Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Poprad 29P/61/2024 8724205293 09. 04. 2025 JUDr. Monika Heldáková ECLI:SK:OSPP:2025:8724205293.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Poprad v konaní pred sudkyňou JUDr. Monikou Heldákovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, 2/ C. B., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom ako matka, zastúpené procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad, deti rodičov – matky: D. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XX, XXX XX F. a otca: A. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom mesto Poprad, G. H. I. Výborná, o návrhu matky na zvýšenie výživného na maloleté deti, takto rozhodol: I. M e n í rozsudok Okresného súdu Poprad číslo konania 15P/8/2021-33 zo dňa 06.07.2021, vo výroku I. v časti výživného na maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX a C. B., nar. XX.XX.XXXX tak, že otec A. C., nar. XX.XX.XXXX je povinný prispievať na výživu maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX sumou 50,- Eur mesačne a maloletého C. B., nar. XX.XX.XXXX sumou 50,- eur mesačne, vždy do 20. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky D. B., nar. XX.XX.XXXX, počnúc dňom 20.12.2024. II. Dlžné výživné na maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX za obdobie od 20.12.2024 do 09.04.2025 v sume 45,72 eur a maloletého C. B., nar. XX.XX.XXXX za obdobie od 20.12.2024 do 09.04.2025 v sume 45,72 eur je otec A. C. p o v i n n ý uhradiť k rukám matky D. B., spolu s bežným výživným v mesačných splátkach po 10,- eur mesačne, až do úplného zaplatenia, pod stratou výhody splátok. III. V prevyšujúcej časti návrh matky z a m i e t a . IV. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Návrhom doručeným súdu dňa 20.12.2024 sa navrhovateľka - matka maloletých domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd zmenil rozsudok Okresného súdu Poprad č.k. 15P/8/2021-33 zo dňa 06.07.2021 tak, že zvyšuje vyživovaciu povinnosť otca pre mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX (ďalej len ,,mal. A.“) zo sumy 50 eur mesačne na sumu 100 eur mesačne počnúc dňom 1.1.2025 a zároveň zvyšuje vyživovaciu povinnosť pre mal. C. B., nar. XX.XX.XXXX (ďalej len ,,mal. C.“) zo sumy 50 eur mesačne na sumu 100 eur mesačne počnúc dňom 01.01.2025, všetko k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci. 2. Návrh odôvodnila tým, že synovia vyrástli a potrebuje pre nich kupovať ďalšie oblečenie. Poukázala na to, že mal. C. je vzhľadom k svojmu zhoršenému stavu dieťaťom so zdravotným znevýhodnením a so špeciálno – výchovnými vzdelávacími potrebami, má telesné postihnutie, poruchu aktivity a pozornosti. Mal. C. je inkluzívne vzdelávaný formou individuálneho vzdelávania. Potrebuje pre neho kupovať rôzne pomôcky a výživové potreby, na ktoré nemá dostatok financií. Mal. A. má 8 rokov a chce sa začať venovať futbalu, pričom aj na tieto výdavky potrebuje financie. K návrhu pripojila rodný list maloletých detí.
