Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Poprad 26Pc/20/2024 8724203147 01. 10. 2024 JUDr. Zuzana Salajová ECLI:SK:OSPP:2024:8724203147.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Poprad, sudkyňou JUDr. Zuzanou Salajovou, v právnej veci navrhovateľky/osoby oprávnenej z vyživovacej povinnosti: A. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C., D. XXX/XX, prechodne bytom E., F. E. XXXX/X, proti osobe povinnej z vyživovacej povinnosti: G. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C., D. XXX/XX, o určenie manželského výživného, takto rozhodol: I. Návrh na určenie manželského výživného zamieta. II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Navrhovateľka podala 30. 07. 2024 na tunajší súd návrh na určenie výživného medzi manželmi, ktorým žiadala, aby súd zaviazal manžela prispievať na jej výživu sumou 200 eur mesačne od mesiaca júl 2024. 2. Podaný návrh odôvodnila tým, že povinný/manžel je zamestnaný u svojho strýka, ktorý podniká. Na pracovnej zmluve má uvedený príjem 100 eur, avšak jeho mesačný príjem je okolo 1 300 eur. Navrhovateľka je po ukončení rodičovskej dovolenky evidovaná na ÚPSVaR ako uchádzač o zamestnanie. Nárok na dávku v hmotnej núdzi jej nevznikol, pretože manžel má nejaký príjem a stále sú posudzovaní spoločne. Jej mesačné príjmy tvoria len prídavky na dve mal. deti vo výške 120 eur. Manžel je poberateľom daňového bonusu na obe mal. deti, ktorý si necháva vyplácať raz ročne. Mesačné výdavky navrhovateľky pozostávajú z nákladov na bývanie vo výške 450 eur, výdavkov na lieky vo výške 60 eur, výdavkov na oblečenie a hygienu vo výške 200 eur, výdavkov na materskú školu 50 eur a výdavkov základnú školu 80 eur. S platením výdavkov jej pomáha jej rodina a partner. 3. Manžel navrhovateľky sa podaním doručeným súdu 05. 09. 2024 k návrhu manželky vyjadril tak, že s návrhom nesúhlasí, a to z dôvodu, že jeho súčasná finančná situácia mu neumožňuje plniť povinnosť, ktorú manželka žiada. Momentálne nepracuje v trvalom pracovnom pomere, ale je zamestnaný na základe dohody o vykonaní práce, pričom jeho mesačný príjem je podstatne nižší ako priemer, ktorý by mu umožnil plniť požiadavky jeho manželky. Mesačne dosahuje príjem, ktorý sa pohybuje maximálne okolo sumy 500 eur, avšak tento príjem je veľmi nestály a závisí výlučne od možnosti brigád, ktoré sa mu podarí zabezpečiť. Od momentu, kedy sa manželka rozhodla odsťahovať z ich spoločného bydliska, pravidelne prispieva na výživu ich maloletých detí sumou 120 eur mesačne. Táto čiastka je maximom, ktoré je v súčasnosti schopný uhradiť vzhľadom na jeho príjmy a ostatné životné náklady. 4. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 01. 10. 2024, na ktoré sa dostavila osoba povinná z vyživovacej povinnosti. Nedostavila sa navrhovateľka, u ktorej mal súd doručenie predvolania na
pojednávanie riadne a včas vykázané a ktorá svoju neúčasť neospravedlnila, ani nepožiadala o odročenie pojednávania. 5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom osoby povinnej z vyživovacej povinnosti a oboznámením sa s obsahom spisu, a to návrhom, sobášnym listom účastníkov, výpisom zo živnostenského registra manžela, vyjadrením manžela k návrhu, dohodou o pracovnej činnosti manžela, potvrdením o príjme manžela za obdobie od januára 2024 do augusta 2024 a odpoveďami na lustrácie účastníkov v Registri obyvateľov SR a registri Sociálnej poisťovne. 6. Osoba povinná z vyživovacej povinnosti/manžel vo výpovedi na pojednávaní uviedol, že nesúhlasí s návrhom. Pracuje na základe dohody o pracovnej činnosti a pracuje podľa potreby. Má vodičské oprávnenie a odváža robotníkov či tovar. Jeho mesačný príjem z tejto činnosti je 60 eur. Okrem toho robí na fuškách. Fušky sú nepravidelné, dvakrát do mesiaca a vie si na nich zarobiť do 400 – 450 eur mesačne, avšak tento príjem nedosahuje pravidelne každý mesiac. Platí výživné 150 eur mesačne, 145 eur mesačne platí za bývanie, v čom je zahrnutá voda a elektrika. Kupuje si peletky, ročne to vyjde na 1 200 eur. Na stravu pre seba potrebuje cca 200 eur mesačne. V rodičovskom dome žije sám s priateľkou. Ďalej uviedol, že má alergiu na pleseň, mesačne platí za lieky 20 eur. Za TV a internet platí 45 eur mesačne, za hygienu 20 eur mesačne a ošatenie 50 – 60 eur raz za dva mesiace. Dobíja si kredit po 10 eur mesačne. Vlastní motorové vozidlo, investuje do jeho opráv, platí poistku. Manželke platí iba výživné, žijú oddelene. Na súde v Starej Ľubovni prebieha konanie o rozvod ich manželstva. So synom je v kontakte. Manželka má nového partnera, s ktorým žije v domácnosti. Manžel žije s partnerkou, ktorá má jedno dieťa a je rozvedená. 7. Podľa sobášneho listu priloženého k návrhu účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 23. 