Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Poprad 27Pc/5/2024 8724201111 16. 07. 2025 JUDr. Monika Heldáková ECLI:SK:OSPP:2025:8724201111.7
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Poprad v konaní pred sudkyňou JUDr. Monikou Heldákovou v právnej veci maloletého: A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom ako matka, zastúpeného procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok, dieťa rodičov- matky: C. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom D. E., XXX XX E. a otca: neuvedený, za účasti muža, ktorého otcovstvo má byť určené: F. G., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom H. XX, XXX XX H., o návrhu matky na určenie otcovstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto rozhodol: I. U r č u j e , že odporca F. G., nar. XX. XX. XXXX j e otcom maloletého A. B., nar. XX. XX. XXXX, z matky C. B., nar. XX. XX. XXXX a bude zapísaný v rodnom liste maloletého dieťaťa v knihe narodení matričného úradu Kežmarok vo zväzku 96, ročník 2023, na strane 104, pod poradovým číslom 420 ako otec maloletého dieťaťa. II. Maloletý A. B., nar. XX. XX. XXXX, s a z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky ktorá bude dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. III. Otec dieťaťa F. G., nar. XX. XX. XXXX, j e p o v i n n ý prispievať na výživu mal. A. sumou 80,eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky, počnúc dňom 28. 07. 2023. IV. Dlžné výživné od 28. 07. 2023 do 31. 07. 2025, v sume 1 920,- eur je otec dieťaťa F. G., nar. XX. XX. XXXX p o v i n n ý uhradiť k rukám matky v dvoch splátkach a to prvú splátku vo výške 960,- eur v lehote do 12 mesiacov odo dňa doručenia rozhodnutia osobe povinnej z vyživovacej povinnosti a druhú splátku vo výške 960,- eur v lehote do 24 mesiacov odo dňa doručenia rozhodnutia osobe povinnej z vyživovacej povinnosti, s tým, že neuhradením prvej splátky sa stáva splatná celá dlžná suma. V. Styk otca s maloletým sa n e u p r a v u j e. VI. F. G., nar. XX. XX. XXXX, j e p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok z návrhu na začatie konania o určenie otcovstva vo výške 100,- eur Slovenskej republike do 3 dní od doručenia tohto rozsudku. VII. O nároku štátu na náhradu trov konania a o výške náhrady trov konania štátu z titulu výdavkov spojených s vypracovaním znaleckého posudku č. 10/2025 znalcom RNDr. Angelikou Vasiľovou bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. VIII. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným súdu 14.03.2024 sa navrhovateľka- matka domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil, že F. G., nar. XX. XX. XXXX (ďalej len „odporca“) je otcom maloletého a ktorým by ho ako otca zaviazal povinnosťou prispievať na výživu maloletého sumou 100,- eur mesačne, počnúc dňom narodenia maloletého. Podaný návrh matka odôvodnila tým, že v rozhodnom období pre počatie maloletého sa intímne stýkala s odporcom. Ten od matky odišiel už počas tehotenstva. Narodenie maloletého vzal odporca na vedomie, o maloletého, ani matku, sa nijakým spôsobom nezaujíma, na maloletého finančne neprispieva. Matka sa tiež domáhala zverenia maloletého do jej osobnej starostlivosti. 2. K návrhu matky sa odporca nevyjadril. 