Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Poprad 3T/93/2024 8724011283 06. 11. 2025 Mgr. Svetlana Filipová ECLI:SK:OSPP:2025:8724011283.4
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Poprad samosudcom Mgr. Svetlanou Filipovou na hlavnom pojednávaní konanom dňa 06. novembra 2025 v Kežmarku, t a k t o rozhodol: Obžalovaná A. B., narodená XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D. XX/XXX, D. D. E., F. C., uznáva sa
z a v i n n ú , že
dňa 13.11.2023 v čase o 18:23 hod. viedla osobné motorové vozidlo Honda Civic s evidenčným číslom C. po ceste X/XX v smere od mesta G. na mesto D., kde z priebežného jazdného pruhu prešla do ľavého - odbočovacieho jazdného pruhu v smere na cestu 111/3082, pričom v križovatke cesty 1/18 a cesty 111/3082 s osadeným dopravným svetelným signalizačným zaradením, na ktorom svietil signál s prerušovaným svetlom žltej farby sa dostatočne nevenovala vedeniu a prevádzke motorového vozidla a začala odbočovať vľavo v smere z cesty 1/18 na cestu 111/3082, kde nedala prednosť v jazde motorovému vozidlu Škoda Rapid, evidenčné číslo G. XXX H., ktoré viedla vodička C. C. po ceste 1/18 označenej zvislým dopravným značeným „302 -Hlavná cesta“ v smere od mesta Svit na mesto Poprad, pričom došlo k nárazu ľavej prednej časti vozidla Honda Civic, evidenčné číslo C. XXX I. do ľavej prednej časti osobného motorového vozidla Škoda Rapid s evidenčným číslom G. XXX H., pričom C. C., narodenej XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, F. G., spôsobila otras mozgu 1. stupňa, pomliaždenie hlavy s podkožným hematómom v čelovo spánkovej oblasti vľavo, tržnú ranu ľavého viečka, pomliaždenie palca ľavej ruky, zlomeninu muskulámeho výbežku sánky vpravo bez posunu úlomkov s dobou liečenia, práceneschopnosťou a obmedzením na obvyklom spôsobe života od 14.11.2023 do 14.12.2023 a A. C., narodenému XX.XX.XXXX, trvalé bytom J., C. XXX, F. G., spôsobila podvrtnutie krčnej chrbtice ľahkého stupňa, pomliaždenie ľavého kolena s dobou liečenia 2-3 dni, počas ktorých nebol práceneschopný ani obmedzený na obvyklom spôsobe života, kde spoločnosti D. D.. D., F. K. G., L.:XXXXXXXX, so sídlom G., J. XXX/XX, F. G. bola spôsobená škoda na osobnom motorovom vozidle továrenskej značky Škoda Rapid, evidenčné číslo G. XXX H., vo výške 6.000,00 eur, pričom ako vodička porušila ustanovenie § 19 odsek 4 s poukazom na § 137 odsek 2 písmeno j/ zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, teda obžalovaná A. B., narodená XX.XX.XXXX, inému z nedbanlivosti ublížila na zdraví tým, že porušila dôležitú povinnosť uloženú jej podľa zákona, čím
spáchala
prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona v znení účinnom od 06.08.2024 (ďalej len Trestný zákon). Za
to
jej
súd
ukladá:
Podľa § 158 Trestného zákona, § 38 odsek 2 Trestného zákona, § 56 odsek 2 Trestného zákona na peňažný trest vo výmere 1.300,00 (tisíctristo) eur. Podľa § 57 odsek 3 Trestného zákona súd ukladá obžalovanej pre prípad, žeby výkon uloženého trestu mohol byť úmyselne zmarený náhradný trest odňatia slobody v trvaní 2 (dvoch ) mesiacov. Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku súd odkazuje poškodenú stranu 1. E. K. G., M., G. G., C. X, XXX XX G., L.: XX XXX XXX, 2. D. G., G. G., N. X. O. P. XXXX/XX, XXX XX G., L.: XX XXX XXX, 3. H. K. G., M., D. D. Q. X, XXX XX R., L.: XX XXX XXX, s uplatneným nárokom na náhradu škody na civilný proces. odôvodnenie: Dňa 20.11.2024 bola Okresnému súd Poprad doručená obžaloba prokurátora Okresnej prokuratúry Poprad číslo 2Pv 333/24/7706-11 zo dňa 20.11.2024 voči obvinenej A. B. pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona v znení právnej vety a skutkovej vety tak, ako je uvedené vo výroku o