Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Poprad 23C/60/2025 6125304577 24. 10. 2025 JUDr. Juraj Šteffel ECLI:SK:OSPP:2025:6125304577.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Poprad sudcom JUDr. Jurajom Šteffelom v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX C. D. XXX, právne zastúpenej: JUDr. Andrejom Patakym, advokátom. so sídlom Hlavné námestie 2, 060 01 Kežmarok, IČO: 42 039 738, proti žalovanému: B. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX C. E., právne zastúpenému: JUDr. Dávidom Hoffmanom, advokátom, so sídlom Hlavné námestie 80, 060 01 Kežmarok, IČO: 43 207 073, o zaplatenie 4.180 eur, takto rozhodol: I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu v celkovej výške 4.180 eur v lehote troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku. II. Žalovaný j e
p o vi n n ý
nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100 %. odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa na žalovanom domáhala zaplatenia sumy vo výške 4.180 eur a náhrady trov konania. 2. V dôvodoch žaloby uviedla skutkové tvrdenia, podľa ktorých 08.10.2024 so žalovaným uzatvorila dohodu o vyporiadaní BSM, podľa ktorej sa dohodli na vyporiadaní spoločného majetku v dohode uvedeným spôsobom. Žalovaný nadobudol okrem iného spoločnú nehnuteľnosť – rozostavaný rodinný dom s pozemkami. Vo vyporiadaní sa zaviazal vyplatiť žalobkyni vyrovnací podiel (čl. II bod 7. dohody), túto svoju povinnosť riadne splnil. 3. Okrem iného prevzal na seba záväzok úplného zaplatenia zostatku hypotekárneho úveru poskytnutého na bývanie na základe úverovej zmluvy č. 0000000000352120, uzatvorenej s Prima bankou Slovensko, a. s., Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, 02.12.2016 (čl. II bod 5 dohody). 4. Podľa čl. II bod 8 dohody žalovaný prevzal podpisom dohody všetky práva a povinnosti vyplývajúce z uvedenej úverovej zmluvy s tým, že sa zaviazal zabezpečiť vyňatie žalobkyne ako dlžníka v tejto zmluve ako aj zmenu inkasného účtu č. C. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, z ktorého sú realizované splátky úveru (účet vedený na A. B.) a to najneskôr do 31.12.2024. 5. Na splnenie vyššie uvedeného záväzku bola stranami dohody dohodnutá sankcia - zmluvná pokuta vo výške 20 eur za každý jeden deň omeškania až do splnenia povinnosti (čl. II bod 9 dohody). 6. Žalovaný právnu povinnosť do podania žaloby nesplnil a neurobil tak ani na základe výzvy žalobkyne ani jej právneho zástupcu, čím došlo k porušeniu zmluvného záväzku, kedy sa žalovaný dostal do omeškania počnúc 01.01.2025 a naďalej trvá.
