Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Poprad 29P/65/2024 8724204275 14. 08. 2025 JUDr. Monika Heldáková ECLI:SK:OSPP:2025:8724204275.5
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Poprad sudkyňou JUDr. Monikou Heldákovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX. XX. XXXX, zastúpené procesným opatrovníkom Úradom práce, soc. vecí a rodiny Poprad, dieťa rodičov – matky: C. D., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom E. F. XXXXX, XXX XX E. F., právne zastúpenej: JUDr. František Komka, advokát so sídlom kancelárie Hlavná 27, 080 01 Prešov a otca: C. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom G. H. XXX/XX, XXX XX E., právne zastúpeného: JUDr. Adelaide Emilia Kuhn, advokátka so sídlom kancelárie Hlavné námestie 36, 060 01 Kežmarok, o návrhu matky na zvýšenie výživného, takto rozhodol: I. M e n í rozsudok Okresného súdu Trnava číslo konania 19P/32/2014-12 zo dňa 08. 10. 2014, v časti výživného na maloletú A. B., nar. XX. XX. XXXX tak, že: - zvyšuje výživné, ktoré je povinný platiť otec C. B., nar. XX. XX. XXXX, za obdobie od 15. 10. 2021 do 14. 10. 2022 zo sumy 100,- eur mesačne na sumu 155,- eur mesačne, - zvyšuje výživné, ktoré je povinný platiť otec C. B., nar. XX. XX. XXXX, za obdobie od 15. 10. 2022 do 14. 10. 2023 zo sumy 155,- eur mesačne na sumu 170,- eur mesačne. - zvyšuje výživné, ktoré je povinný platiť otec C. B., nar. XX. XX. XXXX, za obdobie od 15. 10. 2023 do 14. 10. 2024 zo sumy 170,- eur mesačne na sumu 185,- mesačne. - zvyšuje výživné, ktoré je povinný platiť otec C. B., nar. XX. XX. XXXX, počnúc dňom 15. 10. 2024 do budúcna zo sumy 185,- eur mesačne na sumu 220,- eur mesačne, splatné vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky C. D., nar. XX. XX. XXXX. II. Dlžné výživné za obdobie od 15. 10. 2021 do 31. 08. 2025 v sume 3.960,- eur je otec p o v i n n ý uhradiť k rukám matky v dvoch splátkach a to prvú splátku vo výške 1.980,- eur v lehote do 12 mesiacov odo dňa doručenia rozhodnutia osobe povinnej z vyživovacej povinnosti a druhú splátku vo výške 1.980,- eur v lehote do 24 mesiacov odo dňa doručenia rozhodnutia osobe povinnej z vyživovacej povinnosti s tým, že neuhradením prvej splátky sa stáva splatná celá dlžná suma. III. V prevyšujúcej časti návrh matky z a m i e t a . IV. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Návrhom z 15.10.2024 sa matka domáhala zvýšenia výživného na mal. A..
2. Návrh dôvodila tým, že naposledy bola vyživovacia povinnosť určená rozsudkom Okresného súdu Trnava č. k. 19P/32/2014 - 12 z 8.10.2014, ktorým bolo manželstvo rodičov rozvedené a na čas po rozvode bola schválená rodičovská dohoda, podľa ktorej maloletá bola zverená do osobnej starostlivosti matky, a otec bol zaviazaný prispievať na jej výživu sumou 100,- eur mesačne. Pod dobu 10 rokov nedošlo k zmene určenej výšky výživného. Platby otca sú počas celej doby nepravidelné, a aj v kalendárnom roku 2024 dlhoval zaplatenie výživného za niekoľko mesiacov. Otec nad rámec platenia výživného neprispieva maloletej, neposkytuje jej ani dary k sviatkom, meninám a pod. Otec sa s maloletou stretával cca 1x ročne, naposledy v 08/2022, maloletú v mieste jej bydliska vôbec nenavštevuje, sporadicky udržiavajú telefonický kontakt. Maloletá má aj napriek uvedenému k otcovi pozitívny vzťah, rovnako tak k ďalším príbuzným z otcovej strany. Matka nemá vedomosť o pomeroch otca. Matka po rozsiahlych a vážnych zdravotných problémoch a opakovaných operáciách mozgu v 10/2022 uzavrela manželstvo s I. D., s ktorým vedie spoločnú domácnosť. S manželom a dcérou bývajú v rodinnom dome u rodičov manžela, na bývanie prispievajú 150,- eur. Matka aj manžel sú invalidní dôchodcovia s mierou poklesu vykonávať zárobkovú činnosť u matky