Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Poprad 28P/51/2024 8724204501 19. 02. 2025 JUDr. Zuzana Salajová ECLI:SK:OSPP:2025:8724204501.5
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Poprad sudkyňou JUDr. Zuzanou Salajovou v právnej veci navrhovateľky : A. B., C. D., nar. XX. XX. XXXX4, bytom E. F., G. XXX/XX, proti manželovi : H. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. F., G. XXX/XX, za účasti mal. detí : I. B., nar. XX. XX. XXXX a E. B., nar. XX. XX. XXXX, obe bytom u matky, obe zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode, takto rozhodol: I. Manželstvo navrhovateľky A. B., nar. XX.XX.XXXX a manžela H. B., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté 10.09.2011 v Poprade, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Poprad vo zväzku 27, ročník 2011, strana 160, poradové číslo 180, rozvádza. II. Zveruje maloleté deti na čas po rozvode I. B., nar. XX.XX.XXXX a E. B., nar. XX.XX.XXXX, do osobnej starostlivosti matky A. B.. III. Obaja rodičia sú oprávnení a povinní zastupovať maloleté deti v bežných veciach a spravovať ich majetok. IV. Otec H. B. je povinný prispievať na výživu maloletého I. B. sumou 250,-- eur mesačne a na výživu maloletej E. B. sumou 250,-- eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred matke. V.
Styk otca s maloletými deťmi s a
n e u p r a v u j e.
VI.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie:
1.Navrhovateľka, matka maloletých podala dňa 29. 10. 2024 na tunajší súd návrh na rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode. 2. Podaný návrh odôvodnila tým že, s manželom uzavreli manželstvo dňa 10. 09. 2011 a je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Poprad, zväzok 27, ročník 2011, strana 160, poradovým číslom 180. U oboch manželov ide o prvé manželstvo. Manželstvo bolo spočiatku harmonické a plnilo svoje funkcie. Postupne však medzi manželmi dochádzalo ku konfliktom a hádkam, ktoré vznikali z dôvodu rozdielnych názorov na spoločné spolužitie, fungovanie domácnosti. Manželia prestali medzi sebou komunikovať, citovo sa medzi sebou odcudzili, vytratila sa láska a dôvera. Zároveň manžel počas trvania manželstva začal bez jej vedomia na vlastné potreby míňať zvýšený obnos peňazí, pričom na vlastné potreby bral úvery, o ktorých navrhovateľka nemala vedomosť, ktoré však zaťažovali spoločný rozpočet rodiny. Počas trvania manželstva sa im narodili dve maloleté deti. V roku 2021 sa presťahovali na
Slovensko, a ona mala pocit, že zmena prostredia ich manželstvu prospela. Opak bol však pravdou, manžel opätovne ukracoval ich rozpočet pre vlastné potreby a súčasne si zobral ďalšiu pôžičku bez jej súhlasu. Vzhľadom k tomu, že manželstvo neplní svoju spoločenskú funkciu, vzťahy medzi manželmi sú trvalo a vážne rozvrátené, pričom obnovenie manželstva nie je možné očakávať, žiadala, aby súd manželstvo účastníkov rozviedol. Na čas po rozvode manželstva žiadala, aby maloleté deti boli zverené do jej osobnej starostlivosti, otca zaviazal prispievať na výživu maloletých po 250 eur ma každé dieťa mesačne, styk neupravovať. 3. Manžel sa k návrhu písomne nevyjadril. 4. Dňa 27. 11. 2024 sa uskutočnilo informatívne stretnutie, ktorého sa zúčastnila matka, ktorá zotrvala na podanom návrhu v celom rozsahu. Rovnako kolízny opatrovník maloletých detí súhlasil s úpravou rodičovských práv a povinností k mal. deťom na čas po rozvode. Otec maloletých sa informatívneho stretnutia z dôvodu pracovných povinností nezúčastnil. Svoju neprítomnosť ospravedlnil, pričom vo svojom vyjadrení uviedol, že s návrhom na rozvod manželstva súhlasí. Súhlasil aj s navrhovanou úpravou rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode, vrátane navrhovanej sumy výživného. Rovnako súhlasil aj s dohodou rodičov, že rodinné prídavky z rakúska, ktoré sa schvaľuje každoročne, bude zasielať deťom, keď budú schválené. Na záver uviedol, že súhlasí, aby súd pojednávala rozhodol aj v jeho neprítomnosti. 