3. Uznesením č. k. 29P/61/2024-8 z 09.01.2025 súd ustanovil maloletým na zastupovanie v konaní procesného opatrovníka Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad (ďalej len „procesný opatrovník“). 4. Na informatívnom stretnutí konanom dňa 12.02.2025 matka uviedla, že naposledy bolo výživné stanovené v roku 2021. V súčasnosti poberá 30% zo sumy životného minima na obe deti. Ona nepracuje nikde, poberá opatrovateľský príspevok na mal. syna J. C.. Aktuálne poberá sumu 715 eur a poberá aj rodinné prídavky na 3 deti. Poukázala na to, že otec si vyživovaciu povinnosť neplní, preto poberá náhradné výživné. Mal. C. má 7 rokov a má detskú mozgovú obrnu, chystá sa s ním na operáciu. Z dôvodu jeho zdravotného stavu má mal. C. individuálny študijný plán, chodí do školy iba na 1 hodinu. Za školu neplatí nič. Mal. A. má 7 rokov, je zdravý a navštevuje 2.ročník základnej školy. Výdavky má na obed, tanečný krúžok a futbal, za tanec platí 40 eur. Má ešte aj syna J., na ktorého výživné nepoberá. Vo vzťahu k bytovej otázke uviedla, že býva v mestskom byte, náklady na bývanie má 310 eur, žije tam sama s deťmi. Otec maloletých jej posiela po 10 eur, naposledy otec videl maloletých v roku 2018. 5. Otec na informatívnom stretnutí uviedol, že je momentálne bezdomovec. Býval v Levoči u pani J. G. z kresťanského spoločenstva, ale vyhodila ho, lebo jej mali prísť deti. V súčasnosti býva u svojej sestry K. C. v obci Výborná. Uviedol, že je invalid, ale neschválili mu invalidný dôchodok, lebo nemal nič odrobené. Je nezamestnaný a vedený na ÚPSVaR, chodí sa tam riadne hlásiť. Žiadnu dávku nepoberá, vylúčili ho z dávky hmotnej núdze pretože sa neprišiel včas hlásiť. Má 5 detí, vo vzťahu k ďalším trom deťom uviedol, že ani nevie koľko majú rokov. Maloletým posielal po 10 eur. Nevedel uviesť, kedy bol naposledy u doktora pretože nevie čítať ani písať. Ďalej uviedol, že k deťom sa nemôže ani priblížiť, lebo naposledy naňho strieľali tam, kde býva matka. Na záver uviedol, že bol aj v útulku naposledy v roku 2017. 6. Procesný opatrovník na informatívnom považoval návrh na zvýšenie výživného za dôvodný. Poukázal na to, že deti začali chodiť do školy ako aj na to, že otec by mal svoj zdravotný stav preukázať. Ďalej žiadal, aby otec preukázal dôvody kvôli ktorým mu bola odobratá dávka v hmotnej núdzi pretože má za to, že si stratu poberania dávky zapríčinil sám. Vo vzťahu k ďalším trom deťom otca uviedol, že sú už dospelé a nemá voči ním vyživovaciu povinnosť, jedno dieťa je českým občanom. Otcovi dal na vedomie, že ak má plnoleté deti, môže si od nich otec požiadať výživné. 7. Na prejednanie veci súd nariadil a vykonal pojednávanie dňa 07.04.2025, ktorého sa zúčastnili všetky predvolané osoby. 8. Matka na pojednávaní zotrvala na podanom návrhu. Opätovne poukázala na to, že mal. C. má detskú mozgovú obrnu, chodí do špeciálnej školy na dve hodiny a dňa 14.05.2025 pôjde na operáciu do Žiliny. Mal. A. chodí do druhého ročiníka. Žije sama s deťmi v mestskom byte a nezvláda uhrádzať všetky výdavky sama. Ako pravidelné mesačné výdavky uviedla 230,- eur nájom, elektrina 58,- eur, plyn 87,eur a strava približne 350,- eur, internet 35,- eur. Za vodu mala nedoplatok za celý rok 300,- eur. Za oblečenie uhrádza približne 70,- eur každé 2 mesiace a za tanečný krúžok v škole 40,- eur na 2 mesiace. Keď je syn hospitalizovaný, tak platí v nemocnici za seba lôžko. Hospitalizovaný bol celkovo 3-4 krát v Poprade, hospitalizovaný býva tak 5 dní. V súčasnosti poberá opatrovateľský príspevok a prídavky na deti vo výške 850,- eur. Otec maloletých jej posiela dokopy 20,- eur mesačne. S otcom maloletých nekomunikuje, on sa o nich nezaujíma, naposledy ich videl, keď boli malé. 9. Otec s návrhom matky na zvýšenie výživného nesúhlasil. Poukazoval na to, že si hľadá prácu, ale nikde ho nechcú vziať, je vedený na ÚPSVaR a pravidelne sa tam hlási. Žil v Levoči u priateľky, ale teraz vyše mesiaca žije u