Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Poprad 16P/82/2024 8724202995 07. 08. 2024 JUDr. Monika Heldáková ECLI:SK:OSPP:2024:8724202995.2
Uznesenie Okresný súd Poprad v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. E. XX, zastúpenú procesným opatrovníkom - obcou Stráne pod Tatrami, dieťa rodičov - matky F. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. D. E. XX a otca G. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. E. XX, o návrhu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok na nariadenie neodkladného opatrenia, takto rozhodol: N a r i a ď u j e toto neodkladné opatrenie: I. N a r i a ď u j e Centru pre deti a rodiny Trnava, so sídlom Botanická 46, Trnava dočasne odovzdať maloletú A. B., nar. XX.XX.XXXX do starostlivosti Centra pre deti a rodiny Poprad, so sídlom Pavlovova č. 4375/11, Poprad – skupina so špecializovaným programom CAN pre deti – RD Vila H. – Tatranská Lomnica č. 146, a to najdlhšie na 6 mesiacov od vykonateľnosti tohto rozhodnutia. II. I. F. B., nar. XX.X.XXXX z a v ä z u j e do vykonateľnosti rozhodnutia vo veci samej prispievať na výživu maloletej A. B., nar. XX.XX.XXXX mesačne sumou rovnajúcou sa 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo nezaopatrené dieťa podľa zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov, a to vždy vopred do 20. dňa v mesiaci na účet Centra pre deti a rodiny Poprad, so sídlom Pavlovova č. 4375/11, Poprad. III. B. G. B., nar. XX.XX.XXXX z a v ä z u j e do vykonateľnosti rozhodnutia vo veci samej prispievať na výživu maloletej A. B., nar. XX.XX.XXXX mesačne sumou rovnajúcou sa 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo nezaopatrené dieťa podľa zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov, a to vždy vopred do 20. dňa v mesiaci na účet na účet Centra pre deti a rodiny Poprad, so sídlom Pavlovova č. 4375/11, Poprad. odôvodnenie: 1. Návrhom podaným tunajšiemu súdu dňa 19.7.2024 sa navrhovateľ domáha vydania neodkladného opatrenia, ktorým by súd nariadil odovzdanie maloletej A. do starostlivosti Centra pre deti a rodiny Poprad, skupina so špecializovaným programom CAN pre deti – RD Vila Alexandra – Tatranská Lomnica č. 146 (ďalej ako „CDR Poprad“). 2. Navrhovateľ v návrhu uvádza, že uznesením Mestského súdu Bratislava II sp. zn.: 73PPOm/2/2024 zo dňa 16.04.2024, vykonateľného 16.04.2024, bolo neodkladným opatrením nariadené zverenie maloletej A. do starostlivosti Centra pre deti a rodiny Trnava (ďalej ako „CDR Trnava“), maloletá bola prijatá do zariadenia 16.04.2024. Maloletá si na pobyt v zariadení zvykla dobre, našla si tam kamarátku a chcela by si tam nájsť prácu alebo brigádu. Telefonicky komunikovala so svojou mamou a sestrou. V začiatkoch pobytu pôsobila zdravo, bola usmiata, s dobrou náladou, komunikovala a vyzerala spokojne, čo potvrdil aj sociálny pracovník zariadenia, ktorý uviedol, že A. si na pobyt v CDR Trnava postupne zvykala, adaptačný proces u nej prebiehal bez problémov, neboli s ňou problémy, bola nápomocná, učili ju
domácim prácam a fungovaniu denného režimu. Rada chodila do kostola a čítala náboženskú literatúru.“ Dňa 4.6.2024 sa A. podrobila psychologickému vyšetreniu u klinického psychológa, PhDr. Zuzany Bielikovej, so záverom: ,, Citová deprivácia, ktorá najpravdepodobnejšie vznikla v dôsledku absencie spätnej väzby matky, ktorá by mala byť pre dieťa od narodenia centrom istoty, bezpečia a lásky ako aj sprievodcom a interpretom okolitého sveta. Jej prirodzený rozvoj zaťažuje nedostatok podpory učenia a nedostatočné oceňovanie v rannom detstve. Nechápe rozdiely medzi blízkym a cudzím človekom v dôsledku absencie blízkeho spoľahlivého človeka predstavujúceho jej istoty a bezpečie. Ide o 17 – ročné dievča rómskeho etnika so zníženým intelektom do pásma ľahkej mentálnej retardácie – úroveň ťažkej debility heredofamiliárne podmienenej ako aj vplyvom málo podnetného prostredia, trpiacej syndrómom CAN.“ Dňa 28.05.2024 bol úrad telefonicky oboznámený sociálnym pracovníkom CDR Trnava o tom, že maloletá sa po vychádzke s kamarátkou vrátila do zariadenia v podnapitom stave. Vzhľadom na uvedené skutočnosti jej bol udelený trest – zákaz vychádzok. Následne 11.6.2024 maloletá bez dovolenia opustila CDR Trnava, vrátila sa až po opakovaných výzvach polície a pracovníkov zariadenia. Zavrela sa do svojej izby a nekomunikovala. Iné dieťa avizovalo službukonajúcej vychovávateľke, že A. má v posteli pod perinou nôž, ktorý si do izby doniesla z kuchyne. Následne A. nôž odovzdala a verbalizovala, že utečie. 