Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Poprad 23C/44/2024 8724203136 24. 01. 2025 JUDr. Juraj Šteffel ECLI:SK:OSPP:2025:8724203136.5
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Poprad sudcom JUDr. Jurajom Šteffelom v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX, XXX XX C. D., právne zastúpeného JUDr. Sylviou Leščákovou, advokátkou so sídlom Hlavná 1416/28, 059 51 Poprad, IČO: 42 228 158, proti žalovanému: Merate s.r.o., so sídlom Starý Trh 65, 060 01 Kežmarok, IČO: 46 571 698, právne zastúpenému JUDr. Martinom Bašistom, advokátom so sídlom Štefánikova 8, 058 01 Poprad, IČO: 37 880 381, o zaplatenie 356,65 eur, takto rozhodol: I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 356,65 eur s úrokom z omeškania vo výške 12,5 % ročne zo sumy 356,65 eur od 31.01.2024 do zaplatenia, to všetko v lehote troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku. II. Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu
100 %.
odôvodnenie: 1. Žalobou z 31.07.2024 sa žalobca na žalovanom domáhal zaplatenia sumy v celkovej výške 356,65 eur z titulu náhrady škody. 2. V rámci prostriedkov procesného útoku tvrdil, že 25.09.2023 na ceste medzi C. E. a C. D. došlo ku škodovej udalosti, pri ktorej motorové vozidlo vo vlastníctve žalovaného Mercedes Benz F. XXX G. vymrštilo kameň a rozbilo čelné sklo na osobnom motorovom vozidle žalobcu H. I. F. XXX E.. 3. Keď došlo k vymršteniu kameňa, žalobca nákladné vozidlo zastavil a informoval vodiča, že došlo k rozbitiu čelného skla. 4. Účastníci na mieste samom spísali Správu o nehode, šofér vozidla F. XXX G. pán J. K. z adresy L., C. M. XX, poskytol žalobcovi súčinnosť a vyjadril ľútosť nad tým, čo sa stalo. 5. Žalobca musel dať rozbité čelné sklo opraviť, uhradil za prácu sumu 356,64 eur spoločnosti Autosklo Hornet s.r.o., prevádzka Poprad, Teplická 3, dňa 26.10.2023. 6. Komunálna poisťovňa, a.s., ktorá škodu zaregistrovala ako škodovú udalosť č. 8015091570 z poistnej zmluvy žalovaného č. 6826159365/1049277863, odmietla žalobcovi plniť z dôvodu, že zmätočne odpovedal na otázky v Dotazníku ku škode na čelnom skle. 7. 18.01.2024 vyzval právny zástupca žalobcu Komunálnu poisťovňu, a.s. mimosúdnym pokusom o zmier, aby uhradila škodu, ktorú spôsobil žalovaný – poistený žalobcovi. Túto doporučenú zásielku poisťovňa prevzala 25.01.2024, avšak bez odpovede právnemu zástupcovi žalobcu.
8. 15.04.2024 vyzval žalobca priamo žalovaného, aby mu zaplatil spôsobenú škodu. Žalovaný poslal 20.06.2024 odpoveď, že žalovaný „si nie je vedomý ani nebol informovaný o tom, že vodič, ktorý by mal byť zamestnancom jeho obchodnej spoločnosti, by mal spôsobiť škodu“. 9. V prostriedkoch procesnej obrany žalovaný tvrdil, že vo vzťahu ku skutkovým tvrdeniam, ktoré žalobca opísal v žalobe v celom rozsahu popiera a že v súlade s ust. § 151 ods. 2 Civilného sporového poriadku uviedol vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach. 10. Poukázal na to, že žalobca okrem vlastných skutkových tvrdení nepodporil žiadnym iným dôkazom, ktorý by tieto jeho tvrdenia prednášané v rovine nepodložených domnienok a pocitov podporil relevantne overiteľným dôkazom. 11. Podľa žalovaného je potrebné poukázať na to, že z listinných dôkazov je zrejmé, že žalobca mal zastaviť nákladné vozidlo žalovaného až vo väčšej vzdialenosti od údajného miesta vzniku poškodenia vozidla žalobcu, že žalobca nevylúčil možnosť vzniku poškodenia jeho vozidla inými motorovými vozidlami, ktoré v čase vzniku poškodenia prechádzali v protismere jazdy motorového vozidla žalobcu a vodič nákladného vozidla žalovaného až do zastavenia jeho motorového vozidla nevidel a nevnímal, že z jeho motorového vozidla by mal odletieť predmet, ktorý by mal spôsobiť poškodenie motorového vozidla žalobcu, pričom pripustil možnosť, že čelné sklo motorového vozidla žalobcu mohol spôsobiť predmet, ktorý odletel spod kolies alebo z naloženého nákladu iného vozidla. 