Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Poprad 25C/61/2024 8724204423 05. 11. 2024 JUDr. Lucia Baštová ECLI:SK:OSPP:2024:8724204423.2
Uznesenie Okresný súd Poprad v spore žalobcu: D.J.K., spoločnosť s ručením obmedzeným, so sídlom Popradská 659/6, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 31 691 897, právne zastúpeného JUDr. Ľuboslavom Sisákom, PhD., advokátom, so sídlom Skladná 14, 040 01 Košice, IČO: 55 591 248, proti žalovanému: PIENINY RESORT s. r. o., so sídlom Hrnčiarska 29, 040 01 Košice- mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 821 063, o zdržanie sa užívania vecí s príslušenstvom, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia s príslušenstvom, takto rozhodol: I. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a. II. Žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania o neodkladnom opatrení n e p r i z n á v a. odôvodnenie: 1. Žalobca spolu so žalobou o zdržanie sa užívania vecí žalovaným doručenou Okresnému súdu Poprad dňa 24.10.2024 podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadal, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uloží žalovanému povinnosť zdržať sa užívania pozemku parcely registra C KN č. 842/13 o výmere 26 m2- zastavaná plocha a nádvorie, zapísaného na liste vlastníctva č. XX, k. ú. A. B., obec A. B., okres B. a záchytného zariadenia odoberajúceho vodu z prírodného liečivého zdroja označeného ako vrt A. s registračným číslom C., umiestneného na pozemku parcely registra C KN č. 842/13 o výmere 26 m2, zapísaného na liste vlastníctva č. XX, k. ú. A. B., a to až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej a priznal mu nárok na náhradu trov konania. 2.1 Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že obe strany sporu podnikajú v oblasti kúpeľníctva, a to každý z nich samostatne. Ich prevádzky sa síce nachádzajú v bezprostrednom susedstve v k. ú. A. B., avšak vlastnícke vzťahy k pozemkom a stavbám v celom kúpeľnom komplexe sú rozdelené medzi nich samostatne a aj obchodné vedenie má každá zo strán samostatné. Žalobca je výlučným vlastníkom pozemku parcely registra C KN č. 842/13 o výmere 26 m2- zastavaná plocha a nádvorie, zapísaného na liste vlastníctva č. XX, k. ú. A. B.. Na tomto pozemku sa nachádza aj zdroj prírodnej liečivej vody, ktorý je v zozname Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky označený ako vrt A. s registračným číslom C.. Voda zo zdroja je zachytávaná záchytným zariadením, ktoré slúži na odoberanie vody z prírodného liečivého zdroja (§ 2 ods. 15 zákona č. 538/2005 Z. z. prírodných liečivých vodách, prírodných liečebných kúpeľoch, kúpeľných miestach a prírodných minerálnych vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Zdroj prírodnej liečivej vody spolu so záchytným zariadením nie sú zapísané v katastri nehnuteľností, avšak to, že sa nachádzajú na jeho pozemku verifikuje napr. právoplatné rozhodnutie Štátnej kúpeľnej komisie Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky o povolení využívať daný prírodný liečivý zdroj zo 17.10.2011, v ktorého výroku sa uvádza jeho polohopisné a výškopisné zameranie, a to: X = XXXXXXX,XX; Y = XXXXXX,XX, Zpažnica=XXX,XX m n.m., Zterén=XXX,XX,XX m n.m. Súradnice osi X a Y podľa mapky katastra nehnuteľností presne korešpondujú so súradnicami predmetného pozemku parcely registra C KN č. 842/13.
