Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Poprad 23C/43/2024 8724202910 22. 01. 2025 JUDr. Juraj Šteffel ECLI:SK:OSPP:2025:8724202910.7
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Poprad sudcom JUDr. Jurajom Šteffelom v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX C. D., proti žalovanému: E. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX C. D., právne zastúpenému: JUDr. Ing. Marcela Martinkovičová, advokátka so sídlom Nám. sv. Egídia 95, 058 01 Poprad, o odstránenie striešky tmavej, t a k t o rozhodol: I. Žaloba sa
zamieta.
II. Žalovaný m á voči žalobkyni n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. odôvodnenie: 1. Žalobou z 16.07.2024 sa žalobkyňa na žalovanom domáhala odstránenia striešky tmavej. 2. Žalobu dôvodila tým, že strieška na balkóne žalovaného jej zacláňa z toho dôvodu jej neprechádza slnko z dvoru až do jej chodbičky. Doteraz jej slnko prechádzalo až do chodbičky. Rodinný dom je kamenný, vlhký a plesnivý. 3. Žalobkyňa ďalej tvrdila, že strieška bola pôvodne zhotovená inak a vtedy jej prechádzalo slnko. Následne žalovaný obnovil tmavú striešku na balkóne. Slnko mala zhora z jeho striešky, kde je teraz tmavá strieška. Slnko jej za 17 rokov svietilo v chodbe teraz musí elektrinou svietiť. V dome má tmu, zimu, pleseň a vlhko. 4. Podaním z 22.07.2024 žalobkyňa tvrdila, že strieška žalovaného jej zacláňa a preto jej neprechádza slnko v dome, kde má vlhko, pleseň, plesnivé potraviny a má zdravotné problémy. Ďalej uviedla, že strieška bola predĺžená a bol spravený vysoký spád a cez jeho strechu neprechádza slnko. Z toho dôvodu žiadala o odstránenie striešky, jej skrátenie ako to bolo predtým. 5. Uznesením z 25.07.2024 bola žalobkyňa vyzvaná na doplnenie jej podania zo 16.07.2024 a 22.07.2024. 6. Žalobkyňa podaním z 08.08.2024 žiadala o predĺženie lehoty na doplnenie podania a zároveň tvrdila, že strecha bola predĺžená o 70 cm, neprepúšťa slnko. 7. 22.08.2024 žalobkyňa doručila podanie označené ako „Doplnenie písomných podaní zo 16.07.2024, 08.08.2024 a 16.08.2024“. Žalobkyňa označila žalovaného a uviedla, že je výlučnou vlastníčkou bytu č. 1 na 1. poschodí rodinného domu so súp. č. XXX F. C. XXX/XX G. C. D..
8. Žalovaný je vlastníkom bytu č. 2 na 2. poschodí tohto domu. V priebehu júna 2024 si žalovaný bez jej vedomia a súhlasu, a predpokladá, že i bez ohlásenia stavebnému úradu, vymenil nad balkónom nachádzajúcom sa na 2. poschodí rodinného domu strechu, ktorú zhotovil z tmavého neprehľadného materiálu, ktorú predĺžil o 70 cm oproti pôvodnej streche a ktorá vôbec neprepúšťa svetlo. 9. Žalobkyňa tvrdila, že týmito stavebnými úpravami vážne ohrozil kvalitu jej bývania, nakoľko zhotovením novej strechy zatienil jej vstup do bytu, ako aj okná v jej byte, v dôsledku čoho sa jej výrazne zhoršila kvalita bývania, a to zvýšením vlhkosti v byte, ako aj tvorením plesní. 