vine tohto odsudzujúceho rozsudku. Súd najprv rozhodol trestným rozkazom zo dňa 23.12.2024, v rámci ktorého aplikoval Trestný zákon v znení účinnom do 05.08.2024, pričom uznal vinu obvinenej podľa obžaloby a uložil jej podľa § 158 Trestného zákona s použitím § 36 písmeno j/, písmeno l/ Trestného zákona, § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmete troch mesiacov s podmienečným odkladom podľa § 49 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona, § 50 odsek 1 Trestného zákona na skúšobnú dobu vo výmere dvanásť mesiacov. Podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona súd súčasne uložil obvinenej trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel vo výmere dvanásť mesiacov. Poškodené subjekty súd odkázal podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku s ich nárokmi na civilný proces. Nakoľko obvinená podala včas odpor voči trestnému rozkazu, súd nariadil hlavné pojednávanie, na ktorom obžalovaná urobila vyhlásenie podľa § 257 odsek 1 písmeno b/ Trestného poriadku o tom, že je vinná zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe a skutok úprimne oľutovala. Využila prítomnosť zranenej svedkyne poškodenej C. C. a osobne sa je ospravedlnila. Obžalovaná pri postupe podľa § 257 odsek 5 Trestného poriadku odpovedala kladne na všetky otázky podľa § 333 odsek 3 písmeno c/, písmeno d/, písmeno f/, písmeno g/ a písmeno h/ Trestného poriadku a po odporúčaní prokurátora, poškodenej strany a obhajcu súd uznesením podľa § 257 odsek 7 Trestného poriadku prijal vyhlásenie obžalovanej o vine a podľa § 257 odsek 8 Trestného poriadku rozhodol, že v rozsahu, v akom obžalovaná priznala spáchanie skutku, dokazovanie nevykoná a vykoná len dôkazy súvisiace s výrokmi o treste a o náhrade škody. Súd prijal vyhlásenie obžalovanej o vine na podklade obsahu vyšetrovacieho spisu Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Poprade ČVS: ORP-76/1-DIPP-2024, do ktorého už v prípravnom konaní boli zabezpečené dôkazné prostriedky svedčiace v prospech podanej obžaloby. Obžalovanú zo stíhaného nedbanlivostného skutku usvedčuje zápisnica o obhliadke miesta dopravnej nehody vykonanej dňa 13.11.2023 v čase od 19.20 hod. do 20.05 hod., záznam z dopravnej nehody spísaný dňa 13.11.2023 o 22.55 hod. s náčrtkom miesta dopravnej nehody a príslušná vyhotovená fotodokumentácia, zápisy o dychových skúškach oboch vodičov účastných dopravnej nehody, podaný znalecký posudok číslo 27/2024 zo dňa 07.10.2024 vypracovaný znalcom z odboru cestná doprava, odvetvie technický stav cestných vozidiel, nehody v cestnej doprave, odhad hodnoty cestných vozidiel, L. G. C. (ďalej len ako znalec z odboru cestná doprava), ďalej sú to lekárske správy z prvotných ošetrení poškodenej C. C., obvinenej a A. C., znalecký posudok číslo 112/2024 zo dňa
14.09.2024 vypracovaný znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia a traumatológia, O. S. D. (ďalej len znalec z odvetvia chirurgia a traumatológia) k zraneniam svedkov poškodených C. C. a A. C.. Trestný zákon č. 300/2005 Z. z. novelizovaný zákonom č. 40/2024 Z. z. účinným od 06.08.2024 priniesol zmeny v zásadách ukladania trestov (absencia ustanovení § 38 odsek 3, odsek 4 Trestného zákona v znení účinnom do 05.08.2024, zásada menšej citeľnosti trestnej sankcie v zmysle § 33a odsek 3 Trestného zákona, navýšenie hornej hranice trestnej sadzby pre aplikovanie podmienečného odsúdenia podľa § 50 odsek 1 a § 51 odsek 1 Trestného zákona a úprava mimoriadneho zníženia trestu podľa § 39 odsek 5 Trestného zákona). Súd vyhodnotil neskoršiu právnu úpravu ako priaznivejšiu pre obžalovanú a preto podľa § 2 odsek 1 druhá veta Trestného zákona aplikoval na prejednávaný prípad neskorší Trestný zákon, ktorý