Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Poprad 27P/128/2024 8724204255 26. 06. 2025 JUDr. Monika Heldáková ECLI:SK:OSPP:2025:8724204255.4
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Poprad v konaní pred sudkyňou JUDr. Monikou Heldákovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého A. B., nar. XX.X.XXXX a C. B., nar. X.X.XXXX, obaja bytom ako matka, obaja zastúpení procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok, deti rodičov – matky D. B., nar. X.X.XXXX, trvale bytom E. XXX/XX, XXX XX F. a otca G. H., nar. X.X.XXXX, trvale bytom I. X, XXX XX J. – B. K., t. č. L. C. A. E. M. B., I. X, XXX XX J. – H., o návrhu matky na zvýšenie výživného na maloleté deti, takto rozhodol: I. Návrh matky z a m i e t a . II. Žiaden z účastníkov n e m á
n á r o k na náhradu trov konania. odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným súdu dňa 15.10.2024 sa navrhovateľka – matka maloletých domáhala zvýšenia výživného na maloletého A. zo sumy 70 eur mesačne na sumu 250 eur mesačne a na maloletú C. zo sumy 50 eur mesačne na sumu 300 eur mesačne. 2. Návrh odôvodnila tým, že vyživovacia povinnosť bola naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu Kežmarok č. k.: 3P/121/2019 z 21.8.2019, právoplatným 13.11.2019. Otec maloletých na ich výživu aj napriek rozhodnutiu súdu neprispieva. Rozsudkom Okresného súdu Kežmarok z 7.12.2021, sp. zn.: 7T/113/2020 bol otec uznaný za vinného za úmyselné neplatenie výživného a bol mu uložený trest v trvaní 24 mesiacov s podmienečným odkladom výkonu trestu na skúšobnú dobu v trvaní 36 mesiacov. Trestným rozkazom z 4.8.2023 bol otec opätovne uznaný za vinného zo spáchania prečinu zanedbania povinnej výživy a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 16 mesiacov. Na výkon trestu mal nastúpiť v máji 2024, no nakoľko nenastúpil, bol obmedzený na osobnej slobode a do väzby vzatý 10.10.2024. Matka požiadala o vyplácanie náhradného výživného cez ÚPSVaR Kežmarok. Výška výživného 120,eur mesačne na obe deti nepokryje ani základné potreby detí. Od roku 2019 sa potreby detí zvýšili, syn začal študovať na strednej škole a dcéra je na druhom stupni základnej školy. C. navštevuje 4. ročník na ZUŠ Lendak, hrá na gitaru, navštevuje literárno-gramatický krúžok, vystupuje v detských folklórnych súboroch Kicorka a Slonecko. Vďaka výbornému prospechu sa zúčastňuje súťaží, exkurzií, výmenných pobytov. Najvyššie výdavky mala matka za ušitie kroja v hodnote 1.000,- eur. Každý výlet je spojený s výdavkami, okrem toho má matka výdavky na stravu, oblečenie, kozmetiku a mobil. Po zdravotnej stránke má matka výdavky na bežné ochorenia, zubné ošetrenia a okuliare, ktoré nosí od 3 rokov. V júli absolvovala estetickú operáciu uší (700,- eur + lieky a vyšetrenia 300,- eur). Syn navštevuje SOŠ Kušniersku v Kežmarku, odbor programátor počítačových sietí. Matka žiadala o štipendium pre syna, no bolo zamietnuté, keďže jej príjem prevyšoval limit o 35,- eur. Žiadala o štipendium na kúpu kvalitného počítača, ktorý potrebuje k štúdiu. Syn sa venuje športovým aktivitám, matka má náklady na športové oblečenie a pomôcky. Syn sa taktiež zúčastňuje exkurzií, výletov. Matka sa s deťmi pred 10 rokmi vrátila
žiť k svojim rodičom, 5 rokov mala dve zamestnania, čo sa odzrkadlilo na jej zdravotnom stave. Neskôr mala už len 1 zamestnanie a práce na dohodu. Od 28.1.2024 bola vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie, od októbra sa jej podarilo zamestnať v detskom domove v Spišskej Belej s príjmom 950 eur mesačne. Rodičom prispieva na bývanie a stravu 400,- eur mesačne. Rodičia (starobní dôchodcovia) jej boli od počiatku veľkou oporou a len vďaka nim si mohla pre deti dovoliť vyššie nároky. 