Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Poprad 13C/33/2022 8722202802 02. 04. 2025 JUDr. Peter Kuruc ECLI:SK:OSPP:2025:8722202802.10
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Poprad, sudcom JUDr. Petrom Kurucom, v právnej veci žalobcu: Slovenská republika zastúpená: správcom A. B. C., D. E., F. B. X, XXX XX G. G., IČO: XXXXXXXX zast. JUDr. Marekom Morochovičom, advokátom, Krížna 56, 821 08 Bratislava – Ružinov, IČO: 31808689, proti žalovanému: C. H. G. B. E., B. I. X, XXX XX B. E., IČO: XXXXXXXX, zast. JUDr. Marekom Tkáčom, advokátom, Nám. sv. Martina 39, 082 71 Lipany, IČO: 42226651, v konaní o určenie vlastníckeho práva, takto rozhodol: I. Súd určuje, že žalobca – Slovenská republika je vlastníkom nehnuteľností v katastrálnom území J., K. J., Okres E. a to novovzniknutých parciel registra: - CKN č. XXXX/X o výmere 188710 m2, druh pozemku lesný pozemok, ktorá je zostatkovou parcelou pôvodnej parcely XXXX/X o výmere 651743 m2 druh pozemku lesný pozemok a je vytvorená z parcely registra EKN č. XXXX/X o výmere 187940 m2 druh pozemku lesný pozemok, - 3 - CKN č. XXXX/X o výmere 207130 m2, druh pozemku lesný pozemok, ktorá je odčlenená od kmeňovej parcely registra CKN č. XXXX/X a je vytvorená z parcely registra EKN č. XXXX/X o výmere 207160 m2 druh pozemku lesný pozemok, - CKN č. XXXX/X o výmere 6687 m2, druh pozemku lesný pozemok, ktorá je odčlenená od kmeňovej parcely registra CKN č. XXXX/X a je vytvorená z parcely registra EKN č. XXXX/X o výmere 6685 m2, druh pozemku orná pôda, - CKN č. XXXX/X o výmere 3672 m2, druh pozemku lesný pozemok, ktorá je odčlenená od kmeňovej parcely registra CKN č. XXXX/X a je vytvorená z parcely registra EKN č. XXXX/X o výmere 3672 m2, druh pozemku orná pôda, - CKN č. XXXX/X o výmere 377 m2, druh pozemku lesný pozemok, ktorá je odčlenená od kmeňovej parcely registra CKN č. XXXX/X a je vytvorená z parcely registra EKN č. XXXX/X o výmere 377 m2, druh pozemku orná pôda. - CKN č. XXXX/X o výmere 1336 m2, druh pozemku lesný pozemok, ktorá je odčlenená od kmeňovej parcely registra CKN č. XXXX/X a je vytvorená z parcely registra EKN č. XXXX/X o výmere 1336 m2 druh pozemku trávnatý porast, - CKN č. XXXX/X o výmere 2589 m2, druh pozemku lesný pozemok, ktorá je odčlenená od kmeňovej parcely registra CKN č. XXXX/X a je vytvorená z parcely registra EKN č. XXXX o výmere 2589 m2 druh pozemku orná pôda, - CKN č. XXXX/XX o výmere 9305 m2, druh pozemku lesný pozemok, ktorá je odčlenená od kmeňovej parcely registra CKN č. XXXX/X a je vytvorená z parcely registra EKN č. XXXX o výmere 9307 m2, druh pozemku orná pôda, - CKN č. XXXX/XX o výmere 8451 m2 druh pozemku lesný pozemok, ktorá je odčlenená od kmeňovej parcely registra CKN Č. XXXX/X a je vytvorená z parcely registra EKN č. XXXX/X o výmere 8451 m2, druh pozemku lesný pozemok, - CKN č. XXXX/XX o výmere 10513 m2 druh pozemku lesný pozemok, ktorá je odčlenená od kmeňovej parcely registra CKN č. XXXX/X a je vytvorená z parcely registra EKN č. XXXX/X o výmere 10513 m2, druh pozemku lesný pozemok,
- CKN č. XXXX/XX o výmere 4288 m2, druh pozemku lesný pozemok, ktorá je odčlenená od kmeňovej parcely registra CKN č. XXXX/X a je vytvorená z parcely registra EKN č. XXXX o výmere 4288 m2, druh pozemku orná pôda, - CKN č. XXXX/XX o výmere 3099 m2, druh pozemku lesný pozemok, ktorá je odčlenená od kmeňovej parcely registra CKN č. XXXX/X a je vytvorená z parcely registra EKN č. XXXX o výmere 3099 m2, druh pozemku orná pôda, a ktoré boli vytvorené Geometrickým plánom vyhotoveným L. M. N., E., znalcom z odboru geodézia a kartografia dňa 12.6.2024 a úradne overeným dňa 11.7.2024 pod č. O./24 L. A., pracovníkom Okresného úradu Poprad, katastrálny odbor, ktorý je prílohou tohto rozsudku. II. Žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %. odôvodnenie: 1. Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 6.10.2022 žiadal, aby súd určil, že nehnuteľnosti reg. EKN zapísané na LV č. XXXX pre k. ú. J., a to parc. EKN č. XXXX/X, P. XXXX/X, P. XXXX/X, P. XXXX/X, P. XXXX, P. XXXX, P., XXXX/X, P. XXXX/X, P. XXXX, P. XXXX, P. XXXX/X, P. XXXX/X, patria do vlastníctva žalobcu. Podaním doručeným súdu dňa 7.10.2022 žalobca navrhol pripustiť zmenu žaloby, keď žalobu rozšíril o určenie vlastníckeho práva, aj k ďalším nehnutiam zapísaných na LV č. XXXX, a to parc. EKN č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX/X. Podaním zo dňa 22.8.2024 žalobca opätovne navrhol zmenu žaloby, pretože znalec pri znaleckom skúmaní za účelom zosúladenia právneho a faktického stavu, vypracoval dňa 16.6.2024 geometrický plán, ktorý bol úradne overený dňa 11.7.2024 pod čl. O./XX L. A. a týmto geometrickým plánom znalec vytvoril z pôvodných parciel nové parcely reg. CKN v ktorých aj upravil odchýlky parciel, ako aj označenia druhu pozemku. Na pojednávaní dňa 8.10.2024 žalobca upresnil zmenu žaloby tak, že požadoval pripustiť zmenu žaloby, iba ohľadom parciel, ktoré boli uvedené aj v pôvodnej žalobe. Uznesením zo dňa 8.10.2024 vo vyhlásení na pojednávaní súd pripustil zmenu žaloby v zmysle prednesu právneho zástupcu žalobcu. 2. Žalobca v žalobe ktorú uviedol, že žalovaný je evidovaný ako vlastník nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX pre k. ú. J. ako parcely EKN č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX, XXXX, XXXX Q. XXXX, sú v registri „E“ katastra nehnuteľností vedené ako lesné pozemky. S poukazom na § 70 ods. 2. podľa ktorého záväzným údajom katastra nie je druh pozemku evidovaného ako parcela registra „E“ je pre určenie druhu pozemku záväzný údaj uvedený v „C“ registri katastra nehnuteľností. Uvedené parcely sú v „C“ registri katastra nehnuteľností vedené ako lesné pozemky a sú obsiahnuté v parcele CKN XXXX/X pre ktorú nie je založený list vlastníctva. Z uvedeného dôvodu správu k uvedeným parcelám vykonávajú A. B. C., štátny podnik. Žalovaný bol ako vlastník predmetných nehnuteľností zapísaný do katastra nehnuteľností na základe rozhodnutia Okresného úradu Poprad, odbor Pozemkový, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva č. XXX/XXXX z 2.4.2003, vydaného v rámci administratívneho konania podľa zák. 330/1991 