Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Poprad 29P/27/2024 8723212487 11. 06. 2025 JUDr. Monika Heldáková ECLI:SK:OSPP:2025:8723212487.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Poprad v konaní pred sudkyňou JUDr. Monikou Heldákovou v právnej veci manželky A. B., C. D., nar. XX.X.XXXX, bytom E. XXXX/XX, F., právne zastúpenej JUDr. Marcel Mašan, advokát so sídlom advokátskej kancelárie Dostojevského 3313/12, 058 01 Poprad a manžela: D. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom A. XXXX/X, G. – D. H., t. č. I. XX, XXXX D., G., C., o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému: D. B., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpeného procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad, takto rozhodol: I. Manželstvo manželky A. B., C. D., nar. XX.XX.XXXX a manžela D. B. nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa 17.03.2022, v Neusiedl am See, Rakúska republika, zapísané v knihe manželstiev Ministerstva vnútra Slovenskej republiky - osobitná matrika Bratislava, vo zv. OM/141, ročník 2022, str. 111, por. č. 222, rozvádza. II. Maloletý D. B., nar. XX.XX.XXXX sa na čas po rozvode z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky. III. Matka majetok.
je oprávnená a povinná maloleté dieťa zastupovať v bežných veciach a spravovať jeho
IV. Otec je povinný prispievať na výživu maloletého D. sumou 300,- eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, odo dňa právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva. V. Osobný styk otca s maloletým D. s a n e u p r a v u j e. Otec je oprávnený a povinný stretávať sa s maloletým D. každú stredu v čase od 18:00 hod. do 18:30 hod. prostredníctvom hovorov cez aplikáciu WhatsApp. VI. Matka j e p o v i n n á zabezpečiť maloletému D. prístup k aplikácii WhatsApp na potrebnom zariadení výpočtovej techniky v určenom čase styku. Matka je povinná maloletého na styk s otcom riadne pripraviť. VII. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Návrhom z 12.12.2023 sa navrhovateľka - manželka (ďalej len „manželka“, „matka“) domáha rozvodu manželstva a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletému dieťaťu. 2. Návrh odôvodnila tým, že manželstvo s manželom (ďalej aj ako „otec“) uzatvorila 17.3.2022, pričom v čase podania návrhu na rozvod už manželia nežili v spoločnej domácnosti a starostlivosť o dieťa zabezpečuje výlučne matka. U manžela sa postupne začala prejavovať žiarlivosť, ktorá sa stupňovala do psychického týrania, jeho správanie malo stupňujúcu tendenciu výlučne po požití alkoholu. Manželka
sa obávala možných fyzických útokov pre nedostatok kontroly manžela, ktorý manželku osočoval, urážal a preto začali žiť oddelene, manželka s maloletým na Slovensku. Manželka detailne popísala jeden z incidentov, ktorý sa odohral na krste maloletého. Poukázala na patologickú žiarlivosť manžela, nevydržateľne správanie manžela pod vplyvom alkoholu. Po rozvode verí v stabilizáciu vzťahov najmä v záujme maloletého. Spolužitie nie je možné a manželstvo si neplní svoje funkcie. Otec bol zamestnaný ako šéfkuchár s príjmom cca 2400 eur mesačne, matka je zamestnaná v Erste Group Bank AG vo Viedni, pracuje z domu a jej príjem je cca 4120 eur mesačne, prídavky na dieťa predstavujú 182,40 eur mesačne, výdavky na maloletého sú 470 eur školné, 35 eur plienky, 60 eur mlieko, 100 eur strava, 20 eur oblečenie, 20 eur hračky. 3. K návrhu pripojila sobášny list, rodný list maloletého, potvrdenie o pobyte v meste Poprad, potvrdenie Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Poprade o ústnom oznámení manželky o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu z 14.8.2023, potvrdenie o príjme (v nemeckom jazyku bez prekladu). 