v 60% a u manžela 45%. Jediným zdrojom príjmu, z ktorého výlučne vedú spoločnú domácnosť a vynakladajú náklady na výživu maloletej sú poberané invalidné dôchodky, u matky 258,- eur a u manžela 101,- eur. Výška mesačných príjmov absolútne nepostačuje na pokrytie základných potrieb, vedenia spoločnej domácnosti, ako aj výdavkov pre dieťa. Nebyť pravidelnej finančnej pomoci rodičov manžela by sa ocitli v ohrození, v stave sociálnej núdze. Výdavky na dieťa pravidelne mesačne dosahujú sumy a to: školská strava 23,- eura ročne, cestovné z miesta bydliska do školy (Lendak) 30,- eur ročne. Nevyhnutné školské potreby zošity, knihy, školská výbava 150,- eur ročne. Skromné oblečenie, topánky 400,- eur ročne. Školský výlet 90,eur ročne, mesačne vreckové pre dieťa 10,- eur. Hygienické potreby pre dieťa 200,- eur ročne. Dieťa vzhľadom na svoje aktuálne potreby, avšak aj vzhľadom na finančnú situáciu a majetkové pomery v rodine má medzi rovesníčkami pocity menejcennosti, má značne nabúrané sebavedomie v porovnaní s ostatnými spolužiakmi. Dieťa nemôže vlastniť technické vymoženosti súčasnej doby, ako je notebook, počítač, telefón, čo má značný význam na jej osobnostný a psychologický rast, výber ďalšej strednej školy, nemôže si dovoliť obliekanie s trendami módy a podobne. Od poslednej úpravy výživného došlo prirodzeným zvyšovaním veku dieťaťa k úmernému nárastu všetkých nákladov. 3. Matka v priebehu desiatich rokov od rozvodu manželstva nepožadovala zmenu úpravy práv a povinnosti k mal. dieťaťu a platenia výživného v dôsledku jej nepriaznivého zdravotného stavu, opakovaným viacnásobným operáciám mozgu, kde jej nepriaznivý zdravotný stav je chronologický špecifikovaný v odbornom posudku o invalidite zo dňa 31.7.2023 s prognózou skôr zhoršovania ako zlepšovania. Vzhľadom na uvedené žiadala o zvýšenie výživného aj za obdobie 3 rokov pred podaním návrhu (t. j. za obdobie od 15.10.2021). Matka na poslednom súdnom pojednávaní upresnila, že netrvá na tvorbe úspor pre maloletú, ale len na zvýšení výživného. 4. K návrhu pripojila rodný list dieťaťa, sobášny list s manželom I. D., rozsudok Okresného súdu v Trnave, sp. zn. 19P 32/2014 z 8.10.2014, výpis z účtu za obdobie roku 2023 až 09/2024 preukazujúci platenie výživného otcom maloletej, odborný posudok o invalidite matky z 28.5.2024, posudok o invalidite jej manžela z 9.9.2024, rozhodnutia Sociálnej poisťovne o invalidnom dôchodku z 2.7.2024 a 8.7.2024, rozhodnutie Sociálnej poisťovne o invalidnom dôchodku manžela z 25.9.2024. 5. Súd uznesením č. k.: 29P/65/2024 - 38 z 17.1.2025 ustanovil maloletej na zastupovanie v konaní procesného opatrovníka Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad. 6. Počas konania súd opakovane viedol rodičov k uzatvoreniu rodičovskej dohody, avšak bezúspešne. Otec sa z účasti na informatívnych výsluchoch (ako aj pojednávaniach) ospravedlňoval s poukazom na jeho zdravotný stav, keďže trpí anxióznym syndrómom a klaustrofóbiou, ktorá sa mu zhoršuje v stiesnených priestoroch a aktuálne trpí aj panickou poruchou, ktorá mu neumožňuje vyjsť z domu, a preto nie je v jeho možnostiach absolvovať cestu do Popradu. O zdravotnom stave predložil lekársku správu z 3.2.2025. 7. Otec sa k návrhu matky písomne vyjadril 3.4.2025, kde uviedol, že zvýšenie výživného t. č. nie je objektívne možné, nakoľko otec nemá žiaden príjem. Otcovi je veľmi ľúto zlej sociálnej a finančnej situácie, v ktorej sa nachádza matka ich maloletej dcéry. Sám však poukazuje na svoj zdravotný stav – trpí panickou poruchou a podstupuje medikamentóznu liečbu. Vzhľadom na jeho nepriaznivé psychické zdravie nie je možné, aby sa zamestnal, a teda jeho príjem je nulový. Otec je vedený v zozname