3. Vo veci určenia otcovstva k maloletému, úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému a výživy maloletého (ďalej len „určenie otcovstva s príslušenstvom“) súd rozhodol na pojednávaní dňa 16.07.2025 za prítomnosti matky, odporcu a Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „ÚPSVaR“, „procesný opatrovník“). 4. Na pojednávaní sa súd oboznámil s prednesom zúčastnených osôb a vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, najmä návrhom s prílohami, správou ÚPSVaR (z 14.06.2024, z 05.06.2025, z 16.06.2025), znaleckým posudkom č. 10/2025 (ďalej len „znalecký posudok“), lustráciou odporcu v Sociálnej poisťovni, rodným listom E. G., nar.XX.XX.XXXX. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil tento skutočný stav veci. 5. Vychádzajúc z rodného listu maloletý A. B. (ďalej len „maloletý“) sa narodil v Kežmarku dňa XX.XX.XXXX matke C. B., nar. XX.XX.XXXX (ďalej len „matka“). Otec v rodnom liste nie je uvedený. 6. Uznesením sp. zn.: 27Pc/5/2024- 22 súd ustanovil maloletému za procesného opatrovníka ÚPSVaR. 7. Zo správy procesného opatrovníka z 14.06.2024 o šetrení pomerov maloletého vyplýva, že matka žije s maloletým v domácnosti svojich rodičov v murovanom dome, ktorý pozostáva z dvoch izieb a kúpeľne. V domácnosti je zapojená elektrina, vodu rodina užíva z miestneho zdroja, kúrenie je na tuhé palivo. Jedna miestnosť je zariadená ako kuchyňa, druhá ako spálňa. Matka je toho času na rodičovskej dovolenke, jej príjmom je rodičovský príspevok v sume 345,20 eur mesačne a prídavok na maloletého v sume 60,-eur mesačne. Maloletý je v celodennej starostlivosti matky, ktorá mu zabezpečuje riadnu starostlivosť. V čase šetrenia bol maloletý pekne a čisto oblečený. Odporca sa o maloletého nezaujíma, na jeho výživu neprispieva. 8. Na pojednávaní dňa 14.10.2024, na ktoré sa odporca nedostavil, procesný opatrovník navrhol nariadiť vo veci znalecké dokazovanie- analýzou DNA účastníkov konania, a to za účelom preukázania tvrdenia matky. 9. Súd vyhovel návrhu procesného opatrovníka a uznesením sp. zn.: 27Pc/5/2024- 35 z 29.10.2024 nariadil vo veci znalecké dokazovanie znalkyňou RNDr. Angelikou Vasiľovou (ďalej len „znalkyňa“) z odboru Genetika, odvetvia Analýza DNA, zapísanou v zozname znalcov pod evidenčným číslom 914585 (výrok I.), rozhodol, že úlohou znalkyne je analyzovať DNA matky, odporcu a maloletého a zistiť, či odporca je biologickým otcom maloletého, a tiež aká je pravdepodobnosť jeho otcovstva k maloletému (výrok II.), uložil znalkyni, aby v lehote 90 dní od doručenia spisového materiálu vypracovala písomný znalecký posudok v 4 vyhotoveniach (výrok III.) a uložil účastníkom konania, aby sa na základe požiadania ustanovili k znalkyni, podrobili sa lekárskemu vyšetreniu, prípadne krvnej skúške, alebo aby niečo znášali, či vykonali, ak je to na podanie znaleckého posudku potrebné (výrok IV.). 10. Dňa 28.05.2025 doručila znalkyňa súdu vypracovaný znalecký posudok zo záveru ktorého vyplýva, že otcovstvo odporcu voči maloletému je prakticky dokázané. Pravdepodobnosť otcovstva je určená na 99,999 %. 11. Zo správy ÚPSVaR- Agenda sprostredkovania práce z 05.06.2025 vyplýva, že odporca nie je na ÚPSVaR evidovaný ako uchádzač o zamestnanie. Naposledy bol ako uchádzač o zamestnanie vedený v evidencii od 01.05.2021 do 24.05.2022.