7. Žalobkyňa si pôvodne uplatnila nárok na zmluvnú pokutu za obdobie od 01.01.2025 do 08.05.2025, t. j. 128 dní x 20 eur = 2.560 eur. Na pojednávaní 24.10.2025 žalobu rozšírila o nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty za ďalšie dni porušovania zmluvnej povinnosti žalovaným, a to na sumu v celkovej výške 4.180 eur. Po pripustení tejto zmeny tak predmetom konania bola práve uvedená suma. 8. V prostriedkoch procesného útoku (obsiahnutých vo vyjadrení k odporu proti platobnému rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica) žalobkyňa namietla, že na splnenie vyššie uvedeného záväzku bola dohodnutá zmluvná pokuta ako štandardná sankcia za nesplnenie zmluvnej povinnosti, nakoľko v prípade nesplnenia uvedenej podmienky by sa žalovaný uzavretím dohody dostal do zásadne výhodnejšieho postavenia (vedenie žalobkyne v úverovom registri, nemožnosť získania úveru na bývanie a s tým súvisiaci vznik škody). Uvedené ustanovenie bolo podmienkou podpisu Dohody o vyporiadaní BSM, ktorej si bol žalovaný plne a nepochybne vedomý, nehovoriac, že bol pri vyporiadaní BSM zastúpený právnym zástupcom. Rovnaké ustanovenia v prípade nemožnosti plnenia sú bežnou aplikačnou praxou, a preto žalobkyni nebolo zrejmé, že sa žalovaný dovoláva neplatnosti niečoho, čo sám schválil a vedel, že chce plniť svoje záväzky. 9. V ďalšom doplnila, že pokiaľ sa žalovaný odvoláva na absolútnu neplatnosť, pretože „splnenie záväzku je podmienené súhlasom a realizáciou tretej osoby“, nejedná sa v tomto prípade o uvedený prípad, pretože záväzkom bolo zabezpečenie vyňatia osoby žalobkyne akýmkoľvek spôsobom a v čase uskutočnenia právneho úkonu nešlo o nemožnosť plnenia, nakoľko žalovanému postačovalo urobiť najjednoduchšiu vec, a to vyplatiť úver, čím by bol splnený sledovaný účel predmetného ustanovenia Dohody o vyporiadaní BSM, pričom k takémuto splneniu záväzku nedáva súhlas financujúca banka. 10. Splateniu úveru a ukončeniu úverového vzťahu nie je možné zabrániť ani zo strany samotnej banky, čo vyplýva zo samotného zákona a nakoniec o takejto nemožnosti plnenia nepredložil žalovaný akýkoľvek dôkaz. 11. Nemožnosť plnenia sa, podľa právneho názoru žalobkyne, netýka subjektívnych pomerov účastníka právneho úkonu, teda jeho platobnej neschopnosti splniť záväzky a vyplatiť predmetný úver. 12. Nielen chýbajúca právna voľnosť, ale chýbajúce dispozičné oprávnenie samotnej zmluvnej strany (pokiaľ mu absolútne nebráni objektívne právo) nemôže byť dôvodom neplatnosti zmluvy, a to ani podľa § 39, ani podľa § 37 ods. 2 Obč. zák., pretože nejde o prípady objektívnej absolútnej nemožnosti plnenia, ale len o prípady subjektívnej a relatívnej nemožnosti. Preto, ak sa účastník zaviaže na záväzok, ktorý nie je schopný splniť, nie je to dôvodom neplatnosti zmluvy, ale naopak, dôvodom na uplatnenie zodpovednosti za neplnenie zmluvy (4 MCdo 23/2008). 13. Žalovaný v prostriedkoch procesnej obrany potvrdil, že so žalobkyňou uzavrel 08.10.2024 Dohodu o vyporiadaní BSM, svoj záväzok vyplatiť žalobkyni vyrovnací podiel v sume 50.000 eur uvedený v článku II. bod 7 dohody si riadne splnil. 14. Poukázal na skutočnosť, že zostatok hypotekárneho úveru poskytnutého na bývanie, vyplývajúceho z úverovej zmluvy č. 0000000000352120, uzavretej s Prima banka, a. s., so sídlom Hodžova č. 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951 02.12.2016, naďalej odo dňa podpisu dohody spláca výlučne sám, čím žiadnym spôsobom nie sú dotknuté majetkové pomery žalobkyne. 15. Potvrdil, že podľa ust. Článku II. bod 8 dohody mal na seba prebrať všetky práva a povinnosti vyplývajúce z vyššie uvedenej úverovej zmluvy a zabezpečiť vyňatie žalobkyne ako dlžníka z úverovej zmluvy a zmenu inkasného účtu č. C. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, z ktorého sú realizované splátky úveru, a to najneskôr do 31.12.2024. 16. Potvrdil i skutkové tvrdenie žalobkyne, podľa ktorého pre prípad porušenia vyššie uvedeného dojednania bola medzi stranami dohodnutá zmluvná pokuta vo výške 20 eur za každý jeden deň omeškania až do splnenia povinnosti (článok II. bod 9 dohody). 17. Žalovaný však s nárokom žalobkyne nesúhlasil, pretože považoval zmluvné dojednanie obsiahnuté v článku II. bod 8 za absolútne neplatné, keďže podľa ust. § 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka platí, že „právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný.“