uchádzačov o zamestnanie. Otec na výživu dcéry A. prispieva na základe schválenej dohody 100,- eur mesačne. T. č. otec nemá žiaden dlh na výživnom, ale len vďaka tomu, že mu na úhrady prispieva jeho matka a stará matka, ktoré majú maloletú rady. Aj bežné výdavky na život mu hradí rodina. Býva v rodinnom dome svojich starých rodičov. Otec popiera tvrdenia matky, že na maloletú A. v ničom neprispieva vo zvýšenej miere, neposkytuje jej ani žiadne dary k sviatkom, na meniny a narodeniny, Vianoce a podobne. Otec s pomocou matky a starej matky posiela dcére balíky na Vianoce aj narodeniny. V minulosti, keď ešte pracoval, tak dcére kupoval hračky a neskôr jej prispieval na angličtinu aj plavecký nad rámec bežného výživného. Kúpil jej nielen bicykel, ale aj mobilný telefón. Maloletá bola u otca naposledy v roku 2022. Nie je možné, aby on cestoval za ňou pre klaustrofóbiu, panické ataky a silnú depresiu. Otec s mal. A. komunikuje cez sociálne siete. Má o život svojej dcéry záujem a chcel by byť jeho súčasťou. Keď dcéra bude chcieť prísť do Trnavy za ním a matka ju pustí, tak to otec privíta. V danej situácii je nedôvodné, aby matka maloletej žiadala zvýšiť výživné tri roky spätne od podania návrhu. K návrhu pripojil potvrdenie o poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi, potvrdenie o vedení v evidencii uchádzačov o zamestnanie, potvrdenie o vyplatených nemocenských dávkach, čestné vyhlásenie otca o príjme a vlastníctve, potvrdenie o poberaní nemocenských dávok, potvrdenie o vyplatených dôchodkových dávkach, lekársky nález z 3.2.2025, čestné vyhlásenie matky a starej matky, platby na výživné január 2024 – marec 2025. 8. Súd nariadil vo veci pojednávanie 26.6.2025 a 14.8.2025, kde vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a listinnými dôkazmi. 9. Z rodného listu maloletej je zrejmé, že sa narodila X.X.XXXX matke C. B. a otcovi C. B.. 10. Otec maloletej nemá inú vyživovaciu povinnosť. 11. Matka na pojednávaniach zotrvala na podanom návrhu, ktorý je dôvodný. Od poslednej úpravy pomerov ubehlo 10 rokov, došlo k zmene pomerov na strane matky, otca a maloletej, ktorá má 15 rokov a od 09/2025 nastupuje na strednú školu. Matka podstúpila 4 operácie mozgu, je invalidná dôchodkyňa. Operácie mozgu jej bránili, aby si požiadala o zvýšenie výživného skôr – prvú operáciu mala v roku 2016, následne 2017, potom 09/2022 a 2023, presné dátumy si nepamätá, jej zdravotný stav nie je priaznivý, nepracuje, nemá iný príjem ako invalidný dôchodok, má osobnú asistentku, má rozdvojené videnie, má problémy s vyjadrovaním a komunikáciou ako aj pohybom. Očakáva zvýšenie výdavkov za stredoškolský internát, cestovné do a z Kežmarku do miesta bydliska, potrebný nákup nového oblečenia. Žijú s manželom a svokrovcami, ktorí im pomáhajú, na bývanie prispievajú sumou 150 eur mesačne. Maloletá je zdravá. Jej výdavky sú: strava v škole do 150 eur spolu s internátom, cestovné neviem uviesť, školské potreby a školská výbava 150 eur ročne, skromné oblečenie a obuv 400 eur ročne, šk. výlet 90 eur ročne, vreckové 10 eur, hygienické potreby 200 eur ročne, stravu v domácnosti nevie vyčísliť. Manžel jej kúpil telefón, počítač. Dcéra by chcela chodiť na tanečnú. Otec sa s maloletou nestretáva, bola u neho pred 2 alebo 3 rokmi, sú v kontakte cez sociálne siete. Matka poberá prídavky na dieťa, vie o tom, že otec v minulosti pracoval. 