Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Poprad 19C/78/2024 8724204532 13. 06. 2025 JUDr. Iveta Jenčová ECLI:SK:OSPP:2025:8724204532.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY 19C/78/2024
Okresný súd Poprad - sudkyňou JUDr. Ivetou Jenčovou v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, XXX XX D., právne zastúpená: JUDr., Ing. Marcela Martinkovičová, advokátka so sídlom AK Nám. Sv. Egídia 95, 058 01 Poprad, IČO: 50 672 720, proti žalovanému: E. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXX/XX, XXX XX A., v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia, takto rozhodol: 19C/78/2024 I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 2 700,- eur, so 7,45 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 2 100,- eur od 21.3.2025 a s 7,4 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 600,- eur od 1.5.2025 do zaplatenia a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. II. V prevyšujúcej časti úroku z omeškania súd žalobu z a m i e t a. III. Náhradu trov konania žalobkyni n e p r i z n á v a. odôvodnenie: 1. Žalobkyňa podanou žalobou, v kontexte s jej zmenou navrhnutou podaním zo dňa 7.5.2025 (rozšírením) žiadala, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy vo výške 2 700,- €, s 8,4 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 2 100,- € od 21.3.2025, so 7,4 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 600,- € od 1.5.2025 do zaplatenia a k náhrade trov konania. Žalobu odôvodnila tým, že účastníci konania sú podielovými spoluvlastníkmi, žalobkyňa v podiele 7/16 a žalovaný v podiele 9/16 v pomere k celku, nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva č. 1113, k. ú. A., a to rodinného domu súp. č. XXX, postaveného na pozemku parcely registra ,,C“ parc. č. 89/1. Žalobkyňa ako spoluvlastníčka dotknutej nehnuteľnosti nemôže svoje vlastníctvo užívať primeraným spôsobom, nakoľko túto nehnuteľnosť užíva len žalovaný, ktorý odmieta žalobkyni vydať kľúče od rodinného domu, čím jej neumožňuje vstup do predmetného rodinného domu. Svoje právo na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 01.05.2022 do 31.01.2023 si už uplatnila na Okresnom súde Poprad v konaní vedenom pod sp.zn. 17C/37/2022, v ktorom bol vydaný rozsudok zo dňa 31.01.2023, ktorým súd priznal žalobkyni nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 1 577,- € s úrokmi z omeškania. Rozsudok v znení rozsudku Krajského súdu Prešov, sp.zn. 22Co/41/2023 nadobudol právoplatnosť dňa 31.05.2024. Napriek tomu, že žalovaný mal povinnosť
uhradiť žalobkyni súdom priznanú sumu, túto neuhradil a žalobkyňa bola nútená podať návrh na exekúciu. Exekučné konanie sa vedie u súdneho exekútora JUDr. Svätoslava Mruškoviča pod č. 121EX/757/24. Žalovaný sa v predchádzajúcom súdnom konaní jasne vyjadril, že nesúhlasí s tým, aby v rodinnom dome bývala žalobkyňa. Nakoľko súd priznal žalobkyni nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 100,- € mesačne, žalobkyňa aj žalobou v prebiehajúcom súdnom konaní žiadala priznať rovnakú sumu, pričom poukázala na všetky vykonané dôkazy v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. 17C/37/2022, ktorý spis žiadala priložiť. Žalobkyňa si žalobou uplatnila obvyklé nájomné za užívanie rodinného domu vo výške 100,- € mesačne odo dňa 01.02.2023 (súdom priznané bezdôvodné obohatenie bolo do 31.01.2023) do 31.10.2024, teda za obdobie 21 mesiacov, spolu vo výške 2 100,- €. Podaním zo dňa 7.5.2025 žalobkyňa rozšírila svoj nárok o ďalšie obdobie od 1.11.2024 do 30.4.2025, t.j. o obdobie 6.mesiacov, čo predstavuje sumu 600,€ a navrhla vydať rozsudok v znení, ako je vyššie uvedené. Na nariadených súdnych pojednávaniach trvala na podanej žalobe po jej rozšírení. 2. Súd žalovanému doručoval žalobu s prílohami, poučením a výzvou na vyjadrenie do vlastných rúk. Súdnu zásielku žalovaný neprevzal v odbernej lehote, a to ani pri opakovanom doručení. Iná adresa pobytu žalovaného zistená nebola, preto súd v súlade s § 116 ods.2 Civilného sporového poriadku zverejnil na svojej úradnej tabuli a webovej stránke dňa 5.3.2025 (od 5.3. do 20.3.2025) Oznámenie o podanej žalobe. Ani následné predvolania na súdne pojednávanie, či návrh na zmenu žaloby žalovaný neprevzal a súdu bolo prevádzkou portálu slovensko.sk oznámené, že adresát si zásielku neprevzal v odbernej lehote. 