4. Po postúpení veci Mestskému súdu Bratislava II bola po návrhu manželky na prikázanie veci Okresnému súdu Poprad z dôvodu vhodnosti vec uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 8Ndc/24/2024 z 14.8.2024 prikázaná tunajšiemu súdu. 5. Uznesením č. k. 29P/27/2024-70 z 11.10.2024 súd ustanovil maloletému na zastupovanie v konaní procesného opatrovníka Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad (ďalej len „procesný opatrovník“). 6. Zo správy procesného opatrovníka z 15.11.2024 vyplynulo, že matka s maloletým a svojou matkou žijú v 3-izbovom byte, ktorý je v osobnom vlastníctve matky, k dispozícii má vlastnú izbu, ktorá je prispôsobená potrebám maloletého. Náklady na bývanie sú 150 eur mesačne na inkaso a 30 eur mesačne na TV a internet. Stravu zakupuje spolu so svojou matkou, starobnou dôchodkyňou. Maloletý je zdravý, navštevuje MŠ na ulici Mládeže Poprad. Mesačné náklady na školné a stravné sú 90 eur. Matka je zamestnaná v ERSTE BANK s príjmom cca 4300 eur mesačne, je poberateľkou prídavku na dieťa v Rakúsku vo výške 180,- eur mesačne. Rozsudkom Okresného súdu Poprad č.k.: 29P/202/2023-47 z 7.2.2024 bol upravený styk otca s maloletým a to prostredníctvom hovorov cez aplikáciu WhatsApp, ktorý je pravidelne dodržiavaný. Otec je s maloletým v osobnom styku aj osobne. Otec pravuje sezónne v Tirolsku, skôr ako v máji sa nebude môcť dostaviť na súdne pojednávanie. Šetrením rodinného prostredia na strane maloletého dieťaťa neboli zistené nedostatky, čo sa týka bývania v domácnosti matky. 7. Na prejednanie veci súd nariadil a vykonal pojednávania 11.6.2025. Manžel bol na pojednávanie riadne predvolaný, pojednávania sa nezúčastnil, ani nepožiadal o jeho odročenie, počas celého konania bol manžel pasívny a to aj napriek tomu, že s manželkou ako aj so synom je v pravidelnom kontakte a komunikovali spolu o prebiehajúcom konaní. 8. Manželka na pojednávaní zotrvala na svojom návrhu na rozvod manželstva, poukázala na neznesiteľnosť manželstva, manžel bol agresívny, počas roka má obdobia, kedy vo zvýšenej miere užíva alkohol. Zažila rôzne manželské scény. Od 04/2023 nežijú v spoločnej domácnosti. Kým žila na Slovensku nestretávali sa, občas chodil za synom. Od 09/2024 sa vrátili do Rakúska, momentálne žijú aj v Rakúsku aj na SR. Miestne úrady ich motivovali k obnoveniu styku otca zo synom. Ako otec sa o syna staral príkladne, venoval sa mu, avšak viackrát sa stalo, že mu sľúbil, že príde, ale neprišiel. Sú v telefonickom kontakte, ohľadne syna sa vedia dohodnúť. Nehospodária spolu ako manželia, manželka nemá záujem o záchranu manželstva. Maloletý je zdravý. MŠ navštevuje aj na SR aj v Rakúsku. S otcom sa dieťa stretáva takmer každý týždeň, niekedy jedenkrát, niekedy dvakrát. Sú aj v telefonickom kontakte každú stredu a každú sobotu. Pre prípad rozvodu navrhuje dieťa zveriť do svojej osobnej starostlivosti. Čo sa týka výživného, žiada, aby otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletého sumou 300,-- Eur mesačne. Náklady na maloletého sú na škôlku v Rakúsku cca. 100,-- Eur mesačne a na SR približne 40,-- Eur mesačne. Výdaje na dieťa veci na oblečenie, hračky. Náklady na bývanie v Rakúsku 1700,-Eur, cestovanie Poprad - Kitze, strava mesačne 700,-- Eur celkovo aj v Rakúsku aj na SR. Syn nemá špecifické potreby, pokiaľ ide o stravu. Otec dieťaťa toho času prispieva sumou 300,-- Eur mesačne. Vo vyššej sume neprispieva. Občas synovi donesie nejakú hračku. Manžel toho času menil prácu, kde očakáva príjem približne 4000,-- Eur za mesiac. Manželovi robila daňové priznania a preto vie, že jeho ročný príjem je cca. 50 000,-- Eur za rok 2024 pred zdanením (základ dane). Výdaje na manželove deti sú dve staršie dcéry platí po 90,-- Eur a tretej dcére platí výživné 100,-- Eur. Nemá iné informácie o jeho