12. Právny zástupca matky zdôraznil, že zo strany otca sa jedná skutočne o kvalifikovaný ľahkovážny prístup. To, že jeho zdravotný stav mu neumožňuje sa zamestnať a pracovať, je jeho subjektívny pocit, pretože pokiaľ jeho zdravotný stav bol takého charakteru a dosahoval taký stupeň obmedzenia a možnosti zamestnať sa, je viac ako isté, že lekári, ktorí mu poskytujú zdravotnú starostlivosť, by to lege artis posúdili a na základe takého stupňa nemožnosti, by z ich strany bol podaný návrh prinajmenšom na vznik nároku čiastočného resp. úplného invalidného dôchodku. Tomuto tak nie je preto, pretože zdravotný stav neobmedzuje otca do takej miery, aby mu vznikol nárok čo i len na čiastočný invalidný dôchodok. Nemožno opomenúť a treba prihliadnuť aj na celkovú dĺžku doby po ktorú otec nepracuje, nejde o prechodný stav pol roka – rok spätne, ale ide o stav dlhodobý, pretrvávajúci skoro 10 rokov. Zákonodarca aj pri vzniku takýchto situácií upravuje a rieši aj ľahkomyseľný postoj rodiča nepracovať v tom, že v takomto prípade sa porovnateľne vychádza zo zákonnej fikcie, že rodič uhrádza výživné podľa svojich schopností a možností. Otec má odborné vzdelanie v odbore elektro-automobilizmu, žije v meste E., ktoré je sídlom 4 výrobných automobiliek, takže jeho profesia, aj vzhľadom že ide o elektro sféru, je žiadaná a je možné sa kedykoľvek zamestnať. To, že sa nemôže zamestnať je iba jeho tvrdením, ktoré ničím a žiadnym spôsobom hodnoverne nepreukázal.
13. Otec na pojednávaniach cestou svojej právnej zástupkyne vyjadril ľútosť nad finančnou situáciou matky, poukázal na svoj zdravotný stav a nepriaznivé psychické zdravie, ktoré mu bráni sa zamestnať. Trpí panickou poruchou a podstupuje medikamentóznu liečbu. Psychiatrickú ambulanciu navštevuje veľmi dlho. Nie je poberateľom dávok, jeho príjem je nulový. Na platenie výživného mu prispieva jeho matka a stará matka, platia mu aj bežné výdavky. Zvýšenie výživného u otca t. č. nie je objektívne možné, nakoľko otec nemá žiaden príjem. Otec považuje aj za nedôvodné, aby bolo výživné zvýšené 3 roky spätne od podania návrhu. 14. Procesný opatrovník na pojednávaniach s návrhom matky súhlasil, uviedol, že návrh je dôvodný, od poslednej úpravy ubehlo 10 rokov. Maloletá nastupuje na strednú školu. Otec sa svojou nečinnosťou dobrovoľne pripravuje o príjem, minimálne z invalidného dôchodku. Invalidný dôchodok mu zaručí stabilný príjem, ktorým by mohol uhrádzať výživné. Otec uvádza, že nechce byť chorý a chce pracovať, tak by sme mali vychádzať z potenciality príjmu, vzhľadom na jeho vzdelanie. Z tohto dôvodu navrhujeme vyhovieť návrhu matky. 15. Z posudku o invalidite matky je zrejmé, že matka bola od 09/2022 opakovane hospitalizovaná, vyšetrovaná na onkológii, zároveň aj na iných oddeleniach, a to neurochirurgii, neurológii, v ambulancii klinickej psychológie, boli jej vykonávané operačné zákroky, pričom jej opakovanou diagnózou je nádor na mozgu, astrocytóm, otganický psychosyndróm, dorzalgia, spina bifida, preudomeniggokela. Nádor mozgu je rozhodujúcim zdravotným postihnutím. Matka bola uznaná za invalidnú v 08/2017. Matka absolvovala tzv. otvorené operácie mozgu. T. č. je jej priznaná miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 60 % v dôsledku choroby. 16. Otec si vyživovaciu povinnosť k maloletej plní nepravidelne, ako to vyplynulo z vyjadrenia matky potvrdeného otcom, výživné uhrádza za pomoci svojej matky a starej matky, nakoľko sám nemá pre nepriaznivý zdravotný stav príjem. 17. Z potvrdenia Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava z 13.2.2025 je preukázané, že otec nie je príjemcom pomoci v hmotnej núdzi. 18. Z potvrdenia Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava z 12.2.2025 je preukázané, že otec je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 01.06.2024, 28.5.2025 začal Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava správne konanie vo veci vyradenia z evidencie uchádzačov o zamestnanie, v predchádzajúcom období bol vedený v evidencii naposledy od02.10.2020 do 11.10.2020. v období od 15.10.2021 doposiaľ nepoberal žiadne štátne sociálne dávky, náhradné výživné a dávky pomoci v hmotnej núdzi a neuplatnil si žiadosť o štátne sociálne dávky, náhradné výživné a dávky pomoci v hmotnej núdzi. 