Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Poprad 22Vyd/1/2024 8724205263 10. 06. 2025 JUDr. Erika Borovská ECLI:SK:OSPP:2025:8724205263.1
Uznesenie Okresný súd Poprad v právnej veci navrhovateľky: A. B., nar.: 01.06.1945, trvale bytom: C. XXXX/XX, XXX XX D., zastúpená: JUDr. Peter Behúň, advokát, Nám. sv. Egídia 44, 058 01 Poprad, proti odporcom: 1) E. F., dátum narodenia: - (SPF), 2) G. F., dátum narodenia: - (SPF), 3) H. F., dátum narodenia: (SPF), odporcovia v 1.-3. rade zastúpení: Slovenský pozemkový fond, Búdkova 36, 817 47 Bratislava, IČO: 17 335 345, 4) I. J. B., K. XXXX/X, K., dátum narodenia: XX.XX.XXXX, 5) D. L., D. XXX/XXX, F., dátum narodenia: XX.XX.XXXX, 6) F. K., M. XX, XXX XX B., dátum narodenia: XX.XX.XXXX, 7) I. J. N., O. P. XXXX/XX, D. X – Q. XXX XX, ČR, dátum narodenia: XX.XX.XXXX, 8) J. N., sč. 67, dátum narodenia: XX.XX.XXXX, 9) R. S., F. XXXX/X, K. O. K., dátum narodenia: XX.XX.XXXX, o návrhu na začatie konania o potvrdenie vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, rozhodol rozhodol: I. P r i b e r á do konania do procesného postavenia odporcu v 5. rade I. J. G. T. U. P. H. V. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXX/XX, XXX XX F., H. B., a konanie navrhovateľky voči D. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., XXX/XXX, XXX XX F., H. B., z a s t a v u j e. II.
Návrh z a m i e t a.
III.
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie:
1. Dňa 18.12.2024 navrhovateľka podala na tunajší súd návrh na začatie konania o potvrdenie vydržania jej výlučného vlastníckeho práva k pozemku zameranému geometrickým plánom vyhotoveným geodetom F. G., M. XX/XX, XXX XX, F., IČO: 54 394 651, dňa 12.08.2024 pod č. 98/2024, overeným Okresným úradom Kežmarok, odborom katastrálnym, dňa 04.09.2024 pod č. G1 596/2024 (ďalej už len „GP č. 98/2024“), ako parcela C-KN č. 790 o výmere 217 m2, druh pozemku trvalý trávnatý porast, z časti parcely registra „E“ č. 2961 o celkovej výmere 554 m2, druh pozemku orná pôda, o veľkosti 138 m2 (diel 1) a z časti parcely registra „E“ č. 2964/1 o celkovej výmere 262 m2, druh pozemku orná pôda, o veľkosti 79 m2 (diel 2), evidovaných na LV č. XXXX vedenom pre okres B., obec F., katastrálne územie F. (ďalej už „predmetný pozemok“ a „LV č. XXXX“). 2. Návrh zástupca navrhovateľky odôvodnil tak, že navrhovateľka je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti evidovaných ako rodinný dom s. č. XXX stojaci na parcele č. 789 a parcela registra „C“ č. 789 o výmere 1511 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, na LV č. XXX vedenom pre okres B., obec F., katastrálne územie F. (ďalej už len „domové nehnuteľnosti“ a „LV č. XXX“). Výlučnou vlastníčkou týchto domových nehnuteľnosti sa navrhovateľka stala na základe nasledujúcich nadobúdacích titulov: rozhodnutia Štátneho notárstva Poprad sp. zn. D 1189/89, darovacej zmluvy zo dňa 27.11.1991 RI 3430/91- 64//92 a zámennej zmluvy zo dňa 24.10.2018 č. V- 2738/18- 149/18. Domové nehnuteľnosti navrhovateľky bezprostredne susedia s predmetným pozemkom. Desiatky rokov tvoria spolu súvislý spoločne do jedného celku ohradený pozemok, užívaný ako dom so záhradou. Susediace pozemky boli ohraničené do jedného celku plotom už v roku 1975, kedy rodičia navrhovateľky, E. B. a B. B.,