pravidelných výdavkoch. Vie, že otec má aj exekúcie, jednu spláca vo výške 200,-- Eur mesačne. Občas mu chodia aj pokuty. Prídavky na dieťa poberám matka v Rakúsku. 9. Procesný opatrovník sa na pojednávaní k rozvodu nevyjadril. Pre prípad rozvodu navrhol maloleté dieťa zveriť do osobnej starostlivosti matky, otca zaviazať prispievať výživným vo výške 300,-- Eur mesačne. Vzhľadom na právoplatné rozhodnutie o zákaze priblíženia sa otca k matke a dieťaťu navrhol styk neupraviť. Priklonil sa k návrhu matky na úpravu telefonického kontaktu jeden krát týždenne. 10. Súd vo veci vykonal dokazovanie prednesom účastníkov konania, ako aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi, najmä s návrhom na začatie konania spolu s prílohami, sobášnym listom, rodným listom, potvrdením o pobyte, potvrdením ORPZ Poprad o oznámení priestupku, výplatnými páskami manželky, oznámením matky, postúpením veci, rozsudkom tunajšieho súdu č. k.: 29P/20/2023-47 z 7.2.2024, uznesením NSSR čl. 54, správou kolízneho opatrovníka. 11. Z kópie sobášneho listu mal súd preukázané, že manželia uzavreli manželstvo dňa 17.3.2022 v Neusiedl am See, zapísané je v knihe manželstiev MV SR – osobitná matrika Bratislava, vo zväzku OM/141, ročník 2022, na strane 111, pod poradovým číslom 222. 12. Z manželstva pochádza 1 maloleté dieťa – D., narodený XX.X.XXXX v J. K. L., Rakúsko. 13. Manželia spolu po uzavretí manželstva nemali posledný spoločný pobyt, žili v Rakúsku, po príchode manželských problémov a ukončení manželského spolužitia manželka odcestovala žiť do Popradu. 14. Z vlastnej rozhodovacej činnosti súdu je známe, že uznesením Okresného súdu Poprad, č. k.: 20C/66/2023-20 z 8.9.2023, právoplatným 20.10.2023 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Poprad, č. k.: 20C/66/2023-34 z 7.11.2023, bol otcovi maloletého (resp. manželovi) zakázaný vstup do bytu č. XXX nachádzajúceho sa v F., M. E. XXXX/XX po dobu 6 mesiacov odo dňa doručenia uznesenia a zároveň mu bol uložený zákaz priblíženia sa na vzdialenosť kratšiu ako 10 metrov k matke a maloletému s výnimkou spoločnej účasti na úkonoch súdu, či orgánov v trestnom konaní, a to bez časového obmedzenia (t. j. trvalý zákaz priblíženia sa), voči ktorému sa otec podľa dostupných lustrácií žiadnym spôsobom nebránil, resp. sa nedomáhal zmeny či zrušenia tohto uznesenia. 15. Podľa čl. 1 Základných zásad zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“) manželstvo je zväzkom muža a ženy. Spoločnosť tento jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobro. Manžel a manželka sú si rovní v právach a povinnostiach. Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí. 16. Podľa § 18 zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie. 17. Podľa § 22 zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch. 18. Podľa § 23 ods. 1, ods. 2 zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. 19. Podľa § 31 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,CMP“) súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. 20. Podľa § 32 ods. 1 CMP účastníci sú povinní úplne a pravdivo opísať skutkové okolnosti potrebné na rozhodnutie. 21. Podľa § 35 CMP súd je povinný zistiť skutočný stav veci.