19. Z potvrdenia Sociálnej poisťovne Trnava z 5.2.2025 je preukázané, že v období od 15.10.2021 až doposiaľ otec bol poberateľom nemocenského v období od 03.02.2024 do 12.02.2024 v celkovej sume 88,90 eur, nebol poberateľom dôchodkových dávok, nebol poberateľom dávky v nezamestnanosti. 20. Z lekárskeho nálezu MUDr. Lalinského, psychiatrická ambulancia z 3.2.2025 vyplýva, že otec je vedený v ambulancii od 2022 s diagnózou panickej poruchy s medikamentóznou liečbou, je u neho zhoršená schopnosť cestovať. 21. Z čestného vyhlásenia matky a starej matky otca maloletej vyplýva, že tieto mu prispievajú na úhradu výživného pre maloletú. 22. Z lustrácie v Sociálnej poisťovni vyplýva, že otec maloletej bol zamestnaný v období 04/2022-05/2022, následne 02/2023-12/2023 a 01/2024-05/2024. 23. Zo žiadnej z lekárskych správ predložených otcom nevyplýva, že otec pre svoj zdravotný stav nie je schopný pracovať, v dôsledku ochorenia nebol práceneschopný. Pravidelne navštevuje psychiatrickú ambulanciu, kde mu bola nastavená medikamentózna liečba. 24. Z výučného listu otca z SOU energetické, Trnava je preukázané, že otec je vyučený v učebnom odbore elektromechanik so zameraním na rozvodné zariadenia.
25. Z webovej stránky platy.sk súd zistil, že platové rozpätie zamestnancov pracujúcich v Slovenskej republike v oblasti elektrotechnika a energetika je od 1286-2657 eur mesačne. Z webovej stránky mojplat.sk súd zistil, že latové rozpätie zamestnancov pracujúcich v Slovenskej republike na pozícii elektromechanici je od 1187 do 1644 eur mesačne. 26. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutočný stav veci: rodičia maloletej boli rozvedení, vyživovacia povinnosť otca k maloletej bola naposledy určená v roku 2014 vo výške 100 eur mesačne. 27. Ani jeden z rodičov nie je t. č. zamestnaný, matka trpí komplikovanými zdravotnými ťažkosťami, pre ktoré bola opakovane operovaná (nádory na mozgu), v dôsledku čoho je uznaná za čiastočne invalidnú, nemá iný príjem okrem invalidného dôchodku a prídavkov na maloletú. Otec maloletej nie je zamestnaný, t. č. nie je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, nemá žiaden príjem, nie je uznaný za invalidného a ani sa invalidity nikdy nedomáhal. Výživné na maloletú platí za finančnej pomoci svojich príbuzných (rovnako tak uhrádza aj ostatné svoje výdavky). Otec sa s maloletou nestretáva, sú v kontakte cez sociálne siete. Má ukončené odborné stredoškolské vzdelanie, v minulosti a naposledy v roku 2024 bol zamestnaný, resp. pracoval na základe uzatvorených dohôd o pracovnej činnosti. Maloletá je zdravá, nenavštevuje žiadne záujmové krúžky ani aktivity. Výdavky na maloletú od poslednej úpravy výživného narástli jednak prirodzením zvyšovaním cien, ako aj vyšším vekom maloletej, ktorá v 09/2025 nastúpi na strednú školu. Mesačné výdavky maloletej matka vyčíslila na sumu 229 eur mesačne (strava v škole + internát 150 eur mesačne, cestovné, školské potreby a školská výbava 150 eur ročne / 12,50 eur mesačne, skromné oblečenie a obuv 400 eur ročne / 33 eur mesačne, školský výlet 90 eur ročne / 7,50 eur mesačne, vreckové 10 eur mesačne, hygienické potreby 200 eur ročne / 16 eur mesačne. Uvedená suma nezahŕňa podiel na úhrade stravy v domácnosti a podiel na úhrade výdavkov spojených s bývaním, ktoré matka hradí svokrovcom. 28. Podľa § 2 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len ,,CMP“) na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len „účastník“) a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak. 29. Podľa § 26 zákona č. 36/2005 Z. z. Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“), ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností. 30. Podľa § 78 ods. 1 zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. 31. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. 32. Podľa § 77 ods. 1 zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. 33. Podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. 34. Podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 35. Podľa § 62 ods. 4 zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