5. Súd vo veci nariadil pojednávanie, ktorého sa zúčastnila navrhovateľka a kolízny opatrovník. Nedostavil sa otec, u ktorého má súd na pojednávanie riadne a v čas vykázané, a ktorý svoju neúčasť ospravedlnil mailovým podaním zo dňa 07. 02. 2025 z dôvodu pracovných povinností v zahraničí. Zároveň súhlasil, aby súd konal a rozhodol aj v jeho neprítomnosti. 6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, výsluchom kolízneho opatrovníka a oboznámením sa s listinnými dôkazmi, najmä návrhom, sobášnym listom, rodnými listami mal. detí, potvrdením o trvalom pobyte obec Spišská Teplica, záložnými zmluvami, výpismi z účtu J. D., výpismi z účtu D. D. navrhovateľky a navrhovateľa, správou z ÚPSVaR Poprad zo dňa 19.11.2024, súhlasom manžela na konanie v jeho neprítomnosti zo dňa 18.11.2024 a dňa 07.02.2024 + vyjadrením k návrhu, zápisnicou z IS zo dňa 27.11.2024, správou o doručení zásielky z obce Spišská Teplica a zistil nasledovné. 7. Navrhovateľka vo svojej výpovedi na pojednávaní zotrvala na podanom návrhu v celom rozsahu. Trvala na podanom návrhu o rozvod manželstva, mala za to, že manželstvo je trvalo a vážne rozvrátené a neplní svoju spoločenskú funkciu. Ona nemá záujem o obnovu manželského spolužitia, nakoľko manžel opakovane sklamal jej dôveru, predchádzajúce pokusy boli neúspešné. V súčasnej dobe ešte žijú v spoločnej domácnosti, avšak manžel pracuje v Rakúsku, kde je 10 dní, potom je 4 dni doma a počas týchto dní sa ona v domácnosti väčšinou nezdržiava, deti tam väčšinou ostávajú. Aj manžel s rozvodom súhlasil, čo jej potvrdil aj v dnešnej sms správe. Pokiaľ ide o úpravu rodičovských práv a povinností po rozvode, žiadala zveriť deti do osobnej starostlivosti s tým, že obaja rodičia budú zastupovať deti a spravovať ich majetok. Styk otca s deťmi nežiadala upraviť. V súčasnej dobe sa otec stretáva s deťmi počas dní, kedy je doma s deťmi a deti s ním sa chcú stretávať. Čo sa týka výživného dohodli sa s manželom po 250 eur na každé jedno dieťa mesačne. Manžel jej už aj v súčasnej dobe prispieva na deti sumou 500 eur. Náklady na bývanie hradia spoločne. Ona je nezamestnaná, avšak momentálne je PN, nie je zatiaľ evidovaná na Úrade práce a poberá nemocenské dávky vo výške cca. 600 eur mesačne. Chcela by si urobiť opatrovateľský kurz aj ako samoplatca, pretože sa chce čím skôr zamestnať na území SR. Výdavky na deti tvorí strava v škole po 10 eur mesačne, krúžky klavír dcéra mesačne 15 eur, akordeón syn 15 eur, školské potreby pre deti po 20 eur mesačne, ošatenie obuv 100 eur mesačne na jedno dieťa, hygienické potreby 20 eur mesačne na obe deti, strava 300 eur mesačne občas viac. Pomáhajú jej aj rodičia a to zakúpením potravín. Zdravotný stav detí je dobrý a telefóny hradí deťom otec. V súčasnej dobe dostáva v súčte cca. 950 eur mesačne, kde je zarátané výživné 500 eur, rodinné prídavky z Rakúska 370 eur, rodinné prídavky zo Slovenska 120 eur. Otec jej vypláca daňový bonus z Rakúska raz ročne, minulý rok to bolo 2500 eur. Hypotéku 470 eur platia zatiaľ napoly. Voda 40 eur, plyn 100 eur , internet + TV + jej telefón 100 eur mesačne, leasing na auto 370 eur. Jej zdravotný stav je dobrý. Jej ošatenie, obuv a hygienické potreby je v sume cca. 50 eur. Otec podľa jej vedomostí má príjem 2300 eur v čistom, z toho prispieva na výživu detí 500 eur a náklady na bývanie. Taktiež sa s otcom dohodli, že jej prispeje na zvýšené výdavky polovicou sumy.