2.2 Nakoľko žalovaný nie je a nebol vlastníkom nehnuteľnosti, na ktorej sa čerpá voda z prírodného liečivého zdroja a ani záchytného zariadenia, musel pre účely udelenia povolenia prevádzkovať prírodné liečivé kúpele v zmysle zákona č. 538/2005 Z. z. preukázať aspoň iné právo k týmto veciam. Za týmto účelom bola medzi stranami uzatvorená zmluva dňa 01.07.2015 v znení dodatku zo dňa 10.02.2016, ktorou mu žalobca poskytol užívacie právo k pozemku a záchytnému zariadeniu bezodplatne. Táto zmluva však bola vypovedaná listom zo dňa 08.12.2023, ktorý bol žalovanému doručený dňa 11.12.2023 a uplynutím trojmesačnej výpovednej doby, počnúc od prvého dňa nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola doručená žalovanému, je zmluva od 01.04.2024 ukončená. Žalovaný napriek tomu, že nemá právo užívať pozemok a záchytné zariadenie, tieto aj doposiaľ užíva na účely prevádzkovania kúpeľov a bráni žalobcovi v prístupe k ním tým, že vymenil zámok na budove súp. č. XXX, postavenej na pozemkoch parcely registra C KN č. 842/7 a C KN č. 842/13, ktorá je odberným miestom minerálnej vody. Užívaním pozemku a záchytného zariadenia bez právneho titulu zasahuje žalovaný do jeho vlastníckeho práva, a preto je podľa neho splnená podmienka na bezodkladnú predbežnú ochranu pred neoprávneným zásahom práve neodkladným opatrením. 2.3 Podľa žalobcu liečivý zdroj a záchytné zariadenie by mali v prvom rade slúžiť prevádzke jeho kúpeľov a nielen kúpeľov žalovaného, aj keď aktuálne je žalovaný držiteľom administratívnych povolení na prevádzku kúpeľov, ktorých podkladom bola zmluvná spolupráca medzi stranami, ktorá už od apríla 2024 neexistuje. Podľa neho bezodkladnú potrebu nariadenia neodkladného opatrenia odôvodňuje okrem toho, že sa nemôže dostať k veciam, od ktorých závisí riadna nerušená prevádza kúpeľov aj to, že žalovaný poškodil záchytné zariadenie prírodného liečivého zdroja, ktorého oprava predstavuje sumu 1.730,- eur (oprava prevodníka vodivosti na prúdovú sľučku (980,- eur a snímacej sondy vodivosti a teploty (750,- eur) a žalovaný ju odmieta zaplatiť z dôvodu, že je v reštrukturalizácii a je chránený pred veriteľmi s poukazom na zákon č. 7/2005 Z. z., pričom je zrejmé, že poškodenie spôsobil žalovaný, čo preukazuje aj konanie vedené na Obvodnom oddelení Policajného zboru D. D. E., ČVS:F./D.. Okrem toho, na základe písomného pokynu konateľa žalovaného, má žalobca, jeho zamestnanci a jeho konatelia zákaz vstupu do budovy, kde sa nachádza monitoring vrtu, ktorý je už na pozemku žalovaného v budove, ktorá je taktiež vo vlastníctve žalovaného. Navyše je tu podľa neho aj hrozba opätovného poškodenia záchytného zariadenia žalovaným. 3. Žalobca ako dôkazy označil a predložil list vlastníctva č. XX, k. ú. A. B., rozhodnutie Štátnej kúpeľnej komisie Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky o povolení využívať prírodný liečivý zdroj zo 17.10.2011, č. XXXXX-XXX/XXXX/XXX, snímku z aplikácie katastra nehnuteľností MAPKA, zmluvu zo dňa 01.07.2015 vrátane dodatku č. 1 zo dňa 10.02.2016, výpoveď zmluvy zo dňa 08.12.2023 s podacím lístkom č. G., a doručenkou, fotografiu budovy s označením vstupu do budovy (dverí) a ocenenie škody spoločnosťou AQUAMIN s.r.o. 4. Dňa 31.10.2024 žalobca doručil súdu doplnenie žaloby a návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, v ktorom poukázal na to, že z dôvodu aktuálneho právneho stavu by žalovaný mal stratiť potrebné povolenia na prevádzku kúpeľov pre nesplnenie podmienok na ich zachovanie v zmysle § 11 ods. 5 zákona č. 538/2005 Z. z., pretože nemá ako preukázať, že je vlastníkom nehnuteľnosti, na ktorej sa nachádza prírodný liečivý zdroj, čo platí aj vo vzťahu k záchytnému zariadeniu. Neoprávnené užívanie zdroja prírodnej liečivej vody žalovaným mu