10. Vzhľadom na uvedené navrhla, aby bolo rozhodnuté tak, že žalovaného súd zaviaže na odstránenie strechy nad balkónom zhotovenej z tmavého neprehľadného materiálu nachádzajúceho sa na 2. poschodí rodinného domu so súp. č. XXX a na zaplatenie náhrady trov konania. 11. Žalovaný vo vyjadrení zo 14.10.2024 uviedol, že býva na ulici C. XXX/XX G. C. D. so svojou manželkou. A. B. sa prisťahovala do domu v roku 2007 a od tohto roku nastal boj s nimi. Žalobkyňa obýva prízemný byt v dome a žalovaný s manželkou obývajú byt na 1. poschodí, ku ktorému prislúcha i balkón, ktorého je majiteľom s manželkou. 12. Ďalej uviedol, že od roku 2014 bola riešená vec na súde o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, ktorá bola ukončená v roku 2022 tak, že prízemný byt prislúcha žalobkyni a byt patrí jemu a jeho manželke. 13. Žalovaný v ďalšom tvrdil, že tento balkón bol riešený v roku 2016 na súde, kde žalobkyňa tvrdila, že ho postavili po nociach a kvôli nemu nemá svetlo a má pleseň. Jej vchod do bytu je bez sklenených výplní, takže bez možnosti prieniku svetla do chodby. Je orientovaný na severozápad a oproti jej vchodu je hneď strecha susedného domu, preto má počas roka hlavne v jesennom a zimnom období menej slnečného žiarenia. Žalobkyňa svoj byt poriadne nevykurovala a nevetrala, až kým jej nevznikla na múroch vlhkosť, na ktorú balkón a už vôbec nie strieška, nemá vplyv. K tomuto je i vyjadrenie úradov, stavebné úpravy boli konzultované so stavebným úradom. Z toho dôvodu žalovaný žiadal o zamietnutie žaloby. 14. Žalobkyňa v replike z 25.10.2024 tvrdila, že naďalej trvá na tom, aby žalovaný odstránil tmavú predĺženú strechu, pretože zacláňa slnku, kde má múry zelené, vlhké a plesnivé, nedá sa dýchať. Uviedla tie isté skutočnosti ako v predchádzajúcich podaniach. 15. Žalovaný v duplike uviedol, že popiera nárok žalobkyne v plnom rozsahu, má za to že žaloba je nedôvodná. 16. Žalovaný zároveň vzniesol námietku pasívnej vecnej legitimácie v spore, nakoľko byt č. 2 na 2. poschodí rodinného domu súp. č. XXX vlastní s manželkou, čo vyplýva z listu vlastníctva č. XXX k. ú. C. D.. 17. Na pojednávaní 22.01.2025 žalovaný prostredníctvom právnej zástupkyne poukázal na vznesenú námietku nedostatku pasívnej vecnej legitimácie, keďže, ktorého súčasťou je aj strieška, je umiestnený na nehnuteľnosti žalovaného a jeho manželky. Obaja sú bezpodielovými spoluvlastníkmi kritického bytu, čo je zrejmé z vyššie citovaného listu vlastníctva. To znamená, že pasívne vecne legitimovaným nie je iba on, ale že pasívna vecná legitimácia svedčí zároveň i jeho manželke. 18. Podľa § 149 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky. 19. Podľa § 150 ods. 1 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. 20. Podľa § 60 CSP stranami sú žalobca a žalovaný. 21. Podľa § 75 ods. 1 CSP na strane žalobcu alebo žalovaného môže vystupovať viac subjektov.