22. Po vykonanom dokazovaní možno vyvodiť záver, že medzi účastníkmi konania existuje kvalifikovaný rozvrat manželstva. Manželia už viac ako rok spolu nežijú. Manželka nemá záujem o záchranu manželstva. Starostlivosť o maloletého je t. č. len na manželke. Manžel je počas celého súdneho konania o rozvod pasívny, so súdom nekomunikuje, nevyjadruje sa, nedostavuje sa na súdne pojednávania (čo nerobil ani v predchádzajúcom konaní o úpravu práv a povinností k maloletému na čas do rozvodu manželstva, výsledkom ktorého bol rozsudok tunajšieho súdu č. k.: 29P/20/2023-47 z 7.2.2024). Z jeho pasivity súd usudzuje nezáujem o riešenie problémov vlastného manželstva, jeho udržania či rozvodu. 23. Pri rozhodovaní o rozvode manželstva manželov a posudzovaní splnenia hmotnoprávnych podmienok pre rozvod ich manželstva, súd vychádzal z vyššie uvedených ustanovení zákona o rodine. Na základe zisteného skutkového stavu a osvojených skutkových tvrdení manželov dospel súd k nepochybnému záveru, že vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že ich manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia v zmysle vyššie uvedených zásad. Manželia spolu nežijú, pričom dôvodom ich rozchodu bolo odcudzenie manželov spôsobené prehnanou žiarlivosťou manžela, jeho agresívnym správaním a nadmerným užívaním alkoholu. 24. Spoločenský účel manželstva spočíva vo vytvorení zdravého rodinného prostredia, kde manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode, dôvere, rešpekte, citovom zblížení, poskytujúc si vzájomnú podporu a pomoc. Jedinou prípustnou formou zániku manželstva počas života oboch manželov podľa slovenského právneho poriadku je rozvod manželstva. Rozvod manželstva je však nutné chápať ako poslednú a výnimočnú možnosť zrušenia manželstva, ku ktorej je možné pristúpiť v prípade, ak je manželstvo skutočne a nenávratne kvalifikovane rozvrátené. 25. Keďže manželstvo už nemôže plniť svoj účel a vytvárať harmonické a trvalé životné spoločenstvo, súd návrhu vyhovel a predmetné manželstvo rozviedol (výrok I.). 26. Podľa § 100 CMP s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode. 27. Podľa § 24 ods. 1 zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. 28. Podľa § 24 ods. 5 zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. 29. Podľa § 25 ods. 2 zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. 30. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
31. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 32. Podľa § 76 ods. 1 zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. 33. Z manželstva účastníkov konania sa narodilo 1 maloleté dieťa. Od doby odlúčenia rodičov sa o neho stará výlučne matka, je zdravý, prekonáva bežné detské ochorenia. Otec s maloletým udržiava kontakt osobný ako aj telefonický, prispieva na jeho výživu nad rámec súdom určeného výživného (rozsudkom tunajšieho súdu č.k.: 29P/20/2023-47 z 7.2.2024) bolo výživné určené na sumu 200 eur mesačne. 34. V priebehu konania bol otec pasívny, k otázke úpravy rodičovských práv a povinností sa nevyjadril, súd nemal možnosť rodičov motivovať k uzatvoreniu rodičovskej dohody na pojednávaní, resp. na informatívnom stretnutí. Matka navrhla maloletého zveriť do svojej osobnej starostlivosti, čo kopíruje už súčasný stav. Súd sa s návrhom stotožnil, nakoľko u matky má maloletý vytvorené vhodné výchovné prostredie, je na život s matkou zvyknutý a zároveň ide o dieťa nízkeho veku. 35. V otázke zastupovania maloletého v bežných veciach a v otázkach spravovania ich majetku súd toto právo priznal matke, nakoľko otec býva pracovne často odcestovaný a súd má za to, že matka dokáže promptnejšie zabezpečovať realizáciu týchto práv v záujme maloletého. 36. Odôvodnené potreby oprávneného (maloletého dieťaťa) zahŕňajú jednak potreby základné: stravovanie, ošatenie, hygiena, školské výdaje, cestovné do školy, pomerná časť nákladov za bývanie, náklady za zdravotnícku starostlivosť a pod., ako aj potreby v širšej miere prispievajúce k rozvoju osobnosti mladého človeka: kultúra, šport, mimoškolské aktivity, záujmy, záľuby, prázdninové pobyty, atď., to všetko primerané veku. U detí útlejšieho veku sú to aj všetky predmety stimulujúce ich fyzický a mentálny rozvoj (hračky, veci pre zábavu, hry a pod.). Schopnosti a možnosti povinného (rodiča) sú dané nielen jeho preukázanými zárobkovými pomermi, ale tiež všetkými ďalšími príjmami, najvyššie dosiahnutým vzdelaním, praxou, odbornosťou, pracovným zaradením, rozsahom a druhom vykonávanej pracovnej aktivity, vekom, zdravotným stavom, počtom vyživovacích povinností. 