nateraz umožňuje držať prevádzku aspoň fakticky pri živote, no zrkadlovo znemožňuje žalobcovi získať vlastné kúpeľné povolenia, čo podľa neho podopiera bezodkladnú potrebu nariadenia neodkladného opatrenia v navrhovanom znení. Navyše Štátna kúpeľná komisia Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky už vyzvala žalovaného, aby jej do 60 pracovných dní od doručenia výzvy predložil všetky podklady vyžadované zákonom č. 538/2005 Z. z. na prevádzku kúpeľov, čo preukázal predložením výzvy Štátnej kúpeľnej komisie Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky zo dňa 18.10.2024. 5. Podľa § 324 ods. 1 a 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v účinnom znení (ďalej len „Civilný sporový poriadok“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Neodkladné opatrenie súd nariadi za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím zariadením. 6. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
7. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) Civilného sporového poriadku, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 8. Podľa § 326 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. 9. Podľa § 328 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu. 10. Podľa § 329 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 11. Podľa § 329 ods. 2 Civilného sporového poriadku, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 12. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zisťovať všetky skutočností, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Je však nevyhnutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť dočasná ochrana. Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd poskytne strane dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jej postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda, že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť, nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou urobenou vo forme neodkladného opatrenia sa preto neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. 13. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich, ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2MCdo 3/2010). 14. Neodkladné opatrenie je základným opatrením súdu, ktorým sa upravujú (predbežne alebo aj trvale) pomery sporových strán, ak ide o stav, ktorý neznesie odklad. Vychádzajúc zo zákonných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia je neodkladné opatrenie prípustné a opodstatnené vtedy, ak: a/ sa tvrdí a osvedčí existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, b/ tento právny vzťah si vyžaduje bezodkladnú úpravu alebo ak je daná obava z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), c/ uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), d/ navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, e/ právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), a f/ sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 CSP). 15. Zákonnými podmienkami na nariadenie neodkladného opatrenia sú teda neodkladnosť dočasnej úpravy pomerov alebo obava, že exekúcia bude ohrozená. Aj v prípade, ak sú inak splnené formálne predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, je treba starostlivo zvážiť, či v prípade
jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahu strán alebo tretích osôb. Neodkladné opatrenie je možné nariadiť iba v prípade, ak je aspoň osvedčená danosť práva. Pre osvedčenie práva je potrebné, aby žalobca bol vecne legitimovaný a taktiež, aby žalobcom uplatnený nárok nebol zjavne neopodstatnený. 16. Hlavným predpokladom na nariadenie neodkladného opatrenia je existencia sporného právneho vzťahu, t. j. či žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia osvedčil, že sú tu právne vzťahy medzi sporovými stranami, pretože neodkladné opatrenie nemožno využiť na dočasnú úpravu iných, než právnych vzťahov sporových strán. Ak medzi nimi nie je vzťah, ktorý je upravený právom, resp. žalobca ani netvrdí, že taký vzťah tu je, prípadne túto právnu skutočnosť tvrdí ale neosvedčí, ďalšie predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia nie je potrebné skúmať, pretože chýba základný zákonný predpoklad, na ktorom stojí jeho prípadná opodstatnenosť. Pomery, ktoré majú byť neodkladným opatrením upravené, musia mať vždy povahu právny vzťahov. 17. Žalobca musí mať na nariadení neodkladného opatrenia právny záujem, čiže musí osvedčiť potrebu neodkladnej úpravy pomerov žalovaného. Relevantnosť právneho záujmu je dôležitá práve kvôli tomu, aby sa neskúmali iné, napr. morálne záujmy na takomto rozhodnutí, prípadne, aby nešlo len o záujem týkajúci sa faktického stavu vládnuceho medzi sporovými stranami. Iný, než právny záujem sa pri rozhodovaní medzi stranami nemôže brať do úvahy, pretože činnosť súdu nemôže mať akademický charakter. 18. Z podaného návrhu vyplýva, že žalobca žiada súd o poskytnutie ochrany jeho právam, a to pred neoprávneným užívaním vecí v jeho vlastníctve, pozemku parcela registra C KN č. 842/13 o výmere 26 m2, zastavaná plocha a nádvorie zapísanému na liste vlastníctva č. XX, k. ú. A. B. a záchytného zariadenia odoberajúceho vodu z prírodného liečivého zdroja označeného ako vrt A. s registračným číslom C., umiestneného na pozemku parcely registra C KN č. 842/13 o výmere 26 m2, zapísaného na liste vlastníctva č. XX, k. ú. A. B., ktoré v súčasnosti bez právneho titulu užíva žalovaný a bráni mu v prístupe k nim, keďže sa nachádzajú v budove vo vlastníctve žalovaného, pričom podľa žalobcu od týchto vecí závisí riadna nerušená prevádza kúpeľov a hrozí opätovné poškodenie záchytného zariadenia, ktoré už predtým bolo poškodené žalovaným. Ich predchádzajúce vzájomné vzťahy boli upravené obchodnou zmluvou zo dňa 01.07.2015 v znení jej dodatku zo dňa 10.02.2016, ktorá bola vypovedaná žalobcom s účinnosťou ku dňu 01.04.2024. Podľa žalobcu obe strany podnikajú v oblasti kúpeľníctva, ktorých prevádzka sa nachádzajú v bezprostrednom susedstve v k. ú. A. B.. Práve týmito vzájomnými vzťahmi a ich zmenou preukázal žalobca existenciu právneho vzťahu, t. j. vzťahu upraveného právom medzi stranami. 19. Žalobca predložením listu vlastníctva č. XX, k. ú. A. B. osvedčil svoje vlastnícke právo k nehnuteľnosti, a to pozemku parcely registra C KN č. 842/13 o výmere 26 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, spôsob využívania pozemku – pozemok, na ktorom je postavená nebytová budova označená súpisným číslom, druh chránenej nehnuteľnosti- ochranné pásmo prírodného liečivého zdroja alebo prírodného zdroja minerálnej stolovej vody (I- III. stupeň), s tým, že právny vzťah k stavbe súpisné číslo XXX evidovanej na pozemku parcelné číslo 842/13 je evidovaný na liste vlastníctva č. XXX. Z časti C: ŤARCHY mal súd osvedčené, že k vlastníkovi poradové číslo 1 (žalobca) je zriadené vecné bremeno in rem spočívajúce v povinnosti znášať právo vstupu, prechodu, prejazdu motorovými vozidlami cez pozemok C-KN parc. č. 842/1, 842/18 v rozsahu podľa GP XX/XXXX (H./XXXX) v prospech vlastníka pozemku C-KN parc. č. 842/6 (LV XXX) podľa Uznesenia OS Poprad 24C/9/2024-45 v znení opravného uznesenia a Uznesenia KS Prešov 3Co/28/2024-183-Z 1421/2024-41/2024, t. j. v prospech žalovaného. 20. Súd osvedčujúc vlastnícke právo k stavbe súp. č. XXX mal z listu vlastníctva č. XXX, k. ú. A. B. preukázané, že stavba súp. č. XXX sa nachádza na pozemkoch parcely registra C KN č. 842/7 o výmere 34 m2- zastavaná plocha a nádvorie, spôsob využívania pozemku- pozemok, na ktorom je postavená bytová budova označená súpisným číslom, druh chránenej nehnuteľnosti- ochranné pásmo prírodného liečivého zdroja alebo prírodného zdroja minerálnej stolovej vody (I- III. stupeň) a parcely registra C KN č. 842/13 s tým, že právny vzťah k pozemku parcelné číslo 842/13 pod stavbou s. č. XXX je evidovaný na liste vlastníctva č. XX. Stavba je odberným miestom minerálnej vody. 21. Z výpisu z obchodného registra spoločnosti žalobcu nevyplýva, že by predmetom jeho podnikania (činnosti) bolo prevádzkovanie prírodných liečebných kúpeľov, od 16.03.2013 má v predmete činnosti