12. V správe z 16.06.2025 procesný opatrovník nad rámec skutočností opísaných v bode 8 tohto odôvodnenia uvádza, že matka absolvuje s maloletým raz ročne odborné kontroly na nefrológii. Ani po vykonaní znaleckého dokazovania a praktickom dokázaní otcovstva odporca neprejavuje o maloletého záujem a na jeho výživu neprispieva. 13. Vychádzajúc z lustrácie odporcu v Sociálnej poisťovni odporca bol zamestnaný v čase od 31.01.2023 do 10.02.2023 u p. Václava Gabča. Predtým bol odporca zamestnaný v spoločnosti ManpowerGroup Slovensko s.r.o., a to v čase od 15.02.2021 do 29.03.2021. 14. Podľa § 105 písm. b) zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CMP“) konaniami vo veciach určenia rodičovstva sú konanie o určenie otcovstva. 15. Podľa § 107 CMP konanie sa začína len na návrh. 16. Podľa § 108 ods,. 2 CMP účastníkom konania o určenie otcovstva je navrhovateľ podľa predpisov rodinného práva, dieťa, matka a muž, ktorého otcovstvo má byť určené. 17. Podľa § 110 CMP s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a o výžive maloletého. 18. Podľa § 84 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“) otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva ustanovených v tomto zákone, súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu. 19. Podľa § 94 zákona o rodine, ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd. 20. Určenie otcovstva rozhodnutím súdu prichádza do úvahy v prípade, ak otcovstvo nebolo určené domnienkou svedčiacou manželovi matky, ani súhlasným vyhlásením rodičov. Aktívne legitimovaným na podanie návrhu na určenie otcovstva je zo zákona o rodine navrhovateľ podľa predpisov rodinného práva, dieťa, matka a muž, ktorého otcovstvo má byť určené. Návrh na určenie otcovstva možno podať kedykoľvek, bez časového obmedzenia. V prípade, ak súd určuje otcovstvo k maloletému dieťaťu, s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a o výžive maloletého. Za účelom zistenia skutočného stavu veci je toho času najspoľahlivejšou metódou analýza DNA, ktorá dokáže s určitosťou na 99 % potvrdiť, alebo vylúčiť otcovstvo konkrétneho muža. 21. Z vykonaného dokazovania analýzou DNA má súd za preukázané, že odporca je biologickým otcom maloletého. Zo záveru znaleckého posudku vyplýva, že pravdepodobnosť otcovstva odporcu k maloletému je určená na 99,999 %. Všetci účastníci konania so závermi znaleckého dokazovania súhlasili. 22. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd návrhu matky na určenie otcovstva vyhovel a určil, že odporca je otcom maloletého a bude zapísaný v rodnom liste maloletého v Knihe narodení matričného úradu Kežmarok ako otec maloletého (výrok I.). 23. Podľa § 36 ods. 1 zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane. 24. Podľa § 24 ods. 1 zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa
zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. 25. Podľa § 24 ods. 5 zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. 26. Podľa § 25 ods. 2 zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. 27. S konaním o určenie otcovstva je spojené aj konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností. Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že z mimomanželského vzťahu matky a odporcu sa narodilo 1 maloleté dieťa. Maloletý je v čase rozhodovania súdu batoľaťom (dieťaťom od jedného do troch roku veku). Je zdravý, prekonáva bežné detské ochorenia, je sledovaný v nefrologickej ambulancii. Od narodenia sa o neho stará výlučne matka, za pomoci svojich príbuzných. Odporca sa o maloletého od jeho narodenia nezaujíma, neposkytuje mu potrebnú starostlivosť. 28. Odporca, ako aj procesný opatrovník súhlasili so zverením maloletého do osobnej starostlivosti matky. Súd sa s návrhom matky stotožnil, nakoľko u matky má maloletý vytvorené vhodné výchovné prostredie, matka mu poskytuje riadnu starostlivosť od jeho narodenia. Maloletý je na život s matkou zvyknutý, zároveň ide o dieťa nízkeho veku. 29. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok (výrok II.). V otázke zastupovania a správy majetku maloletého súd toto právo priznal matke, nakoľko odporca neprejavuje o maloletého záujem od jeho narodenia. 30. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 31. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 32. Podľa § 76 ods. 1 zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. 33. Podľa § 77 ods. 1 zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. 34. V prípade maloletého dieťaťa je s konaním o určenie otcovstva spojené aj konanie o výžive maloletého. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť a vzniká momentom narodenia dieťaťa. Odôvodnené potreby oprávneného (maloletého dieťaťa) zahŕňajú jednak potreby základné: stravovanie, ošatenie, hygiena, školské výdaje, cestovné do školy, pomerná časť nákladov