22. Podľa § 78 ods. 1 CSP nútené spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom osobitný predpis vyžaduje pre úspech v spore účasť všetkých subjektov právneho vzťahu. 23. Podľa § 78 ods. 2 CSP súd žalobu zamietne, ak nie je splnená podmienka účasti všetkých subjektov podľa odseku 1. 24. Podľa § 143 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“) v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka. 25. Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi označenými a predloženými sporovými stranami, ktoré sa nachádzajú v súdnom spise, s vyjadreniami žalobkyne a žalovaného, a zistil nasledovný skutkový a právny stav: 26. Žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou bytu č. 1 na 1. poschodí rodinného domu so súp. č. XXX na pozemku parc. č. 675/30, v kat. úz. C. D. na LV č. XXX. 27. Žalovaný a jeho manželka sú bezpodielovými spoluvlastníkmi bytu č. 2 na 2. poschodí rodinného domu so súp. č. XXX na pozemku parc. č. 675/30, v kat. úz. C. D. zapísaného na na LV č. XXX. 28. Žalobkyňa v petite žaloby žiadala o odstránenie predĺženej tmavej strechy z balkóna len voči žalovanému. 29. Vlastníkom spornej striešky je však nielen žalovaný, ale aj jeho manželka. Ako vlastníci kritického bytu. 30. V prípade, ak z hľadiska hmotného práva je potrebné a nevyhnutné, aby žalobu uplatnilo viacero subjektov spoločne, alebo ak je nevyhnutné pre úspech v spore žalovať viacero subjektov, ide o nútené procesné spoločenstvo. Za nútené spoločenstvo zákon považuje spoločenstvo, v ktorom osobitný predpis (spravidla hmotnoprávny) vyžaduje pre úspech v spore účasť všetkých subjektov právneho vzťahu. Ak nie sú všetky subjekty daného hmotnoprávneho vzťahu účastníkom sporu, súd žalobu zamietne. V nútenom spoločenstve ide o prepojenie hmotnoprávnej a procesnej úpravy, pričom procesný výsledok zodpovedá riešeniu hmotnoprávnych vzťahov. 31. V prípade vyššie uvedeného spoločenstva platí ustálená judikatúra súdov, podľa ktorej ak neboli účastníkmi konania všetci do úvahy prichádzajúci nerozluční spoločníci, rozhodnutie súdu nemôže byť účinné voči tým, ktorí neboli účastníkmi konania a z toho dôvodu žalobu treba bez ďalšieho zamietnuť. 32. Pre posúdenie, či ide o samostatné alebo nerozlučné spoločenstvo je rozhodujúca povaha predmetu konania vyplývajúca z hmotného práva. O nerozlučné, resp. nútené spoločenstvo ide tam, kde hmotné právo neumožňuje, aby predmet konania bol prejednaný a rozhodnutý samostatne voči každému spoločníkovi. 33. Stranami sporu sa v dôsledku procesnej iniciatívy žalobcu, teda v dôsledku podania žaloby, stanú práve tie subjekty, ktoré určí žalobca. Vecná legitimácia je stav vyplývajúci z hmotného práva, ktorý odpovedá na otázku, či práve žalobca je nositeľom tvrdeného subjektívneho práva a či práve ním označený žalovaný je nositeľom tvrdenej subjektívnej povinnosti korelujúcej so žalobcovým súkromným subjektívnym právom. 34. Skúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej alebo pasívnej, je nevyhnutnou súčasťou každého súdneho konania, pričom súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo strán nenamieta, kde zistenie nedostatku vecnej legitimácie má za následok zamietnutie žaloby.
35. Vecná legitimácia, či už aktívna alebo pasívna sa vo všeobecnosti v občianskom súdnom konaní rozumie oprávnenie účastníkov vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má ten z účastníkov, komu svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje. 36. Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov je rovnako ako podielové spoluvlastníctvo určitým spoločenstvom vlastníkov, avšak na rozdiel od podielového spoluvlastníctva pri bezpodielovom spoluvlastníctve nie je kvantitatívne určený podiel na spoločnej veci. To nachádza svoj odraz nielen vo výkone práv bezpodielových spoluvlastníkov k spoločnej veci, ale aj vo vzťahu k tretím osobám. 37. Strecha nad balkónom prislúcha k bytu č. 2, ktorý je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, t. j. žalovaného a jeho manželky. Nakoľko vlastníkom nehnuteľnosti je žalovaný a jeho manželka, a keďže žalobkyňa žalovala len žalovaného ako manžela, nebola splnená podmienka pasívnej vecnej legitimácie v konaní, z toho dôvodu súd žalobu zamietol. 38. Podľa § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 39. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 40. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa posledne citovaného zákonného ustanovenia aplikujúc zásadu úspechu v konaní. Keďže došlo k zamietnutiu žaloby, v konaní bol plne úspešný žalovaný, a preto mu bol voči žalobkyni priznaný nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 41. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Poprad na Krajský súd v Prešove. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.