Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Poprad 10P/220/2024 8724205261 04. 04. 2025 JUDr. František Krasňan ECLI:SK:OSPP:2025:8724205261.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Poprad, sudca JUDr. František Krasňan, vo veci starostlivosti súdu o mal. dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zast. opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad, dieťa rodičov: matka C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom obec D., t. č. E. XX, F. - G. a otec H. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX, C., v konaní začatom na návrh matky o úpravu styku, takto rozhodol: I. Otec mal. dieťaťa H. B., nar. XX.X.XXXX je oprávnený stýkať sa s mal. A. B., nar. X.X.XXXX každú stredu a nedeľu v mesiaci od 10.00 hod. do 18.00 hod. a každú druhú sobotu v mesiaci od 12.00 hod. do 17.00 hod., a to bez prítomnosti matky, čím sa mení rozsudok Okresného súdu Poprad sp. zn. 14P/119/2024 zo dňa 7.11.2024. II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Matka mal. dieťaťa návrhom zo dňa 18.12.2024 žiadala, aby súd upravil styk otca s mal. dieťaťom. Svoj návrh odôvodnila tým, že dňa 16.12.2024 bola kontaktovaná pracovníčkou kurately ÚPSVaR Poprad, ktorá ju oboznámila s tým, že otec dieťaťa sa vyjadril, že mu dieťa nechce odovzdať na styk, čo sa však nezakladá na pravde, práve naopak sústavne sa jej vyhráža ako jej dieťa vezme a neustále si kladie svoje požiadavky, ktoré s ňou nekomunikuje. Okrem iného je taktiež pravdou, že už niekoľkokrát za sebou svojho syna neprišiel pozrieť a ani si neplní svoju vyživovaciu povinnosť. Ďalej uviedla, že osobne niekoľkokrát vyzvala otca dieťaťa na stretnutie, ktorý neprišiel, prípadne vždy meškal a aj to prišiel len na cca 1 hodinu a išiel preč, hoc v predchádzajúcom rozhodnutí sp. zn. 14P/119/2024 bolo súdom zreteľne stanovené, že otec má dieťa navštevovať vždy v stredu a nedeľu v čase od 14.00 hod. do 17.00 hod.. Po týchto skúsenostiach sa rozhodla, že bude najlepšie, aby sa otec dieťaťa stretával so synom vždy každý druhý víkend v mesiaci, a to tak, že v sobotu si syna vyzdvihne a zoberie si ho a o 8 hodín (v tú istú sobotu) syna prinesie naspäť. Podľa nej bude to tak jednoduchšie pre ňu i pre otca dieťaťa a v neposlednom rade i pre mal. A., ktorý si takýmto spôsobom vytvorí rodinnú väzbu s rodinou po otcovej strane i samotným otcom. 2. K návrhu sa vyjadril otec mal. dieťaťa, ktorý vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že sa nikomu nevyhrážal, iba upozorňoval, že ak matka nebude spolupracovať, bude sa obracať na pracovníčku sociálnej kurately, nakoľko ju vyzýval veľakrát na spoluprácu bez zbytočných prieťahov a súdov. Navrhol, aby súd zmenil stretávanie sa otca s mal. A. na každý víkend v mesiaci, nakoľko dieťaťa rastie a stretávanie sa v čase od 14:00 do 17:00 hod. každú stredu a nedeľu na 3 hodiny je nedostačujúce. 3. Matka sa pojednávania nezúčastnila, a preto súd v zmysle § 180 CSP pojednával v jej neprítomnosti.
4. Na pojednávaní otec poukázal na množstvo neuskutočnených stretnutí s mal. dieťaťom, kedy matka nedodržala rozhodnutie súdu, pričom uviedol, že so synom sa chce stretávať častejšie, ako tomu bolo doteraz, a to každý víkend a jedenkrát v pracovnom týždni cez deň na pár hodín, keďže by chcel ísť s ním aj na výlet. Uviedol, že aj teraz mal dieťa pri sebe bez prítomnosti matky, z Popradu si ho zobral do Kežmarku od 14:00 do 17:00 hod.. Je toho názoru, že jej partner po prepustení z väzby mu robí prieky, keďže je otec dieťaťa. Ďalej uviedol, že dieťa je kŕmené detskou výživou a prechádza postupne na tuhú stravu, ktorú vie pripraviť a pomáha mu aj jeho matka. S matkou si vie bez problémov odovzdať dieťa, neháda sa s ňou, nevyčíta mu, žeby sa zle postaral o dieťa. Poukázal, že s matkou sa ťažšie komunikuje, ak je tam s ňou jej nový partner. Ak je sama, vie sa dobre s ňou porozprávať a nie sú problémy. Navrhol úpravu styku každú stredu a nedeľu v mesiaci od 10.00 hod. do 18.00 hod. a okrem toho každú druhú sobotu v mesiaci od 12.00 hod. do 17.00 hod., a to bez prítomnosti matky. 5. Na pojednávaní kolízny opatrovník uviedol, že dieťa je zdravé, na umelej strave od narodenia. Styk s otcom prebieha, aj keď nepravidelne, ktorý sa vie o dieťa postarať, avšak vzhľadom na vek dieťaťa, ktoré nemá ani rok, nebolo by vhodné, aby ho mal otec aj cez noc. Ďalej uviedol, že matka je stále na rodičovskej dovolenke, zmenila adresu, stabilnejšie prostredie sa zdá momentálne u otca, ktorý sa nachádza u svojej matky. Navrhol styk v stredu a nedeľu od 10.00 do 18.00 hod., ale odporúčal aj každú druhú sobotu v mesiaci od 12.00 hod. do 17.00 hod ako navrhol otec, pričom závady v starostlivosti na strane otca neboli zistené. 6. Podľa čl. 5 Zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností. 7. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. 8. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. 9. Podľa § 25 ods. 3 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže. 10. Podľa § 25 ods. 4 Zákona o rodine, ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti. 11. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností. 12. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.
