Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Poprad 22Csp/58/2024 8724202664 07. 02. 2025 JUDr. Erika Borovská ECLI:SK:OSPP:2025:8724202664.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Poprad sudkyňou JUDr. Erikou Borovskou v spore žalobcu: Všeobecná úverová banka, A.; skrátený názov: VÚB, a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava-Ružinov, IČO: 31 320 155, právne zast.: Advokátska kancelária Gallo, s.r.o., so sídlom Jilemnického 4012/30, 036 01 Martin, IČO: 36 715 352, proti žalovanému: B. C., nar. XX.XX.XXXX, D. XXX/XX, XXX XX E. B., o zaplatenie 282,68 eur s príslušenstvom, takto rozhodol: I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 273,04 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 273,04 eur od 21.01.2025 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a . III. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v plnej výške k rukám zástupcu žalobkyne, Advokátska kancelária Gallo, s.r.o., so sídlom Jilemnického 4012/30, 036 01 Martin, IČO: 36 715 352, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdneho úradníka o jej výške. odôvodnenie: 1. Žalobou podanou na tunajší súd dňa 26.06.2024 sa žalobkyňa domáhala na žalovanom zaplatenia 282,68 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 282,68 eur od 02.12.2021 do zaplatenia a náhrady trov konania. 2. Žalobu zástupca žalobkyne dôvodil tak, že dňa 03.11.2016 uzavrela spoločnosť Consumer Finance Holding a. s., Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok, IČO: 35 923 130 (ďalej len „spoločnosť“) so žalovaným zmluvu o pôžičke č. 6243592/7610500455 (evidenčné číslo zmluvy/ autorizačný kód), na základe ktorej spoločnosť poskytla žalovanému pôžičku v celkovej sume 400 eur. Podľa zmluvy žalovaný mal spoločnosti zaplatiť 120 pravidelných mesačných splátok vo výške 7,28 eur, a to až do celkovej sumy 873,06 eur. Žalovaný porušil povinnosť platiť dohodnuté splátky riadne a včas. Do podania žaloby zaplatil len 440,40 eur. Vzhľadom na porušenie povinnosti platiť splátky riadne a včas spoločnosť listom zo dňa 26.09.2021 vyzvala žalovaného k úhrade dlžných splátok v lehote 30 dní. Súčasne ho upozornila, že ak nedôjde k úhrade najstaršej omeškanej splátky, bude v zmysle článku 8.4. zmluvných podmienok oprávnená celú pohľadávku zo zmluvy o pôžičke zosplatniť. Žalovaný dlžné splátky v poskytnutej dodatočnej lehote neuhradil. Preto spoločnosť dňa 19.11.2021 celú pôžičku zosplatnila, o čom žalovaného informovala listom zo dňa 26.11.2021. Celkový dlh žalovaného ku dňu podania žaloby predstavuje 282,68 eur. Žalovaný ku dňu podania žaloby mal zaplatiť sumu 723,08 eur, pozostávajúcu z 59 splátok splatných do zosplatnenia celej pohľadávky vo výške 7,28 eur, spolu 429,52 eur, a z predčasne zosplatnených zvyšných splátok vo výške 293,56 eur. Po odpočítaní úhrady žalovaného vo výške 440,40 eur rozdiel predstavuje žalovanú istinu. Žalobou si žalobkyňa uplatnila aj nárok na zákonné úroky z omeškania so zaplatením peňažného dlhu od 6. dňa nasledujúceho po oznámení vyhlásenia predčasnej splatnosti pôžičky. Oznámenie bolo zasielané obyčajnou listovou zásielkou, kde obvyklá doba na doručenie je najviac 5 dní. Aktívna legitimácia žalobkyne v spore vyplýva