3. Na výzvu súdu na vyjadrenie sa k návrhu otec maloletých písomne 19.2.2025 uviedol, že sa nachádza vo výkone trestu od 10.10.2024, nemá žiaden príjem z pracovnej činnosti, pred nástupom do výkonu trestu bol dlhodobo nezamestnaný a predložil o tom písomné potvrdenie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice z 17.1.2025, predložil aj potvrdenie o poberaní dávky v hmotnej núdzi v období 05/2021. 4. Súd uznesením č. k. 27P/128/2024-6 z 7.2.2025 ustanovil maloletým na zastupovanie v konaní procesného opatrovníka Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok (ďalej len „procesný opatrovník“). 5. Podľa správy procesného opatrovníka zo šetrenia rodinného prostredia maloletých z 18.2.2025 vyplýva, že matka sa s deťmi odsťahovala zo spoločnej domácnosti z N. v roku 2015, odišli bývať k jej rodičom do F.. V rodinnom dome majú maloletí vlastné izby, riadne zariadené a s podmienkami pre ich riadny vývin a rozvoj. Matka pracuje ako pomocná vychovávateľka s príjmom 1000,- eur mesačne, poberá prídavky na deti celkovo 120,- eur mesačne. Matka poberá náhradné výživné, nakoľko ho otec neplatí riadne. Z výkonu trestu jej otec poslal 34,- eur na výživu detí. Rodina otca matke v 12/2024 vyplatila 4000,- eur, ktoré avšak matka musí vrátiť ako spätné výživné. Výdavky matky sú 400,- eur na bývanie a stravu, 80,- eur za paušály pre seba i deti, 200,- eur mesačne za hygienu a ošatenie detí, 150,eur mesačne za PHM, 97,- eur ročne za poistku na auto. Vojtech navštevuje 1. ročník SOŠ v Kežmarku v odbore programátor počítačových sietí, kde bolo nevyhnutné zakúpiť počítač, matka hradí cestovné do školy 40 eur mesačne. C. navštevuje 8. ročník ZŠ v Lendaku, chodí na ZUŠ – gitaru a literárnogramatický krúžok. Navštevuje detské folklórne súbory. Matka maloletej platila estetickú operáciu uší, C. nosí aj okuliare, inak sú deti zdravé. A. sa naposledy s otcom stretol v OC v Poprade, nekomunikovali spolu. 6. Zo správy Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Košice-Šaca z 10.2.2025 vyplýva, že otec maloletých nie je pracovne zaradený zo zdravotných dôvodov, proklamuje však snahu pracovať. 7. Z lustrácie v Sociálnej poisťovni je preukázané, že otec nie je poberateľom dôchodkového, nemocenského, úrazového poistenia ani poistenia v nezamestnanosti. 8. Z lekárskych správ predložených otcom (datované 12/2023, 11/2023, 10/2023, 08/2023, 05/2023, 03/2023, 08/2022, 01/2022, 11/2021) je preukázané, že otec maloletých dlhodobo vyhľadáva odbornú lekársku pomoc pre tzv. hydrokélu v súvislosti s ktorou podstúpil i rôzne zákroky. 9. Na prejednanie veci súd nariadil a vykonal pojednávanie dňa 7.4.2025, 26.5.2025 a 26.6.2025. 10. Matka na pojednávaní zotrvala na podanom návrhu, bola naklonená uzatvoreniu rodičovskej dohody. Syn je na strednej škole, dcéra je ôsmačka. Žije u rodičov, s rodičmi, ktorým prispieva mesačne 400,eur na bývanie a stravu. Je zamestnaná, od otca detí odišla 11 rokov dozadu. Vtedy to nedávala na súd, až v r. 2019. Žiadne platby od otca nechodili. Iniciovala exekučné konanie, z väzenia prišli nejaké drobné. Otec neplatil výživné. On stále hovoril, že je chorý, že nemôže robiť. O deti sa nezaujímal. V kontakte s deťmi nebol. Od jeho rodiny prišla platba 4000,- eur, ktoré ale musela vrátiť z titulu poberania náhradného výživného. Požaduje 250,- eur na syna a na dcéru 300,- eur. Trvám na tom. 11. Matka predložila detailný prehľad výdavkov maloletých detí, z ktorého vyplýva, že výdavky na každé maloleté dieťa činia mesačne cca 524,70,- eur (zahŕňa to stravu, oblečenie, výdavky na školu, mimoškolské aktivity, záujmy maloletých, lekársku starostlivosť, mobil a kúpu tech. pomôcok) 12. Otec na pojednávaní uviedol, že nesúhlasí, na také výživné by musel zarábať 5000,- mesačne. Kde má na to zobrať? Je vo výkone trestu, nevie dokedy, asi rok. Nesúhlasí s takou sumou. Nemá žiadny príjem. Predtým so bol vedený na UPSVaR štyri roky. Dva roky bol covid, potom sa liečil na hydrokélu. Je to ochorenie, kt. ma obmedzuje v pohybe. Nie je invalidný dôchodca. Nemôže dvíhať ťažké
