Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Poprad 20C/38/2024 8724201755 20. 03. 2025 JUDr. Peter Koman ECLI:SK:OSPP:2025:8724201755.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Poprad, pred sudcom JUDr. Petrom Komanom, v právnej veci žalobcu Slovenská kancelária poisťovateľov, so sídlom Bratislava, Bajkalská 19B, IČO: 36 062 235, zastúpený Remedium Legal, s. r. o., so sídlom Bratislava, Prievozská 2, IČO: 53 255 739, proti žalovanému A. B., nar. X.XX.XXXX, bytom C., C. XXX/XX, v spore o zaplatenie 2.913,11 eur s prísl., takto rozhodol: I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 2.913,11 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 18.7.2022 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. II. Žalobca má voči žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých súd rozhodne samostatným uznesením. odôvodnenie: 1. Žalobca Slovenská kancelária poisťovateľov, ako právnická osoba zriadená zákonom č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, sa podanou žalobou domáha vydania rozhodnutia, ktorým súd žalovaného zaviaže povinnosťou zaplatiť žalobcovi sumu 2.913,11 € spolu s úrokom z omeškania vo výške: 5% ročne zo sumy 2.913,11 eur od 18.7.2022 do zaplatenia. Podanú žalobu odôvodnil tým, že žalovaný je fyzická osoba – držiteľ a vodič motorového vozidla zn. OPEL s EČV: D. (SK), ktorého prevádzkou bola spôsobená škoda. Dňa 24.12.2020 spôsobil žalovaný ako držiteľ a vodič predmetným vozidlom v dôsledku dopravnej nehody škodu na majetku poškodeného – oplotenia objektu kameňolomu a zvislého dopravného značenia, ktorých vlastníkom bola v tom čase spoločnosť EUROVIA – Kameňolomy, s.r.o. Vzhľadom na to, že k predmetnému vozidlu nebolo k dátumu nehody uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ako to vyplýva z ustanovení § 3 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vznikla žalobcovi v zmysle ustanovenia § 24 ods. 2 - vyššie uvedeného zákona povinnosť uhradiť poškodenému z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Žalobca poskytol poškodenému dňa 15.6.2022 z poistného garančného fondu poistné plnenie vo výške 3.204,42 eur, z ktorého suma vo výške 291,31 eur predstavuje delegačný poplatok na ktorý si žalobca nárok neuplatňuje. 2. Žalovaný sa k podanej žalobe nevyjadril, pojednávania sa nezúčastnil. 3. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise, z čoho zistil tento skutkový stav: 4. Z evidencie vozidiel súd zistil, že vozidlo tov. zn. OPEL s EČV: D. je od 14.12.2020 žalovaný.
5. Zo záznamov o nehode súd zistil, že dňa 24.12.2020 spôsobil žalovaný ako držiteľ a vodič predmetným vozidlom v dôsledku dopravnej nehody škodu na majetku poškodeného – oplotenia objektu kameňolomu a zvislého dopravného značenia, ktorých vlastníkom bola v tom čase spoločnosť EUROVIA – Kameňolomy, s.r.o. 6. Z oznámenia o poistnom plnení zo dňa 3.3.2022 súd zistil, že Allianz – Slovenská poisťovňa, a.s. uhradila poškodenej EUROVIA – Kameňolomy, s.r.o. poistné plnenie v sume 1.182,72 eur. 7. Z oznámenia o poistnom plnení zo dňa 3.3.2022 súd zistil, že Allianz – Slovenská poisťovňa, a.s. uhradila poškodenej EUROVIA – Kameňolomy, s.r.o. poistné plnenie v sume 1.075,20 eur. 8. Z oznámenia o poistnom plnení zo dňa 19.1.2022 súd zistil, že Allianz – Slovenská poisťovňa, a.s. uhradila poškodenej EUROVIA – Kameňolomy, s.r.o. poistné plnenie v sume 2.021,70 eur. 9. Zistený skutkový stav súd nasledovne právne posúdil: 10. Podľa § 427 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla. 11. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej ako „zákon o PZP), tento zákon upravuje povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len „poistenie zodpovednosti“) a zriadenie Slovenskej kancelárie poisťovateľov (ďalej len „kancelária“). 12. Podľa § 4 ods. 1 zákona o PZP, poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve. 13. Podľa § 4 ods. 2 zákona o PZP, poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie, d) ušlého zisku. 14. Podľa § 15 ods. 1 zákona o PZP, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať. 15. Podľa § 24 ods. 2 písm. b) zákona o PZP, Kancelária poskytuje z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti. 16. Podľa ustanovenia § 24 ods. 7 zákona 381/2001 Z. z. kancelária má právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa odseku 2 písm. a), b), f) a g), na náhradu toho, čo za neho plnila. 17. Podľa čl. 6 ods. 1 C.s.p. strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu. 18. Podľa čl. 8 C.s.p. strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