12. Z vyššie uvedeného je podľa žalovaného zrejmé, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k uvádzaným skutkovým tvrdeniam. 13. Žalovaný poukázal na rozsiahle a podrobné skúmanie skutkového stavu a ostatných okolností týkajúcich sa možného vzniku škody na motorovom vozidle žalobcu, ktoré vykonala poisťovňa žalovaného, u ktorej má uzavreté povinné zmluvné poistenie, pričom z jej zistení poukázal na vyjadrenia, podľa ktorých zo strany žalobcu ide pri opise skutkových tvrdení o vzniku poistnej udalosti výlučne o vyslovenie domnienok o tom, ako mala škodová udalosť vzniknúť, na vyhlásenie vodiča nákladného vozidla žalovaného nie je možné prihliadať, pretože tento nemal možnosť priamo vnímať svojimi vlastnými zmyslami vznik škodovej udalosti a ani pohyb predmetov, nakoľko na to jednak nemal výhľad a zároveň sa venoval riadeniu svojho motorového vozidla. Zároveň poisťovňa uviedla, že nebola dostatočne preukázaná zodpovednosť vodiča nákladného vozidla žalovaného za vzniknutú škodu. 14. Žalobca v replike tvrdil, že žalovaný zavádza súd v tom, keď tvrdí, že „žalobca nevylúčil možnosť vzniku poškodenia jeho vozidla inými motorovými vozidlami...“. To podľa žalobcu nie je pravda, pretože žalobca presne vedel, kedy došlo ku škodovej udalosti a odkiaľ sa kameň na jeho čelné sklo vymrštil, pretože keď šofér sedí v aute, vie ako a aké auto túto škodu spôsobilo. Žalobca presne, jasne a nespochybniteľne identifikoval auto, ktoré mu škodu spôsobilo a bolo to auto žalovaného F.. 15. Žalobca uviedol, že v žalobe nevyslovil žiadne domnienky, ako sa to snaží prezentovať právny zástupca žalovaného. Žaloba je presným a pravdivým opisom vzniku poistnej udalosti a následného konania žalobcu a vodiča auta, ktoré škodu spôsobilo aj o výške škody predloženým daňovým dokladom a dokladom o vykonaní úhrady žalobcom za opravu čelného skla. 16. Žalobca v reakcii na vyššie uvedené prostriedky procesnej obrany súvisiace s rozporom v tvrdeniach, ktoré žalobca poskytol poisťovateľovi žalovaného na pojednávaní tvrdil, že jediné motorové vozidlo pred ním v jednom smere, v ktorom šli, bolo v okamihu poškodenia čelného skla iba nákladné motorové vozidlo – mixér, za ním šiel žalobca a v protismere šli ďalšie vozidlá v čase po rozbití čelného skla. Práve tieto vozidlá znemožňovali žalobcovi obehnúť nákladné motorové vozidlo žalovaného, a preto ho predbehol až po dvoch kilometroch. 17. Skutkové tvrdenia žalobcu potvrdila i svedkyňa N. B., manželka žalobcu. 18. Svedok J. K., v čase vzniku škody zamestnaný ako vodič u žalovaného a ako vodič nákladného motorového vozidla, ktorého prevádzkou podľa tvrdenia žalobcu mala byť spôsobená škoda na čelnom skle, vypovedal, že si síce nevšimol, žeby kamienok odskočil od jeho vozidla, ale pravdepodobne to bolo z jeho vozidla, lebo na kritickej ceste vtedy žiadne iné auto nešlo. Uviedol tiež, že súhlasil so spísaním poistnej udalosti a splniť si tak povinnosti vodiča. Žeby v okamihu vzniku škodovej udalosti
