Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Poprad 17Csp/24/2022 8722200933 08. 01. 2025 JUDr. Markéta Marečková ECLI:SK:OSPP:2025:8722200933.7
Uznesenie Okresný súd Poprad v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX C., právne zastúpený BANÍK &Partners s. r. o., advokátska kancelária so sídlom Košická 4989/46, 821 08 Bratislava, IČO: 51 329 972, proti žalovanému KOOPERATIVA poisťovňa, a. s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, o zaplatenie sumy 43.370,55 eur s prísl., takto rozhodol: I. P r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. odôvodnenie: 1. Rozsudkom zo dňa 10.01.2023 tunajší súd rozhodol takto: „I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 37.252,35 eur s 5 %-ným p. a. úrokom z omeškania zo sumy 1.693,25 eur od 24.03.2022 do 06.05.2022, zo sumy 29.094,75 eur od 24.03.2022 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a. III. P r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“ 2. Proti rozsudku žalovaný podal odvolanie. 3. Odvolací súd rozhodol: „I. Potvrdzuje rozsudok vo výroku I. II. Zrušuje rozsudok vo výroku III. a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.“ V odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že o trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd priznal žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu, keď výška plnenia v časti zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia závisela od úvahy súdu a žalobca bol v časti úrokov z omeškania neúspešným iba v nepatrnom rozsahu. V súvislosti s priznanými trovami konania žalovaný namietal, že nepatrný neúspech ohľadne zamietnutého nároku na úrok z omeškania sa musí premietnuť vo výroku o trovách a poukazoval na množstvo judikatúry. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu zdôraznil, že úspech vo veci sa vždy skúma čo do právneho základu veci a čo do výšky priznaného nároku, nie jeho príslušenstva poukazujúc na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej repunliky sp.zn. 6Obo/243/2007, aj na rozhodnutia iných odvolacích súdov. Odvolací súd konštatuje, že ak mal súd prvej inštancie za to, že ide len o malicherný neúspech, bolo jeho povinnosťou dôsledne vyargumentovať a konkrétne zdôvodniť, prečo sa pri rozhodovaní o trovách konania odchýlil od zásady podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky III. 98/2018 z 02.05.2018 vyplýva, že podľa § 257 Civilného sporového poriadku súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa. Citované zákonné ustanovenie predstavuje odchýlku zo zásady zodpovednosti za výsledok (§ 255 Civilného sporového poriadku) aj zo zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Súd podľa neho ,,nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu nahradiť trovy konania úspešnej strane, resp. nemusí zaviazať stranu, ktorá spôsobila vznik trov svojím zavinením, aby tieto trovy nahradila protistrane.“. Dôvody hodné osobitného zreteľa ani výnimočné okolnosti zákon neuvádza ani exemplifikatívne. Výklad týchto podmienok ponecháva na súdnej praxi. To však neznamená, že tým vytvára priestor na celkom voľnú úvahu súdu. Strane, ktorá mala vo veci úspech, nemožno nepriznať náhradu trov podľa výnimočného ustanovenia len na základe všeobecného záveru hodnotiaceho dopad rozhodnutia o určitom druhu nárokov. ,,Nejde o automatické pravidlo, ktoré by sa uplatňovalo vo vzťahu k určitému typu konania (k tomu napr. nálezy Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. III. ÚS 292/07 či sp. zn. I. ÚS 303/12), ale ide o prvok individualizácie, nie ľubovôle zo strany súdu (pozri nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. III. ÚS 727/2000).“ Hranice sudcovskej úvahy sú dané účelom právnej úpravy náhrady trov konania, ktorá jej nepriznanie úspešnému účastníkovi pripúšťa len ako výnimku zo všeobecného procesného princípu zodpovednosti za výsledok sporového konania (§ 255 ods. 1) resp. za procesné zavinenie zastavenia konania (§ 256 ods. 1). 4. Žalobca sa vyjadril, že ak strana sporu v jednej žalobe uplatní niekoľko samostatných nárokov, postupuje sa pri rozhodovaní o náhrade trov konania podľa zásad pre priznanie náhrady trov konania pri každom nároku samostatne. Civilný sporový poriadok nemá ustanovenie obdobné ustanoveniu § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu. Zásada úspechu vo veci sa uplatňuje aj podľa nového procesného kódexu; nejde o procesne neúspešného žalobcu, ak mu bola priznaná aspoň časť žalobou uplatneného nároku, keďže ho nemožno ad absurdum zaťažiť procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku na základe úvahy súdu alebo znaleckého posudku. Rozhodovanie o trovách konania pri zastavení konania sa naopak spravuje zásadou zodpovednosti za zavinenie, v zmysle ktorej povinnosť nahradiť trovy konania protistrane zaťažuje tú stranu sporu, ktorá svojim správaním zavinila zastavenie konania. V časti náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia bol žalobca plne úspešný, nakoľko dosiahol to, čoho sa žalobou domáhal. Aj zvýšenie tejto náhrady je potrebné pričítať plnému úspechu žalobcu a to vzhľadom na pozitívne rozhodnutie súdu o existencii dôvodov hodných osobitného zreteľa, čo možno považovať za základné rozhodnutie, pričom samotný rozsah zvýšenia je už rozhodnutím pridruženým. Zastavenie konania v časti 1.693,25 eur zavinil žalovaný, keďže dôvodom späťvzatia žaloby bola úhrada žalovanej sumy po podaní žaloby. Možno tak ustáliť, že v časti istiny predstavuje procesný úspech žalobcu 100%. V časti príslušenstva je podstatná komparácia žalobnej požiadavky a výroku meritórneho rozhodnutia. Civilný sporový poriadok síce nepatrný úspech nepozná, avšak ani nová právna úprava nevylučuje osobitný režim posudzovania úspechu v konaní a nárokov na náhradu trov v prípadoch, keď výška plnenia závisela od znaleckého posudku alebo úvahy súdu, a to z hľadiska výsledku v zásade zhodne ako podľa doterajšej úpravy. Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze zo dňa 13.01.2022, sp.zn. III. ÚS 591/2021-36, uviedol, že „ak súd vyhovie žalobe v celom rozsahu istiny a v časti príslušenstva, pričom vo zvyšku príslušenstva žalobu zamietne, je potrebné, aby súd na účely rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania zistil pomer priznanej žalobnej pohľadávky s priznaným príslušenstvom a nepriznaného príslušenstva v čase rozhodnutia súdu a zohľadnil, či ide o neúspech len nepatrný.“ Z pohľadu žalobcu sa práve v tejto veci jedná o neúspech žalobcu v nepatrnej časti, a to pre pomer priznanej žalobnej pohľadávky s priznaným príslušenstvom (38.426,11 eur) a nepriznaného príslušenstva (63,26 eur) v čase rozhodnutia súdu, z čoho je možné vyvodiť rozhodnutie súdu o priznaní náhrady trov konania žalobcovi proti žalovanému v plnom rozsahu ako správne a zákonné. 5. Podľa § 391 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. 6. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 7. Súd rešpektujúc právny názor odvolacieho súdu opätovne posúdil otázku trov konania a dospel k záveru, že na rozhodovanie o trovách konania je potrebné aplikovať § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a rozhodnúť opätovne tak, že je dôvodné priznať žalobcovi voči žalovanému náhradu trov
konania v plnom rozsahu, pričom výrok o trovách konania súd bližšie odôvodnil v intenciách rozhodnutia odvolacieho súdu. 8. Predmetom konania uplatneného pôvodnou žalobou bol nárok na zaplatenie doplatku náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 30.788,- eur s prísl.. Podaním zo dňa 06.05.2022 žalobca zobral žalobu späť v časti nároku na zaplatenie sumy 1.693,25 eur s prísl., keď dňa 06.05.2022 žalovaný v tejto časti plnil. Uznesením zo dňa 19.10.2022 súd konanie v tejto časti zastavil. Podaním zo dňa 18.07.2022 žalobca navrhol zmenu žalobného petitu tak, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 43.370,55 eur s prísl., pričom suma 29.094,75 eur predstavovala náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia zohľadňujúc plnenie žalovaného vo výške 10.000,- eur pred podaním žaloby a plnenie 1.693,25 eur po podaní žaloby a sumu 14.275,80 eur ako zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia v rozsahu o 35%. 9. Súd v rozsudku zo dňa 10.01.2023 žalobcovi priznal nárok na náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia v plnom rozsahu 29.094,75 eur (keď v časti o zaplatenie sumy 1.693,25 eur zastavenie konania procesne zavinil žalovaný, ktorý v tomto rozsahu plnil po podaní žaloby) a nárok na zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 8.157,60 eur v rozsahu o 20%. 10. Je potrebné uviesť, že žaloba bola zamietnutá v prevyšujúcej časti uplatneného nároku na zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia, ktoré posúdenie záviselo výlučne na úvahe súdu a v časti uplatneného úroku z omeškania vo výške 5% p. a. z priznaných súm 1.693,25 eur a 29.094,75 eur za obdobie od 09.03.2022 do 23.03.2022, čo je minimálny nepatrný neúspech žalovaného. 11. V danej veci bol minimálny neúspech len v časti príslušenstva, pričom súd pri rozhodovaní o trovách konania by mal brať zreteľ iba na základ nároku, nie príslušenstvo. 12. Pokiaľ v časti nároku na zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia súd uznal dôvodnosť zvýšenia o 20%, nie v navrhovanom rozsahu 35%, ide o úvahu súdu, na základe ktorej bol žalobcovi priznaný nárok na zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia o 20% nie 35%. Je potrebné uviesť, že zásadu úspechu vo veci treba uplatniť aj na konania, v ktorých výška plnenia závisí od úvahy súdu alebo od znaleckého posudku. V týchto prípadoch však nejde o procesne neúspešného žalobcu, ak mu bola priznaná aspoň časť žalobou uplatneného nároku. Nemožno ho totiž ad absurdum zaťažiť procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku na základe úvahy súdu alebo znaleckej činnosti. Nebolo by však celkom spravodlivé a v súlade so satisfakčnou funkciou nemajetkovej ujmy požadovať od žalobcu, aby svoju ujmu podceňoval iba preto, aby potom nemusel hradiť trovy konania. 13. Žalobcu je preto nevyhnutne považovať za plne úspešného, keďže mal plný úspech čo do základu uplatneného nároku na sťaženie spoločenského uplatnenia i zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia a výška plnenia pri zvýšení sťaženia spoločenského uplatnenia vyplývajúca z jeho procesného úspechu závisela výlučne od úvahy súdu. 14. Súd poukazuje i na rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky I. ÚS 988/2012, podľa ktorého při rozhodování o náhradě řízení by měl soud zohledňovat samotný účel civilního procesu, jímž je poskytování ochrany porušeným nebo ohroženým skutečným subjektivním hmotným právům a právem chráněným zájmům. 15. Na margo veci súd dopĺňa, že v danej veci súd pri rozhodovaní o trovách konania neaplikoval § 257 Civilného sporového poriadku o výnimočnom nepriznaní náhrady trov konania v prípade, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. 16. Na základe uvedených skutočností súd je názoru, že je správne a spravodlivé priznať žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu voči žalovanému a preto rozhodol tak, ako je uvedené v enunciáte uznesenia. Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia uznesenia na tunajšom súde. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.