8. Manžel vo svojom vyjadrení uviedol, že s návrhom na rozvodom manželstva súhlasí. Pokiaľ ide o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode, tak medzi nimi došlo k dohode, na základe ktorej budú maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matky, styk otca s maloletými upravený nebude a na výživu bude maloletým deťom prispievať po 250 eur mesačne. Taktiež sa s manželkou dohodli. Že jej bude zasielať rodinné prídavky na maloleté deti z C., keď mu budú schválené, pretože sa opakovane schvaľujú každoročne. Svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnil z dôvodu pracovných povinností v zahraničí. 9. Kolízny opatrovník vo svojej výpovedi uviedol, že k rozvodu sa nevyjadruje, a pokiaľ ide o úpravu rodičovských práv a povinností k mal. deťom na čas po rozvode, súhlasil s navrhvanou dohodou rodičov v zmysle ktorej budú maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matky, styk otca s maloletými upravený nebude a na výživu bude otec maloletým deťom prispievať po 250 eur mesačne. Takáto dohoda je v záujme maloletých detí. 10. Podľa správy ÚPSVaR PP zo dňa 19. 11. 2024 z prešetrenia rodinných pomerov, rodičia spolu s maloletými deťmi zatiaľ žijú v rodinnom dome v E. F., ktorého vlastníkom je matka. Deti majú v domácnosti zabezpečené všetky potreby pre svoj zdravý vývoj a vývin. Obe deti sú žiakmi základnej školy v E. F.. Obaja rodičia majú s deťmi dobý vzťah a spoločne sa podieľajú na ich výchove a výžive. Matka bola v tom čase zamestnaná v spol. OBI ako pokladníčka s mesačným príjmom 950 eur v priemere. Otec pracuje J. C. ako maliar, kde dosahuje príjem 2300 eur mesačne. S navrhovanou dohodou ohľadom úpravy rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode súhlasil. 11. Matka v čase podania návrhu pracovala v spol. Obi s mesačným príjmom 950 eur a v čase vyhlásenia bola nezamestnaná, neevidovaná v evidencii uchádzačov o zamestnanie, nakoľko bola práceneschopná s príjmom titulom nemocenskej dávky vo výške 600 eur mesačne. 12. Otec podľa vyjadrenia matky dosahuje príjem v Rakúsku v čistom 2300 eur, plus je poberateľom rodinných prídavkov v sume 370 eur mesačne a daňového bonusu ročne, ktoré však vypláca a odovzdáva matke. 13. Z predloženého sobášneho listu účastníkov konania súd zistil, že manželstvo bolo uzatvorené dňa 10. 09. 2011 v Poprade. U oboch účastníkov konania išlo o prvé manželstvo, obaja sú štátnymi príslušníkmi SR. Posledným spoločným bydliskom je Spišská Teplica. 14. Z manželstva účastníkov konania pochádzajú 2 maloleté deti, I. B., nar. XX. XX. XXXX a E. B., nar. XX. XX. XXXX, obe ešte maloleté. 15. Podľa § 22 zákona č. 36/2005 Z. z. Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej Zákon o rodine), k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch. 16. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. 17. Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvráteniu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. 18. Ustanovenie § 23 Zákona o rodine, vymedzuje podmienky, splnenie ktorých ma´ za následok opodstatnenosť záveru o existencii dôvodov pre rozvod manželstva. Vzťahy medzi manželmi musia bytˇ tak vážne narušene´ a trvalo rozvrátene´, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno
očakávať obnovenie manželského spolužitia. Je v právomoci súdu, aby posúdil vážnosť rozvratu medzi manželmi so zreteľom na ich celkove´ správanie sa, a to z hľadiska funkcie manželstva biologickej, výchovnej, hospodárskej a funkcie vzájomnej pomoci, ktoré všetky vytvárajú zdravé rodinne´ prostredie, bezpečie a istotu deťom pochádzajúcim z manželstva. Prechodný a krátkodobý nesúlad medzi manželmi nemôže byť dôvodom na rozvod manželstva. 