18. Možnosťou právneho úkonu je objektívna možnosť reálneho splnenia jeho predmetu. 19. Právny úkon, ktorého plnenie je v čase vzniku (uzavretia) zmluvy objektívne nemožné, je neplatný. 20. Žalovaný mal za to, že kritické zmluvné dojednanie, ktorého uplatnenia sa domáha žalobkyňa, je plnením nemožným. Splnenie takéhoto záväzku je podmienené súhlasom a realizáciou tretej osoby, v danom prípade Prima banky, a. s. 21. Aj pri vykonaní všetkých úkonov zo strany žalovaného smerujúcich k tomu, aby žalobkyňa bola vyňatá ako spoludlžník z úverovej zmluvy, doteraz (ku dňu podania odporu, pozn. súdu) k jej vyňatiu nedošlo, pretože uvedená banka odmietla vyňatie realizovať. 22. Podľa názoru žalovaného je nepochybné, že vyňatie spoludlžníka z úverovej zmluvy je vo výhradných kompetenciách banky, ktorá môže odoprieť súhlas s výmazom úverového spoludlžníka. 23. Naproti tomu, žalovaný, podľa svojho tvrdenia, nedokázal svojím vlastným konaním realizovať splnenie danej povinnosti, pretože samotné dojednanie medzi zmluvnými stranami nie je pre uvedenú banku právne záväzné. 24. Žalovaný môže realizovať úkony smerujúce k žiadosti o výmaz žalobkyne z úveru, čo aj vykonal, avšak nedokázal ovplyvniť samotnú realizáciu výmazu spoludlžníka zo strany banky. 25. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je podľa neho zmluvné dojednanie obsiahnuté v článku II. bod 8 dohody nemožným plnením (zo strany žalovaného plnením neuskutočniteľným), ktoré bolo počiatočné (existovalo v čase vzniku dohody), čo robí právny úkon absolútne neplatným, a to bez ohľadu, či o nej zmluvné strany vedeli alebo nie. 26. Na podporu svojho právneho názoru a procesnej obrany poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. 28Cdo 1316/2001, podľa ktorého ,,Počáteční nemožnost předmětu plněni činí právní úkon absolutně neplatným. To, zda o počáteční nemožnosti subjekty právního úkony věděly či nikoliv, je právně bezvýznamné. Počáteční nemožnost předmětu plnění muže být buď právní, anebo fyzická. Pro oblast nájemních vztahů dovodila soudní praxe, že na základě neplatné nájemní smlouvy nelze platně uzavřít ani smlouvy podnájemní a založit tak podnájemní právní vztah. Počáteční fyzická nemožnost předmětu plnění spočívá v tom, že předmět plnění je – objektivně posuzováno – fakticky neuskutečnitelný. Je-li fyzická nemožnost úplná, je právní úkon neplatný v plném rozsahu. Při částečně fyzické nemožnosti předmětu plnění se neplatnost právního úkonu týká jen postižené části. Rozhodující je pak posouzeni, zda se důvod neplatnosti vztahuje pouze na část právního úkonu, přičemž jde o vadu právního úkonu, kterou lze oddělit od jeho ostatního obsahu, pak bude neplatnou od počátku jen tato část právního úkonu. 27. Súd prvej inštancie vychádzal z nespornej skutkovej okolnosti, podľa ktorej ust. čl. II bod 8 dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva žalovaný prevzal všetky práva a povinnosti vyplývajúce z vyššie uvedenej zmluvy o úvere s tým, že sa zároveň zaviazal zabezpečiť vyňatie žalobkyne ako dlžníka v zmluve a zmenu inkasného účtu č. C. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, z ktorého sú realizované splátky úveru (účet vedený na A. B.), a to najneskôr do 31.12.2024. 28. Spornou medzi stranami bolo právne posúdenie, či plnenie, na ktoré sa v uvedenom zmluvnom ustanovení žalovaný zaviazal (vyňatie žalobkyne ako dlžníka v zmluve o úvere), je plnením nemožným. Táto námietka predstavovala hlavný prostriedok procesnej obrany žalovaného v konaní pred súdom prvej inštancie. Zároveň ju bolo nutné vyhodnotiť ako otázku predbežnú pre posúdenie vzniku práva žalobkyne na zaplatenie zmluvnej pokuty ako sankcie za porušenie právnej povinnosti žalovaného, ktoré predstavovalo predmet samotného konania. 29. Záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok (ust. § 488 Občianskeho zákonníka). 30. Záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo iných skutočností uvedených v zákone (ust. § 489 Občianskeho zákonníka).
31. Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný (ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka). 32. Právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný (ust. § 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka). 33. Účastník B. B. preberá podpisom tejto dohody všetky práva a povinnosti vyplývajúce z úverovej zmluvy č. 0000000000352120 s Prima bankou Slovensko, a. s., Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, dňa 02.12.2016. B. B. sa zaväzuje zabezpečiť vyňatie A. B. ako dlžníka v predmetnej úverovej zmluve č. 0000000000352120 zo dňa 02.12.2016 ako aj zmenu inkasného účtu č. C. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, z ktorého sú realizované splátky úveru (účet vedený na A. B.) a to najneskôr do 31.12.2024 (ust. Článku II ods. č. 8 Dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode manželstva z 08.10.2024). 34. Medzi stranami nebolo sporné skutkové tvrdenie žalobkyne, podľa ktorého žalovaný svoju zmluvnú právnu povinnosť splnil 29.07.2025, na ktorého preukázanie navrhla listinný dôkaz označený ako ,,Potvrdenie o ukončení platnosti zmluvy o úvere č. 0000000000352120 a o zániku záložného práva datovaný 04.08.2025. 35. Právny úkon, ktorého predmet plnenia je v čase vzniku tohto predmetu plnenia (konkrétne v okamihu uzavretia zmluvy) – objektívne posudzované – nemožný, je neplatný (impossibilium nulla obligatio est). 36. Ust. § 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka upravuje tzv. počiatočnú nemožnosť právneho úkonu. Počiatočná nemožnosť predmetu plnenia robí právny úkon absolútne neplatným. To, či o počiatočnej nemožnosti subjekty právneho úkonu vedeli alebo nie, je právne bezvýznamné. 37. Počiatočná nemožnosť predmetu plnenia môže byť právna alebo fyzická. 38. Počiatočná právna nemožnosť dlžníka prichádza do úvahy v prípade, v ktorom predmet plnenia je neuskutočniteľný v dôsledku určitej právnej prekážky existujúcej už v dobe učinenia právneho úkonu. Ako typický sa uvádza príklad, kedy súdna prax z hľadiska aplikácie ust. § 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka dospela k záveru, že na základe neplatnej nájomnej zmluvy nemožno platne uzavrieť ani podnájomnú zmluvu a tak založiť podnájomný právny vzťah. 39. Počiatočná fyzická nemožnosť predmetu plnenia spočíva v tom, že predmet plnenia je – objektívne posudzované – fakticky neuskutočniteľný (nestačí preto nemožnosť poskytnutia predmetu plnenia len na strane dlžníka vzhľadom na jeho osobné pomery – napr. pre jeho finančnú neschopnosť). Fyzická nemožnosť predmetu plnenia môže byť úplná, čo znamená, že v takom prípade je právny úkon neplatný v plnom rozsahu. Pri čiastočnej fyzickej nemožnosti predmetu plnenia sa neplatnosť právneho úkonu týka len postihnutej časti. 40. Ustálená rozhodovacia prax súdov dospela k záveru, že ak je plnenie fakticky aj právne možné, iná ako dohodnutá vlastnosť, či stav predmetu plnenia nemajú samy osebe za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Na prípadnú nápravu tohto stavu slúžia iné inštitúty hmotného práva. 41. Ak možno subjektu pričítať zavinenie na tom, že sa právnym úkonom zaviazal plniť nemožný predmet, môže to mať na jeho strane za následok vznik právnej povinnosti na náhradu škody (ust. § 42 v spojení s ust. § 420 Občianskeho zákonníka). 