z právneho nástupníctva Všeobecnej úverovej banky a. s., Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155 (ďalej len „VÚB a. s.“) v dôsledku zániku spoločnosti jej rozdelením a zlúčením, a z rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi VÚB a. s. a žalobkyňou dňa 30.11.2017, vrátane žiadosti o postúpenie zo dňa 17.12.2019. 3. Spolu so žalobou zástupca žalobkyne predložil súdu listiny označené ako „ZMLUVA O SPOTREBITEĽSKOM ÚVERE (Zmluva o poskytnutí Najľahšej pôžičky)“, „Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere“, „Informácia o ročnej percentuálnej miere nákladov (RPMN) a priemernej RPMN na príslušný spotrebiteľský úver“, prehľad splátok a úhrad, listinu „Predžalobná upomienka“ datovanú dňom 26.09.2021 spolu s poštovou doručenkou, listinu „Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru“ datovanú dňom 26.11.2021, a notársku zápisnicu týkajúcu sa projektu rozdelenia spoločnosti Consumer Finance Holding a. s. zlúčením sp. zn. N XXXX/XXXX, F. XXXXX/ XXXX zo dňa 11.12.2017. 4. Písomným podaním zo dňa 04.09.2024 súd oznámil zástupcovi žalobkyne predbežné právne posúdenie veci tak, že súdu nebolo nateraz preukázané splnenie povinnosti stanovenej veriteľovi v ust. § 7 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, t. j. povinnosti preskúmať pred uzavretím zmluvy o pôžičke schopnosť žalovaného ako spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s odbornou starostlivosťou, čo bude mať za následok sankcionovanie veriteľa sankciami podľa § 11 ods. 2 tohto zákona. Z uvedeného dôvodu súd nemôže jeho návrhu na vydanie platobného rozsahu v celom rozsahu vyhovieť. Súd súčasne vyzval zástupcu žalobkyne, aby v lehote 15 dní oznámil, či na podanej žalobe v celom rozsahu naďalej trvá alebo označil a predložil súdu dôkazy na preukázanie splnenia uvedenej povinnosti veriteľom. 5. Podaním zo dňa 23.09.2024 zástupca žalobkyne žalobu doplnil tak, že predložil súdu analýzu príjmov a výdavkov žalovaného, na základe ktorej veriteľ vykonal prepočet schopnosti žalovaného úver splácať pred uzavretím zmluvy o pôžičke. Podľa tejto analýzy veriteľ zobral do úvahy príjem žalovaného vo výške 550 eur mesačne, preukázaný výpisom z bankového účtu žalovaného, a výdavky na zabezpečenie základných životných potrieb vo výške životného minima na žalovaného 198,09 eur mesačne. Žalovaný nemal v tom čase žiadne vyživovacie povinnosti. Mesačné splátky existujúcich úverov predstavovali 341 eur. Výsledkom porovnania príjmov a výdavkov žalovaného tak bola suma vyššia, ako bola výška dojednanej splátky úveru 7,28 eur mesačne. V prílohe podania predložil výpis z registra klientskych informácií zo dňa 31.10.2016 a výpis z účtu žalovaného vedeného vo Slovenskej sporiteľni a. s. za mesiac september 2016. 6. Uznesením zo dňa 23.10.2024 č. k. 22Csp 58/2024-53 súd podľa § 167 ods. 2 Civilného sporového poriadku vyzval žalovaného na vyjadrenie k žalobe a jej prílohám v lehote 15 dní od doručenia uznesenia. Uznesenie spolu so žalobou a jej prílohami bolo žalovanému riadne doručené dňa 29.10.2024. Žalovaný na výzvu súdu nereagoval. 7. Súd spor v súlade s § 297 písm. b) Civilného sporového poriadku prejednal bez nariadenia pojednávania. Hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšovala 1.000 eur, skutkové tvrdenia medzi stranami neboli sporné, a vo veci išlo o otázku jednoduchého právneho posúdenia. Dňa 07.02.2025 súd verejne vyhlásil rozsudok, ktorým žalobe v prevažnej časti vyhovel. K dôvodom svojho rozhodnutia súd udáva: 8. Žalovaný nepoprel, a súd na základe vykonaného dokazovania nemal dôvodné pochybnosti o skutočnosti, že spoločnosť Consumer Finance Holding a. s., Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok, IČO: 35 923 130 (ďalej už len „Consumer Finance Holding a. s.