nadobudli vlastnícke právo k domovým nehnuteľnostiam na základe kúpnej zmluvy spísanej notárskou zápisnicou zo dňa 12.03.1975, N 185/75, NZ 179/75. Pozemky tak tvoria jeden celok ohraničený starým plotom minimálne 50 rokov. Podľa notárskej zápisnice zo dňa 12.03.1975 domové nehnuteľnosti v tom mali väčšiu výmeru, ako je aktuálne vedená na LV č. XXX. Predmetný pozemok pozostáva z časti parcely registra „E“ č. 2961 o celkovej výmere 554 m2, druh pozemku orná pôda, a to z časti o veľkosti 138 m2 (diel 1), a z časti parcely registra „E“ č. 2964/1 o celkovej výmere 262 m2, druh pozemku orná pôda, a to časti o veľkosti 79 m2 (diel 2), evidovaných na LV č. XXXX (138 m2 + 79 m2 = 217m2). Uvedené vyplýva z GP č. 98/2014, v ktorom hranica predmetného pozemku kopíruje starý, stále však existujúci plot. Ako podieloví spoluvlastníci predmetného pozemku sú na LV č. XXXX zapísaní odporcovia v 1. - 9. rade, avšak tieto zápisy nie sú v súlade so skutočným stavom. Rodina navrhovateľky užíva predmetný pozemok spolu so svojimi domovými nehnuteľnosťami ako jeden celok od roku 1975. Rodičia navrhovateľky s predmetným pozemkom nakladali ako s vlastným, bez zabezpečenia zosúladenia údajov v katastri nehnuteľnosti s faktickým stavom. Fakt, že predmetný pozemok nie je zapísaný na navrhovateľku navrhovateľka zistila náhodou, keď ju o tejto skutočnosti informovala suseda, ktorá tiež zosúlaďovala skutočný stav so stavom evidovaným v katastri nehnuteľnosti. Navrhovateľka sa po uplynutí doby 10 rokov odo dňa, kedy ako oprávnený držiteľ začala predmetný pozemok užívať, teda od roku 1989, kedy zdedila spoluvlastnícky podiel na domových nehnuteľnostiach o veľkosti 1 v pomere k celku, podľa platnej právnej úpravy stala jeho výlučným vlastníkom. Odporcovia predmetného pozemku zapísaní ako vlastníci predmetného pozemku v katastri nehnuteľnosti žiadnym spôsobom neuplatňovali svoje vlastníctvo k predmetnému pozemku. Od toho času nehnuteľnosti užívala výlučne navrhovateľka, ktorá následne vyporiadala spoluvlastníctvo s ostatnými rodinnými príslušníkmi. Navrhovateľka tak splnila zákonné predpoklady pre vydržanie vlastníckeho práva, keďže počas doby viac ako 10 rokov dobromyseľne predmetný pozemok užívala. Právny základ návrhu zástupca navrhovateľky oprel o ust. § 130 ods. 1 a § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a § 359c ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok. 3. K návrhu zástupca navrhovateľky pripojil dedičské rozhodnutie Štátneho notárstva Poprad sp. zn. D 1168/89 zo dňa 25.01.1990, darovaciu zmluvu zo dňa 27.11.1991, RI 3430/91, rozhodnutie Okresného úradu Poprad, katastrálneho odboru, č. V- 475/2018 zo dňa 05.12.2018, notársku zápisnicu spísanú na Štátnom notárstve Poprad dňa 12.03.1975, N 189/75, NZ 179/75, a Geometrický plán č. 98/2004. 4. Na výzvu súdu zo dňa 10.02.2025 adresovanú zástupcovi navrhovateľky na osvedčenie skutočnosti, že subjekt označený ako odporca v 5. rade D. L., D. XXX/XXX, F., dátum narodenia: XX.XX.XXXX, mal v čase začatie konania zapísané vlastníctvo k predmetnému pozemku, zástupca navrhovateľky podaním zo dňa 26.02.2025 oznámil, že tento účastník je v návrhu označený nedopatrením nesprávne, a že účastníkom konania má byť I. J. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXX/XX, XXX XX F., H. B. zapísaný ako podielový spoluvlastník predmetného pozemku na LV č. XXXX po B5. 5. Podľa § 359a Civilného mimosporového poriadku konaním o potvrdení vydržania je konanie o potvrdení vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo konanie o vydržaní práva zodpovedajúceho vecnému bremenu. 