Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Poprad 10P/194/2024 8724203716 24. 04. 2025 JUDr. František Krasňan ECLI:SK:OSPP:2025:8724203716.4
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Poprad, sudcom JUDr. Františkom Krasňanom, vo veci starostlivosti súdu o mal. deti: A. B., nar. XX.X.XXXX a C. B., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad, deti rodičov: matka C. B., nar. X.X.XXXX, bytom D. XXX, E. B. a otec C. F., nar. XX.X.XXXX, bytom G. X, H., právne zastúpený: JUDr. Marcel Kohút, advokát so sídlom Nám. sv. Egídia 95, Poprad, v konaní začatom na návrh otca, o zníženie výživného, takto rozhodol: I. Návrh otca na zníženie výživného z a m i e t a . II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Otec návrhom zo dňa 10.9.2024 žiadal znížiť výživné na mal. dcéru A. zo sumy 100,- eur na sumu 80,- eur mesačne a na mal. syna C. zo sumy 80,- eur na sumu 40,- eur mesačne počnúc dňom podania návrhu. Svoj návrh odôvodnil tým, že rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 10P/180/2022-16 zo dňa 9.12.2022 má určenú vyživovaciu povinnosť na jeho maloleté deti spolu vo výške 180,- eur mesačne, pričom jeho príjem aktuálne predstavuje 220 – 250,- eur z pracovnej činnosti pomocníka v stavebníctve. Ďalej dôvodil, že pracuje na dohodu v rozsahu 42-43 hodín mesačne, má dlhy, nakoľko 3 mesiace nestíha platiť výživné, iný príjem nemá a zatiaľ si nenašiel ani inú prácu. Takisto má s inou priateľkou dieťa, ktoré má 1,5 roka. 2. Súd podľa § 31 ods. 2 Zákona o rodine ustanovil kolízneho opatrovníka, a to Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad na zastupovanie maloletého v prípade kolízie záujmov medzi rodičmi a mal. deťmi. 3. Na pojednávaní právny zástupca otca uviedol, že nie je v silách a schopnostiach navrhovateľa platiť výživné určené posledným rozsudkom súdu a podľa zmluvy o poskytovaní ubytovania došlo k zvýšeniu nájmu na 410,- eur mesačne. Poukázal na zamestnávateľa otca, u ktorého je zamestnaný na dohodu v rozsahu najviac 10 dní hodín za odmenu 4,40 eur na hodinu, pričom za december 2024 a január 2025 mu bola vyplatená mzda vo výške 44,- eur v čistom a podľa daňového priznania za celý rok mal príjem 660,- eur. Ďalej uviedol, že otec v minulosti nestíhal platiť toto výživné, preto matka podala trestné oznámenie, takže musí si v súčasnosti požičiavať od rodičov a od rodiny výživné a z veľkej časti mu pomáha s platením jeho priateľka. Ďalej uviedol, že matka nezdokladovala ani výlety, ani krúžok varenia, ani šampóny a mastičky pre deti, tiež priznala, že nemá zaplatené ani obedy pre dcéru. Poukázal, že matka disponuje dostatočnými prostriedkami na tetovania, manikúru a zlaté šperky, pričom nikdy riadne nepracovala, nie je ochotná odpracovať ani aktivačné práce a založila si svoju obživu na výživnom. Na pojednávaní tiež upravil svoj návrh tak, aby na mal. deti platil otec len po 40,- eur mesačne.