36. Podľa § 62 ods. 5 zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 37. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 38. Podľa § 76 ods. 1 zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. 39. Po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného je dôvodný. Od doby posledného určenia výšky výživného došlo k zmene pomerov a zmene vývoja životných nákladov. 40. Pokiaľ ide o návrh matky na zvýšenie výživného i za obdobie troch rokov spätne odo dňa začatia konania, súd má za to, že v priebehu konania boli preukázané dôvody hodné osobitného zreteľa umožňujúce vyhoveniu návrhu aj v tejto časti. Aj napriek tomu, že na prvý pohľad sa môže zdať, že matka bola 10 rokov absolútne pasívna pokiaľ ide o domáhanie sa a vyvíjanie aktivít smerujúcich k zvýšeniu výživného, opak je pravdou. Počas uvedeného obdobia, minimálne od roku 2016 matka maloletej neustále zápasí s mimoriadne nepriaznivým a závažným, ba priam život ohrozujúcim zdravotným stavom. V dôsledku choroby matka opakovane postupovala operácie mozgu, ktoré negatívnym spôsobom ovplyvňovali jej zdravotný stav i denno-denný život. Vypočujúc si osobný slovný prejav matky na pojednávaní je zrejmé, že matka má do dnešného dňa veľké ťažkosti v bežnom živote, má rozdvojené videnie, ktoré ju ovplyvňuje i v takých činnostiach, ktoré bežný zdravý človek považuje za banálne – napr. varenie, príprava jedla a používanie noža. Matka má zároveň problémy s pohybom je odkázaná na pomoc osobnej asistentky. Matka má problém s vyjadrovaním a teda vyslovovaním svojich potrieb, vybavovaniu svojich záležitostí. Jej ťažký osobný zdravotný stav je dôvodom hodným osobitného zreteľa, pre ktorý súd plne rozumie, že aj napriek tomu, že je starostlivou matkou a záleží jej na tom, aby maloletá mala zabezpečené všetky svoje potreby, v období niekoľkých posledných rokov nebolo v jej fyzických možnostiach venovať svoju energiu ešte aj súdnemu konaniu. Uvedomujúc si i pravdepodobné zlepšenie zdravotného stavu uplynutím určitej doby od operácie je mimoriadne náročne si čo i len predstaviť, o koľko náročnejšie obdobie má matka maloletej za sebou. Matka v posledných rokoch všetku svoju silu venovala svojej liečbe, zlepšovaniu zdravotného stavu, rekonvalescencii. Stav, kedy sa na výživu maloletej po dobu dlhých 10 rokov prispievalo stále konštantnou sumou je potrebné vyriešiť spätne, nakoľko je nespochybniteľným záujmom dieťaťa, aby preferenčný rodič mal k dispozícii dostatok finančných prostriedkov na riadnu starostlivosť i dieťa. 41. Pre určovanie výživného je nevyhnutné posúdiť odôvodnené potreby oprávneného maloletého dieťaťa ako aj majetkové pomery povinnej osoby, teda otca maloletej. 42. Výdavky maloletej vyčíslene matkou súd nepovažuje za neprimerané. Zároveň si však súd dovoľuje dať do pozornosti, že výdavky maloletej boli limitované aktuálnymi majetkovými možnosťami matky, ktorá pre svoj nepriaznivý stav spôsobujúci časté hospitalizácie, jej invaliditu a nemožnosť pracovať nemohla dosahovať vyšší príjem a tým dopriať maloletej viac. Matka sama pripomenula, že maloletej môže zakupovať len skromné oblečenie, či iné potreby, v dôsledku čoho sa maloletá v kruhu svojich rovesníkov častokrát cíti nekomfortne, zahanbene, pričom ide o dievča v pubertálnom období. Nebyť uvedeného, výdavky na maloletú mohli byť za uvedené obdobie iné, mohli zahŕňať