Zb. výsledkom ktorého bol zjednodušený register pôvodného stavu (ďalej len ZRPS) pre k. ú. J.. Schválený register bol zapísaný do katastrálneho operátu pod č. zmeny 43/03. Žalobca nesúhlasil s týmto rozhodnutím, a preto dňa 26.11.2013 inicioval konanie o obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim podľa zák. č. 170/1995. Po zastavení konania v tejto veci sa domáhal na Okresnom úrade Poprad odbor katastrálny, návrhu na opravu chyby v katastrálnom operáte, avšak aj v spojení s rozhodnutím odvolacieho orgánu bol jeho návrh zamietnutý, pričom aj odvolací orgán konštatoval, že nie je v jeho právomoci vykonať opravu chyby v katastrálnom operáte na základe listín predložených žalobcom a žalobca si musí uplatniť svoj návrh v súdnom konaní. Žalobca uviedol, že po vzniku Československej republiky v roku 1918, bol právny predchodca žalovaného – B. G. J. B. I. J. o. i. aj predmetných parciel. Po vzniku Československej republiky začala na jej území tzv. prvá pozemková reforma. V súvislosti s prvou pozemkovou reformou, bola dňa 22.2.2025 pod čd. XXX v pozemnoknižnej vložke (ďalej len PKV) č. XXX pod G. zapísaná poznámka, že nehnuteľnosti pod Q. zapísané podľa § 16 záborového zákona sú zabrané štátom. Pod G. bola zapísaná poznámka v zmysle, ktorej Štátny pozemkový úrad v Prahe zamýšľa všetky hore uvedené nehnuteľnosti prevziať. Zabraté nehnuteľnosti sa v dobových dokumentoch označovali ako lesný komplex „P. J. alebo J. D., alebo veľkostatok B. G.“. Na základe Generálnej dohody o uskutočnení pozemkovej reformy z 24.1.1933 uzatvorenej medzi Štátnym
pozemkový úradom a právnym predchodcom žalovaného, sa právny predchodca žalovaného zaviazal odovzdať bez výpovede, ku dňu určenému, nehnuteľnosti v k. ú. J. Q. J. D. podľa prílohy. Prevzatie dotknutých nehnuteľností preukazuje protokol zo dňa 14.1.1936. Podľa žalobcu Československá republika, prevzatím nadobudla zo zákona nadobudnutý majetok bez potreby zápisu zmeny vlastníka v PKV (intabulácie), ktorá sa vzťahovala, až na následné prevody majetku štátu na iné osoby. Dňa 7.9.1940 adresovala Ústredná správa B. G. veľkostatkov Štátnemu pozemkovému úradu odpoveď k zápisnici zo dňa 20.8.1940 z ktorej vyplýva, že súhlasia a preberú náhradu za poštátnené katastrálne územie J., tak ako bolo ponúknuté dňa 20.8.1940. Právny predchodca žalovaného výslovne uviedol, že upúšťa od komplexu lesov „P. J.“, ktoré mu boli zabrané zákonmi o bývalej pozemkovej reforme a Štátny pozemkový úrad s týmto súhlasil a dňa 31.3.1944 vydal rozhodnutie č. XXXX/XX, ktorým sa ponechali právnemu predchodcovi žalovaného nehnuteľnosti v k. ú. J., R., B., ako náhrada za lesný komplex „P. J.“. Uvedené skutočnosti boli preukázane aj v konaní vedenom na Okresnom súde v Spišskej Novej Vsi pod sp. zn. 5C/63/2003, v ktorom sa žalovaný domáhal vydania časti pozemkov poskytnutých ako náhrada za zabraté pozemky. 3. V replike, ako aj v následných prednesoch žalobca nesúhlasil s obranou žalovaného. K tvrdeniu, že ust. § 32 zák. 229/1991 Zb. už nemožno aplikovať a nemôže sa žalobca domáhať určenia vlastníckeho práva na základe záborového zákona, poukázal žalobca na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. Pl ÚS 23/99, kde Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že predpisy citované v § 32 zák. č. 229/1991 Zb. neboli zrušené a vyhlásené za neplatné od samého začiatku, a preto ani nemožno tvrdiť, že vlastnícke právo pôvodných vlastníkov k nehnuteľnostiam nezaniklo a naďalej trvá. Podľa žalobcu uvedené zákonné ustanovenie nevylučuje použitie dobovej právnej úpravy a praxe na prípady riešené v súčasnosti. Taktiež poukaz žalovaného na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV ÚS 294/2012 a hlavne jeho výklad považuje za účelový, nesprávny a nezodpovedajúci zmyslu citovaného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky, pretože predmetné rozhodnutie sa týka dobového výkladu a aplikácie právnych predpisov v nedemokratickom štátnom zriadení (komunistickom), teda týka sa to obdobia rokov 1948-1989. Prvá Československá republika bola demokratická a pluralitná demokracia, a tvrdenie opaku žalovaným len z dôvodu nesúhlasu s prijatými zákonmi, nezodpovedá právnemu a historickému stavu, ako i hodnoteniu zákonnosti v Československej republike odbornou verejnosťou. Žalovaným prezentovaný názor, že akákoľvek právna úprava, dobový výklad, súdna prax a rozhodnutia prijaté pred účinnosti Ústavy Slovenskej republiky sa automaticky považujú za neústavné a demokratické, je nesprávny. Taktiež za nesprávnu považuje aj domnienku o nedôvodnosti zabratia pozemkového majetku v súvislosti s prvou pozemkovou reformou, pretože myšlienka zásahu do existujúceho pozemkového vlastníctva bola vedená s úmyslom dosiahnuť spravodlivejšiu nápravu existujúceho stavu a túto mal československý štát vo svojich ideových základoch. Hlásilo sa k nej už prehlásenie nezávislosti československého národa z 18.10.1918 (washingtonská deklarácia). V pozemkovej reforme, podľa názorov odbornej verejnosti, išlo o sociálnu reformu, či dosiahnutie vyššej sociálnej spravodlivosti, ktorá mala slúžiť k blahu štátu. Rozporoval tvrdenie žalovaného, že za zabratý nehnuteľný majetok nedostal žiadnu náhradu, pretože opak vyplýva z predložených listinných dôkazov, ako aj z rozhodnutia vo veci vedenej na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp. zn. 5C 63/2003. Podľa žalobcu poskytnutie náhrady za zabrané nehnuteľnosti vyhovuje testu ústavnej súladnosti a za nesúladné možno považovať práve súčasný stav, keď žalovaný je evidovaný ako vlastník predmetných nehnuteľností, hoci mu bola za nich pridelená náhrada, vo forme nehnuteľností, ktorých je vlastníkom. S poukazom na dobovú judikatúru žalobca zotrvával na tvrdení podľa, ktorého sa na nadobudnutie vlastníctva nevyžadovala intabulácia a zápis vlastníctva do PKV nemal v danom prípade konštitutívne, ale iba deklaratórne účinky, pričom poznámka zamýšľaného prevzatia zapísaná v zmysle § 9 zák. č. 329/1920 Sb. je poznámkou vyvlastnenia. 4. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť, pretože vlastnícke právo žalovaného k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam bolo už aj v minulosti zapísané v PKV č. XXX v prospech právneho predchodcu žalovaného – B. G. J. B. I.. Odvtedy bolo vlastnícke právo žalovaného neustále zapísané v prospech žalovaného resp. jeho predchodcu, či už v PKV č. XXX alebo na LV č. XXXX a v súčasnosti na LV č. XXXX. K uplatnenému nároku žalobcu, ktorý sa domáha určenia vlastníckeho práva v súvislosti so zákonom č. 215/1919 Sb resp. v súvislosti s poznámkou pod B5 a B6 v PKV č. XXX zo dňa 22.2.1925, urobenou v zmysle § 5 a § 16 tohto zákona, žalovaný poukazoval na ust. § 32 zák. č. 229/1991 Zb. v zmysle ktorého sa okrem iných od účinnosti zákona nepoužijú ustanovenia zák. č. 215/1919, ani ďalších zákonov týkajúcich sa prvej pozemkovej reformy. Podľa žalovaného sa teda žalobca nemôže domáhať určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na základe uvedeného zákona, resp. poznámky