13. Objektívnym explicitne stanoveným zákonným kritériom pre rozhodnutie vo veci maloletého je „záujem maloletého dieťaťa“, čo korešponduje s podstatou a účelom základného práva maloletého dieťaťa na rodičovskú výchovu a starostlivosť a tomuto právu zodpovedajúcemu základnému právu obidvoch rodičov na starostlivosť a výchovu o svoje dieťa. Obsah týchto práv je homogenizovaný nielen v práve, ale súčasne aj v povinnosti na sústavnú starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj dieťaťa v zmysle ustanovenia § 28 ods. 1 písm. a) zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“). Pokiaľ teda ide o záujem maloletého dieťaťa, súd musí tento vyhodnocovať a zdôvodniť nielen mechanicky a formálne, ale s ohľadom na in concreto okolnosti spočívajúce v danosti prípadne v absencii nielen „technických“ podmienok na výchovu, starostlivosť a všestranný vývoj maloletého (bytové predpoklady, dochádzka do školy alebo na voľnočasové aktivity, lekárska starostlivosť a pod.), ale aj vzhľadom na emocionálne (či už pozitívne alebo negatívne) väzby maloletého ku každému z rodičov, tobôž ak o kvalite týchto väzieb vypovedá nestranné znalecké posúdenie (nález Ústavného súdu SR z 19.9.2018, sp. zn. I ÚS 216/2018). 14. Právo styku rodiča, ktorý nežije so svojím maloletým dieťaťom, patrí medzi základné rodičovské práva. Ani toto právo však nie je absolútne, treba ho posudzovať v každej v každej veci individuálne na základe jednotlivých zistení a tieto posudzovať v prvom rade z pohľadu záujmu maloletého dieťaťa, ktorý je pri rozhodovacej činnosti súdu v konaní o starostlivosti o maloleté deti prioritný (rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 17. mája 2016, sp. zn. 11Cop/587/2015). 15. Z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh na zmenu úpravy styku je odôvodnený. Z výpovedí účastníkov mal súd za preukázané, že dieťa je zdravé, styk s otcom prebieha, aj keď nepravidelne, o dieťa sa vie postarať, ktorý by chcel mať s jeho dieťaťom rozšírenejší styk. So starostlivosťou mu pomáha otcova matka, kde v starostlivosti o dieťa neboli zistené žiadne závady, dokonca kolízny opatrovník sa vyjadril, že stabilnejšie prostredie sa zdá momentálne u otca. Aj keď matka navrhla o niečo užší styk s mal. dieťaťom, súd musel aktuálne prihliadať predovšetkým na vek a záujem maloletého (ale aj na právo na styk dieťaťa s druhým rodičom) a v zmysle dodržania zásady, že rodičovské práva a povinnosti patria obom rodičom (čl. 4 zákl. zásad Zákona o rodine), dospel aj vzhľadom na odporúčanie kolízneho opatrovníka k záveru, že je potrebné upraviť styk tak, ako je uvedené vo výrovej časti tohto rozhodnutia, čím súd zmenil rozsudok Okresného súdu Poprad sp. zn. 14P/119/2024 v časti úpravy styku, čo bude v záujme maloletého s výnimkou toho, aby otec mal dieťa pri sebe aj cez noc, nakoľko pre dieťa, ktoré nemá ani rok, zatiaľ takáto úprava styku by nebola vhodná. Na dôvažok je nutné podotknúť, že je žiadúce, aby aj otec vyvinul adekvátne úsilie zachovať kontinuitu vzťahu s dieťaťom, keďže súd zdôrazňuje, že pri výchove dieťaťa má svoj nezastupiteľný význam aj rola druhého rodiča, a preto by mal styk prebiehať pravidelne s dieťaťom tak, ako ho aktuálne súd upravil. 16. Pri posudzovaní najlepšieho záujmu mal. dieťaťa súd vzal do úvahy zachovanie vzťahu s oboma rodičmi pri súčasnom zachovaní rodinného prostredia u mal. dieťaťa, na ktoré je toto zvyknuté a bral zreteľ aj na zachovanie väzieb mal. dieťaťa. Dáva do pozornosti oboch rodičov aj to, že je potrebné, aby rodičia navzájom spolupracovali vo vzťahu k dieťaťu, aby sa vzájomne negatívne nevnímali a nesprávali sa k sebe navzájom kontraproduktívne, keďže správanie môže najviac ublížiť mal. dieťaťu. 17. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 C.m.p. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia. Účastník, ktorý sa vzdal práva odvolania, účinné odvolanie voči rozsudku podať nemôže.