“) na základe zmluvy tak, ako ju žalobkyňa špecifikovala v žalobe a v listinnej forme spolu so žalobou predložila, poskytla žalovanému úver vo výške 400 eur. Podľa listiny označenej ako „ ZMLUVA O SPOTREBITEĽSKOM ÚVERE (Zmluva o poskytnutí Najľahšej pôžičky)“ (čl. 16 - 20 spisu) spoločnosť Consumer Finance Holding a. s. dňa 03.11.2016 uzavrela so žalovaným písomnú zmluvu, na základe ktorej sa zaviazala poskytnúť žalovanému bezúčelový bezhotovostný úver (typ pôžičky SLPO QFD – Quatro pôžička) vo výške 400 eur (ďalej už len „zmluva o úvere“). Jednalo sa o úver s nasledujúcimi parametrami: celkové náklady spotrebiteľa 473,60 eur, celková čiastka 873,60 eur, mesačná splátka 7,28 eur, z toho poistenie 0,00 eur, počet splátok 120, sadzba poistenia 0,00 %, mesačná výška poistenia 0,00 eur, RPMN 19,89 %, fixná ročná úroková sadzba 19,90 %, priemerná hodnota RPMN 18,43 %, prvá splátka splatná 20.12.2016,
termín konečnej splatnosti dňa 20.11.2026, ďalšie splátky splatné vždy 20. dňa v mesiaci, doba trvania zmluvy do splatenia všetkých záväzkov podľa zmluvy. 9. Žalovaný nepoprel, a súd nemal dôvodné pochybnosti ani o skutočnosti, že žalovaný porušil povinnosť platiť spoločnosti Consumer Finance Holding a. s. v zmluve o úvere dojednané mesačné splátky riadne a včas. Podľa prehľadu splátok a úhrad za obdobie od 03.11.2016 do 30.04.2024 predloženého žalobkyňou (čl. 25 - 26 spisu), ktorý žalovaný nijako nespochybnil, žalovaný za obdobie počnúc dňom splatnosťou prvej splátky splatnej dňa 20.12.2016 do 21.12.2020 zaplatil nepravidelne celkom 55 úhrad vo výške dojednanej mesačnej splátky 7,28 eur celkom (55 mesiacov x 7,28 = 400,40 eur). Následne zaplatil ešte 2 úhrady po 20 eur, a to dňa 23.02.2022 a dňa 25.03.2022. Celkom tak žalovaný zaplatil na úverový účet 440,40 eur. 10. Z listiny datovanej dňom 26.09.2011 označenej ako „Predžalobná upomienka“ (čl. 24 spisu) a pripojenej poštovej doručenky (čl. 24 spisu) vyplýva, že spoločnosť Consumer Finance Holding a. s. týmto listom oznámila žalovanému s poukazom na zmluvu o úvere, že ku dňu vyhotovenia listiny eviduje nedoplatok na splátkach úveru vo výške 21,84 eur (3 x 7,28 eur) a žalovaného vyzvala na zaplatenie tohto nedoplatku bezodkladne. Listinou žalovaného súčasne upozornila, že ak do 05.11.2021 nedôjde k úhrade nedoplatku, bude oprávnená úver zosplatniť. Podľa poštovej doručenky list adresovaný žalovanému na adresu D. G. XXX/XX, E. B., ktorá je adresou trvalého pobytu žalovaného od 12.02.1991 doposiaľ (čl. 33 spisu), prevzala manželka žalovaného dňa 04.10.2021. 11. Z listiny datovanej dňom 26.11.2021 označenej ako „Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru“ (čl. 25 spisu) vyplýva, že týmto listom spoločnosť Consumer Finance Holding a. s. žalovanému oznámila, že jeho dlh zo zmluvy o úvere sa v dôsledku neuhradenia dlžných splátok v lehote stanovenej v predžalobnej upomienke stal splatným v celom rozsahu naraz, a žalovaného vyzvala na zaplatenie 322,72 eur. 12. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia predmetnej zmluvy o úvere, tzn. ku dňu 03.11.2016 (ďalej už len „Občiansky zákonník“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. 13. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. 14. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. 15. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. 16. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere, tzn. k 03.11.2016 (ďalej už len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa; 1) tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu.
