byť výnimočným opatrením, ktoré možno nariadiť len ak je potrebné upraviť pomery medzi sporovými stranami s cieľom umožniť ničím nerušené rozhodovanie súdu vo veci samej alebo zaručiť úspešnosť budúcej exekúcie, vykonateľného súdneho rozhodnutia, teda taký stav právnych a faktických vzťahov medzi sporovými stranami, ktorý bezprostredne vyžaduje rýchlu súdnu ochranu. Pri obidvoch uvedených skupinách je potrebné skúmať, či je nárok žalobcu osvedčený a či je neodkladné opatrenie potrebné. 28. Žalobca musí osvedčiť, či je obava z ohrozenia reálna, teda že subjekt, ktorému navrhuje uložiť nejakú povinnosť (alebo zákaz) neodkladným opatrením koná tak (robí faktické a právne úkony), že v konečnom dôsledku môže dôjsť k sťaženiu alebo znemožneniu ďalšieho konania alebo rozhodovania vo veci samej, resp. zmareniu prípadného núteného výkonu súdneho rozhodnutia. Ohrozenie nároku žalobcu, či už subjektívne alebo objektívne, musí byť konkrétne a sporová strana ho musí vždy osvedčiť. Nestačí iba abstraktná (pravdepodobná) možnosť ohrozenia práv sporovej strany. Chýbajúce osvedčenie ohrozenia jej práva nemožno ničím nahradiť, lebo je základnou podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia. Súd neodkladným opatrením upravuje pomery sporových strán, pritom je povinný poskytnúť ochranu tomu, kto sa vydania neodkladného opatrenia domáha, ale v rámci ústavných pravidiel tiež tomu, proti komu návrh smeruje. Neodkladné opatrenie s ohľadom na jeho charakter nemôže spravidla zasiahnuť do základných práv alebo slobôd sporových strán. 29. Súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/65/2010, z ktorého vyplýva, že preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočnosti odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia (teraz neodkladného opatrenia) sa posudzuje len podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených prípadne dodatočne predložených listín. Takýmto postupom súdu sa sleduje dosiahnutie účelu právneho inštitútu predbežného opatrenia, ktorým je rýchle a pružné riešenie situácie vyžadujúcej okamžitý zásah súdu. Ak by sa v konaní o nariadení predbežného opatrenia malo trvať na požiadavke riadneho vykonania a hodnotenia dôkazov, mohol by byť účel tohto procesného inštitútu zmarený. V zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo/147/2011 osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí nanajvýš pravdepodobná. Obdobne Najvyšší súd Slovenskej republiky aj v rozhodnutí sp. zn. 6MCdo/5/2012 konštatoval, že osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na predbežné opatrenie (teraz neodkladné opatrenie). Pri ich zisťovaní neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takéhoto postupu je, že osvedčované skutočnosti sa súdu so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia ako nanajvýš pravdepodobné. 30. Z vyššie uvedeného a zároveň aj z ustanovení upravujúcich neodkladné opatrenia v Civilnom sporovom poriadku je zrejmé, že dokazovanie má v konaní o nariadení neodkladného opatrenia povahu osvedčovania, čo znamená, že súd na základe dostupných dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie relevantné skutočnosti, pričom nemusí byť dodržaný formalizovaný postup ako v prípade štandardného procesného dokazovania. Dosiahnutie náležitej miery pravdepodobnosti o rozhodujúcich skutočnostiach, ktoré predstavujú podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, má za následok jeho nariadenie. 31. Predpokladom nariadenia neodkladných opatrení je osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a osvedčenie potreby neodkladnej úpravy pomerov alebo osvedčenie
obavy, že exekúcia bude ohrozená, t. j. osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Všetky tieto zákonné podmienky musia byť splnené kumulatívne a je povinnosťou súdu dôsledne skúmať ich splnenie, každú jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti. t. j. či ide o zásah primeraný a posúdiť, či neodkladným opatrením nedochádza k zásahu do práv dotknutej strany sporu nad nevyhnutnú mieru. Pred nariadením neodkladného opatrenia musí súd zvážiť, či v dôsledku neodkladného opatrenia sa nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi stranami sporu a či zásah do práv dotknutej strany sporu je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov. 32. Žalobca 1. je jediným spoločníkom a konateľom majoritného akcionára obchodnej spoločnosti SAD Poprad a.s., t.j. obchodnej spoločnosti TROLIGA BUS, spol s r.o. a od 21.12.2023 predsedom predstavenstva obchodnej spoločnosti SAD Poprad a.s.; žalobca 2. nebol a nie je spoločníkom ani konateľom uvedených obchodných spoločností, ani nepôsobil a nepôsobí v ich orgánoch, je osobným poradcom žalobcu 1.; žalobkyňa 3. bola a aj je členkou dozornej rady SAD Poprad a.s.; žalovaný 1. bol podpredsedom predstavenstva obchodnej spoločnosti SAD Poprad a.s. od 10.12.2021 do 21.12.2023 a žalovaná 2. bola predsedom predstavenstva obchodnej spoločnosti SAD Poprad a.s. od 30.04.2019 do 21.12.2023. Žalovaní boli zo svojich funkcií odvolaní dozornou radou predmetnej obchodnej spoločnosti. 