13.6.2024 sociálny pracovník oznámil, že maloletá odmieta akúkoľvek terapiu, pomoc a rozhovor. Začína sa stýkať s ľuďmi nevhodnými pre jej rast, vhodné a správne fungovanie, čo sa im v zariadení nepáči a vzhľadom k daným okolnostiam jej opäť zakázali vychádzky. Dňa 14.06.2024 CDR Trnava podal mimoriadne hlásenie o tom, že maloletá verbalizovala, že sa bude sebapoškodzovať a chce zomrieť. Uvedené rozprávala na sedení so psychológom CDR, na čo jej následne bola privolaná RZP. Maloletá bola najprv hospitalizovaná na Pediatrickej klinike Fakultnej nemocnice Trnava, následne od 17.06.2024 na Klinike detskej psychiatrie v Národnom ústave detských chorôb v Bratislave z dôvodu jej dekompenzovaného psychického stavu. Následne na to CDR Trnava posiela správu od psychologičky CDR Trnava, z ktorej je uvedené, že A. začala pracovníkom zariadenia uvádzať, že ju počas vychádzok prenasledujú neznámi muži a autá, no počas vychádzok bola opakovane videná zamestnancami CDR ako oslovuje neznámych mužov a správa sa vyzývavým spôsobom. Zároveň prejavuje útekové tendencie a potrebu vrátiť sa domov. Zo záveru správy zisťujeme, že vzhľadom na aktuálny psychický stav dieťaťa, nedávne udalosti a výsledky klinicko – psychologickej diagnostiky zariadenie uvádza, že A. nedokážu v podmienkach zariadenia poskytnúť komplexnú špecializovanú starostlivosť a žiadajú jej premiestnenie na špecializovanú skupinu zameriavajúcu sa na syndróm CAN. Po konzultácii s riaditeľkou CDR Poprad a pracovníčkou skupiny so špecializovaným programom pre deti so syndrómom CAN navrhovateľ 15.07.2024 dostal kladnú odpoveď na Žiadosť o prehodnotenie umiestenia maloletej do CDR Poprad. Vzhľadom k tomu, že maloletej bol psychologickými vyšetreniami diagnostikovaný syndróm CAN a je v jej prípade nutnosť zabezpečiť vhodnejšiu erudovanú pomoc, ktorá už v CDR Trnava nie je možná, nakoľko účasť v externe poskytovanej špecializovanej psychoterapeutickej starostlivosti v CDR Trnava maloletá odmieta, je potrebné ju premiestniť do CDR do skupiny so špecializovaným programom pre deti so syndrómom CAN. Cieľom zmeny zariadenia je zabezpečenie vhodnejšej a adresnejšej pomoci pre maloletú, so zameraním na CAN syndróm, ktorý bol u nej diagnostikovaný. 3. K návrhu priložil oznámenie o prijatí do CDR Poprad, správu z Ambulancie klinickej psychológie č. 2024/128343, správu zo psychologického vyšetrenia č. 2024/131244, lekársku prepúšťaciu správu z NÚDCH Bratislava č. 2024/135254, rodný list maloletej a žiadosť o jej premiestnenie do CDR Poprad. 4. Z predloženého rodného listu má súd za preukázané, že maloletá A. sa narodila XX.XX.XXXX v Kežmarku rodičom G. B., nar. XX.XX.XXXX a F. B., nar. XX.X.XXXX. 5. Z uznesenia Mestského súdu Bratislava II, č. k.: 73PPOm/2/2024-6 z 16.4.2024, vykonateľného 16.4.2024 je zrejmé, že maloletá bola dočasne zverená do starostlivosti CDR Trnava z dôvodu, že po úteku z domu pre podozrenie z týrania , pričom bola v pátraní, pricestovala do Bratislavy, potulovala sa bez dozoru s pochybným párom takmer 3 týždne, bola nútená k pohlavnému styku s rôznymi chlapmi, uchýlili ju v zariadení sestier matky Terezy v Petržalke ako bezdomovkyňu. Po snahe vybaviť jej doklady bola zistená jej totožnosť a to, že je v pátraní. 6. Z lekárskej prepúšťacej správy z NÚDCH Bratislava č. 2024/135254 je preukázané, že maloletej bol o. i. diagnostikovaný syndróm CAN, trpí suicidálnymi ideáciami a tendenciami a sebapoškodzovaním. 7. Zo správy D. J. K. z Ambulancie klinickej psychológie č. 2024/128343 z 4.6.2024 je zrejmý záver, že ide o 17-ročné dievča rómskeho etnika so zníženým intelektom do pásma ľahkej mentálnej retardácie