nadobudol účinnosť v medziobdobí medzi spáchaním skutku a vynesením rozsudku, teda Trestný zákon v znení účinnom od 06.08.2024. Objektom trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona je záujem spoločnosti na ochrane zdravia človeka. Objektívnu stránku skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona obžalovaná ako vodič osobného motorového vozidla naplnila vlastným aktívnym konaním, tým, že pri odbočovaní vľavo nedala prednosť v jazde protiidúcemu motorovému vozidlu, pričom nedanie prednosti v jazde je porušením pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom, čím porušila dôležitú povinnosť uloženú podľa § 19 odsek 4 s poukazom na § 137 odsek 2 písmeno j/ zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov a v dôsledku toho spôsobila zranenej poškodenej C. C. ublíženie na zdraví v zmysle § 123 odsek 2 Trestného zákona a jej spolujazdcovi A. C. ujmu na zdraví v zmysle § 123 odsek 1 Trestného zákona. Ublíženie na zdraví bolo takým poškodením zdravia zranenej poškodenej (negatívna zmena na zdraví poškodenej), ktoré si na podklade znaleckého posudku vyžiadalo objektívne (nielen na základe subjektívnych pocitov poškodenej) lekárske vyšetrenie, ošetrenie a liečenie (medicínske postupy lege artis), počas ktorých bol nie iba na krátky čas (30 dní, t.j. viac ako 7 dní) sťažený obvyklý spôsob života poškodenej. Medzi konaním obžalovanej a spôsobeným následkom (porušením objektu) bol preukázaný priamy príčinný vzťah. Obžalovaná bola v čase skutku spôsobilým špeciálnym subjektom prečinu podľa § 158 Trestného zákona z pohľadu veku podľa § 22 odsek 1 Trestného zákona i z pohľadu zachovanej príčetnosti (a contrario k definícii nepríčetnosti podľa § 23 Trestného zákona) a bola vodičom, ktorý porušil povinnosť uloženú jej zákonom. Subjektívna stránka bola naplnená zavinením v podobe vedomej nedbanlivosti podľa § 16 písmeno a/ Trestného zákona, pretože obžalovaná vedela, že môže spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený Trestným zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehala, že také porušenie alebo ohrozenie nespôsobí. Súd nedohľadal dôvody na aplikovanie tzv. materiálneho korektívu podľa § 10 odsek 2 Trestného zákona, pretože išlo o trestný čin, nedbanlivostný prečin, ktorého závažnosť vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný a mieru zavinenia nebola len nepatrná. V rámci dokazovania k výrokom o treste a náhrade škody obžalovaná na hlavnom pojednávaní vypovedala, že je slobodná, žije s matkou v rodinnom dome a denne dochádza do práce 56 km. Jej matka si vyžaduje starostlivosť a pomoc, má 77 rokov. Potrebuje s ňou chodiť k lekárom, preto by radšej prijala peňažný trest, než odobratie vodičského preukazu. Potrebuje ho na denné dochádzanie do práce a starostlivosť o mamu. Po nehode jej nebol zadržaný vodičský preukaz. Má nejaké úspory, jej čistý mesačný príjem je 1.100,00 eur a zamestnávateľ poskytuje aj odmeny. Má plnoleté samostatné dieťa. Spôsobená škoda sa riešil cez povinné zmluvné poistenie. Nevyhnutné mesačné výdavky má vo výške 300,00 eur. Podľa výpisu z Centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, obžalovaná má evidovaný dopravný priestupok zo dňa 30.05.2021 vybavený blokovou pokutou vo výške 20,00 eur. Podľa evidenčnej karty vodiča, obžalovaná bola ako vodič pokutovaná za prekročenie rýchlosti dňa 26.01.2015 pokutou 20,00 eur a dňa 26.04.2015 pokutou 40,00 eur. Podľa odpisu z Registra trestov vedeného Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky, obžalovaná nemá záznam, nebola doposiaľ súdne trestaná. Podľa správy o povesti z miesta trvalého bydliska, obžalovaná je prihlásená na trvalý pobyt v D. D. E., kde je spoluvlastníčkou rodinného domu.