prevádzkovanie zariadení slúžiacich na regeneráciu a rekondíciu. Naproti tomu z výpisu z obchodného registra spoločnosti žalovaného mal súd osvedčené, že predmetom jeho podnikania je od 20.09.2012 prevádzkovanie prírodných liečebných kúpeľov v zdravotníckych zariadeniach umiestnených v obci Červený Kláštor, v katastrálnom území A. B. s využívaním prírodnej liečivej vody z prírodného liečivého zdroja s názvom vrt A., reg. č. C. v A. B., v katastrálnom území A. B.. 22. V podanom návrhu/žalobe žalobca tvrdil, že obaja (žalobca aj žalovaný) podnikajú v oblasti kúpeľníctva, následne v doplnení návrhu tvrdil, že neoprávnené užívanie zdroja prírodnej liečivej vody žalovaným mu znemožňuje získať vlastné kúpeľné povolenia. Z výpisu z obchodného registra strán sporu vyplýva, že tým z nich, ktorý má v predmete podnikania prevádzkovanie liečebných kúpeľov a ako sám žalobca uviedol podniká v oblasti kúpeľníctva je žalovaný, žalobca túto činnosti v predmete podnikania nemá (má uvedené len prevádzkovanie zariadení slúžiacich na regeneráciu a rekondíciu), čo potvrdil aj sám, keď v doplnení návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedol, že bude chcieť získať vlastné kúpeľné povolania, preto je tvrdenie žalobcu v podanom návrhu o tom, že obaja (žalobca aj žalovaný) podnikajú v oblasti kúpeľníctva nepravdivé. 23. Zo snímku z aplikácie katastra nehnuteľnosti MAPKA a z rozhodnutia Štátnej kúpeľnej komisie Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky číslo: XXXXX-XXX/XXXX/ XXX zo dňa 17.10.2011, právoplatného dňa 19.12.2011 mal súd osvedčené, že zdroj prírodnej liečivej vody sa nachádza na pozemku parcely registra C KN č. 842/13 vo vlastníctve žalobcu. Je predpoklad, že rovnako aj záchytné zariadenie prírodnej liečivej vody sa nachádza na tom istom pozemku, čo však súd nemal dostatočne osvedčené. Túto skutočnosť žalobca len tvrdil, avšak neosvedčil. Ďalej mal súd osvedčené z listov vlastníctva, že budova súp. č. XXX, ktorá slúži ako odberné miesto minerálnej vody je vo vlastníctve žalovaného a z časti postavená na pozemku parcely registra C KN č. 842/13 vo vlastníctve žalobcu. Podľa tvrdenia žalobcu monitorovací systém prírodného liečivého zdroja (monitoring vrtu) sa nachádza na pozemku žalovaného. Zo zmluvy na čl. 19 spisu uzavretej medzi stranami dňa 01.07.2015 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 10.02.2016 mal súd osvedčené, že žalobca ako poskytujúca strana poskytol žalovanému ako oprávnenej strane právo užívania pozemku parcely KN-C 842/1 (neskôr pravdepodobne rozdelená na parcely podľa aktuálneho listu vlastníctva a týkajúca sa aj terajšej parcely C KN č. 842/13), a to v súlade s ustanovením § 11 ods. 5 zákona č. 538/2005 Z. z. ako aj právo na využívanie prírodného liečivého zdroja, ktoré spoločnosť PIENINY RESORT s. r. o. oprávňuje na využívanie zdroja na zdravotnícke účely, a to bezodplatne. Táto zmluva bola žalobcom vypovedá s účinkami ku dňu 01.04.2024. 