urobenej na základe tohto zákona. S prihliadnutím na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 294/2012 nemožno prihliadať na dobový výklad, ako nesprávne uvádza žalobca, ale akýkoľvek zákon spred účinnosti Ústavy Slovenskej republiky, musí byť v súlade s článkom 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky. Podľa žalovaného zák. č 215/1919 Zb., ktorý už nemožno súčasne aplikovať, bol prejavom svojvôle Československého štátu, ktorý mu umožňoval zabratie veľkého pozemkového majetku bez akéhokoľvek dôvodu, bez oprávneného verejného záujmu, bez toho, aby sa zaoberal primeranou náhradou resp. náhradou vôbec a bez slobodného rozhodnutia vlastníka o nakladaní s týmto majetkom, pričom nerešpektoval základné ľudské práva a slobody, čo bolo aj vo vzťahu k právnemu predchodcovi žalovanému. Tento ústavne neudržateľný stav bol zastavený práve prijatím ust. § 32 zák. č. 229/1991 Zb. Žalovaný tiež nesúhlasí s tvrdeniami žalobcu v zmysle, ktorých pre nadobudnutie vlastníckeho práva nebola potrebná intabulácia, pretože opak vyplýva aj so žalobcom predloženého obežníka č.j. 101.515-VII C1936 zo dňa 6.11.1936, a to v súlade s ust. § 26 až 29 zák. č. 329/1920 Sb. Až do 31.12.1950 sa vlastníctvo k nehnuteľnostiam nadobúdalo zápisom do pozemkovej knihy, ktorému predchádzalo konanie pred knihovým súdom o povolení vkladu vlastníckeho práva. Ku dňu 14.1.1936, kedy podľa žalobcu sa mal československý štát stať vlastníkom žalovaných nehnuteľností, nebola žalovanému resp. jeho právnemu predchodcovi poskytnutá žiadna náhrada. Poukázal aj na to, že žalobca sa viac ako 86 rokov do dňa podania žaloby nedožadoval určenia vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam, a preto ani z tohto dôvodu nemožno mať za to, že žalobca je vlastníkom predmetných nehnuteľností, ktorých vlastníkom bol neustále žalovaný, resp. jeho právny predchodca. 5. Taktiež v ďalších vyjadreniach a prednesoch žalovaný zotrval na stanovisku, že ust. § 32 zák. č. 229/1991 Zb. bráni možnosti domáhať sa určenia vlastníckeho práva v zmysle zák. č. 215/1919 Sb. Žalovaný nepovažuje za zákonné a ústavne konformné, že žalobca sa domáha určenia vlastníckeho práva k pozemkom, ktoré nikdy nenadobudol, a to na základe zák. 215/1919 Sb. ktorého použitie už neumožňuje ust. § 32 zák. č. 229/1991 Zb. Dobový výklad na ktorý poukazuje žalobca je v rozpore s princípmi demokratického a právneho štátu. Ak by zák. č. 215/1919 Sb. bol v súlade s týmito princípmi, nebolo by uzákonené ust. § 32 zák. č. 229/1991 Zb. v zmysle ktorého záborový zákon už nemožno aplikovať. Podľa žalovaného myšlienka zásahu do súkromného vlastníckeho práva s úmyslom dosiahnuť spravodlivejšiu nápravu existujúceho stavu, nebola súladná so súčasnými princípmi demokratického právneho štátu. Žalobca nebol nikdy vlastníkom predmetných nehnuteľností, preto žalovaný ani nemohol spochybňovať neexistujúce vlastníctvo štátu k predmetným pozemkom. Nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že do katastra nehnuteľností bol žalovaný ako vlastník zapísaný až v rámci ZRPS, pretože v prospech žalovaného bolo vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam zapísané neustále. Podľa žalovaného rozhodnutie o pridelení pozemkov žalovanému D. E. S. resp. samotné rozhodnutie č. 2788/44-I zo dňa 31.3.1944 nie je potvrdením nadobudnutia iných pozemkov do vlastníctva štátu resp. nie je dokladom o nadobudnutí vlastníctva k pozemkom z PKV č. XXX v k. ú. J. v prospech štátu. Poukazoval aj na skutočnosť, že do PKV č. XXX nebol zapísaný Protokol o prevzatí zo dňa 14.1.1936, ani iná listina na základe, ktorej by bol povolený vklad vlastníckeho práva v prospech štátu. 6. Z obsahu žaloby, vyjadrení strán sporu a predložených listinných dôkazov, najmä z obsahu výpisu z LV č. XXXX, rozhodnutia Okresného úradu Prešov odboru opravných prostriedkov č. Xo12/2021/LUS-HAM zo dňa 20.8.2021, obežníku Ministerstva zemnědělství čj. 10-115-VIII C/1936 zo dňa 6.11.1936, PKV č. XXX, soupisú katastrálnych parcel nemovitostí, protokol zo dňa 11.6.1927, protokol zo dňa 14.1.1936 s prílohou, protokol zo dňa 13.11.1930, zápisnice zo dňa 24.5.1940, rozhodnutia štátneho Pozemkového úradu č. XXXX/XX-X, z obsahu spisu Okresného súdu Spišská Nová Ves 5C63/203, rozhodnutia OÚ Poprad - Katastrálneho odboru č. X57/19/03DZ, ZP č. XXX/XXXX, geometrického plánu, výsluchu znalca a vyjadrenia znalca k upresneniu znaleckého posudku, súd zistil nasledovný skutkový stav: 7. Žalovaný je evidovaný ako vlastník nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, kde sú o. i. evidované aj parc. reg. „E“ evidované na mape určeného aparátu, parc. č. XXXX/X, P. XXXX/X, P. XXXX/X, P. XXXX/ X, P. XXXX, P. XXXX, P. XXXX/X, P. XXXX/X, P. XXXX, P. XXXX, P. XXXX/X Q. XXXX/X vo vzťahu, ku ktorým sa domáha určenia vlastníctva žalobca. Z predloženej PKV č. XXX vyplýva, že pod B5 bola zapísaná poznámka „nemovitostí pod A1 zapísané dľa § 16 zákona záborového zo dňa 16. apríla 1919 č. 215 Sb. a § 8 vládneho nariadenia zo dňa 19.1.1920 Sb. sou zabrány státem“. Pod B6 bola zapísaná poznámka „ poznamenáva se podľa § 5 zák. a § 2 náhradového zákona zo dňa 8. dubna 1920 č. 329 Sb. ve znení zákona zo dňa 13. červena 1922 č. 220 Sb., že Státni pozemkový úrad v Praze zamýšli všechny hore uvedené nemovitosti prevziať“.