6. Podľa § 359c ods. 1 Civilného mimosporového poriadku návrh na začatie konania o potvrdení vydržania je oprávnený podať ten, kto o sebe tvrdí, že vydržaním nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu. 7. Podľa § 359c ods. 2 Civilného mimosporového poriadku účastníkom konania je a) navrhovateľ, b) ten, kto má v čase začatia konania o potvrdení vydržania zapísané na liste vlastníctva vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo vecné právo k nehnuteľnosti, ktorej sa konanie o potvrdení vydržania týka, c) správca lesného pozemku a d) Slovenský pozemkový fond. 8. Podľa § 359d ods. 1 Civilného mimosporového poriadku konanie o potvrdení vydržania sa začína len na návrh. 9. Podľa § 359d ods. 2 Civilného mimosporového poriadku návrh na začatie konania o potvrdení vydržania musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí podania opísanie skutočností, z ktorých
vyplýva, že navrhovateľ splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním, označenie nehnuteľnosti podľa údajov z katastra nehnuteľností a označenie dňa, keď navrhovateľ nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním. Skutočnosti podľa prvej vety musí navrhovateľ osvedčiť. 10. Podľa § 359e ods. 1 Civilného mimosporového poriadku ak sa návrh na začatie konania o potvrdení vydržania neodmietne podľa § 8 ods. 1, súd preskúma, či navrhovateľ osvedčil, že nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním. Súd môže sám vykonať potrebné šetrenia na overenie správnosti tvrdení navrhovateľa alebo môže vyzvať navrhovateľa, aby označil ďalšie dôkazy na preukázanie skutočností, z ktorých vyplýva, že splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním. 11. Podľa § 359f ods. 1 Civilného mimosporového poriadku ak navrhovateľ osvedčil, že splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním, súd vydá vyzývacie uznesenie. 12. Podľa § 359e ods. 2 Civilného mimosporového poriadku súd návrh na začatie konania o potvrdení vydržania uznesením zamietne, ak zistí, že nie sú splnené podmienky na vydanie vyzývacieho uznesenia podľa § 359f ods. 1. 13. Podľa § 359e ods. 3 Civilného mimosporového poriadku o odmietnutí alebo o zamietnutí návrhu na začatie konania o potvrdení vydržania rozhoduje súd bez vyjadrenia ostatných účastníkov konania a bez nariadenia pojednávania; uznesenie súdu o odmietnutí alebo o zamietnutí návrhu na začatie konania o potvrdení vydržania podľa odsekov 1 a 2 sa doručuje len navrhovateľovi. 14. Konanie o potvrdenie vydržania je osobitným súdnym konaním upraveným vyššie cit. ust. Civilného mimosporového poriadku, zavedeným do právneho poriadku zákonom č. 68/2021 Z. z. účinným od 01.03.2021. Jeho účelom je zabezpečiť efektívne a relatívne rýchle potvrdenie vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti súdom. Napriek tomu, že ide o konanie upravené Civilným mimosporovým poriadkom, možno ho začať len na návrh. Navrhovateľom je ten, kto o sebe tvrdí, že vydržaním nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti, teda, že splnil všetky zákonné podmienky pre vydržanie. Je pritom na navrhovateľovi, aby nie len tvrdil, ale svoje tvrdenia o tom, že splnil všetky zákonné predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ale aj osvedčil, tzn. spravdepodobnil. Úlohou súdu je návrh navrhovateľa preskúmať a posúdiť, či navrhovateľ osvedčil všetky tvrdené skutočnosti rozhodujúce pre záver, že splnil všetky zákonné podmienky pre vydržanie. Osobitnej povahe tohto súdneho konania pritom zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný postup súdu pri skúmaní návrhu. Podľa cit. právnej úpravy Civilného mimosporového poriadku súd návrh preskúmava bez nariadenia pojednávania, a v prípade odmietnutia alebo zamietnutia návrhu, aj bez vyjadrenia