Je slobodná, jej ďalšie rodinné a majetkové pomery mestu neboli známe, rovnako tak neevidovali na menovanú sťažnosti. Prokurátor v záverečnej reči navrhoval obžalovanú uznať vinnou v zmysle obžaloby a uložiť jej po zohľadnení toho, že viedla riadny život, ku skutku sa priznala a oľutovala ho a išlo o závažné porušenie pravidiel cestnej premávky trest odňatia slobody v dolnej polovici trestnej sadzby, alternatívne peňažný trest a zároveň trest zákazu činnosti v dolnej polovici trestnej sadzby. Poškodených navrhoval odkázať s ich nárokmi na civilný proces. Obhajca v záverečnej reči konštatoval, že nešlo o prípad bezohľadnej rýchlosti, alkoholu za volantom, nerešpektovania značky stop, ale o prehliadnutia protiidúceho vozidla pri odbočovaní za zníženej viditeľnosti vo večerných hodinách, pri zlej viditeľnosti, v mesiaci november, čo vyplýva aj z fotodokumentácie zo spisu. V týchto sychravých podmienkach je zložité šoférovať. Všetky spôsobené zranenia boli zraneniami ľahkými. Išlo o prvú dopravnú nehodu spôsobenú obžalovanou, šoféruje od svojej plnoletosti a v posledných desiatich rokoch nemala žiadne dopravné priestupky. Polícia obžalovanej po nehode bezprostredne a ani neskôr v správnom konaní nezadržala vodičský preukaz. Obžalovaná denne jazdí svojím vozidlom do práce alebo súkromne. Možnosť viesť motorové vozidlo podmieňuje finančný príjem obžalovanej a jej rodiny, skoro denne dochádza do práce zo Spišskej Starej Vsi do Popradu. Vzhľadom na zložitosť spojov, nepravidelnosť pracovnej doby, by bolo zrejme odňatie vodičského preukazu spojené aj so stratou zamestnania a príjmu. Obžalovaná nezľahčovala mieru svojho zavinenia a spolupracovala. Obhajca nevidel dôvod i s ohľadom na odstup času, aby na údajnú prevýchovu bolo potrebné pôsobiť na obžalovanú aj trestom zákazu činnosti. Okrem iného poukázal aj na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove spisovej značky 8To/20/2018, podľa ktorého aj pri spôsobení ťažkej ujmy na zdraví nemusí prísť k ukladaniu trestu zákazu činnosti. Záujem všeobecnej prevencie nemôže prevyšovať nad záujmom individualizácie trestu a skutočnými a nevyhnutnými potrebami individuálnej prevýchovy. Je to v súlade s filozofiou novelizovaného Trestného zákona, ktorý uprednostňuje alternatívne tresty, preto navrhoval obžalovanej pri uznaní viny uložiť jej peňažný trest bez trestu zákazu činnosti. Obžalovaná sa v rámci záverečnej reči pripojila k prednesu svojho obhajcu a v rámci práva posledného slova skutok opätovne oľutovala. Súd v súlade s § 2 odsek 12 Trestného poriadku hodnotil dôkazy získané zákonným spôsobom, ako aj dôkazy prípustné podľa § 119 ods. 5, podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Trest má podľa § 34 odsek 1 Trestného zákona zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti (prvok individuálnej prevencie) a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov (prvok generálnej prevencie), trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu bol súd viazaný zákonnou trestnou sadzbou trestu odňatia slobody podľa § 158 Trestného zákona vo výmere až na jeden rok. Súd obžalovanej priznal dve poľahčujúce okolnosti, podľa § 36 písmeno j/ Trestného zákona za to, že pred skutkom viedla riadny život a podľa § 36 písmeno l/ Trestného zákona za to, že sa ku skutku priznala a tento aj úprimne oľutovala. Súd u obžalovanej nezistil ani jednu z priťažujúcich okolností podľa § 37 Trestného zákona a pri aplikovaní ustanovenia § 38 odsek 2 Trestného zákona vychádzal z prevahy poľahčujúcich okolností nad priťažujúcimi okolnosťami v pomere 2 : 0. Dolná hranica a horná hranica zákonnej trestnej sadzby podľa § 158 Trestného zákona, za situácie súdom prijatého vyhlásenia obžalovanej o vine a priznania dvoch poľahčujúcich okolností, pri absencii okolností podľa § 49 odsek 2 Trestného zákona, umožňuje rozhodovanie o uložení trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu podľa § 49 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona a § 50 odsek 1 Trestného zákona, pričom súd už pri pôvodnom rozhodnutí trestným rozkazom dospel z materiálnej stránky pri osobe obžalovanej k záveru, že v zmysle § 49 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona výkon trestu odňatia slobody na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa nie je nevyhnutný.