37. Matka navrhla zaviazať otca povinnosťou prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou 300,eur mesačne. Otec sa k návrhu nevyjadril, súd nemal možnosť detailnejšie preskúmať jeho majetkové pomery, vychádzal len z tvrdení matky. Predpokladaný príjem otca je cca 4000 eur mesačne. Matka ten príjem pozná jednak z doby, kedy spolu žili, ako aj preto, že otcovi pomáhala podávať daňové priznanie, kde jeho ročný príjem otec deklaroval na sumu cca 50.000,- eur pred zdanením. Procesný opatrovník súhlasil s matkou navrhovanou výškou výživného. 38. Pokiaľ ide o majetkové pomery otca, súd nemá za preukázané, že otec je t. č. zamestnaný, vychádza len z tvrdení matky, avšak súd aj vzhľadom na platobnú disciplínu otca (pokiaľ ide o výživné na maloletého t. č. prispieva na jeho výživu sumou 300 eur mesačne), súd má za to, že nepochybne je v možnostiach otca uvedenou sumou prispievať aj do budúcna. Pokiaľ ide o takto určenú výšku výživného, súd má za to, že ide o dostatočnú sumu na pokrývanie pravidelných i mimoriadnych výdavkov maloletého a táto suma spolu s prídavkami na dieťa, ktoré poberá matka v Rakúsku zabezpečia maloletému riadnu výživu. Súd pri určovaní výšky výživného teda vychádzal z tzv. potenciálneho príjmu otca, ktorý by otec mohol dosahovať a zabezpečovať tak potreby seba i svojich maloletých detí (otec má okrem maloletého D. ešte 3 vyživovacie povinnosti). Nemôže sa zbaviť vyživovacej povinnosti tým, že bude v konaní pasívny, svoje príjmy nepreukáže, resp. že odmietne pracovať, resp. sa len bude vyhovárať, že príjem nemá a tým bude ohrozená výživa maloletého. 39. Pokiaľ ide o úpravu styku, súd sa stotožnil s návrhom matky a procesného opatrovníka, pričom prihliadol na právoplatný a vykonateľný zákaz priblíženia sa otca k matke a maloletému. Pokiaľ matka sama osobný styk umožňuje, je to na jej uvážení, motivujú ju k tomu i miestne úrady v Rakúsku. Na základe vyjadrení matky sa otec s maloletým stýka, venuje sa mu, popísala ho ako veľmi dobrého
a pozorného otca. V styku brániť nemieni a navrhla nemať fixne určené termíny, ktoré by ich zväzovali. Súd sa stotožnil s týmto posúdením a styk neupravil. V rámci istoty zabezpečenia kontaktu, budovania vzťahu otca a maloletého avšak súd upravil styk aspoň tzv. dištančnou formou, a to prostredníctvom hovorov cez aplikáciu WhatsApp, čo rodičia už dlhšiu dobu využívajú. Procesný opatrovník sa s touto úpravou taktiež stotožnil. 40. Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh. Ani jeden z manželov si neuplatnil nárok na náhradu trov konania. 41. Podľa § 58 ods. 1 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 42. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 53 až § 55 CMP). 43. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia tak, že žiadnemu z účastníkov konania nepriznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko si náhradu trov konania účastníci neuplatnili. Poučenie: P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nemôže podať odvolanie manželka a procesný opatrovník maloletého dieťaťa, nakoľko sa tohto svojho práva účinne v súlade s ustanovením zákona pred súdom vzdali. Proti tomuto rozsudku môže manžel podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove. V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, ktorej veci sa týka a čo sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), musí byť podpísané a uvedená spisová značka konania. (§ 127 a § 363 CSP) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolanie. (§ 364 CSP) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP) Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko. (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na nariadenie súdneho výkonu rozhodnutia.