ostatných účastníkov konania, ktorým sa v takomto prípade nedoručuje ani návrh. Dokazovanie súd v tomto konaní tak spravidla nevykonáva. Podľa § 359e ods. 1 Civilného mimosporového poriadku súd však môže aj sám vykonať potrebné šetrenia na overenie správnosti tvrdení navrhovateľa alebo môže navrhovateľa vyzvať, aby označil dôkazy na preukázanie skutočností, z ktorých vyplýva, že splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vydržaním. Pri rozhodovaní o návrhu súd vychádza z obsahu návrhu na začatie konania o potvrdení vydržania, a zo skutočností, ktoré boli v súvislosti s podaným návrhom, a prípadným šetrením súdu, osvedčené. 15. V prejednávanej veci súd návrh navrhovateľky na potvrdenie vydržania preskúmal v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení, a zistil, že účastník označený navrhovateľkou ako odporca v 5. rade nie je účastníkom konania. Podľa cit. ust. § 359c ods. 2 písm. b) Civilného mimosporového poriadku účastníkom konania je ten, kto má zapísané na liste vlastníctva vlastnícke právo k nehnuteľnosti, ktorej sa konanie o potvrdenie vydržania týka. Súd z výpisu z LV č. XXXX zistil, že v prospech tohto navrhovateľkou označeného účastníka nebolo v čase začatia konania, a ani následne, zapísané vlastnícke právo k predmetnému pozemku. Preto výrokom I. tohto uznesenia súd postupom podľa § 10 Civilného mimosporového poriadku v súlade s návrhom zástupcu navrhovateľky v podaní zo dňa 10.02.2025 konanie voči tomuto účastníkovi zastavil a do konania do procesného postavenia odporcu v 5. rade pribral I. J. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXX/XX, XXX XX F., ktorý má na LV č. XXXX zapísané vlastnícke právo k predmetnému pozemku po B5. Následne súd preskúmal
tvrdenia navrhovateľky v návrhu a prijal záver, že navrhovateľka neosvedčila skutočnosti, na základe ktorých by súd mohol považovať za splnené všetky zákonné podmienky pre nadobudnutie výlučného vlastníckeho práva navrhovateľkou k predmetnému pozemku vydržaním tak, ako to navrhovateľka navrhovala súdu potvrdiť. Preto súd návrh podľa cit. § 359e ods. 2 Civilného mimosporového poriadku zamietol. K dôvodom svojho zamietavého rozhodnutia súd udáva: 16. Z aktuálneho výpisu z LV č. XXX vyplýva, že navrhovateľka je v súčasnosti zapísaná ako výlučná vlastníčka domových nehnuteľností, a to rodinného domu s. č. XXX stojaceho na parcele č. 789, a pozemku evidovaného ako parcela registra „C“ o výmere 1511 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie. Zápis vlastníctva k týmto domovým nehnuteľnostiam v prospech navrhovateľky bol vykonaný postupne na základe celkom troch nadobúdacích titulov: dedičského rozhodnutia sp. zn. D 1168/89 – 11/90, darovacej zmluvy RI 3430/91-64/92, a zámennej zmluvy zo dňa 24.10.2018 V 4875/198 – 149/18. 17. Podľa navrhovateľkou súdu predloženého rozhodnutia bývalého Štátneho notárstva v Poprade v dedičskej veci po neb. B. B., nar. XX.XX.XXXX, zomrelej 28.11.1989, bytom D., zo dňa 25.01.1990 sp. zn. D 1168/59, právoplatného dňa 25.01.1990 (čl. 6 spisu), predmetom dedenia po tejto poručiteľke, matke navrhovateľky, bol o. i. aj spoluvlastnícky podiel poručiteľky na domovom majetku zapísaný už v tom čase na LV č. XXX, a to o veľkosti jednej polovice v pomere k celku. Zvyšný podiel o veľkosti jednej polovice v pomere k celku patril v tom čase jej manželovi, otcovi poručiteľky, E. B., nar. XX.XX.XXXX. Týmto uznesením bolo potvrdené nadobudnutie spoluvlastníckeho podielu poručiteľky navrhovateľke a jej sestre, W. M., U. B., nar. XX.XX.XXXX, a to každej v polovici, tzn., každej v podiele o veľkosti jednej štvrtiny v pomere k celku. Súd tak mal za to, že navrhovateľka osvedčila, že v roku 1989 nadobudla dedením po svojej matke B. B. vlastníctvo k domovým nehnuteľnostiam v podiele o veľkosti jednej štvrtiny v pomere k celku. 