19. Podľa § 149 C.s.p. prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky. 20. Podľa § 150 ods. 1 C.s.p. strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. 21. Podľa § 151 ods. 1 C.s.p. skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. 22. Podľa § 153 ods. 1 C.s.p. strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. 23. Podľa § 153 ods. 2 C.s.p. na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. 24. Podľa § 153 ods. 3 C.s.p. ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej. 25. Súd v sporovom konaní nemá povinnosť ani právo upozorňovať účastníkov na nedostatočné dôkazy, prípadne chýbajúce dôkazy a navrhovať im predloženie takých dôkazov, ktoré dostatočne podporia ich tvrdenia. Takýto postup súdu by bol v rozpore nielen s ustanovením citovaného čl. 8 C.s.p., ale aj so zásadou rovnosti účastníkov konania. Podľa § 215 ods. 1, 2 C.s.p., súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu, ktorý zisťuje procesným postupom podľa cit. zákona. V zmysle týchto ustanovení skutkovým základom súdneho rozhodnutia je súhrn skutkových zistení, ku ktorým súd dospel v priebehu konania. K skutkovým zisteniam súd dospieva vyhodnotením skutkových poznatkov, ktoré získava viacerými spôsobmi, predovšetkým v sporovom konaní dokazovaním. Civilný sporový proces sa, okrem iného, zásadne riadi princípom dispozičným a prejednacím, princípom kontradiktórnosti, princípom koncentrácie a s ním spojeným princípom formálnej pravdy. V sporovom konaní, ako v danom prípade, žalobca uplatňuje na základe existujúceho právneho vzťahu na súde svoje práva, resp. právom chránené záujmy, vyplývajúce z hmotného práva, vo vzťahu k žalovanému, ktorým sú tieto porušené, resp. ohrozené. Žalovaný v sporovom konaní následne v rámci procesných ustanovení vo vzťahu k žalobcom uplatnenému nároku poskytne rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, na preukázanie ktorých zároveň pripojí listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, resp. navrhne dôkazy. V ustanovení § 185 C.s.p. je zavedený princíp formálnej pravdy, čo znamená, že súd pri rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Súd sa tak nemusí dostať k úplnému zisteniu pravdy, vzhľadom na to, že si o spore môže urobiť svoj obraz iba v rozsahu, v akom mu ho vykreslia strany sporu svojimi tvrdeniami a súvisiacimi dôkazmi. Dôraz sa kladie na procesnú diligenciu strán sporu, čoho dôsledkom je obmedzenie dôkaznej iniciatívy súdu a jej presun takmer bezvýhradne na strany sporu. Pre úspech v sporovom konaní je nevyhnutné, aby strana sporu uniesla svoje dôkazné bremeno, t.j. dokázala pred súdom pravdivosť svojich tvrdení v relevantných hmotnoprávnych skutočnostiach, a to prioritne žalobca v podanej žalobe a žalovaný v podanom vyjadrení k žalobe. Za výsledok sporového konania je tak plne zodpovedná sama sporová strana. 26. Povinnosťou súdu je v prejednávaných prípadoch postupovať v súlade so zásadou spravodlivosti. Pri rozhodovaní je nevyhnutnosťou rešpektovanie základných princípov C.s.p. o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. IV.ÚS 252/04) a rovnako neznamená ani to, aby účastník konania bol pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkou a právnymi názormi (sp. zn. I. ÚS 50/04).
27. Osobou bez poistenia zodpovednosti v zmysle § 24 ods. 2 písm. b) zákona 381/2001 Z. z. je osoba, ktorá zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou vozidla, u ktorého nebola takáto poistná zmluva uzavretá. Pri tom sa vychádza z toho, že zodpovednosť prevádzateľa vozidla za škodu spôsobenú jeho prevádzkou podľa § 427 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka nevylučuje súbežnú solidárnu zodpovednosť vodiča podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorý spôsobil škodu pri rovnakej škodovej udalosti zavineným porušením právnej povinnosti, ak nejde o prípad uvedený v ustanovení § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka. (porovnaj R 29/1979). 28. Z vykonaného dokazovania súd dospel k názoru, že v čase dopravnej nehody nebolo motorové vozidlo vedené na držiteľa žalovaného riadne poistené, škoda bola spôsobená priamym zavinením žalovaného, pričom žalobca za žalovanú škodu v žalovanej výške uhradil, bol daný nárok žalobcu domáhať sa od nej náhrady vyplatenej sumy v zmysle ustanovenia § 427 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka ako aj citovaných ustanovení § 24 ods. 7 a § 24 ods. 2 písm. b) zákona 381/2001 Z. z. Žalovaný zostal v konaní pasívny, skutkové tvrdenia žalobcu nepoprel a nepreukázal ani, že by škodu dobrovoľne nahradil. 29. Z uvedených dôvodov súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovaného povinnosťou úhrady žalovanej sumy. 30. O úroku z omeškania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 517 a § 563 Občianskeho zákonníka. 31. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa zásady úspechu v spore, keď úspešnému žalobcovi súd priznal nárok na náhradu trov konania voči neúspešnému žalovanému v plnom rozsahu v súlade s ustanovením § 255 ods.1 C.s.p. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia na tunajšom súde. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.