Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Poprad 18Csp/52/2024 8724203957 27. 05. 2025 JUDr. Mariana Gavalierová ECLI:SK:OSPP:2025:8724203957.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Poprad v konaní pred sudkyňou JUDr. Marianou Gavalierovou v právnej veci žalobcu A. B. C., D., so sídlom E. F. X, XXX XX C., IČO: XX XXX XXX, právne zast. Advokátska kancelária Gallo, s. r. o., so sídlom Jilemnického 30, 036 01 Martin, IČO: 36 715 352, proti žalovanej E. G., nar. XX. X. XXXX, bytom H. XXX, XXX XX I., v konaní o zaplatenie 2036,58 eur s príslušenstvom, takto rozhodol: I. Súd konanie z a s t a v u j e v sume 370 eur. II. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a . III. Súd stranám n e p r i z n á v a náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Predmet sporu a tvrdenia žalobcu a dôkazy žalobcu: Žalobca žalobou zo dňa 25. 6. 2024 žiadal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie 2036,58 eur s 5 % p. a. úrokom z omeškania od 15. 2. 2022 do zaplatenia a na náhradu trov konania dôvodiac, že bola uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere dňa 9. 5. 2019 medzi žalobcom a žalovanou, v zmysle ktorej bol poskytnutý úver vo výške 5000 eur, ktorý mala splácať mesačne v 96 splátkach vždy do 20. dňa v mesiaci po á 91,66 eur. V dôsledku nesplácania riadne a včas žalobca zosplatnil úver. Žalovaná uhradila sumu 4866,54 eur pred podaním žaloby. 2. V písomnom vyjadrení zo dňa 24. 4. 2025 žalobca zobral žalobu späť vo výške 370 eur a uplatnil si zaplatenie 1666,58 eur s príslušenstvom. 3. Žalobca pripojil k žalobe dôkazy: Notárska zápisnica N3283/2017, zmluva o spotrebiteľskom úvere, štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere, výplatné pásky 2, 3/2019 žalovanej, informácie o RPMN, príkaz na úhradu, informácie od finančného sprostredkovateľa k dojednávanému poisteniu schopnosti splácať splátky úveru, obchodné podmienky pre poskytovanie spotrebiteľských úverov – Quatro, predžalobná upomienka, oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru, prehľad splátok a úhrad, výpis z obchodného registra žalobcu. 4. Vyjadrenie žalovaného a prostriedky procesnej obrany žalovaného: Na pojednávaní splnomocnený zástupca žalovanej uviedol, že bol uhrádzaný žalobný nárok, a to aj v mesiaci 7, 9, 10/2024 a 1, 2/2025 a spolu bolo uhradené 5236,45 eur a súhlasil so späťvzatím časti 370 eur. 5. Žalovaná v písomnom vyjadrení namietala platnosť uzavretej zmluvy a neprijateľnosť zmluvných podmienok, prípadne premlčanie nároku a nedodržanie odbornej starostlivosti pri poskytnutí úveru. 6. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a argumentov strán: Medzi žalobcom a žalovanou bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere dňa 9. 5. 2019, kde bol poskytnutý úver vo výške 5000 eur a žalovaná mala platiť mesačné splátky vo výške 91,66 eur pri RPMN 15,90 % a úrokovej sadzbe 15,90 % a uhradila sumu 5236,45 eur. Žalovaná neuhradila včas a riadne všetky splátky a preto žalobca zosplatnil úver. Žalovaná namietala platnosť uzavretej zmluvy, neprijateľnosť zmluvných podmienok, premlčanie nároku a neskúmanie odbornej starostlivosti.
7. Dôkazy a ich vyhodnotenie: Súd vykonal dôkazy, a to výsluch splnomocneného zástupcu žalovanej a listinné dôkazy: notárska zápisnica N3283/2017, zmluva o spotrebiteľskom úvere, štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere, výplatné pásky 2, 3/2019, informácie o RPMN, príkaz na úhradu, informácie od finančného sprostredkovateľa k dojednávanému poisteniu schopnosti splácať splátky úveru, obchodné podmienky pre poskytovanie spotrebiteľských úverov – Quatro, predžalobná upomienka, oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru, prehľad splátok a úhrad, výpis z obchodného registra žalobcu, výpis účtu žalovanej o úhrade za 7, 9, 10/2024 a 1, 2/2025. 8. Súd vychádzal pri hodnotení v ich vzájomnej súvislosti z listinných dôkazov, ktoré boli navrhnuté a predložené. Ďalšie dôkazy strany nenavrhli a súd považoval nárok žalobcu za nedôvodný. 9. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka (ďalej len ,,OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. 10. Podľa § 53 ods. 1, 2, 3, 9 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. 11. Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. 12. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. 13. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1; b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. d), e), g) až i), l) a p); c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. d), e), g) a § 10 ods. 1 písm. b) a c) alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa; e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne inak ako bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa a nejde o bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu; f) veriteľ v zmluve o spotrebiteľskom úvere neuvedie všetky plnenia, ktoré pre spotrebiteľa vyplývajú z poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo s ním súvisia; g) ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru prekračuje najvyššiu prípustnú výšku odplaty stanovenej podľa osobitných predpisov. 14. Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z., ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti
splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42. 15. Právne posúdenie veci: Súd posúdil žalobu ako nedôvodnú a neopodstatnenú a stotožnil sa s tvrdeniami žalobcu, že bola riadne uzavretá spotrebiteľská zmluva, kde bol žalovanej poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 5000 eur a žalovaná uhradila sumu vo výške 5236,45 eur. Súd podrobil zmluvu ex offo súdnej kontrole a dospel k záveru, že žalobca si neplnil riadne povinnosti uvedené v § 7 ods. 1 uvedeného zákona 129/2010 Z. z., teda že neskúmal bonitu žalovanej s odbornou starostlivosťou. Dôraz pri posudzovaní úverovej schopnosti klienta má byť kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami a na posúdenie toho či spotrebiteľovi zostane pri vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, z ktorej bude schopný úver splácať a je povinnosťou veriteľa získané informácie od spotrebiteľa overiť a vyhodnotiť. Túto skutočnosť mal preukázať žalobca. Žalobca nepreukázal, že pred uzavretím zmluvy vychádzal z príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov (spoločný register bankových informácií „SRBI“, nebankový register klientskych informácií „NRKI“, register údajov o spotrebiteľských úverov „EURI“ – Európsky register informácií). Cieľom zákonodarcu je zamedziť zadlžovanie spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne uhrádzať. Súd nemal preukázané, že žalobca postupoval s riadnou odbornou starostlivosťou pri poskytovaní úveru žalovanej v súvislosti s posúdením jej bonity a riadne neverifikoval údaje o príjmoch a výdavkoch žalovanej a teda porušil svoje povinnosti uvedené v § 7 ods. 1 čoho následkom je, že úver je bez úrokov a bez poplatkov. Odborná starostlivosť predpokladá, že údaje ktoré dlžník veriteľovi uvedie si veriteľ aj overí. Tieto závery vyplývajú aj z rozsudku Súdneho dvora vo veci C-449/13 zo dňa 18.12.2014, z ktorého vyplýva, že poskytovateľ úveru nesie dôkazné bremeno ohľadom posúdenia úvery schopnosti spotrebiteľa na základe dostatočných informácií, pričom na informácie podané len spotrebiteľom sa môže spoliehať len vtedy, ak sú dostatočné. Žalobca sa dopustil hrubého porušenia povinnosti konať s riadnou odbornou starostlivosťou, čo spôsobilo bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru podľa § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. Súd tento údaj posúdil podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka podľa ktorého i v prípadných pochybnostiach platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. platí, že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov. Tieto závery vyplývajú aj z nálezu Ústavného súdu ČR III.ÚS 4129/18 zo dňa 26. 2. 2019 a rozsudkov Najvyššieho súdu ČR 33Cdo/2178/2018 zo dňa 25. 7. 2018 a 33Cdo/201/2018 zo dňa 20. 3. 2019. V tejto súvislosti možno poukázať aj na závery vyplývajúce z rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-679/18 zo dňa 5. 3. 2020, podľa ktorého články 8 a23 Smernice 2008/48/ES z 23. 4. 2008 sa majú vykladať v tom zmysle, že vnútroštátnemu súdu ukladajú povinnosť preskúmať ex offo existenciu porušenia povinnosti stanovenej v článku 8 tejto smernice, podľa ktorej veriteľ musí pred uzavretím zmluvy posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa a vyvodiť dôsledky, ktoré z porušenia tejto povinnosti vyplývajú vo vnútroštátnom práve. Žalobca navyše nepreukázal ani to, že si splnil svoje povinnosti, ktoré sú uvedené v § 7 ods. 19 až 42 zákona č. 129/2010 Z. z. - konkrétne to, že by mal určený limit pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, ako aj limit jeho celkovej zadlženosti k príjmu a že by vypočítal spomínané ukazovatele tak ako mu to ukladá § 7 ods. 20 a nasl. citovaného zákona. Žalobcovi tak vznikol nárok na vrátenie finančných prostriedkov, ktoré boli žalovanej skutočne poskytnuté. Žalovaná čerpala finančné prostriedky vo výške 5000 eur a zaplatila 5236,45 eur, čo žalobca nenamietal, a preto nevzniklo žalobcovi právo na zaplatenie sumy tak ako si uplatnil a taktiež na úroky z omeškania a preto súd v celosti žalobu zamietol. Súd poukazuje aj na skutočnosť, žer ročná úroková sadzba bola podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere 15,90 % p. a. a podľa NBS je prípustná 14,22 % v danom období. Dohodnutá úroková miera teda podstatne prevyšuje obvyklú úrokovú mieru a žalobcom požadovaný úrok z úveru spôsobil značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov tejto úverovej zmluvy. Je zrejmé, že ročná sadzba úroku dohodnutého medzi účastníkmi v danom prípade dvojnásobne prevyšuje mieru úrokov poskytovaných v tomto období bankami. Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie s priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.07.2009). Vzhľadom na uvedené skutočnosti, že žalobca zobral žalobu späť v časti 370 eur, tak s poukazom na § 144 CSP a § 145 CSP konanie zastavil a v prevyšujúcej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol, pričom ďalšími námietkami žalovanej sa súd už nezaoberal.
16. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a to tak, že stranám náhradu trov nepriznal nakoľko žalovaná, ako úspešná, si náhradu trov konania neuplatnila a žalobca ako neúspešný nemá nárok na náhradu trov konania. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak bola uložená povinnosť a povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.