vyššie sumy na zabezpečovanie jej základných potrieb, či vyššie sumy na doplnkové potreby maloletej, napr. podporou jej záujmových aktivít, kultúrneho a spoločenského vyžitia a pod. 43. Odôvodnené potreby oprávneného (maloletého dieťaťa) zahŕňajú jednak potreby základné: stravovanie, ošatenie, hygiena, školské výdaje, cestovné do školy, pomerná časť nákladov za bývanie, náklady za zdravotnícku starostlivosť a pod., ako aj potreby v širšej miere prispievajúce k rozvoju osobnosti mladého človeka: kultúra, šport, mimoškolské aktivity, záujmy, záľuby, prázdninové pobyty, atď., to všetko primerané veku. U detí útlejšieho veku sú to aj všetky predmety stimulujúce ich fyzický
a mentálny rozvoj (hračky, veci pre zábavu, hry a pod.). Schopnosti a možnosti povinného (rodiča) sú dané nielen jeho preukázanými zárobkovými pomermi, ale tiež všetkými ďalšími príjmami, najvyššie dosiahnutým vzdelaním, praxou, odbornosťou, pracovným zaradením, rozsahom a druhom vykonávanej pracovnej aktivity, vekom, zdravotným stavom, počtom vyživovacích povinností. 44. Schopnosti a možnosti povinného rodiča (v tomto prípade otca) sú dané nielen jeho preukázanými zárobkovými pomermi – a teda aktuálnym dlhodobým nulovým príjmom, ale tiež všetkými ďalšími príjmami, najvyššie dosiahnutým vzdelaním, praxou, odbornosťou, pracovným zaradením, rozsahom a druhom vykonávanej pracovnej aktivity, vekom, zdravotným stavom, počtom vyživovacích povinností. 45. Čo sa týka majetkových pomerov, u otca je potrebné konštatovať, že t. č. nie je zamestnaný, nie je evidovaný ako nezamestnaný, nie je poberateľom žiadnych dávok, príspevkov, dôchodkov, dávok vyplácaných Sociálnou poisťovňou. T. č. je príjem otca nulový. Svoju neschopnosť dosahovať príjem otec ospravedlňuje svojim nepriaznivým zdravotným stavom, ktorý mu znemožňuje pracovať, na druhej strane sa otec nedomáha vyslovenia invalidity. Je absolútne pasívny a spolieha sa na pomoc svojich príbuzných. Súd by nepochybne prihliadol na objektívnu nemožnosť otca dosahovať príjem v čiastočnom, resp. celom rozsahu, avšak pre uvedené by sa musel oprieť o rozhodnutie príslušných inštitúcií, resp. iné dôkazy. Po dokazovaní nemal súd k dispozícii žiaden dôkaz, ktorý by otca vylučoval z možnosti pracovného zaradenia pre nepriaznivý zdravotný stav. Prístup otca je z pohľadu súdu nepochopiteľný a ľahkovážny, v rozpore so záujmom jeho maloletej dcéry, ktorá je odkázaná na starostlivosť a výživu zo strany oboch svojich rodičov. Otec sa nemôže vyhýbať plateniu výživného v primeranej výške tým, že sa bude odvolávať na svoj nulový príjem a nezodpovedne očakávať, že výživné budú za neho platiť jeho príbuzní. U otca je pre určenie výživného potrebné vychádzať z potenciality príjmu. Z vykonaného dokazovania napokon vyplýva, že otec v minulosti pracoval a príjem skutočne dosahoval. 46. Otec nemá okrem maloletej A. inú vyživovaciu povinnosť. Výživné platí nepravidelne, avšak má uhradené všetky platby výživného. S maloletou sa nestretáva, neposkytuje jej teda výživné naturálnym spôsobom. Miera osobnej starostlivosti o dieťa je dlhodobo len na matke maloletej. 47. Pre určenie potenciality príjmu sa súd oprel jednak na tú skutočnosť, že otec v minulosti pracoval, t. č. neexistuje dôkaz o tom, že nie je práceneschopný a napokon súd vychádzal i z toho, že otec má ukončené stredoškolské odborné vzdelanie v odbore elektromechanik so zameraním na rozvodné zariadenia a navyše žije v meste E., v oblasti známej automobilovým priemyslom a teda potencialitou pracovať v oblasti najvyššieho dosiahnutého vzdelania, ktoré by mu bolo schopné zabezpečiť príjem vyšší ako minimálnu mzdu. Nepochybne by otec avšak mohol pracovať i v inej odbornej oblasti, či v inej geografickej lokalite. 