19. Pri rozhodovaní o rozvode súd zisťuje, či ďalšia existencia manželstva má význam pre spoločnosť, ako aj pre samotných manželov. Účel manželstva spočíva vo vytváraní prostredia, kde manželia žijú vo vzájomnej zhode, citovom zblížení a poskytujú si vzájomnú podporu a pomoc. Manželstvo plní svoj účel, pokiaľ spočíva na pevných citových vzťahoch manželov a tvorí harmonické spoločenstvo, v ktorom manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode a citovom zblížení, poskytujú si vzájomne podporu a pomoc. 20. Súd v danom prípade skúmal vážnosť narušenia manželských vzťahov a trvalosť ich rozvratu, a dospel k záveru, že manželstvo nemôže plniť svoj účel, teda nemôže vytvárať harmonické a trvale´ životné spoločenstvo, pretože za odmietavého postoja navrhovateľky k ďalšiemu pretrvávaniu toho času nepochybne len formálneho zväzku, nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. 21. Žiadneho z manželov nemožno spravodlivo prinútiť, aby v rozpore s jeho vôľou bol nútený žiť vo zväzku, ktorý ho citovo nenapĺňa, ktorý je len formálny, neplniaci si svoje funkcie, teda účel pre ktorý bolo toto spoločenstvo uzatvorením manželstva založené, ako tomu je tiež v tejto veci. 22. Súd mal v danej veci za preukázané, že manželia síce ešte žijú v spoločnej domácnosti, avšak jedná sa už len o formálny zväzok. Z vykonaného dokazovania súdu vyplýva, že manželstvo účastníkov konania svoje základné funkcie neplní. Manžel súhlasil s rozvodom manželstva, čo uviedla vo svojom písomnom vyjadrení. Navrhovateľka ani manžel nemajú záujem obnoviť manželské spolužitie, každý mal za to, že manželstvo neplní svoju spoločenskú funkciu. Na základe vyššie uvedeného má súd za to, že manželstvo účastníkov je hlboko a trvalo rozvrátené. Manželstvo už viac neplní svoju sociálnu, ekonomickú, biologickú a výchovnú funkciu. Zo strany ani jedného z manželov nebola prejavená snaha o záchranu a obnovu manželstva. Súd má za to, že manželstvo už dlhšiu dobu neplní svoju spoločenskú funkciu, navrhovateľka ani manžel nemá záujem o zotrvanie vo formálnom zväzku, preto manželstvo účastníkov rozviedol, nakoľko mal za preukázané, že manželstvo neplní svoju spoločenskú funkciu a obnova manželského spolužitia nie je možná. 23. Súd podanému návrhu vyhovel a manželstvo účastníkov konania rozviedol, lebo bolo preukázané, že neplní žiadnu zo svojich spoločenských funkcií. Zároveň obaja manželia s rozvodom manželstva súhlasili, súdu preto neostávalo nič iné, než podanému návrhu vyhovieť a manželstvo účastníkov rozviesť. 24. Podľa § 100 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej CMP), s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode. 25. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. 26. Podľa § 25 ods. 1, 2 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode, to neplatí ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
27. Podľa čl. 3 ods.1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. 28. Podľa čl. 5 Zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä - úroveň starostlivosti o dieťa - bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, - ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, - okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, - ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, - podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, - názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, - podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, - využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností. 29. Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä: a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. 30. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. 