sestry s jej mužom a deťmi vo Výbornej. Sestre neprispieva, lebo nemá z čoho. To ona mu dáva na alimenty po 10,- eur. Ďalej uviedol, že mal autonehodu, má umelé stavce a poškodenú miechu. Inú vyživovaciu povinnosť nemá. V súčasnosti nemá žiadny príjem, na ÚPSVaR je vedený 10-11 rokov, dávku nepoberá asi 5 mesiacov. Vzali mu ju z dôvodu, že sa nevedel na úrad dostaviť. Invalidný dôchodok nepoberá. Má ho schválený, ale musí zaplatiť 5000 eur, aby ho dostal, lebo nemá odpracované roky. Je invalid na 40%. Naposledy pracoval pred desiatimi rokmi. Teraz nemá ani brigády, niekedy pracoval brigádne v dedine, keď mu dali 2-3 eurá za deň. Toho času je práceneschopný, ale nemá o tom žiadne potvrdenie. Chce si vybaviť, aby opäť mohol začať poberať dávku v hmotnej núdzi. 10. Procesný opatrovník súhlasil s návrhom matky na zvýšenie výživného, ktoré je v záujme maloletých detí. Majú vedomosť o tom, že otec má zníženú schopnosť práce a toho času je nezamestnaný.
11. Súd vo veci vykonal dokazovanie prednesom účastníkov konania, ako aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to rodnými listami maloletých, oznámením a rozhodnutím Sociálnej poisťovne o zamietnutí žiadosti otca o invalidný dôchodok z 26.08.2020, rozhodnutím Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne z 08.01.2021, písomným vyjadrením matky a kópiami platobných dokladov SIPO a poštovými poukazmi, potvrdeniami ÚPSVaR z 19.03.2025, odborným posudkom o invalidite z 07.07.20220 a prepúšťacou správou otca z Nemocnice AGEL Levoča a.s. z 04.03.2025. 12. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil tento skutočný stav veci: 13. Podaným návrhom sa matka domáha zvýšenia výživného na mal. A. na sumu 100,- eur mesačne a na mal. C. na sumu 100,- eur mesačne počnúc dňom 01.01.2025. 14. Z pripojeného spisu Okresného súdu Poprad sp. zn. 15P/8/2021 bolo zistené, súd rozsudkom č.k. 15P/8/2021-33 zo dňa 06.07.2021 schválil rodičovskú dohodu, ktorou zmenil rozsudok Okresného súdu Poprad č.k. 14P/205/2019-41 zo dňa 06.02.2020 v časti výživného tak, že znížil vyživovaciu povinnosť otca vo vzťahu k mal. A. zo sumy 50,- eur mesačne na sumu 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa mesačne a u mal. C. znížil vyživovaciu povinnosť otca zo sumy 40,- eur mesačne na sumu 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa mesačne počnúc dňom 01.07.2021 vždy do 20.dňa v mesiaci vopred k rukám matky. 15. Naposledy tak bolo rozsudkom výživné určené na každé dieťa vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa. Predmetom tohto konania je tak rozhodovanie o zvýšení výživného zo sumy 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa na obe maloleté deti mesačne na sumu 100,- eur mesačne na každé dieťa. Matka v návrhu nesprávne uviedla, že žiada o zvýšenie výživného na každé dieťa zo sumy 50,- eur mesačne na sumu 100,- eur mesačne. 16. Podľa rozhodnutia Sociálnej poisťovne z 26.08.2020 a oznámenia Sociálnej poisťovne z 05.03.2025 a podľa rozhodnutia Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne z 08.01.2021 bol otec uznaný za invalidného z dôvodu, že má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 45% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, ale z dôvodu nedosiahnutia potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia mu nevznikol nárok na invalidný dôchodok. 17. Podľa odborného posudku o invalidite z 07.07.2020 má otec mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách: 45 %. 18. Podľa potvrdení ÚPSVaR z 19.03.2025 otec je vedený od 02.07.2013 v evidencii uchádzačov o zamestnanie a nie je príjemcom pomoci v hmotnej núdzi. 19. Podľa prepúšťacej správy Nemocnice AGEL Levoča a.s. z 04.03.2025 bol otec v období od 26.02.2025 do 04.03.2025 hospitalizovaný na neurologickom oddelení pre bolesti v krčnej chrbtici s diag. záverom poškodenie krčných nervových koreňov. Počas priebehu hospitalizácie mu bola poskytnutá komplexná symptomatická terapia, odporúčaná medikamentózna liečba. Ďalej z prepúšťacej správy vyplýva, že fajčí približne 15 cigariet denne. 20. Z predložených kópií platobných dokladov SIPO a poštových poukazov zo strany matky vyplýva, že mesačné nájomné platí v sume 233,- eur, plyn 87,37 eur, zálohu na elektrinu 58 eur. 21. Podľa čl. 3 ods.1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. 22. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 zákona č. 36/2005 Z. z. zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o rodine“) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred
inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 23. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 24. Právna úprava vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je založená na rovnakom postavení rodičov dieťaťa. Obaja tak majú povinnosť prispievať na výživu detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Rozsah vyživovacej povinnosti rodiča je limitovaný odôvodnenými potrebami dieťaťa, pričom dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 25. Podľa § 78 ods. 1 zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. 26. Podľa § 78 ods. 3 zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. 27. V zmysle vyššie citovaných ustanovení zákona, pri rozhodovaní o zmene výživného treba porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného, tak v čase skoršieho rozhodnutia, ako aj v čase nového rozhodnutia. Zmenou pomerov sa rozumie výrazná zmena tých okolností (či už na strane oprávneného alebo povinného), ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom. Pri posudzovaní, či nastala zmena pomerov na strane oprávneného na výživnom, resp. povinného rodiča a v akom rozsahu je odôvodnená zmena výživného, súd vychádza zo základných kritérií pre určenie vyživovacej povinnosti, uvedených v § 62 zákona o rodine. Základnými kritériami pre určenie rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom sú schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov mal. dieťaťa a odôvodnené potreby ich dieťaťa. V prípade, ak súd zistí podstatnú zmenu pomerov rodičov alebo detí, zmení existujúcu úpravu výživného, a to v rozsahu, ktorá zodpovedá kritériu § 62, resp. § 75 ods. 1 zákona o rodine. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov podľa § 78 ods. 3 zákona o rodine. Záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch, týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi, tak ako to vyplýva z čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa. 28. Hmotnoprávnou podmienkou v zmysle zákona o rodine na to, aby mohol súd pristúpiť k zmene vyživovacej povinnosti, je zmena pomerov na strane oprávneného, teda maloletého dieťaťa alebo na strane povinného rodiča, ktorý je zaviazaný platením výživného. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadnuť na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného. Dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti môžu byť len vtedy, ak sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov konania v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia pôvodného rozhodnutia o výživnom. 29. Na strane oprávneného dieťaťa to môžu byť zmeny v súvislosti so začiatkom školskej dochádzky, zmeny stupňa školského systému, ale aj vyšší vek dieťaťa a s ním súvisiace výdavky na stravu, drogériu a ošatenie. Je potrebné uviesť, že za odôvodnené potreby maloletého dieťaťa sa považujú jednak základné potreby, ako napr. stravovanie, ošatenie, školské výdaje, cestovné so školy, pomerná časť nákladov na bývanie, ale jednak aj potreby, ktoré prispievajú k rozvoju osobnosti dieťaťa, napr. mimoškolské aktivity a športové krúžky. 30. Schopnosti a možnosti povinného rodiča (v tomto prípade otca) sú dané nielen jeho preukázanými zárobkovými pomermi, ale tiež všetkými ďalšími príjmami, najvyššie dosiahnutým vzdelaním, praxou, odbornosťou, pracovným zaradením, rozsahom a druhom vykonávanej pracovnej aktivity, vekom, zdravotným stavom, počtom vyživovacích povinností. 31. Z vyššie uvedeného tak vyplýva, že zákon o rodine umožňuje prelomiť prekážku právoplatne rozhodnutej veci (res iudicata) podľa ustanovenia § 78 iba za predpokladu, že sa preukáže zmena pomerov na strane oprávneného a povinného, v dôsledku čoho súd môže zmeniť vyživovaciu povinnosť