17. Podľa § 2 písm. d) Zákona o spotrebiteľských úveroch zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom. 18. Vychádzajúc z cit. ustanovení § 52 Občianskeho zákonníka spotrebiteľská zmluva nie je osobitným zmluvným typom. Môže ňou byť ktorýkoľvek zmluvný typ upravený Obchodným zákonníkom, Občianskym zákonníkom, iným právnym predpisom alebo aj zákonom neupravená, tzn. nepomenovaná zmluva, ak sú splnené požiadavky kladené na subjekty zmluvy, tzn. ak stranami zmluvy sú dodávateľ a spotrebiteľ. Spotrebiteľskou zmluvou je teda vždy založený právny vzťah, ktorého účastníkom je spotrebiteľ. 19. V prejednávanej veci nebolo medzi stranami sporné, a súd nemal dôvodné pochybnosti o tom, že zmluva o úvere v prejednávanej veci má charakter zmluvy spotrebiteľskej, a že žalovaný má v právnom vzťahu založenom touto zmluvou o úvere postavenie spotrebiteľa. Záver, že žalovaný zmluvu o úvere uzavrel ako spotrebiteľ, tzn., že pri uzatváraní zmluvy o úvere nekonal v rámci svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti, vyplýva zo samotného označenia zmluvy ako zmluvy o „spotrebiteľskom“ úvere, označenia druhu úveru ako bezúčelový „spotrebiteľský„ úver, označenia žalovaného v zmluve údajmi fyzickej osoby – nepodnikateľa, ako aj z obsahu predložených zmluvných dokumentov (štandardné európske informácie o „spotrebiteľskom“ úvere a pod.). Súd poukazuje aj na právnu argumentáciu zástupcu žalobkyne v spore ustanoveniami spotrebiteľského práva (Zákon o spotrebiteľských úveroch, § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka). Podľa výpisu z obchodného registra veriteľ, ktorý zmluvu o úvere uzavrel, spoločnosť Consumer Finance Holding a. s., ktorá zanikla ku dňu 01.01.2018, pri poskytovaní úveru konala v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. 20. Jedným z druhov spotrebiteľských zmlúv sú zmluvy o spotrebiteľských úveroch. Spotrebiteľské úvery v čase uzavretia zmluvy o úvere v prejednávanej veci upravoval špeciálny zákon, a to Zákon o spotrebiteľských úveroch, ktorý vo vzťahu k Občianskemu zákonníku má postavenie lex špecialis. Súd zastáva názor, že úver poskytnutý žalovanému na základe spotrebiteľskej zmluvy o úvere v danej veci má charakter spotrebiteľského úveru tak, ako ho definuje Zákon o spotrebiteľských úveroch, a spotrebiteľská zmluva o úvere je zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa Zákona o spotrebiteľských úveroch. 21. Podľa § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. 22. Podľa § 7 ods. 15 Zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery a) spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a b) s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne preukázať. 23. Podľa § 7 ods. 16 Zákona o spotrebiteľských úveroch vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä to, že veriteľ a) poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 a 5, b) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky,17a) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na údaje získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet sa rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.
24. Podľa § 11 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa), c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne inak ako bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa1) a nejde o bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu,18b) f) veriteľ v zmluve o spotrebiteľskom úvere neuvedie všetky plnenia, ktoré pre spotrebiteľa vyplývajú z poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo s ním súvisia, g) ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru prekračuje najvyššiu prípustnú výšku odplaty stanovenej podľa osobitných predpisov.18aa) 25. Podľa § 11 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. 