18. Podľa navrhovateľkou predloženej darovacej zmluvy zo dňa 27.11.1991, RI 3430/91 (čl.7 spisu) v roku 1991 otec navrhovateľky E. B. daroval svoj podiel na domových nehnuteľnostiach o veľkosti jednej polovice v pomere k celku obom svojim dcéram, navrhovateľke a jej sestre W. M., U. B., nar. XX.XX.XXXX, každej v podiele vo výške jednej štvrtiny v pomere k celku. Súd tak ďalej mal a to, že navrhovateľka osvedčila, že v roku 1991 nadobudla na základe darovacej zmluvy od svojho otca ďalší spoluvlastnícky podiel na domových nehnuteľnostiach, a to podiel o veľkosti jednej štvrtiny v pomere k celku, a v roku 1991 sa tak stala podielovou spoluvlastníčkou domových nehnuteľností v podiele o veľkosti celkom jednej polovice v pomere k celku. 19. Podľa listiny na čl. 5 spisu dňa 05.12.2018 bol na základe zámennej zmluvy uzavretej navrhovateľkou a I. Q. J., rodenou M., nar. XX.XX.XXXX, J. XXXX/X, K. K., OÚ Poprad, katastrálnym odborom, povolený pod č. V-4875/2018 vklad vlastníckeho práva v prospech navrhovateľky k domovým nehnuteľnostiam aj vo zvyšnom spoluvlastníckom podiele o veľkosti jednej polovice v pomere k celku. Súd tak považoval za osvedčené, že v roku 2018 sa navrhovateľka stala vlastníčkou domových nehnuteľností v celosti. 20. Predloženým Geometrickým plánom č. 98/2004 (čl. 10 - 11 spisu) navrhovateľka osvedčila, že predmetný pozemok o veľkosti 217 m2, ktorý má byť predmetom potvrdenia vydržania súdom, bezprostredne susedí s domovými nehnuteľnosťami, ktorých je aktuálne výlučnou vlastníčkou. Podľa tohto geometrického plánu predmetný pozemok bol vytvorený odčlenením časti dvoch (dielov 1 a 2) parciel registra „E“ evidovaných na LV č. XXXX ako parcely č. 2961 a č. 2964/1. Ako podieloví spoluvlastníci týchto parciel registra „E“ sú aktuálne zapísaní odporcovia v 1. – 9. rade (odporca v 5. rade tak, ako súd pripustil zmenu účastníctva v konaní týmto uznesením), pričom odporcovia v 1.-3. rade sú zastúpení Slovenským pozemkovým fondom. 21. Splnenie zákonných podmienok pre nadobudnutie výlučného vlastníctva k predmetnému pozemku navrhovateľkou zástupca navrhovateľky v návrhu dôvodil tvrdeniami, že predmetný pozemok spolu s domovými nehnuteľnosťami tvoria jeden súvislý, starým stále existujúcim plotom oplotený, celok (dom so záhradou), a to už od roku 1975, kedy vlastníctvo k domovým nehnuteľnostiam nadobudli na základe kúpnej zmluvy spísanej formou notárskej zápisnice O. XXX/XX, O. XXX/XX, rodičia navrhovateľky, E. B., nar. XX.XX.XXXX, a B. B., nar. XX.XX.XXXX. Tvrdil, že rodina navrhovateľky užíva domové nehnuteľnosti spolu s predmetným pozemkom ako jeden celok od roku 1975, minimálne 50 rokov. Rodičia navrhovateľky v domnienke, že sú plne oprávnení užívať domové nehnuteľnosti spolu aj s predmetným pozemkom, nakladali s ním ako s vlastným. Podľa právneho názoru zástupcu