stanovenú predchádzajúcim súdnym rozhodnutím. V rámci rozhodovania o zmene výšky výživného preto súd zhodnotil a porovnal okolnosti dôležité pre učenie výšky vyživovacej povinnosti v čase predchádzajúceho rozhodovania súdu a aj v čase vydania tohto rozhodnutia. Súd porovnal možnosti, schopnosti a majetkové pomery povinného otca a prihliadol aj na odôvodnené potreby maloletých detí. 32. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že zistený skutočný stav veci umožňuje vo vzťahu k návrhu na zvýšenie výživného tomuto návrhu čiastočne vyhovieť. 33. Na strane maloletých detí došlo k zmene pomerov v tom, že začali chodiť na základnú školu, pričom mal. C. začal chodiť do špeciálnej triedy. V nadväznosti na vyšší vek sa u mal. A. zmenil charakter jeho potrieb, začal vykonávať aj mimoškolské aktivity – tanec a v budúcnosti chce vykonávať aj futbal. Naproti tomu u mal. C. sú vzhľadom na jeho nepriaznivý zdravotný stav spojené zvýšené výdavky na zdravotnú starostlivosť spojené s užívaním liekov a návštevou lekárov, ako aj s prihliadnutím na plánovanú operáciu. 34. Vo vzťahu k majetkovým pomerom matky súd mal preukázané, že sa stará o svojich maloletých synov a má vyživovaciu povinnosť ešte k jednému mal. dieťaťu. Jej mesačné výdavky na domácnosť (nájom, elektrika, plyn, strava a internet) sú približne v sume 760 eur, výdavky na mal. A. a mal. C. predstavujú sumu približne 240 eur. Jej príjem pozostáva z prídavkov na deti a z opatrovateľského príspevku úhrnne v sume 850,- eur. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že otec žiadnym spôsobom nespochybnil výdavky matky. Súd tieto výdavky považoval za primerané, odôvodnené a zhodnotil ich ako bežné výdavky primerané veku a potrebám maloletých detí. 35. Nosnou argumentáciou otca pre zamietnutie návrhu bol nedostatok financií z dôvodu jeho nezamestnanosti a invalidity. Inú vyživovaciu povinnosť otec nemá, nakoľko dve ďalšie deti sú plnoleté a súdu v priebehu konania nepreukázal, že si plní vyživovaciu povinnosť aj voči nim. Súd mal z predložených rozhodnutí Sociálnej poisťovne preukázané, že otec má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 45 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, nie je ale poberateľom invalidného dôchodku a ani dávky v hmotnej núdzi z dôvodu nesplnenia si povinností vyžadovaných pre poberanie tejto dávky. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť automaticky neznamená, že otec nie je povinný pracovať a dosahovať aspoň taký príjem, aby mohol plniť výživné na maloleté deti. Z uvedeného dôvodu súd pri výpočte vyživovacej povinnosti otca vychádzal z potencionálneho príjmu otca, ktorý by mohol vzhľadom na svoj zdravotný stav dosahovať. Navyše súd negatívne vníma skutočnosť, že podľa predloženej lekárskej správy otec fajčí približne 15 cigariet denne. Cigarety sú považované za drahú komoditu navyše za stavu, ak otec vyfajčí takmer 1 krabičku cigariet denne, ktorej cena sa v súčasnosti pohybuje približne v sume 5 eur. Súd otcovi zdôrazňuje, že jeho prioritnou povinnosťou je v zmysle § 62 ods. 5 zákona o rodine plniť si vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom pretože výživné má absolútnu prednosť pred akýmikoľvek inými výdavkami rodičov, vrátane cigariet. 