4. Otec na pojednávaní sa pridržal tvrdení jeho právneho zástupcu a uviedol, že býva v nájme s družkou B. I., s ktorou majú spolu dcéru - B. F., nar. XX.XX.XXXX. Za ubytovanie platí jeho partnerka B. I. nájom 410,- eur, pôvodne bolo 390,- eur. Nemá doklad o tom, že pomáha partnerke platiť nájom vo výške 200 250,- eur za bývanie. K rodičom sa nemôže presťahovať, lebo majú 1-izbový byt. Pracuje na stavbe, kde odpracuje niekedy 20, niekedy 40,- eur mesačne, o čom doložil potvrdenie o príjme za r. 2024, právneho zástupcu mu zaplatili sestry. Ďalej uviedol, že má ukončené základné vzdelanie a od 05/2024 robí pre služby J., s.r.o., pričom je chorý na pečeň, avšak čiastočný invalidný dôchodok nemá priznaný. 5. Matka na pojednávaní s návrhom nesúhlasila, uviedla, že pána K. - zamestnávateľa otca pozná osobne a vie, že zarobí minimálne 800 - 900,- eur. Uviedla, že ona poberá 120,- eur prídavky na dve deti, pracovať nemôže, nakoľko je s chlapcom v škôlke, keďže má niečo ako ADHD. Má sklony vyskočiť cez balkón, rieši to s psychologičkou. Za škôlku platí 2 eurá mesačne. Dieťaťu takisto zakupuje mastičky Excipial za cca 10,- eur, k tomu šampóny a iné veci, keďže syn má vyrážky po tele. Deťom platí stravu a oblečenie. Maloletá A. chodí 2. triedy ZŠ, má 8 rokov, za stravu tam platí na celý rok 80,- eur, s ňou tiež chodí autobusom, kde platí 60,- eur mesačne. Žije u rodičov, ktorí platia za bývanie všetko. Dokopy jej príjem predstavuje 300,- eur mesačne. Konštatovala, že otec platí výživné pravidelne. Tiež uviedla, že sa mala zúčastniť psychologického vyšetrenia dňa 15.3.2025, ale nemala 30,- eur, ktoré tam potrebuje platiť. Písala otcovi mal. detí, aby im poslal o jeden deň skôr nejakú sumu, ale neposlal. Konštatovala, že stále nepracuje, nakoľko vzhľadom na potreby mal. C. si nevie nájsť brigádu, iný príjem okrem 300,eur (120,- eur prídavky na mal. deti a 180,- eur výživné) nemá. 6. Kolízny opatrovník na pojednávaní uviedol, že nepovažuje návrh otca za odôvodnený, naopak, na strane mal. detí došlo k zmene pomerov od posledného rozhodnutia, keďže mal. A. je už na základnej škole a mal. C. je v materskej škole. Poukázal, že otec nepredložil žiadny doklad o tom, že by mal zníženú schopnosť pracovať, naopak, pracuje manuálne ako stavebný robotník, preto je namieste zo strany otca hľadať si inú prácu, pretože výživné má prednosť pred všetkými jeho výdavkami. Konštatoval, že nie sú žiadne vážne dôvody na to, aby súd znižoval výživné. 7. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. 8. Podľa ods. 2 cit. ust., obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 9. Podľa ods. 4 cit. ust., pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. 10. Podľa ods. 5 cit. ust., výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 11. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 12. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. 13. Z obsahu spisu tunajšieho súdu sp. zn. 10P/180/2022, a to najmä z rozsudku zo dňa 9.12.2022 súd zistil, že súd určil výživné zo strany otca na mal. dcéru A. vo výške 100,- eur mesačne a na mal. syna C. vo výške 80,- eur mesačne, resp. schválil rodičovskú dohodu, pričom už v tom čase takto určené výživné bolo dôvodné. Otec mal. detí sa už v tej dobe liečil na pečeň, avšak nepoberal žiadne dávky a do dnešného dňa mu nebol priznaný invalidný dôchodok, teda uznaná znížená schopnosť pracovať. Takisto už v tom čase uvádzal, že si brigádnicky vie privyrobiť iba 100,- eur mesačne a že bude sa snažiť,
aby si zarobil viac, lebo vie, že jeho deti to potrebujú, teda už vtedy nedosahoval riadne stály príjem, i keď mu v tom nebránili žiadne okolnosti. 14. Porovnávajúc pomery od poslednej úpravy výživného až do súčasnosti u otca, ale ani mal. detí súd nezistil také podstatné okolnosti odôvodňujúce zmenu pomerov v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine, pre ktoré by bolo dôvodné znížiť jeho vyživovaciu povinnosť, a preto podaný návrh otca musel zamietnuť. 