33. Podstatou pri rozhodovaní o nariadení predmetného neodkladného opatrenia je, že zvuková nahrávka č. 1 zo dňa 04.09.2023 (vyhotovená žalovanou 2.), ktorej obsahom sú prejavy osobnej povahy žalobcu 1. a žalobcu 2. a zvuková nahrávka č. 2 zo dňa 30.11.2023 (vyhotovená žalovaným 1.), ktorej obsahom sú prejavy osobnej povahy žalobkyne 3., boli vyhotovené bez vedomia a súhlasu žalobcov, pričom sa nejednalo o tzv. „zákonné licencie“ na použitie prejavov osobnej povahy fyzických osôb, ktoré však tiež musia byť interpretované reštriktívnym spôsobom s cieľom zachovania integrity osobnosti jednotlivca. Následne boli použité žalovanou 2. v odvolaní zo dňa 03.06.2024 proti Uzneseniu Okresného súdu Prešov č.k. 26Cb/24/2024 zo dňa 23.04.2024 o nariadení zabezpečovacieho opatrenia a to v pozmenenej podobe, nakoľko žalobcovia disponujú týmito zvukovými nahrávkami práve z tohto konania a zo zvukových nahrávok je zrejmé, že boli modifikované, upravované, že sa jedná len o časti dlhších zvukových nahrávok nakoľko chýba minimálne ich začiatok a záver. Žalobcovia uvádzajú aj zvukovú nahrávku č. 3, ktorá má byť údajne zo dňa 15.11.2023 pričom ohľadne jej existencie vychádzajú len z toho čo uviedla žalovaná 2 v citovanom odvolaní, nakoľko pripojená k nemu nebola a nie je súčasťou elektronického súdneho spisu. Jej existencia však vzhľadom na uvedené hodnoverne v tomto konaní preukázaná nebola. Súd preto túto nahrávku nemohol posudzovať, okrem toho súd vo výroku rozhodol všeobecným spôsobom ohľadne akýchkoľvek zvukových, obrazových alebo obrazovozvukových záznamov prejavov osobnej povahy žalobcov bez príkladného výpočtu zvukových nahrávok (čo do výroku ani nepatrí). Na tomto mieste súd ďalej uvádza, že podľa jeho vyhodnotenia je existencia týchto dvoch zvukových nahrávok a poukazovanie žalovanou 2. v citovanom odvolaní na tretiu zvukovú nahrávku, spôsob ich vyhotovenia a použitia, dôkazom preukazujúcim potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu v zmysle nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy pre žalobcov. Pokiaľ ide o časť žalobcami navrhovaného výroku ohľadne orgánov verejnej moci tu súd konštatuje, že orgány verejnej moci s poukázaním na skutočnosti uvedené v bodoch 23., 24., a 25. sú konzumované v pojme právnické osoby, ktorý je pojmom širším a preto nebolo už potrebné tieto uvádzať, ale ani vo vzťahu k nim návrh zamietať; je vhodné tiež uviesť, že použitie zvukových záznamov nemôže súd v svojom rozhodnutí determinovať (obmedziť) pre iné konania ako prípadný dôkazný prostriedok, čo je súčasťou unesenia povinnosti dôkazného bremena, pričom druhá sporová strana má možnosť ich namietať a všetky skutočnosti konkrétneho prípadu sú potom predmetom komplexného vyhodnocovania a rozhodnutia v danom konaní príslušným orgánom. 34. V predmetnej veci z obsahu spisu je zrejmé splnenie všetkých vyššie uvedených zákonných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia, keďže nárok žalobcov nie je očividne vylúčený. Žalobcovia osvedčili pravdepodobnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Právne vzťahy medzi žalobcami a žalovanými sú doposiaľ sporné, súd nemal k dispozícii celé zvukové nahrávky, jednu – tvrdenú – nemal k dispozícii vôbec, ktoré však žalobcovia nemohli predložiť bez svojej viny a ktoré budú predmetom dokazovania v konaní vo veci samej. 35. Vzhľadom na uvedené mal súd za to, že sú splnené základné predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia – boli preukázané skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov (§ 326 ods. 1 CSP), je preto potrebné bezodkladne upraviť pomery (§ 325 ods. 1 CSP) a návrhu
vyhovel – výrok I. Súčasne súd uložil žalobcom povinnosť podať žalobu proti žalovaným vo veci samej tak, ako je uvedené vo výroku II. 36. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 37. Podľa § 262 ods. 1,2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 38. V zmysle citovaného zákonného ustanovenia, nakoľko vydaním predmetného uznesenia sa konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia končí, súd zároveň rozhodol o náhrade trov konania a úspešným žalobcom priznal ich náhradu voči žalovaným v rozsahu 100 %. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia na Krajský súd Prešov prostredníctvom Okresného súdu Poprad v 3 vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.