navrhovateľky navrhovateľka sa v súlade s platnou právnou úpravou stala výlučnou vlastníčkou predmetného pozemku uplynutím 10 rokov odo dňa, kedy predmetný pozemok začala užívať ako oprávnený držiteľ, t. j. od roku 1989, kedy zdedila spoluvlastnícky podiel na domových nehnuteľnostiach o veľkosti jednej štvrtiny v pomere k celku. Od tejto doby nehnuteľnosti užíva výlučne navrhovateľka, ktorá si následne vyporiadala spoluvlastníctvo s ostatnými rodinnými príslušníkmi. 22. Inštitút nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním na Slovensku prešiel v minulosti rôznymi právnymi úpravami. Všeobecne však možno konštatovať, že k zákonným predpokladom nadobudnutia vlastníckeho práva k veci vydržaním patria: spôsobilý subjekt vydržania, spôsobilý predmet vydržania, oprávnenosť a nepretržitosť trvania držby, a uplynutie vydržacej doby. Po splnení týchto zákonných podmienok vydržania oprávnený držiteľ nadobudol vlastnícke právo k veci uplynutím vydržacej doby priamo zo zákona, nie konštitutívnym rozhodnutím štátneho orgánu. Keďže v prípade naplnenia zákonných predpokladov vydržania podľa skorších právnych úprav došlo k nadobudnutiu vlastníctva vydržaním priamo zo zákona bez ohľadu na súčasný právny stav, súd pri skúmaní skutočnosti tvrdených navrhovateľkou v návrhu vychádzal z právneho stavu, ktorý bol aktuálny pre vydržanie nehnuteľnosti z hľadiska týchto tvrdení navrhovateľky. Podľa tvrdení zástupcu navrhovateľky v návrhu rodičia navrhovateľky, E. B., nar. XX.XX.XXXX, a B. B., nar. XX.XX.XXXX, začali užívať predmetný pozemok ako vlastný v roku 1975, pričom právnym titulom vstupu do oprávnenej držby predmetného pozemku mala byť kúpna zmluva susediacich domových nehnuteľností, ktoré v dôsledku spoločného oplotenia začali užívať spolu s predmetným pozemok ako jeden domový majetok (dom so záhradou). 23. Súd v prejednávanej veci považoval za osvedčené, že rodičia navrhovateľky, E. B., nar. XX.XX.XXXX, a B. B., nar. XX.XX.XXXX, v roku 1975 kúpili na základe kúpnej zmluvy zo dňa 12.03.1975, N 185/75, NZ 179/75 (čl. 9 spisu) domové nehnuteľnosti špecifikované v kúpnej zmluve ako časť mpč. 1204/54 vedenej pozemnoknižnej vložke č. 683, zameranú geometrickým plánom zo dňa 09.12.1974 č. 962-173-74 ako parcela EN č. 3498/4 o výmene 1565 m2, a dom s. č. XXX, ktorý bol na nej postavený. Aj keď navrhovateľka nepredložila súdu identifikáciu parciel, súd pre účely preskúmania návrhu s prihliadnutím na ďalšie predložené listiny považoval za osvedčené, že išlo o predmetné domové nehnuteľnosti. V roku 1975 však zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník účinný od 01.04.1964 (ďalej už len „Občiansky zákonník“) inštitút vydržania vôbec neupravoval. Inštitút vydržania bol do tohto Občianskeho zákonníka zavedený až zákonom č. 131/1982 Zb. účinným od 01.04.1983 (§ 135a). Avšak netypickým spôsobom, nakoľko obmedzil subjekty nadobúdania, a tiež spôsobilosť predmetu vydržania. Predmetom vydržania mohli byť iba veci, ktoré mohli byť predmetom osobného vlastníctva, a tými pozemky neboli. Preto pokiaľ by rodičia navrhovateľky aj predmetný pozemok dobromyseľne užívali spolu s domovými nehnuteľnosťami od roku 1975 po dobu minimálne 10 rokov, t. j, do minimálne do roku 1985, nemohli podľa právnej úpravy účinnej od 01.04.1983 predmetný pozemok vydržať. To pritom platilo až do 01.01.1992, kedy bol do Občianskeho zákonníka zavedený nový právny stav. Tu súd však tiež dodáva, že navrhovateľka ničím neosvedčila splnenie zákonných podmienok oprávnenej držby jej rodičmi, t. j., že by jej rodičia boli nie len subjektívne, ale aj so zreteľom na všetky objektívne okolnosti a pri vynaložení obvyklej miery opatrnosti v dobrej viere, že predmetný pozemok im patrí. Z Geometrického plánu č. 98/2004 a výpisu z LV č. XXXX vyplýva iba to, že predmetný pozemok bol zameraný z časti parciel registra „E“ evidovaných dnes ako druh pozemku orná pôda, nachádzajúcich sa v zastavanom území obce Matiašovce na LV č. XXXX, pričom v dôsledku spoločného