Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Poprad 26P/159/2024 8724205222 07. 01. 2025 JUDr. Zuzana Salajová ECLI:SK:OSPP:2025:8724205222.2
Uznesenie Okresný súd Poprad právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zast. opatrovníkom : Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok, dieťa rodičov – matky : C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX, právne zast. : JUDr. Pavel Zavacký, advokát, Hradné námestie 77/29, 060 01 Kežmarok a otca : A. B., nar. XX.XX,XXXX, bytom F. XXX/XXX, F. G., o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, takto rozhodol: I. Neodkladným opatrením d o č a s n e z v e r u j e maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom u matky, do osobnej starostlivosti matky: C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX. II. Neodkladným opatrením d o č a s n e z a v ä z u j e otca A. B., nar. XX.XX.XXXX, prispievať na výživu mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX, sumou 120 eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred matke, odo dňa doručenia tohto uznesenia otcovi, a to za obdobie od podania návrhu, t.j. dd 16.12.2024 do vykonateľnosti rozhodnutia o výživnom vo veci samej. III. Neodkladným opatrením d o č a s n e u p r a v u j e styk otca A. B., nar. XX.XX.XXXX s maloletým A. B., nar. XX.XX.XXXX tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým každú nepárnu sobotu v tom ktorom mesiaci kalendárneho roka od 09.00hod do 17.00hod. Otec si maloleté dieťa prevezme v mieste bydliska maloletého dieťaťa a po realizácii styku odovzdá ho matke v mieste bydliska maloletého dieťaťa. Matka je povinná maloleté dieťa na stretnutie s otcom riadne a včas pripraviť. IV. V prevyšujúcej časti návrh matky na vydanie neodkladného opatrenia
zamieta.
V. Neodkladné opatrenie platí do rozhodnutia o návrhu matky na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému A. B., nar. XX.XX.XXXX vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 26P/2/2025. odôvodnenie: 1. Navrhovateľka, matka maloletého dieťaťa, podala dňa 16.12.2024 na tunajší súd návrh na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu A. B., nar. XX.XX.XXXX, súčasne s ktorým podala aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. 2. Podaný návrh odôvodnila tým, že maloleté dieťa pochádza z družského vzťahu účastníkov konania. Navrhovateľka žila s otcom maloletého v spoločnej domácnosti 4 roky, a to v nájomnom sociálnom byte, kde sa v súčasnosti zdržiava navrhovateľka spoločne s maloletým synom a ešte jedným maloletým dieťaťom, ktorého otcom nie je otec maloletého A.. Partnerský vzťah účastníkov konania už od počiatku nebol ideálny, avšak po narodení spoločného dieťaťa sa správanie otca maloletého ešte zhoršilo. Zo strany otca maloletého vo vzťahu k navrhovateľke dochádzalo k citovému a psychickému nátlaku, či dokonca k fyzickému napádaniu. Navrhovateľka dokonca podala aj oznámenie o skutočnostiach
nasvedčujúcich spáchanie trestného činu na príslušnom OR PZ Kežmarok, o čom sa toho času vedenie na ORPZ Kežmarok, odbore kriminálnej polície trestné konanie. Uvedené konanie zo strany otca maloletého spôsobilo definitívny rozvrat vzťahov medzi účastníkmi konania, čo vyústilo aj k ukončeniu partnerského vzťahu a odsťahovanie sa otca maloletého zo spoločnej domácnosti. Nájomný byt, v ktorom spoločne žili a tvorili účastníci konania domácnosť, bol daný prenajímateľom do užívania navrhovateľke. Navrhovateľka sa o maloletého syna stará od jeho narodenia, zabezpečuje všetky jeho potreby, a to aj z dôvodu, že otec maloletého pracuje v zahraničí. Maloletý syn je preto na navrhovateľku citovo naviazaný. Zároveň zo správania otca maloletého má obavy, pretože častokrát vyústilo k fyzickým atakom voči matke, preto sa obáva o zdravý vývin a vývoj maloletého. Z týchto dôvodov navrhla zveriť maloletého dočasne do jej osobnej starostlivosti. Rovnako navrhla aj upraviť styk na otca s maloletým, a to zatiaľ každú nepárnu sobotu v mesiaci od 09.00hod do 17.00hod, a to