8. V protokole spísanom dňa 11.6.1927 v kancelárii prídelového komisára v SPU v Levoči, sa konštatuje, že bolo urobené oznámenie zamýšľaného prevzatia celého veľkostatku. Prítomný zástupca Ministerstva zemědělství prehlasuje, že reflektuje na pruh G. požadovaných lesních strání táhnoucích sa po pravém brehu P. J. J. I. K. J. a J. D., a to z dôvodu arendace prilelého majetku státniho. Prítomní zástupcovia právneho predchodcu žalovaného prehlasujú, že sú zásadne ochotní od svojej žiadosti za ponechanie týchto plôch potrebných Ministerstvu zemědělství ustúpiť, keď im bude daná plnohodnotná náhrada na inom mieste z majetku Koburg-Gothského, ktorý tesne hraničí s majetkom biskupským. 9. Dňa 13.11.1935 v kancelárii lesnej správy veľkostatku B. G. J. N. bol spísaný protokol v ktorom sa uvádza, že predmetom je prevzatie lesnej pôdy veľkostatku B. G. v zmysle generálnej dohody zo dňa 21.1.1933 č. j. 13.996/33-IV nariadené výnosom zo dňa 30.9.1935 č. j. 255.370/IX II/3-1935. Zástupcovia Ministerstva zemědělství vyzvali prítomných zástupcov veľkostatku k odovzdaniu lesnej pôdy o výmere cca. XXXX k. j. v zmysle hore uvedenej generálnej dohody. Zo záveru protokolu vyplýva, že bude prebiehať ďalšie jednanie s príslušnými odbormi ministerstva zemědělstva. 10. Dňa 14.1.1936 došlo k spísaniu protokolu o prevzatí lesnej pôdy veľkostatku B. G. v zmysle generálnej dohody zo dňa 23.1.1933 č. j. 13996/33 – IV. Súčasťou protokolu je aj súpis nehnuteľností, ktoré sú predmetom prevzatia. V zápisnici zo dňa 24.5.1940 sa uvádza, že spišské biskupstvo upúšťa od komplexu lesov „P. J.“, ktoré mu boli zabrané zákonmi o bývalej pozemkovej reforme pod podmienkou, že dostanú náhradu in natura z katastru J. alebo z takého, ktorého položenie gravituje k N. E., ktorú si biskupstvo vystavilo svojim nákladom za 5 000 000 Kč a nemá pre nich dostatok pracovných hmôt. Ministerstvo hospodárstva X. odbor ponúka z majetku správy D. A. N. nižšie uvedené lesné oddelenia. Dňa 31.3 1944 štátny pozemkový úrad vydal rozhodnutie č. 2788/44-I na základe ktorému sa podľa § 20 zák. č. 81/1920 Sb ponechávajú B. G. nehnuteľnosti špecifikované v tomto rozhodnutí, nachádzajúce sa v katastrálnom území J., R., B.. Z článku VI rozhodnutia vyplýva, že vyššie uvedené nehnuteľností ponechávajú sa vlastníkovi náhradou za lesný komplex zvaný „P. J.“ v k. ú. J. a nie sú preto pozemoknižne zapísané na meno a do vlastníctva B. G.. V dôsledku toho dáva pozemkový úrad svoje výslovné svolenie k tomu, aby na základe tohto rozhodnutia bolo vložené do pozemkovej knihy vlastnícke právo ohľadom nehnuteľností ponechaných podľa tohto rozhodnutia v prospech B. G. s tou podmienkou, že súčasne s vkladom práva vlastníckeho bude poznamenané, že nehnuteľnosti boli ponechané podľa § 20 zák. č 81/1920 Sb s podmienkami uvedenými pod I. 1 – 8 tohto rozhodnutia. 11. V konaní vedenom na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp. zn. 5C 63/2003 sa žalovaný (v postavení žalobcu) domáhal vydania nehnuteľností v kat. území B. zapísaných na LV č. XXXX a to pozemkov par. č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX. Rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves 5C 63/2003-93 zo dňa 5.5.2005 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č. k. 3Co 237/2005-112 zo dňa 28.11.2006, ktorý nadobudol právoplatnosť 8.1.2007 bola žalobcovi (v uvedenom konaní v postavení žalovaného) uložená povinnosť vydať žalovanému požadované pozemky. Z obsahu rozsudkov vyplýva, že ide o časť pozemkov, ktoré žalovanému boli pridelené na základe rozhodnutia Štátneho pozemkového úradu v Bratislave zo dňa 31.3.1944 č. 2788/44-I. V konaní bolo zistené, že rozhodnutím Ministerstva zemědělstva zo dňa 23. dubna 1948, v dôsledku revízie prvej pozemkovej reformy, bolo zrušené vyššie uvedené rozhodnutie bývalého Štátneho pozemkového úradu v Bratislave. Majetok bol prevzatý zápisnične dňa 28. septembra 1948. V uvedenom konaní žalovaný ako dôkaz predložil aj výzvu na vydanie vecí v zmysle § 4 ods. 1 zák. č. 282/1993 Z. z. o zmiernení niektorých majetkových krívd spôsobených H. a F. B.. Vo výzve sa o. i. uvádza, že požadované pozemky boli právnemu predchodcovi žalovaného pridelené za bývalého Slovenského štátu na základe revízie pozemkovej reformy na veľkostatku D. z riaditeľstva štátnych lesov a statkov v A. N., ako zámena za odovzdané lesné nehnuteľností zvané „P. J.“ a to na základe rozhodnutia Štátneho pozemkového úradu v Bratislave č. 2788/44-I zo dňa 31.3.1944. Československý štát pri zámene taktiež nebol pozemoknižným vlastníkom, nakoľko šlo o nezaknihovaný prídel pozemkovej reformy. 12. V uvedenom konaní bol predložený aj list Ministerstva hospodárstva Slovenskej Krajiny zo dňa 6.2.1939 č. P-747-VI/C1 adresovaný Ministerstvu zemědělstva v Prahe, v ktorom sa uvádza, že G. S. B. naliehavo urguje vyplatenie prejímacej ceny podnikom štátnych lesov a statkov, svojho času prevzatého lesného majetku veľkostatku D., ktorý bol pričlenený k správe Štátnych lesov v A. T.. Aj vo vyjadrení k odvolaniu v uvedenej veci zo dňa 22.7.2005 žalovaný poukazuje na to, že pozemky ktorých vydania sa dožaduje, nadobudol ako zámenu za odovzdané lesné nehnuteľností „P. J.“ v r. 1936. V rámci dôkazov