za bývanie, náklady za zdravotnícku starostlivosť a pod., ako aj potreby v širšej miere prispievajúce k rozvoju osobnosti mladého človeka: kultúra, šport, mimoškolské aktivity, záujmy, záľuby, prázdninové pobyty, atď., to všetko primerané veku. U detí útlejšieho veku sú to aj všetky predmety stimulujúce ich fyzický a mentálny rozvoj (hračky, veci pre zábavu, hry a pod.). Schopnosti a možnosti povinného (rodiča) sú dané nielen jeho preukázanými zárobkovými pomermi, ale tiež všetkými ďalšími príjmami, najvyššie dosiahnutým vzdelaním, praxou, odbornosťou, pracovným zaradením, rozsahom a druhom vykonávanej pracovnej aktivity, vekom, zdravotným stavom, počtom vyživovacích povinností. 35. Matka navrhla zaviazať odporcu povinnosťou prispievať na výživu maloletého sumou 100,- eur mesačne. Mesačné náklady na maloletého pozostávajúce z výdavkov na sunar, plienky, drogériu, oblečeniu, stravu a energie vyčíslila matka na sumu 289,-eur. Otec s návrhom nesúhlasil. Navrhol platenie minimálneho výživného, nakoľko je nezamestnaný. Strednú školu v odbore murár nedokončil. Odporca žije u matky spolu s družkou a synom E. G., nar. XX.XX.XXXX. Z rodného listu má súd za preukázané, že matkou E. G., nar. XX.XX.XXXX je I. D., nar. XX.XX.XXXX (družka odporcu- pozn. súdu) a otcom odporca. Odporca tvrdí, že mu finančne vypomáha jeho matka, čomu súd neuveril. Súd sa domnieva, že odporca dosahuje neoficiálny príjem, nakoľko súdu potvrdil, že sa častokrát nachádza v zahraničí, konkrétne v Českej republike a v Rakúsku. Odporca však príjem nechce priznať, pravdepodobne v snahe vyhnúť sa vyživovacej povinnosti. 36. Procesný opatrovník navrhol určiť výživné na maloletého vo výške 120,-eur. 37. Pokiaľ ide o majetkové pomery odporcu, súd má za preukázané, že odporca je toho času nezamestnaný, nemá žiaden príjem. Súd nemá vedomosť o žiadnej prekážke (napr. zdravotnej alebo inej), ktorá by mu bránila sa zamestnať a dosahovať aspoň príjem na úrovni minimálnej mzdy, vďaka ktorému si bude okrem plnenia vyživovacej povinnosti zabezpečovať tiež svoje potreby. Súd pri určovaní výšky výživného vychádzal z tzv. potenciálneho príjmu, ktorý by odporca mohol dosahovať a zabezpečovať tak potreby seba i svojich dvoch maloletých detí. 38. Výška minimálnej mzdy v čase rozhodovania súdu je cca 663,50 eur mesačne v čistom. Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že odporca má vyživovaciu povinnosť k dvom maloletým deťom. Vzhľadom k uvedenému súd určil výživné pre maloletého vo výške 80,-eur mesačne, čo tvorí 12 % z potenciálneho príjmu odporcu, čo je možné považovať za primerané tak odôvodneným potrebám maloletého, ako aj potenciálnemu príjmu a možnostiam odporcu. Pri určovaní výživného sa súd inšpiroval tabuľkou pre určenie výživného na maloleté deti v Metodike pre výpočet výživného rodičov k deťom vypracovanej Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, kde prihliadnuc na vek maloletého a počet vyživovacích povinností by výživné na maloletého malo predstavovať sumu 12 % z príjmu odporcu. 39. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd zaviazal odporcu prispievať na výživu maloletého sumou 80,-eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky, počnúc dňom 28.07.2023 (výrok III.). 40. Nakoľko sa odporca o maloletého od jeho narodenia vôbec nezaujíma, ničím neprispieval na zabezpečenie jeho základných a prvotných potrieb, netrávi s maloletým žiaden čas, a nemá teda nepriame výdavky, ktoré by inak vynaložil, ak by s maloletým strávil niekoľko dní v mesiaci, súd rozhodol o povinnosti odporcu uhradiť k rukám matky dlžné výživné od 28.07.2023 do 31.07.2025, v sume 1.920,eur, tak ako je uvedené vo výroku IV. tohto rozsudku. 41. Pokiaľ ide o úpravu styku, po počiatočnom záujme odporcu o úpravu, odporca nakoniec od úpravy styku upustil. Z dôvodu nezáujmu zo strany odporcu, súd rozhodol tak, že styk odporcu s maloletým neupravuje (výrok V.). 42. Podľa položky 9 časti I. Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej zákon o súdnych poplatkoch) sa uhrádza súdny poplatok z návrhu na začatie konania vo veciach určenia rodičovstva vo výške 100,- eur.