Hlavné pojednávanie sa konalo v dôsledku odporu proti trestnému rozkazu podanému v prospech obžalovanej a súd uvedenú skutočnosť zohľadňoval pri rozhodovaní o treste tak, že by nepripustil rozhodnutie o treste nepriaznivejšie pre obžalovanú, aj keď v zmysle § 355 odsek 3 Trestného poriadku pri prejednávaní veci na hlavnom pojednávaní nie je samosudca viazaný právnou kvalifikáciou ani druhom a výmerou trestu obsiahnutými v trestnom rozkaze. Rozhodovanie o treste na hlavnom pojednávaní pre súd spočívalo v podstate v posúdení možnosti uloženia podmienečného trestu odňatia slobody alebo alternatívne peňažného trestu podľa § 56 a § 57 Trestného zákona a v otázke potreby a dôvodnosti súčasného uloženia trestu zákazu činnosti podľa § 61 Trestného zákona. Súd otázku zákonného, primeraného a spravodlivého trestu spôsobilého naplniť účel trestnej sankcie riešil skrz zadokumentovaný a znalcom posúdený priebeh skutkového deja dopravnej nehody, teda spôsob spáchania trestného činu obžalovanou, osobu obžalovanej prostredníctvom zabezpečených charakteristík, jej rodinné a pracovné pomery, spôsobený následok a dopad jednotlivých druhov trestov na osobu obžalovanej a jej rodinu. S účinnosťou od 06.08.2024 v zmysle § 33a odsek 1, odsek 2 Trestného zákona súd nemôže páchateľovi ukladať neprimerané sankcie a výkonom sankcie nesmie byť znížená ľudská dôstojnosť. Sankcie sa ukladajú s prihliadnutím na povahu a závažnosť trestného činu a na osobu páchateľa a jeho pomery. Podľa § 33a odsek 3 Trestného zákona súd je povinný brať v úvahu citeľnosť trestnej sankcie, pretože tam, kde postačí uloženie sankcie postihujúcej páchateľa menej citeľne, nesmie byť páchateľovi uložená sankcia, ktorá ho postihuje citeľnejšie. Páchateľovi najmä nesmie byť uložená sankcia spojená s ujmou na osobnej slobode páchateľa, ak možno účel sankcie dosiahnuť uložením sankcie nespojenej s ujmou na osobnej slobode páchateľa. Podľa § 33a odsek 4 Trestného zákona, pri ukladaní sankcií sa prihliada aj k právom chráneným záujmom poškodeného. Súd je ďalej povinný pri rozhodovaní o treste zohľadňovať požiadavku personalizácie trestu podľa § 34 odsek 3 Trestného zákona, aby sa výkon trestu čo najmenej dotýkal rodiny obžalovaného. Súd má rovnako tak povinnosť podľa § 34 odsek 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadať aj na možnosti nápravy páchateľa, na jeho správanie po spáchaní trestného činu, najmä čo sa týka jeho úsilia o odstránenie škodlivého následku trestnej činnosti a dosiahnutia urovnania s poškodeným. Znalec z odboru cestnej dopravy za technickú príčinu dopravnej nehody označil nesprávnu techniku jazdy obžalovanej ako vodiča, pretože vykonala manéver odbočovania vľavo a pritom vošla s vozidlom do protismerného jazdného pruhu v čase, keď sa v ňom nachádzalo vozidlo, ktoré viedla poškodená C. C., čím ohrozila poškodenú ako vodiča a jej spolujazdca. Poškodená napriek správnej technike jazdy nedokázala zabrániť zrážke s vozidlom obžalovanej. Obžalovaná ako vodič vozidla Honda nedala prednosť poškodenej ako vodičovi vozidla Škoda. Tesne pred zrážkou sa vozidlo Hodna pohybovalo rýchlosťou cca 16 km/hod. a vozidlo Škoda rýchlosťou cca 60 km/hod., pričom na danom úseku cesty, ktorým prechádzalo vozidlo Škoda, bola maximálne povolená rýchlosť 70 km/hod.. Poškodená ako vodič vozidla Škoda mala možnosť jednoznačne rozpoznať, že obžalovaná ako vodič vozidla Honda vchádza do jej jazdného pruhu, keď predná časť vozidla Honda výraznejšie presiahla cez stredovú čiaru, čo bolo v čase 0,9 s pred zrážkou. Na to, aby poškodená dokázala zastaviť pred miestom zrážky, musela by sa pri uvažovanom čase reakcie 1,0 s pohybovať v čase začatia reakcie s vozidlom rýchlosťou do 45 km/hod.. Znalec z odboru cestnej dopravy jasne konštatoval, že obžalovaná ako vodič vozidla Honda mohla zrážke zabrániť správnou technikou jazdy. Ak by sa plne venovala vedeniu vozidla a nevošla počas manévru odbočovania do jazdného pruhu, v ktorom sa pohybovalo vozidlo Škoda, s vozidlom by sa bezpečne minula. Podľa zápisnice o obhliadke miesta dopravnej nehody, miesto dopravnej nehody bolo na mieste križovatky ciest pri zjazde z diaľnice, svetelné signalizačné zariadenie bolo v režime blikajúcej žltej farby, t.j. mimo riadnej prevádzky, vonkajšia teplota bola 5°C, k nehode došlo vo večerných hodinách bez verejného osvetlenia pri viditeľnosti nezníženej vplyvom poveternostných podmienok. Vykonané dychové skúšky na prítomnosť alkoholu boli u obžalovanej i poškodenej ako vodičov s negatívnym výsledkom.