– úroveň ťažkej debility heredofamiliárne podmienenej ako aj vplyvom málo podnetného zanedbaného sociálneho prostredia, trpiacej syndrómom CAN. 8. Podľa § 2 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej CMP) na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej účastník) a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak. 9. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 10. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 11. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 12. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 13. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327 nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 14. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. 15. Podľa § 330 ods. 1 CSP, ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej. 16. Podľa § 333 CSP, neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené. 17. Podľa § 334 CSP, súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené. 18. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o rodine“) náhradnou starostlivosťou je viacero osobitne usporiadaných, na seba nadväzujúcich a vzájomne sa podmieňujúcich dočasných opatrení, ktoré nahrádzajú osobnú starostlivosť rodičov o maloleté dieťa v prípadoch, ak ju rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť. 19. Podľa § 44 ods. 3 zákona o rodine náhradnou starostlivosťou je a. zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby než rodiča (ďalej len „náhradná osobná starostlivosť"), b. pestúnska starostlivosť a c. ústavná starostlivosť. 20. Podľa § 44 ods. 4 zákona o rodine súd pri rozhodovaní o tom, ktorý zo spôsobov náhradnej starostlivosti zvolí, vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa. 21. Podľa § 54 ods. 1 zákona o rodine náhradná osobná starostlivosť a pestúnska starostlivosť majú prednosť pred ústavnou starostlivosťou. Pred nariadením ústavnej starostlivosti je súd povinný vždy skúmať, či maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti, a ak to nie je možné, do pestúnskej starostlivosti. 22. Podľa § 54 ods. 2 zákona o rodine súd môže nariadiť ústavnú starostlivosť len vtedy, ak je výchova dieťaťa vážne ohrozená alebo vážne narušená, nie je možné dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo pestúnskej starostlivosti a a. dieťa je osvojiteľné a nie je možné ho zveriť do starostlivosti budúcich osvojiteľov alebo do starostlivosti fyzickej osoby podľa osobitného predpisu,
b. rodičia dieťaťa nežijú alebo im v starostlivosti o dieťa bráni závažná prekážka, c. uložené výchovné opatrenie podľa § 37 ods. 3 neviedlo k náprave alebo d. rodičia dieťaťa sú pozbavení výkonu rodičovských práv. 23. Ustanovenia tretej časti Civilného sporového poriadku predstavujú právnu úpravu neodkladných opatrení zabezpečovacích opatrení a iných opatrení súdu. Právna úprava pôvodne označovaného predbežného opatrenia vychádza zo súčasnej právnej úpravy, no podľa novej právnej úpravy je v odôvodnených prípadoch prípustná zhoda petitu návrhu na vydanie neodkladného opatrenia a žaloby vo veci samej. Uvedeným sa zmenila doterajšia koncepcia právnej úpravy predbežných opatrení podľa Občianskeho súdneho poriadku. Nová právna úprava upúšťa od doterajšej koncepcie predbežnosti poskytovanej ochrany, pretože po nariadení navrhovaných opatrení nemusí nevyhnutne nasledovať konanie vo veci samej. 24. V zmysle citovaných zákonných ustanovení (CSP) sa na nariadenie neodkladného opatrenia alternatívne vyžaduje splnenie dvoch predpokladov; prvým z nich je potreba bezodkladnosti úpravy pomerov alebo obava, že exekúcia bude ohrozená. Charakteristickým znakom neodkladného opatrenia je jeho (dočasný) charakter, t. j. upravujú sa ním pomery, alebo zabezpečuje, že exekúcia nebude ohrozená do doby, než súd vydá vo veci samej konečné rozhodnutie. Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčenie, že bez okamžitej (aj keď len dočasnej) úpravy právnych pomerov by bolo právo dotknutého subjektu ohrozené. Je nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako aj osvedčenie, že je tu nebezpečenstvo ohrozenia exekúcie (znemožnenie budúceho výkonu rozhodnutia). 25. Pri nariaďovaní samotného neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení a to z dôvodu, že nariadenie neodkladného opatrenia má dočasný predbežný charakter. Z tohto dôvodu nie je síce potrebné zisťovať všetky skutočnosti, ktoré má mať zistené pred vydaním konečného rozhodnutia vo veci samej, ale musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia (uznesenie NS SR sp. zn. 2Mcdo 3/2010). 