vzhľadom na útly vek maloletého, prácu otca v zahraničí. Súčasne žiadala určiť aj výživné na maloletého syna, nakoľko otec na jeho výživu odmieta dobrovoľne neprispievať a všetky jeho výdavky hradí výlučne ona. Výdavky maloletého tvoria výdavky na oblečenie 80 eur mesačne, na lieky ( ekzém ) 20 eur mesačne, na stravu pre rodinu 200 eur, na výdavky spojené s bývaním + TV + internet vo výške 249 eur mesačne, hygienické potreby, vitamíny pre rodinu 150 eur mesačne. Jej príjem aktuálne tvorí len rodičovský príspevok a rodinné prídavky v sme 530 eur mesačne. Okrem toho má ešte jenu vyživovaciu povinnosť k dcére. Otec maloletého pracuje v Nemecku ako pilčík, kde by mal dosahovať príjem 3000 eur. Okrem toho poberá v Nemecku na maloletého syna daňový bonus, ktorý však navrhovateľke nevypláca a je výlučne príjmom otca maloletého. Výdavky otca neuviedla. Vzhľadom na výdavky maloletého žiadala, aby súd zaviazal otca maloletého prispievať na jeho výživu sumou 200 eur mesačne. Vzhľadom na vyššie uvedené žiadala, aby súd podanému návrhu o nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel a dočasne zveril maloletého do je osobnej starostlivosti, upravil styk otca s maloletým v zmysle návrhu a určil výživné 200 eur mesačne na maloletého syna, a to do právoplatného rozhodnutia vo veci samej o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému. 3. Navrhovateľka k návrhu pripojila rodný list maloletého dieťaťa, podľa ktorého sa maloletý A. B. narodil dňa XX.XX.XXXX v Kežmarku rodičom – matke C. D., nar. XX.XX.XXXX a otcovi A. B. nar. XX.XX.XXXX. 4. Podľa správy ÚPSVaR KK Kežmarok zo dňa 19.12.2024, matka žije v prenajatom obecnom byte, v ktorom predtým žila spoločne aj s otcom maloletého. Tento sa asi pred mesiacom zo spoločnej domácnosti odsťahoval. Podľa vyjadrenia matky otec pracuje v zahraničí, a aj z toho dôvodu nie je so synom v osobnom kontakte, nenavštevuje ho, sú však v telefonickom kontakte. Matka otcovi v styku nebráni. Matka sa vyjadrila, že otec voláva počas celého dňa kedykoľvek a ak mu nie je hneď v tu danú chvíľu umožnený kontakt, tak ju slovne atakuje a vyhráža sa. Matka podala trestne oznámenie na polícii, no vzhľadom k tomu, že otec dieťaťa sa zdržiava stále v Nemecku, nebol vypovedať na polícii, takže nemá vedomosť v akom štádiu sa nachádza trestné oznámenie. Matka je poberateľkou rodičovského príspevku. Jej príjem je 534 eur a iný príjem nemá. V tom sú zahrnuté rodinné prídavky na F. a A., náhradne výživné vo výške 37 eur na mal. F. a rodičovský príspevok. Jej výdavky tvoria : nájom 80 eur , elektrina 54 eur, plyn 100 eur, 100 eur strava, - hygienické potreby pre mal. A. ako sú plienky, vlhčené vreckovky 50 eur. Maloletý A. ma zdravotné problémy a to kožný ekzém ( je nutné zakupovať krémy a oleje na kúpanie cca 50 eur mesačne ). 5. Podľa § 2 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej CMP), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej účastník) a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak. 6. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej CSP), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 7. Podľa § 360 ods. 1, 2 CMP, Neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu. Ak súd nariadi neodkladné opatrenie bez návrhu pred začatím konania vo veci samej, začne konanie vo veci samej alebo poučí účastníkov o možnosti podať návrh na začatie konania vo veci samej. 8. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 527 nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 525, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Podľa § 330 ods. CSP, ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej, Podľa § 333 CSP, neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené. Podľa § 334 CSP, súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené. 9. V zmysle citovaných zákonných ustanovení (CSP) sa na nariadenie neodkladného opatrenia alternatívne vyžaduje splnenie dvoch predpokladov; prvým z nich je potreba bezodkladnosti úpravy pomerov alebo obava, že exekúcia bude ohrozená. Charakteristickým znakom neodkladného opatrenia je jeho (dočasný) charakter, t. j. upravujú sa ním pomery, alebo zabezpečuje, že exekúcia nebude ohrozená do doby, než súd vydá vo veci samej konečné rozhodnutie. Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčenie, že bez okamžitej (aj keď len dočasnej) úpravy právnych pomerov by bolo právo dotknutého subjektu ohrozené. Je nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako aj osvedčenie, že je tu nebezpečenstvo ohrozenia exekúcie (znemožnenie budúceho výkonu rozhodnutia). 10. Pri nariaďovaní samotného neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení, a to z dôvodu, že nariadenie neodkladného opatrenia má dočasný predbežný charakter. Z tohto dôvodu nie je síce potrebné zisťovať všetky skutočnosti, ktoré má mať zistené pred vydaním konečného rozhodnutia vo veci samej, ale musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť žaloby návrhu na toto dočasné opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia (uznesenie NS SR sp. zn. 2Mcdo/3/2010). 11. „Predbežné opatrenie, upravujúce styk rodičov s deťmi, musí byť použité s ohľadom na charakter a význam ním chráneného záujmu, ktorým je umožniť aj rodičovi, ktorý s dieťaťom trvalo nežije, pravidelný a čo najširší kontakt, pretože je to práve množstvo času, v ktorom je možné realizovať i neverbálne výchovné pôsobenie rodičov, tzv. výchovu prítomnosťou alebo príkladom, ktorá je, ako je všeobecne známe, tou najúčinnejšou výchovnou metódou. Je nutné mať na zreteli, že akákoľvek deformácia vzťahu rodič - dieťa je v dôsledku odcudzenia v neskoršej dobe len ťažko nahraditeľná. Predbežné opatrenie v oblasti starostlivosti súdu o maloletých by malo byť skutočne jednoduchým krátkodobým provizóriom a nie, z dôvodu neúmernej dĺžky konania vo veci samej, „kvazidefinitivním“ rozhodnutím, ktoré nemožno doplniť či nahradiť novým, lepšie vystihujúcim ochranu základného práva. Súd je povinný pri obstarávaní podkladov pre meritórne rozhodnutie, teda aj napríklad znaleckých posudkov, postupovať čo najefektívnejšie a podniknúť dôsledné kroky na ich včasné zabezpečenie a dodanie v určených termínoch.“ (nález Ústavného súdu ČR zo 07. 11. 2006, sp. zn. I. ÚS 618/05) 12. Matka maloletého dieťaťa podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia žiadala o dočasnú úpravu rodičovských práv a povinností, a to zveriť maloleté dieťa do jej osobnej starostlivosti, upraviť styk otca s maloletým každú nepárnu sobotu v mesiaci od 09.00hod do 17.00hod a zaviazať otca prispievať na výživu maloletého sumou 200 eur mesačne 13. Súd pri rozhodovaní o úprave rodičovských práv a povinností v prvom rade prihliada na záujem maloletého dieťaťa. Podľa Civilného mimosporového poriadku ako prostriedok na ochranu záujmu maloletého slúži práve inštitút neodkladného opatrenia. Základnou podmienkou na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle Civilného sporového poriadku je, aby účastník osvedčil uplatňovaný nárok a preukázal potrebu neodkladnej úpravy pomerov účastníkov konania, ktorá nemusí vyplývať len z naliehavosti situácie, ale v prípade konania starostlivosti súdu o maloletých aj z existencie záujmu maloletého dieťaťa. A teda, ak je nariadenie neodkladného opatrenia v záujme maloletého dieťaťa, nemusí byť nevyhnutne súčasne splnená aj podmienka naliehavosti potreby úpravy pomerov. V týchto konaniach nie je potrebné odôvodňovať nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, postačuje odôvodnenie záujmu maloletého dieťaťa. Súd pred samotným nariadením neodkladného opatrenia nezisťuje všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie, nakoľko ide o predbežnú úpravu práv a povinností, ktorá nevyžaduje zdĺhavé dokazovanie a konanie. Preto sú pre súd podstatné listinné dôkazy predložené spolu s návrhom ako aj samotný návrh, z ktorého súd vychádza. Článok 7 Dohovoru o právach dieťaťa, uvádza „... pokiaľ to je možné, dieťa má právo poznať svojich rodičov a právo na ich starostlivosť“.