3. Z výsledkov vykonaného dokazovania, zo žaloby a vyjadrení žalobkyne, z listu vlastníctva č. XXXX, pre Okres D., H. A., Katastrálne územie A., z ďalších listinných dôkazov v spise a z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 17C/37/2022 mal súd preukázané, že strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, rodinného domu so súpisným číslom XXX, postavenom na pozemku parc. č. 89/1. Žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou v podiele 7/16 a žalovaný v podiele 9/16 v pomere k celku. Nehnuteľnosť je zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX pre Okres D., H. A., Katastrálne územie A.. 4. Podľa článku 20 ods. 1 Ústavy SR, má každý právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. Podľa § 451 ods.1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Podľa § 451 ods.2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu. Podľa § 151 ods. 1 Civilného sporového poriadku skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. 5. Z tvrdení žalobkyne, nepopretými žalovaným, ale preukázanými aj dokazovaním vykonaným v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 17C/37/2022 je nepochybné, že predmetný rodinný dom užíva výlučne žalovaný, ktorý sa v priebehu uvedeného súdneho konania sám vyjadril, že nesúhlasí s tým, aby v tomto rodinnom dome bývala žalobkyňa. Bol presvedčený, že užíva len svoj rodinný dom, a to napriek Uzneseniu Okresného súdu Poprad sp. zn. 20C/11/2022 z 29.11.2022, ktorým bolo nariadené neodkladné opatrenie, podľa ktorého mal žalovaný umožniť žalobkyni časovo neobmedzený vstup do rodinného domu.
6. Ako už vyplýva z vyššie uvedeného, aj žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou tohto rodinného domu, ale užívacie právo jej žalovaný odopiera, užíva ho výlučne sám a bezodplatne voči podielovému spoluvlastníkovi – žalobkyni, čím získava majetkový prospech bez právneho dôvodu. Žalovaný sa teda na úkor žalobkyne bezdôvodne obohacuje, a tak návrh na vydanie tohto bezdôvodného obohatenia, ktorý je predmetom žaloby, je odôvodnený. 7. V konaní vedenom pod sp. zn. 17C/37/2022 súd priznal žalobkyni nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie do 31.1.2023. V prebiehajúcom súdnom konaní žalobou žiadala priznať nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia z toho istého titulu, len za iné obdobie, a to odo dňa 01.02.2023 do 31.10.2024, teda za obdobie 21 mesiacov, spolu vo výške 2 100,- €. Zmenou žaloby žiadala priznať tento nárok za ďalšie obdobie od 1.11.2024 do 30.4.2025, t.j. naviac za obdobie 6.mesiacov, čo predstavuje sumu 600,- €. Súd zmenu žalobného návrhu pripustil uznesením na súdnom pojednávaní konanom dňa 7.5.2025 a priznal žalobkyni uplatnený nárok 2700,- € istiny za 27. mesiacov/100,- €. 8. Pri výške bezdôvodného obohatenia 100,- €/mesiac súd vychádzal z uplatneného nároku podporeného dokazovaním v konaní vedenom pod sp. zn. 17C/37/2022, teda zo správ realitných kancelárií, predložených žalobkyňou, podľa ktorých cena za nájom obdobných nehnuteľností sa pohybuje od 280,- € do 800,- €/mesiac (Remax, s,r,o,), či od 350,- € do 800,- € (Broter Consulting) a suma 100,- € mesačne zodpovedá výške spoluvlastníckeho podielu žalobkyne na predmetnom dome, teda podielu 7/16 v pomere k celku. 9. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 10. Súd priznal žalobkyni aj nárok na uplatnené úroky z omeškania, avšak tieto priznal len v súlade so zákonnou úpravou. Žalobkyňa si uplatnila ročný 8,4 % úrok z omeškania zo sumy 2100,- € od 1.11.2024 do zaplatenia a 7,4 % ročný úrok z omeškania zo sumy 600,- € od 1.5.2025 do zaplatenia. Pri úroku z omeškania zo sumy 2100,- € súd posunul počiatok omeškania na deň 21.3.2025, čo je deň nasledujúci po doručení žaloby žalovanému (uplynutím 15. dní od zverejnenia Oznámenia o podanej žalobe; zaslanie skoršej výzvy na zaplatenie preukázané nebolo) a z tejto sumy v súlade s citovanou zákonnou úpravou priznal žalobkyni 7,45 % ročný úrok z omeškania. V prevyšujúcej časti úroku z omeškania žalobu zamietol. 11. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 257 C.s.p. výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Podľa § 262 ods. 1 a 2 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 12. V konaní sp. zn. 17C/37/2022 súd prvej inštancie priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Odvolací súd Uznesením sp. zn. 22Co/41/2023-137 zo dňa 25.4.2025 rozsudok súdu prevej inštancie, pokiaľ ide o výrok o náhrade trov konania, zmenil a náhradu trov konania žalobkyni s poukazom na ustanovenie § 257 C.s.p. nepriznal. Súd sa aj v prejednávanej veci stotožnil s uvedeným názorom súdu vyššieho stupňa a konštatuje, že v danom prípade aplikácia tohto ustanovenia je odôvodnená tak, ako to konštatoval aj Krajský súd v Prešove vo vyššie uvedenom uznesení. 13. Zákon pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 C.s.p. vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok: dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti zákon nešpecifikuje. Výklad týchto podmienok ponecháva na súdnu prax dnes už ustálenú ( napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. 2MCdo 17/2009, 5Cdo 67/2010, či