26. Na základe vykonaného dokazovania, v rozsahu nevyhnutne potrebnom pre rozhodnutie o neodkladnom opatrení, súd dospel k záveru, že sú splnené zákonné predpoklady pre jeho nariadenie. Na základe citovaných zákonných ustanovení ako aj samotného návrhu vrátane jeho príloh, má súd za to, že aktuálny psychický a zdravotný stav maloletej si vyžaduje prijatie takých opatrení, v dôsledku ktorých dôjde k jej premiestneniu do iného špecializovaného zariadenia, v ktorého možnostiach je poskytovať maloletej takú starostlivosť, ktorá je primeraná jej stavu, a najmä tomu, že sa jedná o maloletú trpiacu syndrómom CAN. 27. U maloletej boli bezprostredne po jej stotožnení prijaté opatrenia na ochranu jej života a zdravia, nakoľko šlo o maloletú, ktorej rodičia neposkytovali riadnu starostlivosť. Následne v dôsledku práce s maloletou a odborných vyšetrení je zrejmé, že u maloletej sa objavuje škodlivé správanie, snahy o útek, vyhľadávanie pochybnej spoločnosti, vyzývavé správanie sa na verejnosti, deklarovala záujem sebapoškodenia. Bol u nej diagnostikovaný syndróm CAN, čo si vyžaduje špeciálnu starostlivosť, ktorú jej nie je možné t. č. v CDR Trnava poskytovať. 28. Keďže maloletá vyžaduje vzhľadom na svoj aktuálny psychický stav, jej správanie a výsledky klinicko – psychologickej diagnostiky komplexnú špecializovanú starostlivosť, ktorú CDR Trnava t. č. nemôže v podmienkach zariadenia poskytnúť, je dôvodné premiestnenie maloletej na špecializovanú skupinu zameriavajúcu sa na syndróm CAN. 29. Cieľom zmeny zariadenia je zabezpečenie vhodnejšej a adresnejšej pomoci pre maloletú, so zameraním na CAN syndróm, ktorý bol u nej diagnostikovaný. 30. Zmena umiestnenia je odôvodnená aj tým, že v CDR Poprad je pre maloletú rezervované a vytvorené miesto, a teda je nevyhnutné zabezpečiť urýchlené premiestnenie maloletej do tohto zariadenia, aby nedochádzalo k neodôvodnenému zadržiavaniu voľného miesta ani v jednom z vyššie spomínaných ústavných zariadení.
31. Neodkladné opatrenie má dočasný charakter a nakoľko súd neodkladným opatrením nariadil odovzdanie maloletej do starostlivosti zariadenia na výkon rozhodnutia súdu, určil zároveň čas trvania neodkladného opatrenia nariadeného výrokom I., a to najdlhšie na šesť mesiacov, pokiaľ dovtedy neodkladné opatrenie nezanikne inak. 32. Podľa § 62 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,Zákon o rodine“) je plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 33. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 34. Podľa § 81 ods. 2 Zákona o rodine súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť, súčasne uloží rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať dieťaťu výživné povinnosť, aby výživné poukazovali zariadeniu, do ktorého má byť dieťa umiestnené. Ak povinný podľa prvej vety neplní vyživovaciu povinnosť poukazovaním výživného zariadeniu, má toto zariadenie právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa, vrátane uplatňovania týchto nárokov v exekučnom konaní vo svojom mene a na účet maloletého dieťaťa. 35. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť a vzniká momentom narodenia dieťaťa. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. To znamená, že aj rodič, ktorý nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu a nemôže vykonávať rodičovské práva a povinnosti, svoje dieťa vyživovať musí. 36. Vzhľadom na potrebu zabezpečovania bežnej výživy maloletého dieťaťa súd považoval za potrebné bezodkladne upraviť pomery účastníkov, a preto rodičov zaviazal povinnosťou prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou minimálneho výživného, t. j. sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov, s poukazom na to, že súd môže neodkladným opatrením uložiť povinnému povinnosť platiť výživné iba v nevyhnutnej miere. Výživným určeným neodkladným opatrením sa zabezpečujú len tie najzákladnejšie potreby dieťaťa, nevyhnutné na jeho prežitie. Pri určení nevyhnutného rozsahu výživného zo strany rodičov súd v tejto súvislosti nevykonáva v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia dokazovanie, a teda nezisťuje dôkladne majetkové potreby rodičov a bližšie všetky odôvodnené potreby dieťaťa, keďže takéto dokazovanie by prekračovalo rámec konania o nariadenie neodkladného opatrenia. Dokazovanie bude vykonávané a bude zohľadnené až v konaní o veci samej. 37. O trovách konania súd rozhodne v rozhodnutí, ktorým skončí konanie vo veci samej. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu, a ak ide o výkon rozhodnutia vo veciach starostlivosti o maloleté deti, mimo peňažnej povinnosti, výkon rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny podaním návrhu na výkon rozhodnutia podľa Civilného mimosporového poriadku. Neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením. (§ 332 ods. 1 CSP)