14. Na základe vykonaného dokazovania, v rozsahu nevyhnutne potrebnom pre rozhodnutie o neodkladnom opatrení, súd dospel k záveru, že sú splnené zákonné predpoklady pre jeho nariadenie. Súd mal týmto osvedčené, že v danej veci sa vyžaduje okamžitá úprava formou neodkladného opatrenia, pokiaľ nedôjde k rozhodnutiu súdu vo veci samej. Je nevyhnutne potrebné, aby boli neodkladne upravené pomery účastníkov, pretože rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú a o jeho starostlivosti sa v danom štádiu jednoznačne nedokážu dohodnúť. Zároveň je potrebné uviesť, že u oboch rodičov musí byť záujem dieťaťa prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa maloletých detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi (čl. 3 ods. 1 Dohovoru). Pri rozhodovaní súd prihliadal na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho zdravie, vývinové potreby i stabilitu výchovného prostredia. Ide o dieťa v útlom veku, 2 rokov batoľa. Osobnú starostlivosť vykonáva v súčasnosti sama matka, ktorá je na rodičovskej dovolenke, teda má vytvorené podmienky, aby aj naďalej plnohodnotne a osobne vykonávala osobnú celodennú starostlivosť. Zároveň otec pracuje v súčasnej dobe v zahraničí, čo obmedzuje je schopnosť zabezpečovať maloletému synovi celodennú osobnú starostlivosť. Súd mal osvedčenú dôvodnosť a trvanie uplatneného nároku matky, t. j. dočasné zverenie maloletého dieťaťa do jej osobnej starostlivosti, a preto jej návrhu v tejto časti vyhovel. Keďže sa v čase rozhodovania súdu maloletý nachádza vo faktickej starostlivosti matky, ktorá sa o ňu riadne stará, rešpektujúc citové väzby, vývinové potreby a stabilitu výchovného prostredia, nariadil súd neodkladné opatrenie, ktorým dočasne, zveril maloletého A. do osobnej starostlivosti matky. Súd zároveň dočasne upravil styk otca s maloletým tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým každú nepárnu sobotu v tom- ktorom mesiaci kalendárneho roka od 09.00hod do 17.00hod s tým, že otec si mal. dieťa preberie v bydlisku mal. dieťaťa a po skončení styku mal. dieťa odovzdá matke v mieste bydliska mal. dieťaťa. Matka je povinná mal. dieťa na styk riadne pripraviť. Samotná matka nespochybnila, že je v záujme maloletého aj naďalej udržiavať a prehlbovať vzťah otca a syna. Súčasne až do odchodu otca rodičia žili v spoločnej domácnosti s maloletým, teda maloletý syn otca pozná. Zatiaľ však súd nemal za preukázané rodičovské zručnosti zo strany otca, ako jeho možnosti vykonávať celodennú osobnú starostlivosť o syna s poukazom na jeho pracovné povinnosti, preto aj v tejto časti návrhu matky vyhovel. 15. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na ustanovenia Zákona o rodine, najmä na § 24 ods. 4, podľa ktorého súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom, vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom, pričom dohliada na to, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi, a taktiež na § 30 ods. 1, z ktorého znenia jednoznačne vyplýva, že rozhodujúcu úlohu vo výchove dieťaťa majú rodičia. 16. Vyššie uvedené potvrdil aj Ústavný súd ČR vo svojom náleze zo dňa 15.03.2016, č. k. III.ÚS 2298/15, v ktorom zdôraznil, že: „Obidvaja rodičia majú právo na osobnú starostlivosť o dieťa zásadne v rovnakej miere, tomu zodpovedá aj právo dieťaťa na starostlivosť obidvoch rodičov. Ak teda súd zverí dieťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, potom by malo byť dieťaťu umožnené stýkať sa s druhým rodičom v takej miere, aby bola táto zásada naplnená v čo najväčšej možnej miere.“. 17. Podľa § 366 CMP neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere. 18. Podľa § 62 ods. 1 a ods. 2 Zákona o rodine je plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 19. Účelom neodkladného opatrenia je určiť výživné v nevyhnutnej miere. Matka požadovala sumu 200 eur mesačne. Maloletý A. je batoľa. Vzhľadom na vek a potreby maloletého súd v rámci neodkladného