15. Z dokazovania vyplynulo, že otec má ukončené základné vzdelanie, má ďalšiu vyživovaciu povinnosť z iného vzťahu, pracuje od mája 2024 pre spoločnosť L. J., s.r.o. ako pomocný stavebný pracovník, s ktorou má uzatvorenú dohodu do 17.5.2025 a z ktorej vyplýva, že rozsah prác je najviac 10 hodín týždenne za odmenu 4,40 eur na hodinu, pričom síce za december 2024 a január 2025 mu bola vyplatená mzda vo výške 44,- eur v čistom a podľa daňového priznania za celý rok mal príjem 660,eur, avšak nekorešponduje to s jeho vyjadrením v návrhu, podľa ktorého zarába 220 - 250,- eur, čo prinajmenšom v takomto minimálnom rozsahu prác korešponduje aj s uzatvorenou dohodou. Podstatnou skutočnosťou však je to, že aj napriek skutočnosti, že otec si má na výživné požičiavať a ako uviedol, nemá finančné prostriedky na výživné, nevlastní nehnuteľný majetok, ani hnuteľné veci väčšej hodnoty, tak je pri plnom zdraví, pracuje v oblasti stavebníctva, kde je možné dosahovať oveľa väčší príjem, ktorý by inak v dôsledku aktuálneho zdravotného stavu, či invalidity, alebo v dôsledku iných objektívnych okolností, ktoré by boli trvalého charakteru, nemohol dosahovať, a preto aktuálna výška príjmu nie je takým dôvodom, ktorý znamená podstatnú zmenu pomerov v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine, pre ktorý by bolo dôvodné pristúpiť k zníženiu vyživovacej povinnosti. 16. Je potrebné uviesť, že otec pri určení výživného v roku 2022 uzatvoril rodičovskú dohodu, ktorá bola v záujme mal. detí, kde už vtedy deklaroval, že jeho príjem z brigády je iba 100,- eur, pričom sám uviedol, že bude sa snažiť, aby si zarobil viac, lebo vie, že jeho deti to potrebujú. Aktuálne aj vzhľadom na vyjadrenia kolízneho opatrovníka je súd toho názoru, že nemá dôjsť k zníženiu výživného, ale práve naopak, od posledného rozhodnutia v roku 2022 sa potreby maloletých detí vzhľadom na nástup do materskej a základnej školy zvýšili, teda nie je v záujme mal. detí zníženie výživného. 17. Skutočnosť, že v súčasnej dobe otec maloletých detí nedosahuje vysoký príjem, navyše, keď stále má možnosť riadne pracovať, nemôže byť dôvodom na vyhovenie návrhu otca na akékoľvek zníženie predtým stanoveného výživného (už vôbec nie na hranicu takmer minimálneho výživného), a to aj s prihliadnutím na odporúčanie opatrovníka a súčasný vek maloletých detí, ktoré potrebujú mať zaistenú starostlivosť zo strany matky a platenie výživného zo strany otca. Naopak, súdu bola preukázaná tá skutočnosť, že nedošlo k takej zmene schopností, možností a majetkových pomerov, ktoré by odôvodňovali zníženie výživného. Výživné musí mať vždy prednosť pred inými výdavkami rodičov. 18. Preto s prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti návrh otca súd považoval za neopodstatnený a v rozpore so záujmami mal. detí. Zároveň súd má za to, že v konaní otec mal. dieťaťa nepreukázal zmenu pomerov na strane povinného rodiča, ktorá by bola trvalého charakteru, nakoľko pri odôvodnenom návrhu na zníženie výživného je potrebné, aby na strane povinného rodiča došlo k zmene majetkových či príjmových pomerov alebo schopností trvalého charakteru (napr. priznanie invalidity), čo však v uvedenom konaní preukázané nebolo. 19. Pre maloleté deti je v tomto veku suma výživného pre mal. A. vo výške 100,- eur mesačne a mal. C. vo výške 80,- eur mesačne plne opodstatnená a zodpovedá minimálne výdavkom na deti a ich potrebám v tomto veku. Naviac deti sa nachádzajú v domácnosti matky, ktorej príjmové pomery nie sú dostatočné na uspokojovanie potrieb v takom rozsahu, aby postačovali na úhradu všetkých nevyhnutných výdavkov. 20. V danom prípade, keď nie je preukázaná na strane otca mal. detí stála objektívna prekážka vo výkone pracovnej činnosti, súd nemôže prihliadať na skutočné príjmy otca, ale musí vziať do úvahy aj potencialitu jeho príjmov, to znamená nielen fakticky dosahované príjmy rodiča, ale v zmysle § 75 ods. 1 Zákona o rodine aj tie, ktoré by otec mohol dosahovať s prihliadnutím na jeho schopnosti a možnosti ako výživou povinnej osoby. Súd preto vždy musí vychádzať z príjmu, ktorý by povinný rodič mohol dosahovať s ohľadom na svoje schopnosti a možnosti, ale aj pracovné skúsenosti na trhu práce, či už na Slovensku alebo na území iného štátu v zmysle § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Ak si otec nevie
nájsť riadne platenú prácu na území SR, nič mu nebráni hľadať pracovné uplatnenie aj na trhu práce v zahraničí. Uvedené platí o to viac, keď otec má spolu až tri vyživovacie povinnosti, teda nemôže trvale zostať s minimálnym príjmom a uspokojiť sa s takýmto stavom. 21. S ohľadom na uvedené súd návrh otca na zníženie výživného v celom rozsahu zamietol s poukazom na § 78 ods. 1 v nadväznosti § 62 Zákona o rodine. 22. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.