bol predložený aj list Severoslovenských lesov, štátny podnik Žilina, lesný závod Liptovský Hrádok adresovaný G. S. J. B. kapitule zo dňa 11.1.1995, ktorý predstavuje odpoveď na výzvu žalovaného na vydanie nehnuteľností v k. ú. J. podľa zák. č. 282/1993 Zb. V liste sa opätovne poukazuje na preberací protokol zo dňa 14.1.1936 na základe ktorého právny predchodca žalovaného v rámci pozemkovej reformy odovzdal predmetné pozemky Ministerstvu poľnohospodárstva. 13. Vzhľadom na obranu žalovaného v rámci, ktorej žalovaný tvrdil, že nie sú jednoznačne identifikované pozemky, vo vzťahu, ku ktorým sa žalobca domáha určenia vlastníctva, predložil súdu znalecký posudok č. X/XXXX vypracovaný znalcom Ing. Hačkom PhD. z odboru geodézia a kartografia. Znalec na základe požiadavky žalobcu teda vyhotovil číselnú spätnú identifikáciu medzi stavom reg. EKN a stavom podľa pozemkovej knihy a vypracoval aj vzájomnú identifikáciu parciel uvedených v Protokole o prevzatí lesnej pôdy zo dňa 14.1.1936 s parcelami zapísanými na LV č. XXXX (str. 13 znaleckého posudku). Zároveň vypracoval a geometrický plán, ktorý zaznamenáva stav v registri „C“ katastra nehnuteľnosti a je technickým podkladom k ďalším právnym úkonom. Znalec v posudku konštatoval, že grafickým podkladom pre Protokol o prevzatí lesnej pôdy zo dňa 14.1.1936 bola mapa pozemkového katastra z mapovania z roku 1870, ktorá je vytvorená na matematickom základe, ktorá neskôr slúžila ako podklad pre reambuláciu mapy pozemkového katastra z r. 1928, ktorá bola určená za mapu určeného oparátu pri tvorbe ZRPS a ROEP. V r. 1869 bol prijatý Reambulačný zákon, ktorý nariaďoval zistiť, zamerať a do operátov pozemkového katastra doplniť všetky zmeny. Pri reambulácií sa nevyhotovovali nové mapy iba sa v pôvodnej mape zrušili neplatné hranice parciel alebo celé parcely a vykreslil sa nový stav. Číslovanie parciel z pôvodnej mapy pozemkového katastra bolo prevzaté aj do operátu EKN. Číslo parciel v protokole o prevzatí lesnej pôdy zo dňa 14.1.1936 bolo identické s číslovaním parciel podľa pozemkového katastra. Žalovaný namietal, že z dôkazov, ktoré predložil, vyplynula skutočnosť, že najstaršie mapy týkajúce sa predmetného katastrálneho územia boli vytvorené v r. 1874, pričom znalec poukazoval na mapu z r. 1870, ktorá sa v zozname nenachádza a zo zoznamu nevyplýva, že by mapy pre uvedené katastrálne územie boli reambulované. Na základe tejto námietky znalec vo vyjadrení zo dňa 18.2.2025 uviedol, že po konzultácii na katastrálnom odbore Okresného úradu Poprad konštatuje, že uviedol chybne číslo mapy, ktorá bola skutočne vyhotovená v r. 1874, avšak ide o tú istú mapu, ktorá bola použitá pri znaleckom skúmaní len s nesprávne uvedeným rokom jej vzniku. 14. Podľa § 1 zák. č. 215/1919 Sb, o zabrání veľkého majetku pozemkového aby byla provedena úprava pozemkového vlastnictví, zabírá se státem velký majetek pozemkový (§ 2), ležící v území Československé republiky, v to čítajíc velký majetek vázaný, a zřizuje se úřad pozemkový. 15. Podľa § 2 Sb, cit. zák., velkým majetkem pozemkovým jest rozuměti soubory nemovitostí s právy, která jsou spojena s jejich držením, jestliže výměra náležející v území Československé republiky vlastnicky jediné osobě nebo týmž spoluvlastníkům je větší než 150 ha půdy zemědělské (rolí, luk, zahrad, vinic, chmelnic), nebo 250 ha půdy vůbec. Manželé nerozvedení považují se za osobu jedinou. 16. Podľa § 5 Sb, cit. zák., záborem uvedeným v § 1 nabývá Československá republika práva, zabraný majetek přejímati a přidělovati (§§ 10 a 11). 17. Podľa § 16 Sb, cit. zák. Zabraný majetek jest vyšetřiti a uvésti v patrnost knihovní poznámkou, že majetek jest zabrán. I pokud tato poznámka není v knihách, nemůže se nikdo dovolávati, že beze své viny nevěděl o záboru pozemkového majetku vysloveném § 1. Aby majetek zabraný byl řádně vyšetřen, mohou býti nařízením učiněna potřebná opatření a při tom zejména může též majitelům pozemků, nebo jejich zástupcům, být uložena povinnost ohlašovací.
18. Podľa § 2 zák. č. 329/1920 Sb, o převzetí a náhrade za zabraný majetok pozemkový cit. zák. vykonávaje právo určené v § 5 záborového zákona, oznámí pozemkový úřad vlastníku zabraného majetku pozemkového, které jeho nemovitosti rozhodl se právě převzíti podle svého pracovního plánu. Oznámení to podá pozemkový úřad u soudu, v jehož knihách nemovitostí přejímané jsou zapsány. Jsou-li přejímané nemovitosti zapsány v knihách u několika soudů, podá pozemkový úřad oznámení toliko u jednoho z nich a připojí pro ostatní soudy potřebné stejnopisy.