08. 2014 v Kežmarku. Manželstvo je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Kežmarok, vo zväzku 23, ročník 2014, strana 128, por. č. 102. 8. Z lustrácie v systéme Sociálnej poisťovne vyplýva, že navrhovateľka nepoberá žiadne dávky vyplácané Sociálnou poisťovňou. 9. Z lustrácie v systéme Sociálnej poisťovne súd zistil, že ani manžel navrhovateľky nepoberá žiadne dávky vyplácané Sociálnou poisťovňou. 10. Podľa potvrdenia o príjme manžela za obdobie od januára 2024 do júla 2024 bola jeho čistá mzda v priemere okolo 55 eur mesačne. 11. Súd zároveň z úradnej moci zistil, že medzi rodičmi boli upravené rodičovské práva a povinností rozhodnutím tunajšieho súdu a otec bol zaviazaný platiť výživné na obe maloleté deti v sume 150 eur v súčte. Súd taktiež zistil, že manželka žije v spoločnej domácnosti s priateľom, teda výdavky, ktoré uviedla vo svojom návrhu, nie je povinná hradiť výlučne sama. 12. Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej Zákon o rodine), manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa. 13. Podľa § 4 ods. 2 písm. e) zákona č. 71/1992 Zb. zákon Slovenskej národnej rady o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, od poplatku sú oslobodení
navrhovateľ v konaní o určenie výživného, v konaní o jeho zvýšenie, ako aj v konaní o uplatnenie práva na zaplatenie úrokov z omeškania s plnením výživného a v konaní o uznanie alebo vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia o výživnom. 14. Vyživovacia povinnosť medzi manželmi vzniká uzavretím manželstva, je viazaná na právnu existenciu manželstva a zaniká spolu s jeho zánikom zo zákonných dôvodov. Zásadne teda trvá počas celého trvania manželstva. V zmysle Zákona o rodine obaja manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť a až keď si ju jeden z manželov neplní, súd na návrh jedného z manželov určí jej rozsah tak, aby životná úroveň manželov bola rovnaká. Bez ohľadu na to, či manželia spolu žijú alebo nie, vyžaduje sa, aby mali rovnakú životnú úroveň. 15. Oprávneným z tejto vyživovacej povinnosti - vyživovacej povinnosti medzi manželmi je manželka, aktívna legitimácia vzniká, ak je jej životná úroveň nižšia, než životná úroveň druhého manžela, resp. ak druhý manžel neprispieva na výživu tak, aby ich životná úroveň bola zásadne rovnaká. 16. Návrh na určenie vyživovacej povinnosti voči povinnému manželovi možno podať nielen vtedy, ak na strane jedného z manželov existuje sociálna odkázanosť, ale aj vtedy ak je spravodlivé dorovnať ich životnú úroveň. Oprávneným v konaní o určenie vyživovacej povinnosti medzi manželmi je manžel, ak je jeho životná úroveň nižšia, než životná úroveň druhého manžela, resp. ak druhý manžel neprispieva na výživu tak, aby ich životná úroveň bola zásadne rovnaká. Povinným je druhý manžel, táto povinnosť sa nedá vylúčiť ani obmedziť. 17. Vyživovacia povinnosť medzi manželmi vzniká uzavretím manželstva, je viazaná na právnu existenciu manželstva a zaniká spolu s jeho zánikom zo zákonných dôvodov. Zásadne teda trvá počas celého trvania manželstva. Za existencie spoločného hospodárenia a uspokojovania osobných potrieb nie je predpoklad pre súdnu úpravu vyživovacej povinnosti, táto nastáva až v prípade nezhody, alebo ak manželia spolu nehospodária. 18. Na základe vykonaných dôkazov mal súd za preukázané, že manželstvo v čase vyhlásenia rozhodnutia trvalo, avšak manželia nežijú v spoločnej domácnosti a spoločne finančne nehospodária. Ďalej súd zistil, že medzi manželmi prebieha rozvodové konanie na OS Stará Ľubovňa, toto konanie ešte nebolo právoplatne skončené. Súd mal zároveň za preukázané, že navrhovateľka toho času nie je zamestnaná, je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie a poberá prídavky na dve maloleté deti spolu v sume 120 eur. Manžel je zamestnaný a navrhovateľke na základe rozhodnutia tunajšieho súdu prispieva na výživu maloletých detí v súčte sumou vo výške 150 eur mesačne. 19. Súd pri posúdení danej právnej veci bral do úvahy osobné, rodinné a majetkové pomery účastníkov konania - manželov, ako aj odôvodnené potreby oprávneného - navrhovateľky a schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného – manžela navrhovateľa, pričom zistil, že životná úroveň manželov je približne rovnaká. Súd je názoru, že nie je v možnostiach osoby povinnej - manžela prispievať navrhovateľke na výživu manželským výživným. Preto súd návrh na určenie manželského výživného zamietol. 20. S poukazom na vyššie uvedené dôvody súd návrh navrhovateľky na určenie manželského výživného zamietol. 21. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku v znení neskorších predpisov, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.