24. V podanom návrhu žalobca tvrdil, že neodkladné opatrenie navrhuje nariadiť s poukazom na to, že žalovaný nemá právo užívať jeho pozemok, ale napriek tomu ho užíva bez právneho titulu na účely prevádzkovania kúpeľov, čím zasahuje do jeho vlastníckeho práva, a preto je podľa neho splnená podmienka na bezodkladnú predbežnú ochranu pred neoprávneným zásahom práve neodkladným opatrením. V tomto konkrétnom prípade užívanie pozemku parcely C KN č. 842/13 patriaceho žalobcovi, nachádzajúceho sa pod stavbou, ktorá vlastnícky patrí žalovanému, t. j. užívanie pozemku zastavaného stavbou vlastníkom stavby podľa názoru súdu žiadnym spôsobom neosvedčuje okolnosti, z ktorých by súd mohol vyvodiť opodstatnenosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vo vzťahu k uloženiu povinnosti žalovanému zdržať sa užívania tohto pozemku za situácie, keď žalobca ani len netvrdí, že jeho užívaním môže dôjsť k nejakému potenciálnemu vzniku škody. Nateraz je z listov vlastníctva osvedčené, že vlastník stavby nie je vlastníkom pozemku parcela registra C KN č. 842/13 a k pozemku nemá ani iný relevantný právny titul (napr. právo nájmu, užívacie právo atď.) a predmetná stavba – nebytová budova je neoprávnenou stavbou, t. j. stavbou postavenou na cudzom pozemku, ku ktorej je potrebné upraviť vzťahy podľa ustanovenia § 135c Občianskeho zákonníka, ktorý je vo vzťahu k § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka špeciálnym ustanovením, alebo podľa ustanovení zákona č. 538/2005 Z. z. o prírodných liečivých vodách, prírodných liečebných kúpeľoch, kúpeľných miestach a prírodných minerálnych vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Súd má za to, že v tomto konkrétnom prípade nemožno brániť žalovanému vo vstupe do jeho vlastnej budovy a v jej užívaní len preto, že sa nachádza na pozemku žalobcu. Navyše žalobca tento pozemok nemá možnosť využívať ani iným spôsobom a pokiaľ nebudú vzťahy medzi stranami právne vysporiadané je povinný jeho užívanie strpieť. Okrem toho z listu vlastníctva č. XX v časti ťarchy mal súd osvedčené, že žalovaný má zriadeným vecným bremenom in rem zabezpečený prístup k vchodu do predmetnej stavby.
25. Dôvodnosť bezodkladnej potreby nariadenia neodkladného opatrenia žalobca ďalej založil na tom, že sa nemôže dostať k veciam, od ktorých závisí riadna nerušená prevádzka kúpeľov, že žalovaný už poškodil záchytné zariadenie prírodného liečivého zdroja, že žalobca, jeho zamestnanci a jeho konatelia na príkaz konateľa žalovaného majú zákaz vstupu do budovy, kde sa nachádza monitoring vrtu, ktorý je už na pozemku žalovaného v budove, ktorá je taktiež vo vlastníctve žalovaného, že je tu hrozba opätovného poškodenia záchytného zariadenia žalovaným, že voči žalovanému sa začalo administratívne konanie, na základe ktorého by pre nesplnenie podmienok podľa § 11 ods. 5 zákona č. 538/2005 Z. z. mal stratiť potrebné povolenia na prevádzku kúpeľov a napokon, že neoprávnené užívanie zdroja prírodnej liečivej mu znemožňuje získať vlastné kúpeľné povolenia. 26. K uvedenému súd poukazuje v prvom rade na to, že sám žalobca nemá v predmete podnikania prevádzkovanie prírodných liečivých kúpeľov a rozhodnutím Štátnej kúpeľnej komisie Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky mu nebolo povolené poskytovanie kúpeľnej starostlivosti v obci A. B. ani povolenie využívať prírodný liečivý zdroj. Podľa § 3 zákona č. 543/2005 Z. z. prírodná liečivá voda a prírodná minerálna voda sa stáva vlastníctvom fyzickej osoby-podnikateľa alebo právnickej osoby, ktorá ju odobrala z prírodného liečivého zdroja alebo z prírodného minerálneho zdroja na základe povolenia využívať zdroj vydaného podľa tohto zákona a zaplatila za ňu úhradu. Z uvedeného vyplýva, že prírodná liečivá voda nateraz je vlastníctvom žalovaného, ktorý ju na základe povolenia odoberá z prírodného liečivého zdroja a platí zaň úhradu. Nie je pravdou, že žalobca sa nemôže dostať k veciam, od ktorých závisí riadna nerušená prevádzka kúpeľov, pretože on kúpele neprevádzkuje, ale prevádzkuje ich žalovaný. Konanie žalovaného smerujúce k tomu, že zamestnanci a konatelia žalobcu nemajú vstup do budovy žalovaného, kde sa nachádza monitoring vrtu, ktorý je už na pozemku žalovaného v budove, ktorá je taktiež vo vlastníctve žalovaného, si v podanom návrhu odôvodnil sám žalobca, keď uviedol, že tak monitoring vrtu ako aj budova sú vo vlastníctve žalovaného, a preto je len logické, že cudzie osoby majú vstup do týchto priestorov zakázaný, resp. môžu do nich vstúpiť len so súhlasom ich vlastníka. 