19. Podľa § 4 Sb, cit. zák. Nemůže-li soud doručiti oznámení pozemkového úřadu vlastníku nebo jeho zákonnému zástupci, zejména z důvodů, že pobyt jejich není znám nebo že se zdržují v cizině, ustanoví jim na jich vrub opatrovníka (opatrovníka nepřítomného), pokud neoznámí pozemkovému úřadu plnomocníka, bydlícího v obvodu Československé republiky. Ustanovení opatrovníka vyhlásí soud vývěskem na úřední desce a uveřejní jednou v úředním listě. Doručením oznámení opatrovníkovi jest vlastník platně vyrozuměn o zamýšleném převzetí. Lhůta k vyjádření (§ 3, odst. 1.) počíná tu dnem, kdy oznámení bylo doručeno soudem opatrovníku. 20. Podľa §26 Sb., kde bylo podle tohoto zákona poznamenáno zamýšlené převzetí zabraného majetku státem, provedou na návrh pozemkového úřadu soudy vklad práva vlastnického pro stát Československé republiky s odvoláním na § 1 záborového zákona a na toto zákonné ustanovení. Právo nakládati tímto majetkem jménem státu náleží pozemkovému úřadu v mezích záborového zákona. Zároveň s vkladem práva vlastnického vymaže soud z moci úřední všechna knihovní břemena a dluhy, pokud pozemkový úřad neučiní jiného návrhu, zejména se zřetelem na pozemkové služebnosti a na ustanovení § 70. 21. Podľa § 31 Sb, po uplynutí 30 dnů od výkonu poznámky zamýšleného převzetí nelze se domáhati žalobou uznání práva vlastnického k nemovitostem převzatým ani vůči státu ani vůči osobám, jimž se dostalo nemovitostí těch přídělem. Nerozhoduje při tom, zda proveden byl ihned po uplynutí této lhůty vklad práva vlastnického čili nic. 22. Podľa § 32 zák. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku, odo dňa účinnosti tohto zákona sa nepoužijú ustanovenia zákona č. 215/1919 Zb. o zabraní veľkého pozemkového majetku v znení neskorších predpisov, nariadenia Slovenskej národnej rady č. 104/1945 Zb. SNR o konfiškovaní a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov, ako aj zradcov a nepriateľov slovenského národa v znení neskorších predpisov, § 1 ods. 2 nariadenia Zboru povereníkov č. 26/1948 Zb. SNR, ktorým sa upravuje vyňatie pôdohospodárskeho majetku osôb maďarskej národnosti z konfiškácie, zákona č. 142/1947 Zb. o revízii prvej pozemkovej reformy v znení neskorších predpisov a zákona č. 46/1948 Zb. o novej pozemkovej reforme. 23. V prejednávanej veci sa žalobca domáha určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam špecifikovaným v petite žaloby, a to v rozsahu, v ktorom súd rozhodol o pripustení zmeny žaloby. Podľa obsahu ide o žalobu určovaciu upravenú v § 137 písm. c) zák. č. 160/2015 Z. z. – Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP). V zmysle uvedeného zák. ustanovenia nevyhnutným predpokladom pre úspešne uplatnenie určovacej žaloby podľa § 137 písm. c) CSP je preukázanie existencie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, okrem prípadov ak naliehavý právny záujem vyplýva z osobitného predpisu, čo sa však netýka prejednávanej veci. V zmysle rozhodovacej praxe súdov naliehavý právny záujem je daný vtedy, ak rozhodnutie o určení ovplyvní zmenu právneho postavenia žalobcu alebo jeho právne postavenie by sa bez rozhodnutia o požadovanom určení stalo neistým. V danom prípade je žalovaný zapísaný ako vlastník nehnuteľností, o ktorých tvrdí žalobca, že sú v jeho vlastníctve a ako vyplava aj z predložených rozhodnutí Okresný úradu Poprad, odboru katastrálneho a Okresného úradu Prešov, odboru opravných prostriedkov, ide o otázku, ktorá nemôže byť vyriešená v správnom konaní a pokiaľ žalobca chce dosiahnuť zmenu právneho postavenia vo vzťahu k predmetným nehnuteľnostiam, môže sa tak stať iba na základe úspechu v konaní o určovacej žalobe. Z uvedených dôvodov súd má za to, že zo strany žalobcu je daný naliehavý právny záujem na požadovanom určení. 24. Žalobca sa domáha určenia vlastného práva k predmetným nehnuteľnostiam, pričom tvrdí, že vlastnícke právo nadobudol ešte jeho právny predchodca - československý štát, na základe zák. č. 215/1919 Sb. tzv. záborového zákona, keďže ide o nehnuteľnosti zabraté štátom za ktoré žalovanému bola poskytnutá aj náhrada v zmysle zák. 329/1920 Sb. Medzi stranami nebolo sporné, že na základe záborového zákona bola v PKV č. XXX dňa 22.2.1925 zapísaná poznámka zamýšľaného prevzatia podľa § 16 záborového zákona. Žalovaný v rámci obrany proti žalobe namietal, že s poukazom na ust. § 32 zák. č. 229/1991 Zb. nemožno aplikovať zák. č. 215/1919 Sb., a teda sa žalobca ani nemohol domáhať určenia vlastníckeho práva na základe tohto zákona. Naviac, podľa žalovaného tento zákon bol prejavom svojvôle československého štátu, a preto s prihliadnutím aj na nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. IV. ÚS 294/2012 musí byť podrobený testu ústavnej súladnosti, podľa článku 152 ods. 4 Ústavy Slovenskek republiky. Žalovaný tiež namietal, že až do 31.12.1950 sa vlastníctvo k nehnuteľnostiam nadobúdalo až zápisom do pozemkovej knihy, a že ku dňu 14.1.1936, kedy došlo k prevzatiu nehnuteľnosti Československým štátom, nebola žalovanému resp. jeho právnemu zástupcovi poskytnutá žiadna náhrada. 25. Po vzniku Československej republiky v r. 1918 sa na jej území uskutočnila tzv. prvá pozemková reforma, ktorej súčasťou bol predovšetkým zák. 215/1919 Sb. o zabrání veľkého majetku pozemkového (záborový zákon), na ktorý nadväzovalo prijatie zákona č. 329/1920 Sb. o převzetí a náhrade za zabraný majetok pozemkový (náhradový zákon). Ust. § 2 zák. č. 215/1919 Sb. definovalo aký majetok má byť predmetom záboru. V zmysle § 5 cit. zák. na základe záboru Československá republika nadobudla právo zabratý majetok prenajímať a prideľovať. V zmysle § 16 cit. zák. v pozemkovej knihe sa vyznačovala poznámka, že došlo k záboru majetku. Z predloženej PKV č. XXX vyplýva, že dňa 22.2.1925 bola takáto poznámka urobená aj ohľadom sporných nehnuteľností, čím bolo preukázané, že uvedené nehnuteľnosti boli predmetom záboru. Po vykonaní poznámky nasledoval postup v zmysle zák. č. 329/1920 Sb. kedy došlo k prevzatiu zabraného majetku, a to buď bez náhrady alebo za náhradu. Spornou medzi stranami bola otázka, či pre nadobudnutie vlastníckeho práva k zabranému majetku bol potrebný zápis vlastníckeho práva do pozemkovej knihy alebo nie. Je pravdou že až do 31.12.1950 sa v zásade na nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam uplatňoval intabulačný princíp, avšak ako vyplýva z dobových rozhodnutí súdov na ktoré poukazoval aj žalobca, rozhodovacia prax súdov pripúšťala aj výnimky z tohto princípu. Ust. § 26 náhradového zákona upravuje postup v zmysle ktorého ak bolo poznamenané zamýšľané prevzatie majetku štátom, tak na návrh pozemkového úradu súdy vykonajú vklad vlastníckeho práva pre štát Československej republiky s odvolaním na § 1 záborového zákona a toto zákonné ustanovenie. Najvyšší súd Československej republiky v rozhodnutí č. Rv I 2613/34 zo dňa 28.11.1935 riešil otázku okamihu nadobudnutia vlastníckeho práva štátu z dôvodu posúdenia, kedy štátu vznikol nárok na náhradu škody vzniknutej na týchto pozemkoch. V odôvodnení konštatoval, že nadobudnutie vlastníckeho práva k pozemkom je nadobudnutie vlastníckeho práva originárnym spôsobom, a preto nie je potrebné, aby vlastnícke právo bolo zapísané v pozemkovej knihe, ak k nadobudnutiu vlastníckeho práva postačovalo skutočné prevzatie zabraných pozemkov, pričom podľa súdu bolo rozhodujúce, či došlo k skutočnému prevzatiu. Rovnako Najvyšší súd Československej republiky aj v rozhodnutí Rv I 1098/1926 zo dňa 30.12.1926 konštatoval, že štát v zmysle náhradového zákona nadobúda vlastnícke právo už prevzatím nehnuteľností od vlastníka, pričom nie je potrebné, aby bol najprv vklad vlastníckeho práva do pozemkovej knihy, ktorý slúži skôr len evidenčnému účelu. Uvedený výklad podporuje aj ust. § 31 náhradového zákona v zmysle ktorého po uplynutí 30 dní od výkonu poznámky zamýšľaného prevzatia nebolo možné sa domáhať žalobou uznania práva vlastníckeho k nehnuteľnostiam prevzatým ani voči štátu ani voči osobám, ktoré dostali nehnuteľnosti prídelom. Nerozhoduje pri tom, či bol ihneď po uplynutí tejto lehoty vykonaný vklad vlastníckeho práva alebo nie. Z uvedeného vyplýva, že prevzatím nehnuteľností štát nadobudol tzv. naturálne vlastníctvo, pričom prevzatie bolo verejnoprávnym inštitútom na základe, ktorého štát nadobúdal originárne prevzatý majetok, pričom v zmysle rozhodovacej praxe súdov k nadobúdaniu vlastníckeho práva k zabranému majetku dochádzalo prevzatím nehnuteľností od doterajšieho vlastníka. Aj Krajský súd v Košiciach pri rozhodovaní o odvolaní proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves. č. k. 5C 23/2003 – 93 konštatoval, že odvolací súd nemal pochybnosti o tom, že v danom čase aj takýmto spôsobom bolo možné nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnosti, naviac keď orgán štátu súčasne s rozhodnutím o pridelení pozemku dal súhlas aj k zápisu tohto vlastníctva v pozemkovej knihe. Rozhodnutie sa týkalo vydania pozemkov, ktoré boli právnemu predchodcovi žalovaného poskytnuté ako náhradne pozemky a taktiež nedošlo k vkladu vlastníckeho práva právneho predchodcu žalovaného do pozemkovej knihy, ale žalovaný odvodzoval svoje vlastnícke právo iba na základe rozhodnutia štátneho orgánu. Vzhľadom na uvedené, teda súd nepovažoval námietku žalovaného, ktorý poukazoval na zásadu intabulácie za dôvodnú. 26. Z predložených dôkazov vyplýva, že medzi orgánmi štátu a právnym predchodcom žalovaného prebiehalo viacero rokovaní o prevzatí náhrady za zabrané pozemky a na základe Protokolu zo dňa 14.1.1936 československý štát prevzal od právneho predchodcu žalovaného zabrané pozemky. Túto skutočnosť potvrdzuje aj zápisnica zo dňa 24.5.1940 v ktorej sa výslovne uvádza, že B. G. upúšťa od komplexu lesov „P. J.“, ktoré mu boli zabrané zákonmi o bývalej pozemkovej reforme. Na základe rozhodnutia Štátneho pozemkového úradu č. 2788/44-I zo dňa 31.3.1944 boli právnemu predchodcovi žalovaného poskytnuté, ako náhrada za zabrané pozemky, nehnuteľnosti nachádzajúce
sa v k. ú. J., R. Q. B.. Žalovaný poukázal na to, že ku dňu 14.5.1936 kedy došlo k spísaniu protokolu o prevzatí lesnej pôdy veľkostatku B. G. neboli poskytnuté právnemu predchodcovi žalovanému žiadne náhradné pozemky. Z predložených listinných dôkazov je zrejmé, že náhradné pozemky boli poskytnuté až neskôr. Toto konštatovanie však nič nemení na tom, že ku dňu 14.1.1936 došlo k prevzatiu zabraných nehnuteľností československým štátom, ktorý s poukazom na vyššie uvedené ku dňu 14.1.1936 nadobudol vlastnícke právo k týmto nehnuteľnostiam. Žiaden právny predpis upravujúci prvú pozemkovú reformu neviazal nadobudnutie vlastníctva štátom na poskytnutie náhrady, a teda tak, ako aj v tomto prípade, mohla byť náhrada poskytnutá neskôr. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že medzi československým štátom a právnym predchodcom žalovaného nešlo o klasickú zámenu pozemkov ale, že pozemky v k. ú J., R., B., nadobudol na základe rozhodnutia štátneho orgánu, tak aj zo samotného rozhodnutia Štátneho pozemkového úradu č. 2788/4-I zo dňa 31.3.1944, ako aj z ďalších predložených dokladov je zrejmé, že išlo o pozemky, ktoré boli prenechané právnemu predchodcovi žalobcov, ako náhrada za zabrané nehnuteľnosti, teda právnemu predchodcovi žalovaného boli zabrané pozemky za náhradu, ktorá mu aj bola poskytnutá. 27. Žalovaný namietal, že s poukazom na ust. § 32 zák. č. 229/1991 Zb. nie je možné domáhať sa určenia vlastníckeho práva na základe záborového zákona. Z uvedeného zák. ust. vyplýva, že odo dňa účinnosti tohto zákona (t. j. od 24.6.1991) sa nepoužijú ust. o. i. aj zák. č. 215/1919 Sb. Podľa názoru súdu cit. zák. ust. upravuje postup iba do budúcna, teda v prípadoch, ak nebol dokončený postup podľa uvedeného zákona, tak by ho nebolo možné už aplikovať a na základe tohto zákona nadobudnúť vlastnícke právo. Neznamená to však, že ak nejaký subjekt nadobudol vlastnícke právo podľa tohto zákona pred účinnosťou zák. č. 229/1991 Zb., nemohol by sa domáhať určenia vlastníckeho práva. Uvedený názor podporuje aj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. PL ÚS 23/98 zo dňa 7.7.1999 v ktorom Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že na základe ust. § 32 zák. č. 229/1991 Zb. neboli citované, ale ani iné obdobné právne predpisy zrušené a vyhlásené za neplatné od samého začiatku, a preto ani nemožno tvrdiť, ako je to uvedené na jednotlivých miestach návrhu, že vlastnícke právo pôvodných vlastníkov k nehnuteľnostiam nezaniklo a naďalej trvá, a preto ich treba i naďalej považovať za vlastníkov nehnuteľností alebo iného poľnohospodárskeho majetku, ktoré im boli v rozhodnom období odňaté. Takýto výklad by v celom rozsahu odporoval zásadám a cieľu reštitučných zákonov, ktoré boli po roku 1989 prijaté a ktoré vo svojej základnej podstate umožňovali iba zmierňovanie následkov niektorých majetkových krívd, ku ktorým došlo voči vlastníkom nehnuteľného a hnuteľného majetku v období rokov 1948-1989. 