Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Poprad 24C/14/2023 8723210792 26. 03. 2025 JUDr. Dušan Miškovčík ECLI:SK:OSPP:2025:8723210792.8
Uznesenie Okresný súd Poprad v spore žalobcu: A. B., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom XXXXX C. A. XXX, zastúpený: JUDr. Sylvia Leščáková, advokát, so sídlom Hlavná 1416/28, 059 51 Poprad, IČO: 42 228 158 proti žalovanej: D. B., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX C. A. XXX, zastúpená: JUDr. Adelaide Emilia Kuhn, advokát, so sídlom Hlavné námestie 36, 060 01 Kežmarok, IČO: 53 774 108 o vysporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode, t a k t o rozhodol: I. Súd konanie z a s t a v u j e. II. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania. III. U p r a v u j e s a prevádzkovateľ systému evidencie poplatkov – Slovenská pošta, a.s., aby po právoplatnosti tohto uznesenia, vrátil žalobcovi – A. B., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom 05902 Slovenská Ves 456 časť zaplateného súdneho poplatok zo žaloby o vysporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode vo výške 23 eur. odôvodnenie: 1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 21.08.2023 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd rozhodol o vysporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov spôsobom a v takom rozsahu, ako to navrhol žalobca vo svojom žalobnom návrhu. Zároveň žiadal, aby súd uložil žalovanej povinnosť nahradiť žalobcovi polovicu zaplatených súdnych poplatkov. 2. Dňa 21.03.2025 bolo tunajšiemu súdu, prostredníctvom právneho zástupcu, doručené podanie žalobcu, ktorým súdu oznámil, že berie žalobu voči žalovanej v celom rozsahu späť z dôvodu, že sa so žalovanou vzájomne dohodli na späť vzatí žaloby a žiadal konanie v celom rozsahu zastaviť. 3. Výzvou zo dňa 21.03.2025 bola žalovaná vyzvaná, aby sa vyjadrila, či súhlasí so späť vzatím žaloby a zastavením konania. Právny zástupca žalovanej obratom súdu oznámil, že žalovaná súhlasí so späť vzatím žaloby a zastavením konania a zároveň si neuplatňuje nárok na náhradu trov konania. 4. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z. z.. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) žalobca môže vziať žalobu späť. 5. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. 6. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
7. Keďže žalobca zobral svoju žalobu v celom rozsahu účinne späť a žalovaný so späťvzatím žaloby súhlasil, súd konanie v zmysle § 145 ods. 1 CSP zastavil. 8. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 9. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci. 10. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. 11. Podľa čl. 4 ods. 1 CSP ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto zákona alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. 12. Späťvzatie žaloby je zásadne chápané ako procesné zavinenie žalobcu na zastavení konania z dôvodu, že práve v dôsledku tohto procesného úkonu strany je konanie zastavené. Súd však vždy musí skúmať aj to, čo žalobcu viedlo k späťvzatiu žaloby. O zavinení strany treba uvažovať z hľadiska procesného a posudzovať ho podľa procesného výsledku, pričom zodpovednosť súd skúma na oboch procesných stranách. Ak bola dôvodne podaná žaloba vzatá späť len pre správanie žalovaného, ktorý sa po podaní žaloby v plnom rozsahu zachoval v intenciách žalobného nároku, vtedy nesie zodpovednosť na zastavení konania žalovaný. Ak však vezme žalobca v priebehu konania žalobu späť bez toho, aby žalovaný jeho nárok uspokojil, ide o procesné zavinenie na strane žalobcu. 13. K späťvzatiu žaloby a zastaveniu konania došlo po vzájomnej dohode sporových strán, pričom žiadna zo strán tohto sporu si nárok na náhradu trov konania neuplatňovala. Preto súd rozhodol tak, že žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania. 14. Podľa § 11 ods. 3, prvá veta zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“) poplatok splatný podaním žaloby, návrhu na začatie konania, odvolania, žaloby na obnovu konania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa žaloba, návrh na začatie konania, odvolanie, žaloba na obnovu konania alebo dovolanie odmietlo alebo vzalo späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz; to neplatí, ak bolo dovolanie odmietnuté z dôvodu, že smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. 15. Podľa § 11 ods. 4 zákona o súdnych poplatkoch okrem poplatku v konaní o rozvod manželstva a poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1 %, najmenej však 10,00 eur. Ak sa návrh vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje. 16. Podľa § 11 ods. 6 písm. b) zákona o súdnych poplatkoch orgány uvedené v § 3, ktoré sú zapojené do centrálneho systému evidencie poplatkov, zašlú bez zbytočného odkladu odpis právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku prevádzkovateľovi systému, ktorý poplatok alebo preplatok vráti najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia odpisu právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku. 17. Podľa § 11 ods. 10 zákona o súdnych poplatkoch v rozhodnutí o vrátení poplatku alebo preplatku sa uvedie aj označenie poplatníka a v akej výške má byť poplatok alebo preplatok vrátený. Ak je súdu známe, v tomto rozhodnutí sa uvedie aj číslo účtu, na ktorý má byť poplatok alebo preplatok vrátený. 18. Žalobca v konaní uhradil súdny poplatok v sume 33 eur. Vzhľadom k tomu, že k zastaveniu konania došlo pred prvým pojednávaním, podľa § 11 ods. 3 veta prvá zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov sa preto žalobcovi vracia zaplatený súdny poplatok za návrh, v zmysle odseku 4 citovaného zákonného ustanovenia krátený o 10 eur, t.j. vo výške 23 eur. Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho doručenia na Okresný súd Poprad. V odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Podľa § 398 CSP žaloba na obnovu konania je prípustná aj proti právoplatnému uzneseniu, ktorým bol schválený zmier, ak možno dôvody obnovy vzťahovať aj na predpoklady, za ktorých sa zmier schvaľoval. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.