31. Na čas po rozvode súd zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti matky, nakoľko otec ani opatrovník s takýmto návrhom súhlasili, a súd mal v konaní preukázané, že matka je schopná sa náležite postarať o maloleté deti, ktorým zabezpečuje starostlivosť a opateru na požadovanej úrovni od ich narodenia. Zároveň súd rozhodol, že obaja rodičia budú maloleté deti zastupovať a to v bežných veciach, t. j. vyplývajúcich a súvisiacich s osobnou starostlivosťou o maloleté dieťa a rovnako spravovať majetok maloletého dieťaťa v bežných veciach. Vo všetkých podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností by sa mali rodičia dohodnúť, resp. ak sa nedohodnú, na návrh niektorého z nich rozhodne súd. 32. Rovnako sa rodičia dohodli aj na výške výživného pre maloleté deti, a to v sume 250 eur mesačne pre každé maloleté dieťa, pričom otec už aj v súčasnej dobe matke prispieva na výživu v sume 500 eur mesačne. Taktiež je medzi rodičmi i dohoda ohľadom vyplácania rodinných prídavkov, ktoré otec poberá v C. a ktoré vypláca matke. A tiež sa rodičia dohodli, že otec bude matke vyplácať i daňový bonus, ktorý poberá raz ročne v C.. Obe tieto dávky bude otec vyplácať matke, pokiaľ bude pracovať v C. a pokiaľ mu budú každoročne schválené. 33. Pre správne určenie rozsahu vyživovacej povinnosti je dôležité vyhodnotenie zákonných kritérií, a to sú schopnosti a možnosti, majetkové pomery oboch rodičov, ich životná úroveň, osobná starostlivosť o dieťa a vyhodnotenie miery osobnej starostlivosti, vyhodnotenie výdajov rodičov, zhodnotenie oprávnenosti týchto výdajov. Pri povinnom rodičovi vyhodnotí jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, prípadne aj otázku jeho možného zárobku, ak sa vzdá výhodnejšieho zamestnania alebo majetkové prospechu, prípadne, ak berie na seba povinný rodič neoprávnené riziká. Taktiež osobnú starostlivosť matky a tieto plnenia nemateriálnej povahy je potrebné pričítať matke na plnenie vyživovacej povinnosti a premietnuť ich do pomeru, v akom by sa rodičia mali podieľať na úhrade výdajov maloletých, ktoré sú oprávnenými.
34. Pri hodnotení výdajov maloletého dieťaťa je potrebné zhodnotiť jeho potreby ako potreby základné, potom potreby, ktoré súvisia s aktivitami, záujmami, potrebami vyššieho vzdelania. Pri každých výdajoch maloletých detí, alebo oprávnených osôb je potrebné mať za to, že základné náklady, ktoré súvisia s ošatením, obuvou, hygienickými potrebami, nákupom drogérie a kozmetiky, nemusia byť exaktne preukázané. Tie sú teda považované za nejaké základné nevyhnutné. 35. Súd skúmal osobné a majetkové pomery oboch rodičov. Maloleté deti boli zverené do osobnej starostlivosti matky, s ktorou žijú v spoločnej domácnosti, osobnú starostlivosť tak zabezpečuje matka. Príjem matky je momentálne vo výške 600 eur titulom nemocenskej dávky a rodinných prídavkov na 2 deti, a to jednak K. C. J. sume 370 eur mesačne a 120 eur zo Slovenska, daňového bonusu raz ročne v sume 2500 eur. Mesačné náklady na bývanie sú v sume 470 eur hypotéka, ktorú platia zatiaľ napoly. Voda 40 eur, plyn 100 eur , internet + TV + môj telefón 100 eur mesačne, leasing na auto 370 eur. Strava pre celú rodinu cca 300 eur. Potom má bežné výdavky spojené s hygienickými potrebami, ošatením obuvou. Výdavky na deti tvorí strava v škole po 10 eur mesačne, krúžky klavír dcéra mesačne 15 eur, akordeón syn 15 eur, školské potreby pre deti po 20 eur mesačne, ošatenie obuv 100 eur mesačne na jedno dieťa, hygienické potreby 20 eur mesačne na obe deti. Telefóny deťom platí otec. 36. Pokiaľ ide o príjem otca, tak podľa vyjadrení, ktoré sú v spise, je aktuálny príjem otca 2300 eur v čistom mesačne. 