26. Vychádzajúc z cit. ust. § 7 Zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ aj v prejednávanej veci bol pred uzavretím zmluvy o úvere v prejednávanej veci povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť žalovaného ako spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom vynaloženie tejto odbornej starostlivosti bola žalobkyňa povinná súdu hodnoverne preukázať (§ 7 ods. 15 písm. b) Zákona o spotrebiteľských úveroch). S opačným prípadom, tzn. prípadom nepreukázania splnenia tejto povinnosti, zákon spájal dôsledky vo forme sankcií uvedených v cit. § 11 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, tzn. vo forme straty oprávnenia vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru, a v prípade hrubého porušenia tejto povinnosti aj bezpoplatkovosť a bezúročnosť úveru. Táto vnútroštátna úprava je dôsledkom transpozície Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008. Pritom podľa záverov vyplývajúcich napr. z rozsudku Súdneho dvora EÚ veci C-679/18 zo dňa 05.03.2020 čl. 8 a 23 Smernice 2008/48/ES sa majú vykladať tak, že vnútroštátnemu súdu ukladajú povinnosť preskúmať z úradnej povinnosti (ex offo) existenciu porušenia povinnosti stanovenej v čl. 8 tejto smernice a vyvodiť dôsledky, ktoré z porušenia tejto povinnosti vyplývajú vo vnútroštátnom práve. Možnosť takéhoto postupu pri dokazovaní priamo vyplýva z § 295 Civilného sporového poriadku, upravujúceho osobitné ustanovenia o dokazovaní v spotrebiteľských sporoch (porovnaj tiež napr. rozhodnutia Súdneho dvora (EÚ) vo veciach C-449/13 a C -58/18), nález ÚS ČR sp. zn. III. ÚS 4129/18 zo dňa 26.02.2019, rozsudky NS ČR sp. zn. 33Cdo 2178/2018 zo dňa 25.08.218 a sp. zn. 33Cdo 201/2018 zo dňa 20.03.2019, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 16CoCsp 14/2022 a pod). 27. Právna úprava povinnosti veriteľa skúmať úverovú bonitu spotrebiteľa s odbornou starostlivosťou v čase uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere v prejednávanej veci (03.11.2016) bola pomerne strohá. K podrobnej úprave došlo až následnými novelami zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinnými od 01.01.2017, a predovšetkým prijatím Opatrenia NBS č.10/2017 účinného až od 01.01.2018. Preto súd v prejednávanej veci vychádzal z hypotézy ust. § 11 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch tak, ako je vyššie citované, a v súlade s judikatúrou splnenie tejto povinnosti veriteľa posudzoval v kontexte tejto v tom čase účinnej strohej právne úpravy, ktorá od veriteľa vyžadovala v zásade (bez bližšej špecifikácie konkrétneho postupu) iba všeobecne zabezpečenie hodnoverných údajov o príjmoch, výdavkoch, rodinnom stave spotrebiteľa a nahliadnutie aspoň do jednej z databáz alebo registra, do ktorého veritelia zapisovali údaje o úverových záväzkov klientov. Za hrubé porušenie povinnosti pritom považovala posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej
databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. V prejednávanej veci žalobkyňa preukázala, že spoločnosť Consumer Finance Holding a. s. mala v čase uzatvárania zmluvy o úvere pre účely posúdenia úverovej bonity žalovaného k dispozícii údaje o zamestnávateľovi žalovaného, ktorým bola spoločnosť TREVES Slovakia s.r.o., C. X/X, XXX XX E. B., IČO: 35 940 280, a o jeho čistom mesačnom príjme u tohto zamestnávateľa, ktorý podľa výpisu z bankového účtu žalovaného za mesiac september 2016 predstavoval 551 eur (čl.48 spisu). Žalovaný bol v tom čase ešte slobodný a nemal žiadne vyživovacie povinnosti, čo plne korešponduje so skutočnosťami vyplývajúcimi zo spisu. Spoločnosť Consumer Finance Holding a. s. si pred uzatvorením zmluvy o úvere zabezpečila tiež výpis z registra klientskych informácií (čl.45 - 47 spisu), podľa ktorého žalovaný mal v tom čase 2 existujúce úvery s mesačnými splátkami celkom 341 eur (321 eur, 20 eur). Podľa zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere životné minimum na jednu plnoletú osobu predstavovalo 198,09 eur mesačne. Spoločnosť Consumer Finance Holding a. s. teda v čase uzavretia zmluvy o úvere mala k dispozícii hodnoverné údaje ako o príjme a rodinnom stave žalovaného, tak aj o jeho úverovej zaťaženosti, pričom podľa týchto údajov celkové výdavky žalovaného aj po zohľadnení splátky predmetného úveru 7,28 eur mesačne neprevyšovali čistý príjem žalovaného. Preto súd prijal záver, že žalobkyňa v prejednávanej veci hodnoverne preukázala splnenie povinnosti uloženej veriteľovi v cit. ust. § 7 Zákona o spotrebiteľských úveroch, tzn. povinnosti postupovať pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere s odbornou starostlivosťou pri posudzovaní schopnosti spotrebiteľa spotrebiteľský úver splácať. Súd