48. Ak by sa na základe uvedeného súd oprel o tabuľku určovania výživného vypracovanú Ministerstvom spravodlivosti, bežné výživné na maloletú by v rokoch 2021-2024 malo predstavovať približne 22 % z príjmu otca (hoc potenciálneho), a v roku 2025 už 24 % z príjmu otca. 49. Pokiaľ by súd vychádzal z minimálnej možnej sumy zárobku v oblasti elektromechaniky, zárobok otca by v roku 2025 mohol dosahovať sumu cca 1187,- eur mesačne v hrubom, čo predstavuje sumu 917,- eur v čistom. Pre spätné určenie potenciálneho príjmu otca sa súd oprel o údaje o priemernom náraste minimálnej mzdy spätne až do roku 2021, kedy medziročné nárasty boli v rozmedzí 5% - 7% 9%. na základe uvedeného súd stanovil výšku potenciálneho príjmu otca v čistom za rok 2025 vo výške 917,- eur (pričom 24% príjmu otca predstavuje sumu cca 220,- eur), za rok 2024 vo výške 843,- eur (pričom 22% príjmu otca predstavuje sumu cca 185,- eur), za rok 2023 vo výške 775,62 eur (pričom 22% príjmu otca predstavuje sumu cca 170,- eur), za rok 2022 vo výške 713,57 eur (pričom 22% príjmu otca predstavuje sumu cca 156,- eur) a za rok 2021 vo výške 684,48 eur (pričom 22% príjmu otca predstavuje sumu cca 150,- eur). 50. S poukazom na uvedené určenie potenciality príjmu a z toho plynúcej sumy výživného, ktorú by otec v tom ktorom období mohol platiť, súd rozhodol o spätnom zvýšení výživného za obdobie od 15. 10. 2021 do 14. 10. 2022 zo sumy 100,- eur mesačne na sumu 155,- eur mesačne, za obdobie od 15. 10. 2022 do 14. 10. 2023 zo sumy 155,- eur mesačne na sumu 170,- eur mesačne, za obdobie od 15. 10.
2023 do 14. 10. 2024 zo sumy 170,- eur mesačne na sumu 185,- mesačne a za obdobie počnúc dňom 15. 10. 2024 do budúcna zo sumy 185,- eur mesačne na sumu 220,- eur mesačne. 51. Súd má za preukázané, že za predchádzajúce obdobie, konkrétne za dobu od 10/2021 otec výživné hradil vždy vo výške 100,- eur mesačne. Z dôvodu spätného zvýšenia výživného sa preto otec maloletej dostal do omeškania s platením výživného za obdobie od 15. 10. 2021 do 14. 10. 2022 vo výške 12 mesiacov x 55,- eur (rozdiel zvýšenia z 100,- eur na 155,- eur), za obdobie od 15. 10. 2022 do 14. 10. 2023 vo výške 12 mesiacov x 70,- eur (rozdiel zvýšenia z 100,- eur na 170,- eur), za obdobie od 15. 10. 2023 do 14. 10. 2024 vo výške 12 mesiacov x 85,- eur (rozdiel zvýšenia z 100,- eur na 185,- eur) a za obdobie počnúc dňom 15. 10. 2024 do 31.8.2025 vo výške 12 mesiacov x 120,- eur (rozdiel zvýšenia z 100,- eur na 220,- eur mesačne). Po sčítaní uvedených súm súd určil celkovú sumu dlžného výživného na 3960,- eur, pričom otca zaviazal k úhrade dlhu na výživnom v dvoch splátkach, prvej do 12 mesiacov odo dňa doručenia rozhodnutia otcovi a druhej splátky do 24 mesiacov odo dňa doručenia rozhodnutia otcovi pod hrozbou straty výhody splátok. 52. Nakoľko súd návrhu matky nevyhovel v celom rozsahu – nestotožnil sa s navrhovanými sumami výživného pre jednotlivé obdobia, v prevyšujúcej časti bol návrh matky zamietnutý. 53. Podľa ust. § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. 54. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v zmysle vyššie citovaného § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom Okresného súdu Poprad. (§ 355 ods. 1 CSP) V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, ktorej veci sa týka a čo sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), musí byť podpísané a uvedená spisová značka konania. (§ 127 a § 363 CSP) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolanie. (§ 364 CSP) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP) Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. (62 ods. 1 CMP)
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 CMP) Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na nariadenie súdneho výkonu rozhodnutia.