šlo iné motorové vozidlo v protismere uviedol, že to bolo dávno a na túto možnosť si nepamätal, hoci takú možnosť nevylúčil aj keď zároveň na upresňujúce otázky o. i. uviedol, že v čase vzniku poistnej udalosti bolo na ceste určite jeho motorové vozidlo a auto žalobcu a že sa to stalo v takom úseku, že nebolo možné, žeby ho žalobca obehol hneď a medzičasom možno išli nejaké vozidlá oproti, ale ťažko to povedať. 19. Svedok potvrdil, že so žalobcom spísal záznam o nehode v priestoroch prevádzky žalovaného v C. E., že pri spisovaní zástupca poistiteľa žalovaného prítomný nebol a že vznik poistnej udalosti žalovanému (svojmu zamestnávateľovi) oznámil hneď telefonicky. 20. Fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky (ust. § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka). 21. Rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla ako aj prevádzateľ lietadla (ust. § 427 ods. 2 Občianskeho zákonníka). 22. Zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov je jedným z druhov osobitnej zodpovednosti za škodu. Zodpovednosť možno charakterizovať ako objektívnu zodpovednosť, bez zreteľa na zavinenie a bez zreteľa na to, či došlo k protiprávnemu konaniu, pričom zbavenie sa zodpovednosti prichádza do úvahy len z dôvodov taxatívne uvedených v zákone. 23. Aplikácia o spoluzodpovednosti poškodeného (ust. § 441 Občianskeho zákonníka) však prichádza do úvahy aj pri tejto zodpovednosti. Právna úprava tak vychádza z princípu objektívnej zodpovednosti fyzickej alebo právnickej osoby vykonávajúcej dopravu za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Ustanovenie § 427 ods. 2 Občianskeho zákonníka na roveň škody vyvolanej osobitnou povahou prevádzky dopravných prostriedkov kladie zodpovednosť iného prevádzateľa motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľa lietadla (aj bezmotorového). 24. Zodpovednosť podľa ust. § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka je spájaná s každou osobou, ktorá vykonáva dopravu, a to bez zreteľa na to, akým dopravným prostriedkom túto činnosť vykonáva, t. j. či ju vykonáva motorovým alebo iným vozidlom (napr. aj konským povozom). Podstatné je, že ide o výkon dopravy a spôsobená škoda je vyvolaná osobitnou povahou prevádzky. Podmienkou teda je, že škoda bola vyvolaná osobitnou povahou tejto prevádzky. 25. Na druhej strane ust. § 427 ods. 2 Občianskeho zákonníka spája objektívnu zodpovednosť za škodu spôsobenú každým (teda nielen s osobou vykonávajúcou dopravu), kto prevádzkuje 1. motorové vozidlo, 2. motorové plavidlo, 3. lietadlo (hoci aj bezmotorové). 26. Podľa ust. § 427 ods. 2 Občianskeho zákonníka nie je teda pre túto osobitnú zodpovednosť rozhodujúce, či toto prevádzkovanie je súčasne výkonom dopravy a v prípade lietadla ani to, či je lietadlo poháňané motorickou silou alebo ide o bezmotorové lietadlo. 27. Rovnako sa však aj v prípade zodpovednosti podľa ust. § 427 ods. 2 Občianskeho zákonníka predpokladá, že škoda bola vyvolaná osobitnou povahou prevádzky. 28. Zákon nedefinuje pojem ,,osoby vykonávajúce dopravu“, resp. ,,prevádzateľ dopravy“. Prevádzkovanie dopravy znamená premiestňovanie osôb, prípadne tovaru za využitia dopravného prostriedku. Pod osobami vykonávajúcimi dopravu treba rozumieť akúkoľvek fyzickú alebo právnickú osobu, ktorej predmetom činnosti je uskutočňovanie dopravy, pričom to môže byť hoci aj čiastková činnosť poskytovaná v súvislosti s iným vzťahom (službou). 29. V súvislosti s otázkou, kto je vykonávateľom dopravy sa poukazuje na rozhodnutie publikované pod R 109/1967, podľa ktorého dopravca, ktorého hlavnou náplňou činnosti je vykonávanie dopravy zodpovedá za škodu podľa ust. § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka bez ohľadu na to, či v súvislosti so vznikom škody išlo o dopravu, ktorá vznikla poskytovaním prepravných služieb iným osobám, alebo o dopravu v rámci plnenia iných svojich úloh (ako v prejednávanom spore preprava betónu). K uvedenému je potrebné doplniť, že ustálená rozhodovacia prax súdov ustálila, že o zodpovednosť podľa ust. § 427 ods.