bremená, môže robiť jedine šoféra. Mám vodičský preukaz skupiny C, pri poslednej jazde sa znovu narodil a povedal, že nebudem šoférovať. Jeho najvyššie dosiahnuté vzdelanie je učňovka s maturitou, odbor elektromechanik. Robil pred 10 rokmi - 2 roky. Živila ho priateľka a on sa staral o chod domácnosti. Neplatil výživné na deti, nemal príjem. Keď pracoval v komplexe, zarobil 1200 eur mesačne, bolo to v r. 2017-2018. Dostal sa do psychického šoku, keď po návrate z práce našiel prázdny byt (partnerka s deťmi odišla). Momentálne nie je pracovne zaradený zo zdravotných dôvodov, nemá o tom doklad. Vo väzení je psychicky na dne, v ústave navštevuje psychológa i psychiatra. Má exekúciu – dlh 6.000 eur. Po prepustení z výkonu trestu sa zamestná. 13. Procesný opatrovník poukázal na to, že zvýšenie výživného je v záujme maloletých, najmä s poukazom na dostatočný časový odstup od poslednej úpravy výživného a nástup maloletých na vyšší stupeň vzdelávania. 14. Zo správy UVTOS Košice – Šaca z 2.6.2025 vyplýva, že otec nie je pracovne zaradený z dôvodu nedostatku vhodnej práce, ale jeho pracovné zaradenie v ďalšom období nie je vylúčené. 15. Zo správy UVTOS Košice – Šaca, zdravotnícke zariadenie z 2.6.2025 vyplýva, že otec bol 1x vyšetrený pri nástupe do výkonu trestu, zachytená bola artériová hyperzenzia, indikovaná liečba a priznaná zdravotná klasifikácia Bx s obmedzeniami práce: nie výšky, nie stroje, nie nočná práca a bremená. Bola mu nastavená liečba, bol vyšetrený pre tráviace ťažkosti. Udal operáciu hydrokély. V 04/2025 bol vyšetrený psychiatrom v ústave s diagnostickým záverom F48.9 neurotická porucha, bližšie neurčená, bez nutnosti farmakoterapie. Psychiater odporučil zaradenie do práce s odkladom. Lekár všeobecnej ambulancie je súčasťou umiestňovacej komisie do práce, kde vzhľadom na zdravotné obmedzenia dáva stanovisko o vhodnosti zaradenia na konkrétne pracovisko. Menovaný bol pred komisiu predvedený opakovane, naposledy 29.5.2025 – kde lekár neodporúčal zaradenie na pracovisko z dôvodu psychickej lability a uznaných obmedzení v práci. 16. Súd vo veci vykonal dokazovanie prednesom účastníkov konania, ako aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to správou ÚVTOS Košice-Šaca, predloženými lekárskymi správami otca, lustráciami v Sociálnej poisťovni, prehľadom výdavkov maloletých detí, vyjadrenia lekára ÚVTOS Košice-Šaca. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil tento skutočný stav veci: 17. Podaným návrhom sa matka maloletých domáha zmeny pôvodného rozsudku, a to zvýšenia výživného na obe maloleté deti. 18. Naposledy bola vyživovacia povinnosť otca k maloletému dieťaťu upravená rozsudkom Okresného súdu Kežmarok č. k.: 3P/121/2019 z 21.8.2019, právoplatným 13.11.2019, ktorým súd okrem iného zaviazal otca prispievať na výživu maloletého A. sumou 70,- eur mesačne a maloletú C. sumou 50,- eur mesačne. Otec si vyživovaciu povinnosť riadne neplnil, matka iniciovala exekučné konanie, otec bol opakovane uznaný za vinného zo spáchania trestného činu zanedbania povinnej výživy. Výdavky pre maloleté deti sa zvýšili prirodzeným rastom maloletých detí, ich nástupom na strednú školu, resp. druhý stupeň základnej školy, matka znáša všetky výdavky na maloletých sama, poberá náhradné výživné, vypomáhajú jej rodičia. Otec bol pred nástupom do výkonu trestu odňatia slobody dlhodobo nezamestnaný, nepoberal štátne sociálne dávky, nepoberaj žiadne dávky vyplácané Sociálnou poisťovňou. Má ukončené stredoškolské vzdelanie, má zdravotné problémy, o ktorých tvrdí, že ho obmedzujú v práci, vo výkone trestu odňatia slobody sa u neho prejavili psychické problémy, pre ktoré nie je možné ho zaradiť do práce. Nemá priznaný invalidný dôchodok. 19. Podľa čl. 3 ods.1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. 20. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 zákona č. 36/2005 Z. z. zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o rodine“) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak
rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 21. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 22. Právna úprava vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je založená na rovnakom postavení rodičov dieťaťa. Obaja tak majú povinnosť prispievať na výživu detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Rozsah vyživovacej povinnosti rodiča je limitovaný odôvodnenými potrebami dieťaťa, pričom dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 23. V zmysle vyššie citovaných ustanovení zákona, pri rozhodovaní o zmene výživného treba porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného, tak v čase skoršieho rozhodnutia, ako aj v čase nového rozhodnutia. Zmenou pomerov sa rozumie výrazná zmena tých okolností (či už na strane oprávneného alebo povinného), ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom. Pri posudzovaní, či nastala zmena pomerov na strane oprávneného na výživnom, resp. povinného rodiča a v akom rozsahu je odôvodnená zmena výživného, súd vychádza zo základných kritérií pre určenie vyživovacej povinnosti, uvedených v § 62 zákona o rodine. Základnými kritériami pre určenie rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom sú schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov mal. dieťaťa a odôvodnené potreby ich dieťaťa. V prípade, ak súd zistí podstatnú zmenu pomerov rodičov alebo detí, zmení existujúcu úpravu výživného, a to v rozsahu, ktorá zodpovedá kritériu § 62, resp. § 75 ods. 1 zákona o rodine. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov podľa § 78 ods. 3 zákona o rodine. 24. Záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch, týkajúcich sa detí. 25. Hmotnoprávnou podmienkou v zmysle zákona o rodine na to, aby mohol súd pristúpiť k zmene vyživovacej povinnosti, je zmena pomerov na strane oprávneného, teda maloletého dieťaťa alebo na strane povinného rodiča, ktorý je zaviazaný platením výživného. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadnuť na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného. Dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti môžu byť len vtedy, ak sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov konania v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia pôvodného rozhodnutia o výživnom. 26. Aj keď zákon priamo neuvádza, aby šlo o podstatnú zmenu okolností, tak vzhľadom na relevantnosť inštitútu výživného, ako aj na konštrukciu okolnosti zmeny pomerov ako výnimku zo zásady res iudicata, teda nezmeniteľnosť súdnych rozhodnutí, smerujúcej k právnej istote je žiaduce, aby k vydaniu nového rozhodnutia došlo iba vtedy, ak ide o zmenu závažnejšieho charakteru. Preto nie je prípustné, aby k zmene súdneho rozhodnutia dochádzalo pre iba nepodstatnú zmenu pomerov. (bližšie Bános, R., Košútová, M. Zákon o rodine – Komentár. 3.vyd. Žilina: Eurokódex, 2023) 27. Na strane oprávneného dieťaťa to môžu byť zmeny v súvislosti so začiatkom školskej dochádzky, zmeny stupňa školského systému, ale aj vyšší vek dieťaťa a s ním súvisiace výdavky na stravu, drogériu a ošatenie. Je potrebné uviesť, že za odôvodnené potreby maloletého dieťaťa sa považujú jednak základné potreby, ako napr. stravovanie, ošatenie, školské výdaje, cestovné so školy, pomerná časť nákladov na bývanie, ale jednak aj potreby, ktoré prispievajú k rozvoju osobnosti dieťaťa, napr. mimoškolské aktivity a športové krúžky. 28. Na strane povinného k zmene pomerov dochádza napríklad v dôsledku dlhodobej práceneschopnosti, nezamestnanosti, uzavretím manželstva, novou vyživovacou schopnosťou alebo stratou zárobku. 29. Súd porovnal možnosti, schopnosti a majetkové pomery povinného otca a prihliadol aj na odôvodnené potreby maloletých.