tak nemal dôvod sankcionovať žalobkyňu pre nesplnenie povinnosti podľa § 7 Zákona o spotrebiteľských úveroch žiadnou zo sankcií uvedených v cit. ust. § 11 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, tzn., či už stratou oprávnenia vyžadovať na žalovanom jednorazové splatenie celého úveru alebo bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru. 28. Súd následne podrobil preskúmaniu obsah samotnej zmluvy o úvere, ktorá bola uzavretá v písomnej forme, pričom nezistil, že by zmluva o úvere neobsahovala niektorú z náležitosti, s absenciou ktorej Zákon o spotrebiteľských úveroch v cit. § 11 ods. 1 spája sankciu veriteľa spočívajúcu v bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Súd za použitia informatívnych internetových kalkulačiek nezistil, že by ročná percentuálna miera nákladov na úver (ďalej už len „RPMN“) uvedená v zmluve o úvere v hodnote 19,89 % bola uvedená v neprospech spotrebiteľa (§ 11 ods. 1 písm. d)). Táto RPMN tiež neprekračuje najvyššiu prípustnú výšku odplaty stanovenú v ust. § 1a nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, podľa ktorého odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmela prevyšovať dvojnásobok priemernej RPMN podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Podľa údajov zverejnených na internetovej stránke MF SR www.fininfo.sk najvyššia prípustná výška odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru za 2. štvrťrok 2016 platná pre zmluvy o spotrebiteľskom úvere so zmluvnou splatnosťou nad 5 do 10 rokov uzatvorené od 16. augusta 2016 do 15. novembra 2016 bola 20,20 %. 29. Podľa zmluvy o úvere žalovaný sa zaviazal spotrebiteľský úver vrátiť a zaplatiť náklady s ním spojené v 120 pravidelných mesačných splátkach so splatnosťou poslednej splátky dňa 20.11.2026. Žalobou sa žalobkyňa ako právny nástupca pôvodného veriteľa v dôsledku rozdelenia spoločnosti a jej zlúčenia so žalobkyňou domáhala na žalovanom zaplatenia celej úverovej pohľadávky zo zmluvy o úvere naraz s tvrdením, že listom zo dňa 26.11.2021 došlo ku dňu 19.11.2021 k predčasnému zosplatneniu celej úverovej pohľadávky. Súd neprisvedčil zástupcovi žalobkyne, že v prejednávanej veci došlo k účinnému predčasnému zosplatneniu spotrebiteľského úveru listom zo dňa 19.11.2021 a pri svojom rozhodovaní vychádzal zo záveru, že žalovaný aj v čase rozhodovania súdu bol povinný spotrebiteľský úver splácať v splátkach a konečná splatnosť úveru je dojednaná na deň 20.11.2026. K tomu súd udáva: 30. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. 31. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
32. Citované ustanovenia Občianskeho zákonníka pre predčasné zosplatnenie úveru dohodnutého v splátkach vyžadujú výzvu veriteľa adresovanú a preukázateľne doručovanú spotrebiteľovi, obsahujúcu upozornenie na aktuálny dlh a výslovné upozornenie na možnosť veriteľa požadovať zaplatenie celej úverovej pohľadávky naraz z dôvodu nezaplatenia aktuálneho dlhu. Podľa cit § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka právo na zaplatenie celej úverovej pohľadávky má veriteľ najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky. Podľa cit. § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Právo podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ktoré predstavuje v spotrebiteľských zmluvách lex specialis oproti všeobecnej norme § 565, môže veriteľ vykonať len po uplynutí zákonnej lehoty, ktorú nemožno skrátiť, ale za predpokladu, že omeškanie s uvedenou splátkou, s ktorou je spotrebiteľ v omeškaní viac ako tri mesiace trvá. Pred žiadosťou veriteľa na zaplatenie celej pohľadávky sa ďalej vyžaduje, aby veriteľ v zákonom stanovenej lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako 15 dní, upozornil spotrebiteľa na uplatnenie tohto práva. Účinnosť uplatnenia práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka je teda podmienená aj tým, že veriteľ v uvedenej lehote pred uplatnením tohto práva upozornil spotrebiteľa na to, že toto právo využije. Lehota na doručenie upozornenia spotrebiteľovi v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie zosplatnenia celej pohľadávky nemusí bez ďalšieho začať plynúť až potom, ako je dlžník v omeškaní so splátkou 3 mesiace. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka nie je upravená lehota, v ktorej musí veriteľ žiadať právo na predčasné zosplatnenie úveru najneskôr. Táto je upravená v § 565 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého toto právo môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky a súčasne spotrebiteľ musí byť v omeškaní so zaplatením splátky tri mesiace, pričom postačuje, aby bol v omeškaní len s jednou splátkou. Veriteľ je tak časovo limitovaný využitím práva na zosplatnenie. Do splatnosti tejto splátky, ktorá nadväzuje na splátku, od splatnosti ktorej uplynuli tri mesiace, musí veriteľ právo na zosplatnenie uplatniť, inak jeho právo zaniká. 33. V prejednávanej veci žalobkyňa síce preukázala, že listinou „Predžalobná upomienka“ datovanou dňom 26.09.2021 žalovaného právne účinne upozornila, že k tomuto dňu má aktuálny nedoplatok na splátkach úveru vo výške 320,80 eur, čo predstavovalo 4 mesačné splátky po 21,84 eur (3 splátky x 7,28 eur), a súčasne ho upozornila, že ak do 05.11.2021 nedôjde k úhrade tohto nedoplatku, bude oprávnená celý úver zosplatniť. Vychádzajúc z prehľadu splátok a úhrad, ktorý žalovaný nijako nespochybnil, nebolo sporným, že žalovaný bol v čase upozornenia v omeškaní so splátkami počnúc splátkou splatnou dňa 20.07.2016, a že v lehote stanovenej žalobkyňou, ktorá bola dlhšia ako zákonná povinná lehota 15 dní, nedoplatok na splátkach neuhradil. Žalobkyňa však ničím nepreukázala, že by následne bolo došlo k účinnému uplatneniu práva na zaplatenie celej úverovej pohľadávky naraz v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa síce súdu predložila listinu označenú ako „Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru“, datovanú dňom 26.11.2021. Ničím však nepreukázala tvrdenie, že túto listinu vôbec doručovala žalovanému, a predovšetkým, že listina sa dostala do dispozičnej sféry žalovaného tak, ako to pre účinnosť hmotnoprávnych úkonov predpokladá ust. § 45 Občianskeho zákonníka. Zástupca žalobkyne v žalobe iba bez ďalšieho uviedol, že listina bola doručovaná obyčajnou poštovou zásielkou. Avšak toto tvrdenie ničím nepreukázala. A aj keď žalovaný toto tvrdenie žalobkyne nespochybnil, to neznamená, že nebolo na žalobkyni, ktorá z ňou tvrdenej skutočnosti, že má oprávnenie vyžadovať od žalovaného jednorazové splatenie celého spotrebiteľského úveru, vyvodzovala pre seba priaznivé účinky, aby preukázala, že žalovaného účinne o zaplatenie celej úverovej pohľadávky požiadala, čo sa žalobkyni nepodarilo. Tu súd v nadväznosti na súdu známu argumentáciu žalobkyne v obdobných sporoch, a to že listina o zosplatnení úveru má len deklaratórny charakter, poukazuje napr. na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo 36/2000 zo dňa 15.12.2000, publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov SR pod č. 4/2021, podľa ktorého: „11.3….Princíp doručovania právnych úkonov ako podmienka ich účinnosti vyplýva nielen z § 45 Občianskeho zákonníka, ale je jednou z hlavných zásad súkromného práva. Je neprípustné, aby k vzniku, zmene alebo zániku práv a povinností účastníkov právnych vzťahov dochádzalo na základe prejavu vôle konajúceho subjektu bez toho, aby mal adresát minimálne objektívnu možnosť sa s týmto úkonom oboznámiť - ak má byť určitý právny úkon uskutočnený jednou osobou významný pre inú osobu, musí mať táto osoba aspoň príležitosť spoznať jeho obsah (musí dôjsť do jej dispozičnej sféry). Dispozičná sféra adresáta je vymedzená zmluvne dohodnutým doručovacím režimom, t.j. kontaktnými adresami účastníkov alebo určením kontaktnej osoby (spravidla v záhlaví zmluvy) s tým, že doručenie písomnosti je účinné už tým, že sa doručí do dohodnutého miesta alebo určenej osobe. Týmto okamihom sa zásielka dostáva do sféry adresáta, pričom už nie je dôležité, či sa adresát s obsahom zásielky zoznámil alebo nie…Z povahy ustanovenia § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva,