Znalec z odvetvia chirurgia a traumatológia určil primeranú dobu liečenia u zranenej poškodenej C. C. v trvaní 30 dní podľa doby liečenia najvážnejšieho poranenia z komplexu poranení – zlomeniny muskulárneho výbežku sánky vpravo bez posunutia úlomkov, ktorú znalec zároveň označil za stabilnú nekomplikovanú zlomeninu, ktorá si nevyžadovala operačnú liečbu. Poškodená v dôsledku zranení utrpených pri dopravnej nehode nebola závažným spôsobom obmedzovaná v obvyklom spôsobe života, nebola bezprostredne odkázaná na pomoc iných pri bežných činnostiach ako je stravovanie, hygiena a podobne. V dôsledku otrasu mozgu I. stupňa (ľahkého stupňa) bola za účelom pozorovania hospitalizovaná štyri dni na traumatologickom oddelení, kde musela dodržiavať liečebný režim, užívať analgetiká a podrobiť sa zobrazovacím a konziliárnym vyšetreniam. Pre pretrvávajúce bolesti pravej sánky sa musela podrobiť vyšetreniu v ambulancii maxilofaciálnej chirurgie v Košiciach, kde jej bola diagnostikovaná zlomenina výbežku sánky. Hneď po prvom vyšetrení mala odporúčané nenosiť náhryzovú dlahu, mala odporúčanú polotuhú stravu a mala odporúčané normálne otvárať ústa bez obmedzenia napriek bolesti. Bolestné v počte 85 bodov (30 bodov za otras mozgu I. stupňa, 5 bodov za tržnú ranu vrátane revízie a sutúry a 50 bodov za zlomeninu sánky bez posunu úlomkov, pomliaždenie palca ľahkého stupňa nepodliehalo bodovaniu) pri hodnote bodu 26,08 eur znalec vyčíslil na sumu 2.216,80 eur. Spolujazdec poškodenej z vozidla Škoda, A. C., utrpel ľahké zranenia, a to podvrtnutie krčenej chrbtice ľahkého stupňa a pomliaždenie ľavého kolena ľahkého stupňa, pri ktorých nebola potrebná práceneschopnosť a doba liečenia bola dva až tri dni. Nebol obmedzovaný v obvyklom spôsobe života. Zranenia A. C. nepodliehali bodovaniu pre účely určenia bolestného. Súd prihliadal na to, že k dopravnej nehode zapríčinenej obžalovanou došlo na križovatke ciest pri zjazde z diaľnice v jesennom období dňa 13.11.2023 v čase o 18.23 hod., t.j. za tmy bez verejného osvetlenia, keď svetelné signalizačné zariadenie bolo mimo riadnej prevádzky. Obžalovaná viedla svoje vozidlo v čase odbočovacieho manévru nízkou, nie neprimeranou rýchlosťou okolo 16 km/hod. a pochybila v tom, že včas nezaregistrovala pohyb vozidla poškodenej C. C., ktorému bola povinná dať prednosť. Skutok obžalovaná nespáchala pod vplyvom alkoholu, či návykových látok. V dôsledku zrážky vozidiel zranená poškodená C. C. utrpela zranenia, ktoré si nevyžiadali operačnú liečbu a nebola odkázaná na pomoc iných pri seba obslužných činnostiach, najväčšie obmedzenie pre ňu predstavovala 4-dňová hospitalizácia za účelom pozorovania pre utrpený ľahký otras mozgu a následná zhruba mesačná domáca liečba zlomeniny sánky spojenej s bolesťami, ale bez odporúčania obmedzení v pohybe sánky (odporúčané normálne otváranie úst a bez používania náhryzovej dlahy). Utrpenú zlomeninu sánky znalec označil za stabilnú a nekomplikovanú, zistená bola až v špecializovanej ambulancii napriek predošlým dvom CT vyšetreniam. Spolujazdec zranenej poškodenej utrpel len ľahké zranenia, ktoré nepodliehajú bodovému ohodnocovaniu pre účely bolestného. Ďalej súd prihliadal na to, že obžalovaná sa na hlavnom pojednávaní osobne ospravedlnila zranenej poškodenej a z vykonaného dokazovania vyplynulo, že vodičské oprávnenie jej bezprostredne po nehode nebolo zadržané ani samotnou políciou. K tomu má súd za preukázané aj to, že bez vodičského oprávnenia by sa obžalovanej neúmerne skomplikoval život, keďže v súčasnosti dochádza do práce do mesta Poprad vzdialeného viac ako 56 km a zdieľa domácnosť ako samo živiteľka so svojou matkou vo vyššom veku. Nemožnosť dochádzať do zamestnania ako vodič osobného motorového vozidla by mohlo reálne ohroziť šance obžalovanej udržať si svoje súčasné zamestnanie. Samosudca na podklade verejne dostupných a všeobecne známych informácii konštatuje, že