28. Žalovaný poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 294/2012 zo dňa 7.2.2013, v ktorom Ústavný súd Slovenskej republiky o. i. konštatoval, že ústavne súladný výklad a aplikácia právnych predpisov prijatých po nadobudnutí účinnosti Ústavy Slovenskej republiky nadväzuje na to, že už pri ich tvorbe bol normotvorca viazaný základnými hodnotami demokratického a právneho štátu. Vo vzťahu k interpretácii a aplikácií zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov prijatých pred nadobudnutím účinnosti Ústavy Slovenskej republiky vytvoril ústavodarca špecifickú požiadavku vyjadrenú v čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky v zmysle ktorého musia byť vykladané a aplikované v súlade s hodnotami na ktorých je založená Ústava Slovenskej republiky. Z uvedeného vyplýva, že dobový výklad a aplikácia relevantných právnych predpisov bez toho, aby boli kriticky podrobené testu ústavnej súladnosti podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky neobstojí a nie sú ústavne udržateľné. Pri vyhodnocovaní dobového výkladu aplikácie právnych predpisov musí byť v zásade zrejmé, či dobový výklad a aplikácia právnych predpisov neboli prejavmi svojvôle, prípadne či neboli v zásadnom rozpore so základnými právami a slobodami a najmä so všeobecne akceptovanými princípmi spravodlivosti vlastnými demokratickému a právnemu štátu. Podľa žalovaného, preto aj v prejednávanej veci súd nemôže prihliadať na dobový výklad, ale akýkoľvek zákon prijatý pred nadobudnutím účinnosti Ústavy Slovenskej republiky, musí byť v súlade s uvedeným článkom Ústavy Slovenskej republiky. V súvislosti s argumentáciou žalovaného, súd poukazuje na to, že Ústavný súd Slovenskej republiky v cit. náleze taktiež uviedol, že na pochopenie zmyslu a účelu právnych predpisov je relevantné skúmať dobové súvislosti prijatia, aplikácia a výkladu týchto právnych predpisov. Z kontextu odôvodnenia nálezu vyplýva, že tieto závery boli prijaté v súvislosti s obdobím rokov 1948-1989, teda vzťahujú sa na predpisy prijaté v štátnom zriadení, ktoré nemalo demokratický charakter a Ústavný súd Slovenskej republiky poukázal na rozdiely v interpretácii a aplikácii práva medzi demokratickým a socialistickým systémom. Ústavný súd Slovenskej republiky v danom náleze riešil otázky súvisiace so zák. č. 142/1947 Sb a konštatoval, že tento bol prijatý v čase demokratického a pluralitného politického zriadenia a problém videl skôr v aplikácii právneho predpisu
po februári 1948. Je možné súhlasiť s argumentáciou žalobcu, že Československá republika, ktorá vznikla v r. 1918 bola vnímaná ako demokratický štát založený na pluralitnej demokracii a teda nemožno konštatovať, že právne predpisy z tohto obdobia alebo dobový výklad týchto právnych predpisov by mali byť v rozpore so zásadami, na ktorých je založená Ústava Slovenskej republiky. Aj právne predpisy týkajúce sa pozemkovej reformy je potrebné hodnotiť v kontextu vzniku nového štátu, ktorý sa osamostatnil a musel prispôsobovať právne pomery na novú situáciu. Naviac, ani k záboru pozemkov vo vlastníctve právneho predchodcu žalovaného nedošlo bez náhrady, ale ako už súd vyššie uviedol boli mu poskytnuté náhradné pozemky, teda možno konštatovať, že takýto postup by bol aj v súlade so zásadami, z ktorých vychádza Ústava Slovenskej republiky, pretože aj v zmysle článku 20 ods. 4 Ústava pripúšťa vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva ak sa vykoná na základe zákona a za náhradu. Stalo sa tak aj v prípade právneho predchodcu žalovaného a skôr pôsobí rozporuplne, keď žalovaný sa úspešne domohol vrátenia pozemkov, ktoré mu boli poskytnuté, ako náhrada za zabraté pozemky a zároveň tvrdí, že je vlastníkom pozemkov, ktoré boli predmetom záboru. 29. Pokiaľ žalovaný spochybňoval aj to, či sú v žalobe správne označené žalované parcely, a či tieto sa nachádzali aj v Protokole zo dňa 14.1.1936, tak podľa názoru súdu tieto pochybnosti boli vyvrátene znaleckým posudkom č. 6/2024. Znalec v znaleckom posudku a neskôr aj pri výsluchu na pojednávaní jednoznačne popísal, akým spôsobom bola vyhotovená identifikácia parciel v pozemkovej knihe a reg. EKN, taktiež znalec identifikoval parcely uvedené v prílohe k Protokolu o prevzatí lesnej pôdy zo dňa 14.1.1936. Žalovaný poukázal na chybné označenie mapy pozemkového katastra, keď znalec v znaleckom posudku uvádzal r. 1870, avšak v danom katastrálnom území sa nachádzali mapy až z r. 1874. K tejto nezrovnalosti sa vyjadril znalec v písomnom vyjadrení zo dňa 18.2.2025, keď uznal, že v znaleckom posudku je nesprávne uvedený rok vyhotovenia mapy a správne by malo byť uvedené, že ide o mapu z r. 1874, avšak konštatoval, že nesprávne uvedený rok mapy nemá vplyv na závery znaleckého posudku, pretože pri znaleckom skúmaní vychádzal z mapy z r. 1874. Súd dospel k záveru, že zo strany žalovaného nedošlo k spochybneniu znaleckého posudku a výpovede znalca relevantnými dôkazmi, a preto identifikáciu parciel spracovanú znalcom považoval za dôkaz, z ktorého súd môže pri rozhodovaní vychádzať a ktorým došlo k jednoznačnému zidentifikovaniu parciel, ktoré sú predmetom sporu s parcelami uvedenými v pozemkovej knihe a v protokole o prevzatí zabraného majetku. 30. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že žalobca resp. jeho právny predchodca nadobudol vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam a nebolo preukázané, že by došlo k zmene vlastníckeho práva, preto súd žalobe vyhovel. 31. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP, takže priznal náhradu trov žalobcovi, ktorý bol v spore v celom rozsahu úspešný. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením postupom podľa § 262 ods. 2 CSP. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Poprad na Krajský súd v Prešove. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinnosť uvedená vo výrokovej časti tohto rozsudku nebude plnená dobrovoľne, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).