37. Otec s navrhovaným výživným v sume po 250 eur mesačne na každé jedno maloleté dieťa súhlasil. Ako milujúci rodič by mal vyvinúť maximálnu snahu k tomu, aby svojmu dieťaťu mohol poskytovať primerané výživné zodpovedajúce jeho potrebám, pokiaľ s ním nežije v spoločnej domácnosti a osobne sa o neho nestará. Súd poukazuje na to, že cieľom výživného je zvyšovať mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že pred potreby rodiča kladie zákon potreby dieťaťa, preto každý rodič má v prvom rade zabezpečiť výživu. Zároveň výživné je prednostná pohľadávka a cieľom výživného je zvyšovať mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že pred potreby rodiča kladie zákon potreby dieťaťa, preto každý rodič má v prvom rade zabezpečiť výživu dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na svoje potreby. Súd preto rozhodol o určení výživného, a určil výživné pre mal. I. vo výške 250 eur mesačne a 250 eur mesačne pre L.. E. počnúc dňom doručenia rozsudku osobe povinnej z vyživovacej povinnosti. Zároveň otec si už dobrovoľne plní vyživovaciu povinnosť a na výživu maloletých detí prispieva sumou 500 eur mesačne už prispieva aj v súčasnej dobe. 38. Taktiež súd poukazuje na skutočnosť, že základné náklady, ktoré súvisia s ošatením, obuvou, hygienickými potrebami, nákupom drogérie a kozmetiky, nemusia byť exaktne preukázané. Tie sú teda považované za nejaké základné nevyhnutné. 39. Pri určení výšky vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu súd vychádzal z majetkových a príjmových pomerov oboch rodičov, ktoré v konaní zistil, berúc do úvahy skutočnosť, že pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o maloleté dieťa osobne stará a na to, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa. Medzi odôvodnené potreby dieťaťa sa pritom radia jednak potreby základné, medzi ktoré patrí napr. stravovanie, ošatenie, hygiena, školské výdavky, cestovné do školy, pomerná časť nákladov na bývanie, náklady na zdravotnícku starostlivosť, ako aj potreby v širšej miere prispievajúce k rozvoju osobnosti mladého človeka, ako sú napr. kultúra, šport, mimoškolské aktivity, záujmy, záľuby, prázdninové pobyty, to všetko primerané veku. U detí útlejšieho veku sú to aj všetky predmety stimulujúce ich fyzický a mentálny rozvoj (napr. hračky). Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Na druhej strane uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa je vždy limitované možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi rodičov, pričom sú rozhodujúce predovšetkým reálne zárobkové schopnosti a možnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, t. j. vekom, zdravotným stavom, najvyššie dosiahnutým vzdelaním, praxou, odbornosťou, počtom vyživovacích povinností, u samostatne zárobkovo činnej osoby tiež mierou pracovnej aktivity, kvalitou práce a schopnosťou uplatniť sa v konkurencii, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä pracovnými príležitosťami primeranými vlastnostiam rodičov.
40. Zároveň všetci účastníci na informatívnom stretnutí s podaným návrhom súhlasili, a na úprave rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode sa všetci účastníci dohodli. 41 Rozhodnutie súdu nie je nemenné a v prípade zmeny pomerov, či už na strane oprávnenej osoby, ako aj na strane povinnej osoby, sa novým návrhom možno domáhať zmeny súdneho rozhodnutia. 42. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 53 až § 55 CMP). Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh. Podľa § 58 ods. 1 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 43. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia tak, že žiadnemu z účastníkov konania nepriznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko si náhradu trov konania účastníci neuplatnili. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu, a ak ide o výkon rozhodnutia vo
veciach starostlivosti o maloleté deti, mimo peňažnej povinnosti, výkon rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny podaním návrhu na výkon rozhodnutia podľa Civilného mimosporového poriadku. Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošle priezvisko. Podľa § 44 CMP rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.