30. Maloleté deti od poslednej úpravy výživného nastúpili na vyšší stupeň vzdelávania (stredná škola a druhý stupeň základnej školy), ich výdavky sú v priemere 524,70 eur mesačne. Matka maloletým zabezpečuje starostlivosť a podporuje ich vo vývoji, venuje náležitú pozornosť ich zdravotnému stavu, umožňuje im navštevovať mimoškolské záujmové činnosti (významnejšie sú výdavky na šitie kroja a výdavky spojené s účasťou maloletej na súťažiach) a v súvislosti so štúdium jej vznikli výdavky spojené so zakúpením notebooku pre syna. 31. Na strane maloletých preukázateľne došlo k zvýšeniu výdavkov. 32. Vo všeobecnosti je vylúčené, aby sa rodič zbavoval svojej vyživovacej povinnosti len s poukazom na dlhodobú nezamestnanosť a nemožnosť získať príjem. 33. Na strane otca od posledného rozhodnutia o výživnom došlo k významným zmenám. Otec je t. č. vo výkone trestu odňatia slobody pre neplatenie výživného. Uvedený stav sám o sebe nepredstavuje ospravedlniteľnú okolnosť, pre ktorú by nebolo možné rozhodnúť dokonca o zvýšení výživného. U osôb vo výkone trestu, aj keď v tom čase nemajú príjem, resp. ho majú podstatne nižší sa v týchto osobitných prípadoch môže pristúpiť k určeniu výživného aplikujúc tzv. potencialitu príjmu. Súd avšak musí v tomto prípade prihliadnuť na skutočnosť, že otcovi maloletých nie je vo výkone trestu odňatia slobody umožnené byť pracovne zaradený, a to s poukazom na jeho nepriaznivý zdravotný stav (tak pre okolnosti jeho fyzického ako aj psychického zdravia – viď bod č. 15 tohto odôvodnenia). Vzhľadom na existenciu tejto prekážky nie je možné, aby sa pre zvýšenie výživného vychádzalo z potenciálneho príjmu otca a to aj napriek tomu, že v konaní bolo nepochybne preukázané zvýšenie výdavkov na maloletých. Súd má za to, že je potrebné rozlišovať to, že otec sa dostal do výkonu trestu odňatia slobody vlastným pričinením (zanedbávaním jeho vyživovacej povinnosti) od jeho nepriaznivého zdravotného stavu. Nad potencialitou príjmu je možné uvažovať len v prípade, že rodič príjem z rôznych dôvodov nedosahuje – pričom by ho dosahovať mal a mohol. 34. Existencia tak závažnej okolnosti ako je nepriaznivý zdravotný stav, pre ktorý otec v obmedzených podmienkach výkonu trestu nemôže byť zaradený do práce (aj keby chcel), bráni, aby sa výživné na maloleté deti, aj napriek preukázanému zvýšeniu výdavkov na maloletých, nateraz zvyšovalo. 35. S prihliadnutím na zistené skutočnosti súd konštatuje, že aj napriek zistenej zásadnej zmene pomerov na strane maloletých je nutné, prihliadnuc na zásadnú zmenu pomerov na strane otca, návrh matky zamietnuť. 36. Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh. 37. Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 38. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 53 až § 55 CMP). 39. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia tak, že žiadnemu z účastníkov konania nepriznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko si náhradu trov konania účastníci ani neuplatnili. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove. V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, ktorej veci sa týka a čo sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), musí byť podpísané a uvedená spisová značka konania. (§ 127 a § 363 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolanie. (§ 364 CSP) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP) Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na nariadenie súdneho výkonu rozhodnutia.