36. Súd pri rozhodovaní o návrhu matky na zvýšenie výživného prihliadol na nepriaznivý zdravotný stav mal. C., ktorý si vyžaduje zvýšenú zdravotnú starostlivosť, ďalej na prirodzené plynutie času, ktoré z dôvodu rastu maloletých detí a navštevovania základnej školy je spojené so zvyšovaním výdavkov. Zároveň prihliadol aj na niekoľkoročné zvyšovanie cien takmer všetkých komodít a potrieb od stravy, oblečenia, energií, služieb a tzv. inflácie. Takisto bral do úvahy potencionálny príjem otca, ktorý by mohol dosahovať, ak by sa zamestnal a mal príjem v minimálnej mzde, ktorá pre rok 2025 je v sume 816 eur v hrubom, teda približne 572,40 eur v čistom. S prihliadnutím na zníženie pracovnej schopnosti otca o 45 % by potencionálny príjem otca mohol dosahovať sumu 55% zo sumy minimálnej mzdy (55 % zo sumy 572,40 eur), čo predstavuje sumu približne 315 eur v čistom, ktorú by otec aj napriek zdravotným ťažkostiam potencionálne mohol dosahovať. 37. V takto naznačenom smere súd určil výživné pre mal. A. vo výške 50 eur mesačne a rovnako aj 50 eur mesačne na mal. C., čo je možné považovať za primerané tak odôvodneným potrebám maloletých, ako aj potencionálnemu príjmu a možnostiam otca. Pri určovaní výživného sa súd inšpiroval tabuľkou pre určenie výživného na maloleté deti v Metodike pre výpočet výživného rodičov k deťom vypracovanej Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, kde prihliadnuc na vek maloletých a počet vyživovacích povinností by výživné (pri dvoch vyživovacích povinnostiach) malo predstavovať sumu približne 16 % z potencionálneho čistého príjmu otca na jedno dieťa, čo teda predstavuje približne 50 eur na jedno dieťa.
38. Na základe citovaných ustanovení právnych predpisov a zistených skutočností súd dospel k záveru, že oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu o výške vyživovacej povinnosti došlo k zmene pomerov na strane maloletých, a preto čiastočne vyhovel návrhu matky na zvýšenie výživného a zmenil rozsudok, ktorým bola naposledy určená vyživovacia povinnosť a zaviazal otca prispievať na výživu maloletých detí tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto rozsudku. 39. Podľa § 77 ods. 1 zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. 40. S poukazom na § 77 ods. 1 zákona o rodine súd ako počiatok povinnosti otca platiť výživné určil deň 20.12.2024, t.j. deň podania návrhu matky na zvýšenie výživného. 41. Ku dňu vyhlásenia rozhodnutia, t.j. ku 09.04.2025 sa otec teda dostal do omeškania s platením výživného, a preto súd vo výroku II. určil sumu dlžného výživného za obdobie odo dňa podania návrhu, t.j. od 20.12.2024 do 09.04.2025 v celkovej výške 45,72 eur a uložil otcovi povinnosť uhradiť dlžné výživné spolu s bežným výživným v mesačných splátkach po 10,- eur mesačne k rukám matky, a to až do úplného zaplatenia pod hrozbou straty výhody splátok. 42. V prevyšujúcej časti výrokom III. tohto rozsudku návrh matky na zvýšenie výživného zamietol, nakoľko na základe vykonaného dokazovania a s prihliadnutím na potencionálne príjmy a zníženú pracovnú schopnosť otca je prevyšujúca výška výživného pre otca neprimerane vysoká. 43. Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh. Ani jeden z manželov si neuplatnil nárok na náhradu trov konania. 44. Podľa § 58 ods. 1 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 45. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 53 až § 55 CMP). 46. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia tak, že žiadnemu z účastníkov konania nepriznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko si náhradu trov konania účastníci neuplatnili. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove. Právo podať odvolanie nemá osoba, ktorá sa tohto svojho práva účinne v súlade s ustanovením § 368 Civilného sporového poriadku pred súdom vzdala. V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, ktorej veci sa týka a čo sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), musí byť podpísané a uvedená spisová značka konania. (§ 127 a § 363 CSP) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolanie. (§ 364 CSP) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP) Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na nariadenie súdneho výkonu rozhodnutia.