že ide o kogentné ustanovenie, ktoré nepripúšťa odchýlnú dohodu zmluvných strán v podobe fikcie doručenia. Právna konštrukcia doručovania upravená týmto ustanovením totiž zabezpečuje spravodlivé vyvažovanie záujmov zmluvných strán. Adresátovi právneho úkonu poskytuje možnosť oboznámiť sa s obsahom právneho úkonu a taktiež istotu, aby účinky daného právneho úkonu nenastali bez toho, že mu to nebolo umožnené. Subjekt realizujúci právny úkon má na druhej strane istotu, že doručovaný právny úkon sa stane právne perfektným a vyvolá zamýšľané právne následky aj v prípade, že sa adresát vyhýba prevzatiu zásielky, príp. zmarí jej doručenie hoci i z nedbanlivosti (napr. zmenou doručovacej adresy bez oznámenia tejto skutočnosti druhej zmluvnej strane). Tu je potrebné poukázať práve na požiadavku právnej istoty na strane adresáta, aby sa mohol s prejavom vôle oboznámiť, ale zároveň sa chráni aj právna istota odosielateľa v tom zmysle, že ak sa adresát mal možnosť (príležitosť) oboznámiť s prejavom vôle, ale sa tak nestalo, prejav vôle sa považuje za účinný..... „. Navyše, listina neobsahuje označenie splátky, pre ktorú žalobkyňa pristúpila k zosplatneniu celého úveru, a obsah listiny nenasvedčuje ani tvrdeniu žalobkyne v žalobe, že k zosplatneniu malo dôjsť k 19.11.2021. 34. Žalobkyňa, ktorá ako právny nástupca spoločnosti Consumer Finance Holding a. s. svoju aktívnu legitimáciu v spore preukázala notárskou zápisnicou týkajúcou sa projektu rozdelenia spoločnosti Consumer Finance Holding a. s. zlúčením sp. zn. N XXXX/XXXX, F. XXXXX/XXXX, zo dňa 11.12.2017, tak má nárok iba na splatné splátky spotrebiteľského úveru. Ku dňu rozhodovania súdu (07.02.2025) bolo splatných celkom 98 mesačných splátok, čo zodpovedá sume 713,44 eur (98 mesiacov x 7,28 eur = 713,44 eur). Žalovaný do podania žaloby zaplatil celkom 440,40 eur. Preto súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 273,04 eur (713,44 eur – 440,40 eur = 273,04 eur) a žalobu v prevyšujúcej časti istiny zamietol (282,68 eur – 273,04 eur = 9,64 eur). Súd len dodáva, že nakoľko podľa výsledkov dokazovania prvou omeškanou splátkou bola splátka splatná dňa 20.07.2021 a žalobkyňa žalobu podala na súd dňa 26.06.2024, vychádzajúc z ust. § 101 a § 103 Občianskeho zákonníka všeobecná trojročná premlčacia doba neuplynula ani u jednej omeškanej splátky. 35. Podľa § 517 ods.1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. 36. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa toho zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací prepis. 37. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 586/2008 Z.Z. účinnom od 01.02.2013, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 38. Žalobkyňa si žalobou uplatnila nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne od 02.12.2021 do zaplatenia s tvrdením, že úroky z omeškania požaduje od 6. dňa nasledujúceho po oznámení vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru. Keďže žalobkyňa nepreukázala, že by bolo došlo k účinnému predčasnému vyhláseniu splatnosti celého úveru a žalobou si neuplatnila nárok na úroky z omeškania so zaplatením jednotlivých omeškaných splátok, súd s prihliadnutím na ust. § 216 ods. 2 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého súd nemôže prisúdiť viac, než čoho sa strany domáhajú, priznal žalobkyni úroky z omeškania iba od splatnosti poslednej splátky splatnej dňa 20.01.2025 a žalobu v prevyšujúcej časti žalobu aj ohľadne príslušenstva zamietol. 39. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 40. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov právo. 41. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
42. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konaní rozhodne súd prvej inštancie v lehote 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 43. Súd žalobe žalobkyne v prevažnej časti vyhovel. Žalobu o zaplatenie 282,68 eur s príslušenstvom súd zamietol len v nepatrnej časti istiny (9,64 eur) a jej príslušenstva (5 % ročne zo sumy menšej o 9,64 eur, a nie od 02.12.2021, ale od 21.01.2025 do zaplatenia). Žalobkyni tak podľa cit. ust. § 255 Civilného sporového poriadku (zásada úspechu) v súlade s judikatúrou prislúcha voči žalovanému nárok na náhradu trov v plnom rozsahu trov. O výške tejto náhrady rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením súdny úradník. Poučenie: Proti výrokom I. – III. toho rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Poprad na Krajský súd v Prešove (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Podľa § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).