obžalovaná žije v malom meste D. D. E. (menej ako 2 200 obyvateľov), ktoré je od mesta Stará Ľubovňa (okolo 15 000 obyvateľov) vzdialené 34,5 km, od mesta Kežmarok (okolo 15 000 obyvateľov) vzdialené 36,6 km, a od mesta Poprad (okolo 48 000 obyvateľov) vzdialené až 56,9 km. Najväčším okresným mesto najbližšie k miestu bydliska obžalovanej je práve mesto Poprad, kde sú logicky najpriaznivejšie podmienky pre získanie zamestnania spomedzi vyššie menovaných miest. Dopravná situácia v okrese Kežmarok je dlhodobo nevyhovujúca vzhľadom na absenciu adekvátnej modernej cestnej siete (absentujú rýchlostné cesty, diaľnica, obchvaty miest, miestami aj potrebné kruhové objazdy, svetelná signalizácia, či odbočovacie pruhy a podobne). Mnohé úseky sú, najmä ale nielen v zimnom období, v tomto podtatranskom regióne ťažšie schodné, resp. nejde o možnosť plynulej jazdy pri maximálne povolenej rýchlosti na jednotlivých úsekoch, cesty bývajú aj úzke a kľukaté s rôznymi prevýšeniami. Bežnou realitou v čase dopravnej špičky sú dopravné zápchy. Za kritický úsek možno označiť i cestu cez obce Huncovce a Veľká Lomnica medzi mestami Kežmarok a Poprad. Od 24. mája 2025 platia v Poprade výrazné dopravné obmedzenia z dôvodu rekonštrukčných prác na železničnom
moste pri Zimnom štadióne, pričom obmedzenia sa týkajú aj regionálnej autobusovej dopravy a mestskej hromadnej dopravy a majú platiť až do odvolania. Ide pritom o cestnú uzáveru na hlavnom ťahu v meste Poprad na jedinom mieste priameho vjazdu do mesta od mesta Kežmarok, t.j. aj od Spišskej Starej Vsi. Uvedené má teda priamy dopad aj na plynulosť a dostupnosť verejnej hromadnej dopravy. Vlaková doprava, čo sa týka frekvencie spojov, technického stavu vlakových súprav a prepojenia jednotlivých miest a obcí v okresoch Kežmarok a Poprad taktiež zjavne nepostačuje potrebám modernej doby a nevyhnutnej flexibilnej mobilite občanov, od ktorej závisí ich schopnosť včasne dochádzať do práce a zabezpečovať si popri tom svoje rodinné a životné potreby. Vlaková doprava k tomu nie je priamo v meste D. D. E. ani dostupná, ide o mesto bez železničného dopravného prepojenia. Napriek preťaženosti regionálnej cestnej siete najmä v okrese Kežmarok je nutné konštatovať, že práve osobná motorová preprava ostáva pre mnohých ako najúčelnejší a jediný reálne dostupný a z časového hľadiska únosný prostriedok každodennej medzimestskej dopravy. Obžalovanú zo D. D. E. dochádzajúcu za prácou do G. v tomto smere nevynímajúc. Súd je povinný uložiť trest tak, aby sa dosiahol účel trestnej sankcie. Samosudca zastáva názor, že účel trestu v podobe individuálnej a generálnej prevencie, vyjadrenia morálneho odsúdenia páchateľa spoločnosťou a prevýchovy osoby obžalovanej môže naplniť v danom prípade aj alternatívny peňažný trest vo výške prevyšujúcej mesačný čistý príjem obžalovanej a to bez súčasného uloženia trestu zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel. Uloženie trestu zákazu činnosti nie je obligatórnou povinnosťou, ktorú by pre súdu pri rozhodovaní o treste pri uznaní viny z prečinu podľa § 158 Trestného zákona ukladal Trestný zákon. Samosudca akcentuje, že poškodená neutrpela pri nehode vážnejšie poškodenie dôležitého orgánu a nebola v ohrození života, nedošlo k spôsobeniu ťažkej ujmy na zdraví. Nedbanlivostný prečin obžalovanej možno s poukazom na odpis z registra trestov a výpis z evidencie priestupkov vrátane jej evidenčnej karty vodiča hodnotiť ako skôr ojedinelé zlyhanie. Skutok sa stal v novembri 2023, naposledy evidovaného priestupku sa dopustila dva a pol roka pred stíhaným skutkom a prvé dve deliktuálne postihnutia spadajú do obdobia január a apríl 2015, t.j. osem rokov pred stíhaným skutkom a zhruba šesť rokov pred v poradí tretím deliktom. Všetky tri dopravné priestupky vzhľadom na ich nie vysokú závažnosť boli vybavené miernymi pokutami od 20,00 eur do 40,00 eur. Obžalovaná mieru svojho zavinenia