27. Rovnako tak začatie administratívneho konania, na základe ktorého by pre nesplnenie podmienok podľa § 11 ods. 5 zákona č. 538/2005 Z. z. mal stratiť žalobca potrebné povolenia na prevádzku kúpeľov nie je dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia, pre ktorý je rozhodujúci stav v čase jeho vydania, pričom aktuálne aj podľa dôkazov predložených žalobcom mal súd osvedčené, že žalovaný bol vyzvaný výzvou Štátnej kúpeľnej komisie Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky zo dňa 18.10.2024, aby jej do 60 pracovných dní od doručenia výzvy predložil všetky podklady vyžadované zákonom č. 538/2005 Z. z. na prevádzku kúpeľov a táto lehota žalovanému ešte neuplynula. Súdu nebolo predložené žiadne rozhodnutie Štátnej kúpeľnej komisie, ktorým by došlo k zmene alebo k zrušeniu povolenia využívať zdroj vo vzťahu k žalovanému. K tvrdeniu žalobcu, že neoprávnené užívanie zdroja prírodnej liečivej mu znemožňuje získať vlastné kúpeľné povolenia, súd poukazuje na ustanovenie § 12 ods. 8 zákona č. 538/2005 Z. z., ktoré v prípade, ak je žiadateľom o vydanie povolenia využívať zdroj vlastník nehnuteľnosti, na ktorej sa prírodný liečivý zdroj nachádza a záchytného zariadenia a tento žiadateľ spĺňa všetky podmienky ustanovené týmto zákonom, Štátna kúpeľná komisia mu vydá povolenie využívať zdroj. Ak podmienky ustanovené týmto zákonom splní súčasne niekoľko žiadateľov o vydanie povolenia využívať zdroj, Štátna kúpeľná komisia vydá povolenie využívať zdroj žiadateľom podľa časového poradia, v akom jej boli doručené žiadosti o vydanie povolenia využívať zdroj. 28. A napokon tvrdenie žalobcu, že žalovaný poškodil záchytné zariadenie prírodného liečivého zdroja žalobca žiadnym spôsobom neosvedčil a pre nariadenie neodkladného opatrenia nepostačuje len samotné tvrdenie, že je tu hrozba opätovného poškodenia záchytného zariadenia žalovaným. Povinnosťou súdu je v prípade podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vždy dôsledne vyhodnotiť či je návrh z objektívneho hľadiska presvedčivý a či reálne došlo k osvedčeniu všetkých skutočností, ktorým je nariadenie neodkladného opatrenia v konkrétnom prípade podmienené. Napriek skutočnosti, že zákon neukladá navrhovateľovi v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ním tvrdené skutočnosti dokázať, zákonnou povinnosťou je osvedčenie tvrdených skutočností, čo je síce nižšia úroveň než dokázanie, avšak napriek tomu žalobca musí poskytnúť súdu na svoje tvrdenia určité dôkazy, z ktorých vo vzájomnej súvislosti sa ním tvrdené skutočnosti musia javiť nanajvýš pravdepodobnými. Neodkladné opatrenie je prostriedkom, ktorý by mal byť zásadne použitý až a len vtedy, keď neexistujú iné zákonné možnosti ochrany. Žalobca však potrebu takéhoto výnimočného zásahu do práv žalovaného neodkladným opatrením neosvedčil, preto súd návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nemohol vyhovieť. Žalobca neuviedol v návrhu skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi nim a žalovaným práve nim navrhovaným spôsobom,