43. V zmysle § 2 ods. 1 písm. a) zákona o súdnych poplatkoch poplatníkom v konaní o určenie rodičovstva je navrhovateľ. 44. Podľa § 2 ods. 2 veta prvá zákona o súdnych poplatkoch, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho žalobe alebo návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť žalovaný alebo odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. 45 Súdne poplatky sa v zmysle zákona o súdnych poplatkoch vyberajú za jednotlivé úkony alebo za konanie súdov, pričom § 2 ods. 1 zákona o súdnych poplatkov určuje, kto je v konaní poplatníkom. V odseku 2 citovaného ustanovenia § 2 je upravený prechod poplatkovej povinnosti a súdu je uložená povinnosť zaviazať na zaplatenie súdneho poplatku odporcu v prípade, ak je navrhovateľ oslobodený od platenia súdnych poplatkov a súd jeho návrhu vyhovel. Uvedené platí iba v prípade, ak sa na odporcu nevzťahuje osobné oslobodenie od platenia súdnych poplatkov alebo nebol od platenia súdnych poplatkov oslobodený rozhodnutím súdu podľa § 254 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). 46. Vzhľadom na to, že v konaní úspešná navrhovateľka- matka bola súdom oslobodená od platenia súdnych poplatkov (uznesením sp. zn.: 27Pc/5/2024- 18 z 18.04.2024- pozn. súdu) a zároveň nebola zaviazaná nahradiť trovy konania, došlo k prechodu poplatkovej povinnosti za návrh na odporcu. Nakoľko sa na odporcu nevzťahuje osobné oslobodenie od platenia súdnych poplatkov a odporca nebol od platenia súdnych poplatkov oslobodený rozhodnutím súdu súd rozhodol, že odporca je povinný zaplatiť súdny poplatok z návrhu na začatie konania o určenie otcovstva vo výške 100,-eur Slovenskej republike do 3 dní od doručenia tohto rozsudku (výrok VI.). 47. Podľa § 58 ods. 2 CMP o nároku štátu na náhradu trov konania a o výške náhrady trov konania štátu môže súd rozhodnúť samostatným uznesením, aj po vydaní rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. 48. S poukazom na citované ustanovenie súd rozhodol, že o nároku štátu na náhradu trov konania a o výške náhrady trov konania štátu z titulu výdavkov spojených s vypracovaním znaleckého posudku znalkyňou bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku (výrok VII.). 49. Podľa § 58 ods. 1 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 50. Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh. 51. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. 52. O trovách konania súd rozhodol v zmysle citovaných ustanovení tak, že žiadnemu z účastníkov konania nepriznal nárok na náhradu trov konania (výrok VIII.), nakoľko si náhradu trov konania účastníci neuplatnili. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove. (§ 355 ods. 1 CSP) V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, ktorej veci sa týka a čo sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), musí byť podpísané a uvedená spisová značka konania. (§ 127 a § 363 CSP) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolanie. (§ 364 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. (62 ods. 1 CMP) Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 CMP) Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na nariadenie súdneho výkonu rozhodnutia.