nebagatelizovala, spolupracovala pre účely trestného konania a ku skutku sa od začiatku priznávala. Preto nie je nevyhnutné s odstupom času dvoch rokov od dopravnej nehody osobitne na osobu obžalovanej, s prihliadnutím na všetky vyššie uvádzané skutočnosti, pôsobiť aj trestom zákazu činnosti. Súd v dôsledku prijatého vyhlásenia obžalovanej o vine, ktoré korešpondovalo s dôkaznými prostriedkami zabezpečenými do vyšetrovacieho spisu, mal za preukázané naplnenie všetkých zákonných znakov nedbanlivostného prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona, a to objektu, objektívnej stránky, subjektu a subjektívnej stránky. Preto súd vo výroku tohto odsudzujúceho rozsudku uznal obžalovanú vinnou z tohto prečinu a vo výroku o treste uložil podľa § 158 Trestného zákona, § 38 odsek 2 Trestného zákona a § 56 odsek 2 Trestného zákona doposiaľ súdne netrestanej obžalovanej alternatívny peňažný trest vo výške tisíc tristo eur a pre prípad, žeby výkon uloženého trestu mohol byť úmyselne zmarený, súd obligatórne podľa § 57 odsek 3 Trestného zákona obžalovanej uložil aj náhradný trest odňatia slobody vo výmere dvoch mesiacov. Nárok na náhradu škody si v súlade s § 46 odsek 3 Trestného poriadku riadne, čo do dôvodu a výšky, a včas, t.j. do skončenia prípravného konania, uplatnili len tri z celovo šiestich poškodených subjektov. D. G. si uplatnila nárok na náhradu škody vo výške 548,40 eur z titulu vyplatených nemocenských dávok pre zranenú poškodenú C. C., ktorá bola práceneschopná od 14.11.2023 do 14.12.2023. Keďže sa jednalo o pracovný úraz, ku dňu 04.09.2024 D. G. uviedla, že poškodenej budú vyplatené aj úrazové dávky po skončení vyšetrovania. E. K. G., M. si uplatnila nárok na náhradu škody vo výške 39,67 eur z titulu vynaložených nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť pre A. C. (lekárska služba prvej pomoci v sume 6,36 eur, spoločné vyšetrovacie a liečebné zložky v sume 20,71 eur a lekáreň v sume 12,60 eur).
H. K. G., M. si uplatnila nárok na náhradu škody vo výške 826,69 eur z titulu vynaložených nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť pre C. C.. Z predloženého vyúčtovania vyplýva ako najnákladnejší úkon jej hospitalizácia v súvislosti s otrasom mozgu v sume 794,06 eur. Nakoľko zo záznamu dopravnej nehody vyplýva, že vozidlo Honda, ktoré ako vodič viedla v čase dopravnej nehody obžalovaná, malo uzatvorené povinné zmluvné poistenie v poisťovni KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. a aj z výpovede obžalovanej vyplynulo, že vec bola riešená súčasne ako poistná udalosť, súd poškodené subjekty D. G., E. K. G., M. M. H. K. G., M. odkázal samostatným výrokom podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku s ich nárokmi na civilný proces, pretože na rozhodnutie o povinnosti na náhradu škody by bolo treba vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré presahuje potreby trestného stíhania a predĺžilo by ho. Svedok poškodený A. C. ako zranený spolujazdec poškodenej C. C. a rovnako tak poškodená spoločnosť D., D., vlastník motorového vozidla, ktoré viedla poškodená C. C., sa už v prípravnom konaní výslovne vyjadrili, že si nárok na náhradu škody v trestnom konaní neuplatňujú. Zranená poškodená C. C. síce na hlavnom pojednávaní pri postupe podľa § 256 odsek 2 Trestného poriadku predniesla, že si uplatňuje ako nárok na náhradu škody bolestné podľa znaleckého posudku, ale tento nárok si riadne a včas do skončenia prípravného konania neuplatnila. Preto súd vo vzťahu k poškodeným subjektom A. C., C. C. a D., D. samostatným výrokom podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku ani podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku v tomto odsudzujúcom rozsudku nerozhodoval. inému z nedbanlivosti ublížila na zdraví tým, že porušila dôležitú povinnosť uloženú jej podľa zákona, Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu. Odvolanie má odkladný účinok.