ktorým je súd viazaný a osvedčujúcim dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, čo v konečnom dôsledku bráni vyhoveniu návrhu. Žalobca v podanom návrhu ani netvrdil, že právny vzťah vyžaduje bezodkladnú úpravu z dôvodu bezprostrednej hrozby, čím neosvedčil princíp opodstatnenosti nariadenia neodkladného opatrenia. 29. Žalobca uvedením dôvodov v podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, s ktorými sa súd vyššie vysporiadal, dostatočným spôsobom neosvedčil dôvodnosť podaného návrhu, jeho naliehavosť a nevyhnutnosť okamžitého zásahu zo strany súdu. Súd, povinný zachovávať nestrannosť a rovnosť strán nemôže v civilnom sporovom kontradiktórnom konaní sám vyhľadávať dôkazy, ktoré má predložiť žalobca, ani domýšľať si rozhodujúce skutočnosti, aby mohol vyhovieť návrhu. Keďže neunesenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena v prípade návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia znamená neosvedčenie zákonných podmienok pre jeho vydanie, súd nemohol návrhu žalobcu vyhovieť. Spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia podal žalobca aj žalobu vo veci samej, v ktorej sa súd bude zaoberať vlastníckymi vzťahmi strán sporu k sporným nehnuteľnostiam, ako aj tým, či žalovaný ne/spĺňa podmienky vymedzené zákonom pre prevádzkovanie kúpeľov. Keďže žalobca neuviedol v návrhu skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi ním a žalovaným práve ním navrhovaným spôsobom, ktorým je súd viazaný a osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietol. 30. Vzhľadom k uvedenému súd konštatuje, že žalobca neosvedčil podmienky dôvodnosti a opodstatnenosti návrhu na nariadenie uplatňovaného neodkladného opatrenia, t. j. neuviedol a neosvedčil skutočnosti odôvodňujúce záver o uložení povinnosti žalovanému. Je výlučne vecou žalobcu navrhujúceho nariadenie neodkladného opatrenia, aby opísal rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu bezodkladnej úpravy pomerov alebo obavy, že exekúcia bude ohrozená (§ 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku) a hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana (§ 326 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Je tiež povinnosťou žalobcu, aby svoje tvrdenia o osvedčení nároku podložil dostatočnými dôkazmi, z ktorých súd vyvodí závery o prípustnosti a opodstatnenosti takéhoto návrhu (§ 326 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Povinnosťou súdu potom je len posúdiť, či tvrdené skutočnosti sú osvedčené predloženými dôkazmi. Nie je povinnosťou súdu domýšľať, hádať a hľadať dôvody, aby mohol nárok priznať. Súdu preto neostávalo nič iné, len o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodnúť tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia. 31. Súd záverom poukazuje aj na to, že pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Ak by po vydaní tohto uznesenia došlo k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nič nebráni žalobcovi podať nový návrh na nariadenie neodkladného opatrenia (§ 329 ods. 3 Civilného sporového poriadku). Nateraz ale podmienky na jeho nariadenie nie sú ničím osvedčené. 32. O trovách konania o neodkladnom opatrení súd rozhodol podľa § 354 Civilného sporového poriadku v spojení s § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, keď žalovaný bol v konaní úspešný, avšak podľa obsahu spisu mu žiadne trovy konania o neodkladnom opatrení nevznikli. Súd vychádzal z čl. 17 Základných princípov Civilného sporového poriadku zakotvujúcich procesnú ekonómiu, keď rozhodovanie o trovách konania najskôr podľa § 262 Civilného sporového poriadku o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane – žalovanému žiadne trovy v konaní o neodkladnom opatrení nevznikli by bolo nielen nelogické, ale aj v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho procesu. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia uznesenia na Okresnom súde Poprad. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.