42. Na tomto mieste, vzhľadom na konkrétne skutkové okolnosti sporu, považuje súd prvej inštancie za dôležité poukázať na právny záver ustálenej judikatúry (pozri SJ, 2000, č. 8 – NS ČR), podľa ktorého len okolnosť, že zmluvné dojednanie spája plnenie dlžníka (v danom prípade žalovaného) so súčinnosťou inej osoby (banky), nie je dôvodom počiatočnej nemožnosti plnenia podľa ust. § 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
43. Žalovaný sa v posudzovanom zmluvnom ustanovení (konkrétne v jej druhej časti) zaviazal zabezpečiť vyňatie žalobkyne ako dlžníka v predmetnej úverovej zmluve (ust. Článku II ods. 8 vyššie citovanej Dohody). 44. Uvedené zmluvné dojednanie poskytovalo žalovanému neobmedzené množstvo spôsobov splnenia tejto právnej povinnosti, ku ktorej sa dobrovoľne zaviazal. Bolo výlučne na ňom, ktorý z možných spôsobov zvolí. Žalovaný nebol obmedzený napríklad tým, žeby svoju právnu povinnosť mal splniť výlučne zámenou osoby veriteľa a pod. 45. Vzhľadom na posledne uvedené preto neobstojí procesná obrana, v ktorej žalovaný argumentoval ust. § 531 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ,,kto sa dohodne s dlžníkom, že preberá jeho dlh, nastúpi ako dlžník na jeho miesto, ak na to dá veriteľ súhlas. 46. Tomuto právnemu záveru svedčí i samotné konanie žalovaného, ktorý svoju právnu povinnosť splnil tým, že 29.07.2025 úver splatil tak, ako to predpokladalo a žalovanému umožňovalo i ust. § 18 Zákona č. 90/2016 o úveroch na bývanie, podľa ktorého ,,spotrebiteľ má právo kedykoľvek počas doby trvania zmluvy o úvere na bývanie pred dohodnutou lehotou splatnosti úplne alebo čiastočne tento splatiť“. 47. Je tak namieste prisvedčiť právnej argumentácii žalobkyne, podľa ktorej žalovaný mohol podľa citovanej zákonnej úpravy kedykoľvek úver splatiť a splniť tak právnu povinnosť voči nej tak ako to bolo medzi nimi dohodnuté v Dohode o vyporiadaní BSM. 48. Preto na strane žalovaného nešlo ani o počiatočnú právnu nemožnosť predmetu plnenia, keďže predmet plnenia bol uskutočniteľný. Splneniu právnej povinnosti žalovanému nebránila žiadna právna prekážka existujúca v okamihu uzavretia Dohody o vyporiadaní BSM so žalobkyňou. 49. U žalovaného nebola splnená ani podmienka počiatočnej fyzickej nemožnosti predmetu plnenia, keďže – objektívne posudzované – bol tento predmet plnenia fakticky uskutočniteľný (pozri vyššie o počiatočnej fyzickej nemožnosti predmetu plnenia), o čom svedčí samotné konanie žalovaného, ktorý zmluvnú právnu povinnosť splnil 29.07.2025. 50. Z uvedených dôvodov tak bola konštatovaná dôvodnosť žaloby, a preto o nej bolo rozhodnuté tak ako je uvedené vo výroku I tohto rozsudku. 51. Podľa ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C. s. p.“) súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 52. V konaní bola úspešná žalobkyňa, a preto jej bol voči žalobcovi priznaný nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 53. Podľa ust. § 262 ods. 2 C. s. p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Poprad na Krajský súd v Prešove. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.