opatrenia považuje výživné v sume 120 eur mesačne za primerané na uspokojenie potrieb maloletého v nevyhnutnej miere a v prevyšujúcej časti návrh matky zamietol. V čase rozhodovania súd nemal k dispozícii všetky doklady potvrdzujúce výšku mesačného príjmu ani výšku výdavkov otca. Matka v návrhu totiž sama uviedla, že otec maloletého pracuje v zahraničí s mesačným príjmom 3000 eur, avšak tieto skutočnosti však súd nemal za preukázané. Lustráciou v Sociálnej poisťovni sa súdu nepodarilo zistiť jeho aktuálny príjem, resp. či otec je poberateľom nejakej dávky či podpory v nezamestnanosti. Výdavky maloletého matka podľa matky tvoria výdavky na stravu 100 eur, ošatenie 80 eur, lieky a oleje na ekzém 50 eur, hygienické potreby, plienky, vlhčené obrúsky 50 eur + maloletý býva s matkou, tak by sa mal podieľať aj na nákladoch spojených s bývaním. Vzhľadom na vyššie uvedené ako aj na vek a potreby maloletého dieťaťa, skutočnosť, že otec na výživu maloletého dobrovoľne žiadnou sumou neprispieva, súd v rámci neodkladného opatrenia považuje výživné v sume rovnajúcej sa 120 eur mesačne za primerané na uspokojenie potrieb maloletého dieťaťa v nevyhnutnej miere. 20. V prevyšujúcej časti návrh matky zamietol. 21. Súd nespochybňuje skutočnosť, že otec má rovnaké rodičovské práva ako matka, pričom vo vzťahu k úprave styku si je potrebné uvedomiť, že zverenie maloletého dieťaťa do výlučnej osobnej starostlivosti jedného z rodičov nemožno považovať za porušenie práva maloletého dieťaťa na starostlivosť rodičov. Nepredstavuje totiž vylúčenie práva maloletého dieťaťa na starostlivosť oboch rodičov, rovnako ako nevylučuje právo rodiča, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené, na jeho výchovu a starostlivosť, aj keď za použitia iných foriem. (porov. uznesenie Ústavného súdu českej republiky sp. zn. IV. ÚS 2145/09 zo dňa 06. 01. 2010). Uvedený termín bez ďalšieho znamená tiež zodpovednosť rodiča, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, aby v záujme maloletého dieťaťa na neho pozitívne vplýval a viedol ho k pozitívnemu vzťahu k druhému rodičovi. Úlohou rodiča, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, je aj vhodne na neho pôsobiť a zdôrazňovať mu dôležitosť stretávania sa s druhým rodičom (porov. Uznesenie Krajského súdu v Hradci Králové sp. zn. 25 Co 38/2003 zo dňa 24. 02. 2003). 22. Zároveň je potrebné uviesť, že uvedené nie je možné objektívne vykonať v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, vzhľadom na ultra krátke zákonné lehoty pre rozhodovanie súdu. Konanie o neodkladnom opatrení je charakteristické zúženým rozsahom dokazovania na tzv. osvedčenie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Súd vychádzal len z podaného návrhu a vyjadrení účastníkov konania. 23. Neodkladné opatrenie platí do právoplatného rozhodnutia súdu o úprave práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, keďže matka súčasne podala aj návrh vo veci samej a ktoré sa na tunajšom súde vedie pod sp. zn. 26P/2/2025. 24. Súd rozhodne o trovách konania o neodkladnom opatrení až v konečnom rozhodnutí vo veci samej. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu, a ak ide o výkon rozhodnutia vo veciach starostlivosti o maloleté deti, mimo peňažnej povinnosti, výkon rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny podaním návrhu na výkon rozhodnutia podľa Civilného mimosporového poriadku.