oplotenia by s domovým pozemkom mal tvoriť jeden celok. Okolnosti vlastníctva predmetného pozemku v tom čase navrhovateľka však ničím neosvedčila. Navyše, v kúpnej zmluve zo dňa 12.03.1975 je jasne uvedená výmera pozemku, ktorý rodičia navrhovateľky kupovali, a to 1565 m2. Aj keď z pohľadu pomerovania veľkosti predmetného pozemku a domového pozemku skutočne vlastneného rodičmi navrhovateľky sa jednalo o cca 21 % (217 m2 z výmery 1511 m2, prípadne 1565 m2), podľa judikatúry patrí k bežným zvyklostiam, že ak niekto kupuje pozemok, zoznámi sa s jeho výmerou. Inak nejde o zachovanie bežnej opatrnosti, ktorá je jednou z okolnosti existencie dobrej viery. 24. Nový právny stav zavedený do Občianskeho zákonníka zákonom č. 509/1991 Zb. účinným od 01.01.1992 zrušil predchádzajúce obmedzenia a upravil už tradičné dôsledky spojené s vydržaním. Táto nová právna úprava tak umožnila nadobudnutie vlastníctva vydržaním aj k pozemku po 01.01.1992, a to za predpokladu, že pozemok mal dobromyseľný držiteľ v nepretržitej v držbe po dobu 10 rokov (§ 134). Podľa ust. § 868 Občianskeho zákonníka sa do doby, počas ktorej mal oprávnený držiteľ nehnuteľnosť v držbe, započítava aj držba vykonávaná pred 01.01.1992, a to aj právneho predchodcu (§ 134 ods. 3), nakoľko držba vykonávaná na základe § 132a ods. 1 zákona 131/1982 Zb. bola všeobecne prípustná
bez akéhokoľvek obmedzenia (aj keď súčasťou skutkovej podstaty vydržania bola len obmedzene), a nová práva úprava držbu nekvalifikovala odlišne. Podľa rozhodnutia Štátneho notárstva v Poprade sp. zn. D 1168/89 matka navrhovateľky B. B., nar. XX.XX.XXXX, zomrela dňa XX.XX.XXXX, tzn., ešte pred 01.01.1992, kedy by bolo za splnenia aj ďalších podmienok mohlo dôjsť najskôr k vydržaniu predmetného pozemku rodičmi navrhovateľky. Dňom 28.11.1989 podielovými spoluvlastníkmi domových nehnuteľnosti sa stali otec navrhovateľky E. B., nar. XX.XX.XXXX, v podiele o veľkosti jednej polovice v pomere k celku, navrhovateľka v podiele o veľkosti jednej štvrtiny v pomere k celku, a sestra navrhovateľky, W. M., nar. XX.XX.XXXX, v podiele o veľkosti tiež jednej štvrtiny v pomere k celku. 25. Zástupca navrhovateľky návrh oprel o právny záver, že podľa platnej právnej úpravy navrhovateľka sa vydržaním stala výlučnou vlastníčkou predmetného pozemku uplynutím doby 10 rokov odo dňa, kedy predmetný pozemok spolu s domovými nehnuteľnosťami začala výlučne užívať ako oprávnený držiteľ, a to od roku 1989, kedy po svojej matke zdedila spoluvlastnícky podiel na domových nehnuteľnostiach o veľkosti jednej štvrtiny v pomere k celku. Takýto právny záver však súd na základe vyššie uvedených osvedčených skutočností nemohol prijať predovšetkým z dôvodu, že navrhovateľka od roku 1989 užívala domové nehnuteľnosti spolu s predmetným pozemkom ako jedna z podielových spoluvlastníkov domových nehnuteľnosti z titulu tohto podielového spoluvlastníctva. Z toho pohľadu bolo potom až do roku 2018, kedy sa navrhovateľka stala výlučnou vlastníčkou domových nehnuteľnosti, bez právneho významu, či by sa jednalo o oprávnenú držbu predmetného pozemku navrhovateľkou, ktorá by začala ešte pred alebo po 01.01.1992 (príp. aj držbu jej rodičov ako právnych predchodcov) alebo po 01.01.1992, teda ešte pred alebo až za účinnosti zákona č. 509/1991 Zb., ktorý z hľadiska predmetu vydržania už nemal žiadne obmedzenia. Takýto záver by bol v rozpore s hmotným právom a judikatúrou, a to z nasledujúcich dôvodov: 26. Podľa jednotnej judikatúry totiž všeobecne platí, že držiteľom je i ten, kto vykonáva držbu prostredníctvom