3MCdo 46/2012 ) s tým, že ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Túto normu nie je možné interpretovať tak, že je aplikovateľná kedykoľvek a bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii, kde sa tieto často vyskytujú a tento dôvod je daný charakterom konania alebo charakterom procesnej situácie. Nejde o automatické pravidlo, ktoré by sa uplatňovalo vo vzťahu k určitému typu konania ( Nález ÚS ČR III. ÚS 292/07, či I. ÚS 303/12 ) ale ide o prvok individualizácie, nie ľubovôle zo strany súdu ( napr. Nález ÚS ČR III. ÚS 727/2000). Toto ustanovenie má slúžiť na odstránenie neprimeranej tvrdosti, inými slovami na dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu, pokiaľ ide o vedenie konania a jeho výsledok. Pri skúmaní, či sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, súd prihliada v prvom rade k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých strán konania. Aj z Nálezu ÚS III. 98/2018 z 2.5.2018 vyplýva, že podľa § 257 C.s.p. súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Citované zákonné ustanovenie predstavuje odchýlku zo zásady zodpovednosti za výsledok ( § 255 C.s.p.) aj zo zásady zodpovednosti za zavinenie ( § 256 ods. 1 C.s.p.). Súd podľa neho ,,nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu nahradiť trovy konania úspešnej strane, resp. nemusí zaviazať stranu, ktorá spôsobila vznik trov svojím zavinením, aby tieto trovy nahradila protistrane.“ Dôvody hodné osobitného zreteľa ani výnimočné okolnosti zákon neuvádza ani exemplifikatívne. Výklad týchto podmienok ponecháva na súdnej praxi. To však neznamená, že tým vytvára priestor na celkom voľnú úvahu súdu. Strane, ktorá mala vo veci úspech, nemožno nepriznať náhradu trov podľa výnimočného ustanovenia len na základe všeobecného záveru hodnotiaceho dopad rozhodnutia o určitom druhu nárokov. ,,Nejde o automatické pravidlo, ktoré by sa uplatňovalo vo vzťahu k určitému typu konania ( k tomu napr. nálezy Ústavného súdu ČR sp. zn. III. ÚS 292/07 či sp. zn. I. ÚS 303/12 ), ale ide o prvok individualizácie, nie ľubovôle zo strany súdu ( napr. aj nález Ústavného súdu ČR sp. zn. III. ÚS 727/2000 ).“ Hranice sudcovskej úvahy sú dané účelom právnej úpravy náhrady trov konania, ktorá jej nepriznanie úspešnému účastníkovi pripúšťa len ako výnimku zo všeobecného procesného princípu zodpovednosti za výsledok sporového konania ( § 255 ods. 1 C.s.p.). 14. Súd konštatuje (s poukazom na listinné dôkazy v spise 17C/37/2022 a tam uvedené závery v uznesení odvolacieho súdu), že v danom prípade existujú dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania úspešnej žalobkyni. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalovaný je dôchodca, jeho finančná situácia je mimoriadne nepriaznivá, poberá dôchodok vo výške 220,- eur mesačne. Súd mu v uvedenom konaní aj priznal oslobodenie od súdnych poplatkov. V prebiehajúcom súdnom konaní prípadne zmenená finančná situácia žalovaného preukázaná nebola. 15. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Poučenie: Ř Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Poprad na Krajský súd v Prešove. Ř Podľa § 363 C.s.p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ř Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ř Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že : a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ř Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Ř Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno i meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ř Podľa § 366 prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak: a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej ujmy nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ř Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ř Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).