1 Občianskeho zákonníka ide vždy, ak ide o subjekt vykonávajúci dopravu, a to bez zreteľa na rozsah tejto dopravy vo vzťahu k rozsahu jeho inej činnosti. 30. Zákon nedáva jednoznačnú odpoveď na otázku, čo treba považovať za osobitnú povahu prevádzky. Všeobecne sa aplikačná prax zhodla na tom, že za osobitnú povahu prevádzky dopravy (podľa ust. § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka), ale aj prevádzky podľa ust. § 427 ods. 2 Občianskeho zákonníka treba považovať javy a vlastnosti, ktoré sú typické pre danú prevádzku a ktoré sú z toho dôvodu v určitom smere nebezpečné, čo odôvodňuje poskytnutie zvýšenej ochrany v podobe objektívnej zodpovednosti za škodu s taxatívne uvedenými dôvodmi umožňujúcimi zbavenie sa zodpovednosti. Za typické vlastnosti sa považuje napr. rýchlosť, technické vlastnosti motorového vozidla, chyby materiálu a pod. 31. Svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať (ust. § 428 Občianskeho zákonníka). 32. Ako už bolo konštatované vyššie, zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov je zodpovednosťou objektívnou. Zákon však umožňuje, aby sa zodpovedný subjekt zodpovednosti zbavil (liberoval), avšak pri naplnení prísnych predpokladov. 33. V prvom rade je potrebné poukázať na prvú vetu posledne citovaného zákonného ustanovenia. Tá negatívne určuje, že v žiadnom prípade nemôže dôjsť k zbaveniu sa zodpovednosti v prípade, ak bola škoda spôsobená ,,okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke“. 34. Druhá veta uvedeného ustanovenia § 428 Občianskeho zákonníka už stanovuje podmienku, za existencie ktorej môže dôjsť k zbaveniu zodpovednosti. Je tomu tak vtedy, ak škodca preukáže ,,že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať“. Z formulácie tejto podmienky je zrejmé, že dôkazné bremeno na preukázanie rozhodných skutočností umožňujúcich zbavenia sa zodpovednosti zaťažuje škodcu (v danom prípade žalovaného). 35. Zbavenie zodpovednosti za škodu je tak možné za splnenia dvoch kumulatívnych predpokladov: 1. škoda nebola spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke a 2. škode sa nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať. 36. Judikatúra považuje za neodvrátiteľnú udalosť skutočnosť, ktorá objektívne nemá svoj pôvod ,,vo vnútri“ prevádzky a ktorá nesúvisí s organizáciou, riadením a realizáciou prevádzky (napr. vis maior). 37. V prejednávanom spore, po zistení skutkového stavu tak ako vyplynul z vykonaného dokazovania, aplikujúc vyššie citované zákonné ustanovenia, dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalovaný bol v čase vzniku škody na motorovom vozidle žalobcu v hmotnoprávnom postavení osoby vykonávajúcej dopravu (konkrétne dopravu betónovej zmesi), že uvedená škoda bola vyvolaná osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla žalovaného – domiešavača betónu. 38. Žalovaný v danom spore neuplatnil žiaden prostriedok procesnej obrany, z ktorého by bolo možné vyvodiť záver, podľa ktorého škoda nebola žalobcovi spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke domiešavača a žeby žalovaný (konkrétne jeho zamestnanec ako vodič) vynaložil všetko úsilie, ktoré možno na ňom požadovať. 39. Je tak nepochybné, že odskočenie kameňa, ktorým došlo k rozbitiu čelného skla motorového vozidla žalobcu nemožno považovať za neodvrátiteľnú skutočnosť, ktorá nemá pôvod v prevádzke, to znamená, ktorá objektívne nemá svoj pôvod ,,vo vnútri“ prevádzky a ktorá nesúvisí s organizáciou, riadením a realizáciou prevádzky (s vyššou mocou). 40. Vyššie uvedené právne závery sú plne v súlade so Stanoviskom Útvaru dohľadu nad finančným trhom Národnej banky Slovenska k likvidácii škodových udalostí v povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v prípadoch škôd na čelnom skle spôsobených kameňom vymršteným spod kolies iného motorového vozidla zo 16.07.2013, podľa ktorého, o. i., vymrštenie kameňa spod kolies iného motorového vozidla je okolnosť, ktorá má pôvod
v prevádzke. Prejavom prevádzky motorového vozidla je v tomto prípade otáčavý pohyb jeho kolies. Aj keď kameň nie je súčasťou motorového vozidla, bez pôsobenia otáčavého pohybu kolies idúceho motorového vozidla (v danom prípade domiešavača žalovaného – pozn. súdu), by kameň zostal na svojom mieste na ceste a k jeho vymršteniu a vzniku škody by nedošlo. Prevádzka motorového vozidla je teda príčinou vymrštenia kameňa, ktorý nárazom do čelného skla motorového vozidla žalobcu spôsobil škodu. 41. Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní (ust. § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka). 42. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, výšku úrokov z omeškania ustanovuje vykonávací predpis (ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka). 43. Týmto predpisom je Nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonáva Občiansky zákonník. Podľa ust. § 3 tohto Nariadenia výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 44. Žalobca v hmotnoprávnom postavení veriteľa uplatnil svoju pohľadávku voči žalovanému listom z 18.01.2024. V ňom ho vyzval na splnenie pohľadávky v lehote piatich kalendárnych dní od prevzatia listu. Z uvedeného dôvodu tak bol žalobcovi voči žalovanému priznaný i nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške uvedenej vo výrokovej časti rozsudku. 45. Na základe uvedeného tak súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, a preto jej bolo vyhovené v plnom rozsahu (Výrok I.). 46. Žalobca bol v spore úspešný v celom rozsahu, a preto mu bol voči žalovanému priznaný nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % podľa ust. § 255 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 47. O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (ust. § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku). 48. Podľa ust. § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Poprad na Krajský súd v Prešove. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h)
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.