inej osoby (porovnaj napr. rozsudok NS ČR z obdobia právnej úpravy porovnateľnej z právnou úpravou na Slovensku sp. zn. 22Cdo 728/2000 z 17.01.2002). Držiteľ veci sa nemusí ujať držby veci sám, ale môže ísť o jej ujatie sa jeho zástupcom. Nie je nutné fyzické prevzatie veci držiteľom. Taktiež k ujatiu sa držby veci nie je potrebné jej užívanie (porovnaj napr. rozsudok NS ČR sp. zn. 22Cdo 1442/2004 zo dňa 22.07.2004 a pod). Preto platí, že v prípade, ak spoločnú nehnuteľnosť užíval výlučne iba jeden z podielových spoluvlastníkov z titulu podielového spoluvlastníctva, a pritom držal aj časť cudzieho pozemku, ak naplnil všetky zákonné predpoklady pre vydržanie cudzieho pozemku, vydrží tento cudzí pozemok nie výlučne pre seba, ale do podielového spoluvlastníctva, teda i pre ostatných spoluvlastníkov podľa pomeru ich spoluvlastníckych podielov (porovnaj napr. rozsudok NS ČR z obdobia právnej úpravy porovnateľnej z právnou úpravou na Slovensku sp. zn. 22Cdo 4166/2008 zo dňa 19.07.2010 a ďalšie). Tento záver neplatí iba v prípade, že by ostatní podieloví spoluvlastníci neužívajúci spoločnú nehnuteľnosť spolu s cudzím pozemkom neboli so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že im cudzí pozemok ako spoluvlastníkom patrí. Preto pokiaľ navrhovateľka od roku 1989 do 2018 sama výlučne spolu s domovými nehnuteľnosťami dobromyseľne užívala aj predmetný cudzí pozemok z titulu podielového spoluvlastníctva domových nehnuteľností (do roku 1991 podielovými spoluvlastníkmi okrem navrhovateľky boli aj otec a sestra navrhovateľky, potom do roku 2018 aj sestra navrhovateľky), do roku 2018 navrhovateľka nemohla vydržať predmetný pozemok výlučne len pre seba, ale iba do podielového spoluvlastníctva. Zo skutočnosti osvedčených v konaní nemožno vyvodiť záver, že by otec a sestra navrhovateľky neboli so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že im predmetný pozemok, ktorý podľa navrhovateľky bol oplotený spolu s domovými nehnuteľnosťami, patrí. Naopak, navrhovateľka v návrhu tvrdí, že jej rodina užívala predmetný pozemok spolu s domovými nehnuteľnosťami od roku 1975 ako by im patril. Tu súd už len dodáva, že od roku 2018, kedy navrhovateľka sa stala už výlučnou vlastníčkou domových nehnuteľností, nie je doposiaľ splnená zákonná podmienka 10 ročnej vydržacej doby. 27. Vzhľadom na uvedené súd zastáva názor, že navrhovateľka neosvedčila splnenie zákonných podmienok pre potvrdenie vydržania jej výlučného vlastníckeho práva k predmetnému pozemku, v dôsledku čoho nie sú splnené podmienky pre vydanie vyzývacieho uznesenia, a súdu neostávalo nič iné, iba návrh navrhovateľky podľa cit. 359e ods. 2 Civilného mimosporového poriadku zamietnuť. 28. Podľa § 58 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
29. Podľa § 52 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. 30. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v súlade s cit. právnou úpravou Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Poučenie: Proti výrokom II. - III. uznesenia je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom Okresného súdu Poprad na Krajský súd v Prešove (§ 59 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku a § 357 písm. m) Civilného sporového poriadku). Proti výroku I. uznesenia odvolanie nie je prípustné (§ 357 Civilného sporového poriadku). Podľa § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 62 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Podľa § 63 Civilného mimosporového poriadku v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.