Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Poprad 2T/32/2025 8725010465 26. 11. 2025 Mgr. Lukáš Hvizdoš ECLI:SK:OSPP:2025:8725010465.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Poprad, samosudcom Mgr. Lukášom Hvizdošom, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 26. novembra 2025 v Kežmarku, takto rozhodol: Obžalovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D. XXXX/XX, C., uznáva
sa
za vinného, že
- dňa 20.12.2024, okolo 10:15 hod., po predchádzajúcom požití návykových psychotropných látok obsahujúcich metamfetamín a amfetamín, ktoré psychotropné látky sú zaradené do II. skupiny psychotropných látok v zmysle zoznamu tvoriaceho prílohu zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov, kde vykonanou toxikologickou analýzou jeho krvi bola u neho zistená koncentrácia metamfetamínu v hodnote najmenej 173,73 ng/ml a amfetamínu v hodnote najmenej 29,87 ng/ml, pre ktoré hodnoty koncentrácie psychotropných látok na báze metamfetamínu a amfetamínu sa nachádzal v stave vylučujúcom spôsobilosť na vykonávanie činnosti spojenej s vedením motorových vozidiel, čo bolo potvrdené vykonaným znaleckým dokazovaním znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia - odvetvie súdne lekárstvo, v meste Kežmarok, po ceste č. III/3096, v smere od obce Malý Slavkov do mesta Kežmarok, okres Kežmarok, viedol osobné motorové vozidlo továrenskej značky ŠKODA OCTAVIA, evidenčné číslo E. XXX F., kde v meste Kežmarok, na ulici Slavkovskej, pri objekte nákupného centra D. G., bol zastavený a kontrolovaný policajnou hliadkou Okresného riaditeľstva Policajného zboru Kežmarok - Obvodné oddelenie Policajného zboru Kežmarok, pričom uvedené vykonal aj napriek tomu, že rozsudkom Okresného súdu Poprad sp. zn. 5T/6/2019 - 235 zo dňa 12.06.2019, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 28.06.2019, bol uznaný vinným zo spáchania prečinu ohrozenie pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov, za súčasného uloženia trestu zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel na dobu 24 mesiacov a taktiež aj napriek tomu, že trestným rozkazom Okresného súdu Poprad sp. zn. 6T/51/2019 zo dňa 10.07.2019, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 19.07.2019, bol uznaný vinným zo spáchania prečinu ohrozenie pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Trestného zákona, za čo mu bol uložený súhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 7 mesiacov so zaradením pre jeho výkon do ústavu s minimálnym stupňom stráženia a trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel na dobu 36 mesiacov, pri uložení ochranného protitoxikomanického liečenia ústavnou formou, za súčasného zrušenia výroku o treste z rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn. 5T/6/2019-235 zo dňa 12.06.2019, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 28.06.2019, teda
- vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, činnosť, pri ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku, čím
spáchal
prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona. Za to mu súd ukladá: Podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, za použitia § 38 ods. 2 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať) mesiacov. Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona výkon uloženého trestu podmienečne odkladá a ukladá probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe. Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu na 4 (štyri) roky. Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona a § 51 ods. 3 písm. b) Trestného zákona obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania omamných a psychotropných látok. Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona a § 51 ods. 4 písm. h) Trestného zákona povinnosť podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálnemu výcviku alebo inému výchovnému programu. Podľa § 61 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Trestného zákona trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel na 6 (šesť) rokov. odôvodnenie: Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného A. B., ako aj ďalej uvedenými listinnými dôkazmi, pričom zistil nasledovný skutkový stav. Obžalovaný A. B. sa k spáchaniu skutku uvedeného vo výrokovej časti tohto rozsudku priznal a na hlavnom pojednávaní v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku vyhlásil, že je vinný zo spáchania predmetného skutku. Súd tak po splnení zákonných podmienok podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal vyhlásenie obžalovaného o vine a následne už nevykonal dokazovanie v rozsahu, v akom sa obžalovaný priznal k spáchaniu skutku a vykonal len dokazovanie súvisiace s výrokom o treste. Obžalovaný A. B. na hlavnom pojednávaní ďalej uviedol, že by chcel súd poprosiť o neuloženie nepodmienečného trestu, nakoľko má doma družku a dve dievčatá, s ktorými spolu fungujú. Preto by nechcel vypadnúť z procesu platenia. Chcel by požiadať o alternatívny trest, aby mohol vykonávať prácu a platiť všetky záväzky. Z odpisu registra trestov vyplýva, že obžalovaný A. B. bol doposiaľ pätnásťkrát súdne trestaný. V prípade záznamov 1. až 13. odpisu registra trestov ide o odsúdenia súdmi iného členského štátu Európskej únie v rozmedzí rokov 2012 až 2015, z ktorých dve rozhodnutia nadobudli právoplatnosť pred 01.01.2013, za rôznorodú, prevažne majetkovú trestnú činnosť. Pod záznamami 14. a 15. odpisu registra trestov sú evidované odsúdenia z roku 2019 vo veciach Okresného súdu Poprad sp. zn. 5T/6/2019 a sp. zn. 6T/51/2019, ktoré majú povahu zahladených odsúdení. Z pripojeného spisu Okresného súdu Poprad sp. zn. 5T/6/2019 vyplýva, že obžalovaný A. B. bol rozsudkom Okresného súdu Poprad sp. zn. 5T/6/2019 zo dňa 12.06.2019, právoplatným dňa 28.06.2019, uznaný za vinného z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, kedy skutku sa dopustil dňa 18.06.2018. Citovaným rozsudkom mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere šesť mesiacov, ktorého výkon súd podmienečne odložil a určil skúšobnú dobu vo výmere osemnásť mesiacov, ako aj trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel na dobu dvoch rokov.
Z pripojeného spisu Okresného súdu Poprad sp. zn. 6T/51/2019 vyplýva, že obžalovaný A. B. bol trestným rozkazom Okresného súdu Poprad sp. zn. 6T/51/2019 zo dňa 10.07.2019, doručeným mu 10.07.2019, právoplatným dňa 19.07.2019, uznaný za vinného z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Trestného zákona a prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 3 písm. c) Trestného zákona, kedy skutku sa dopustil dňa 26.02.2019. Citovaným trestným rozkazom mu bol o. i. uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere sedem mesiacov, pre ktorého výkon ho súd zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, ako aj trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel na dobu troch rokov, za súčasného zrušenia výroku o treste z rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn. 5T/6/2019 zo dňa 12.06.2019, právoplatným dňa 28.06.2019, ako aj ďalších rozhodnutí na výroky o treste nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili svoj podklad. Uznesením Okresného súdu Poprad sp. zn. 6T/51/2019 zo dňa 10.09.2019, právoplatným dňa 17.09.2019, bola do uloženého trestu zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel v trvaní troch rokov započítaná doba od 18.06.2018 do 26.02.2019 a doba od 10.07.2019 do 19.07.2019. Z lustrácie v centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov Ministerstva spravodlivosti SR u obžalovaného vyplýva jedenásť záznamov, z toho v desiatich prípadoch ide o priestupky na úseku dopravy. Z výpisu z evidenčnej karty vodiča – obžalovaného vyplývajú priestupky na úseku dopravy, ktoré sú obsiahnuté v lustrácii v centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov Ministerstva spravodlivosti SR. Vykonaným dokazovaním a priznaním viny obžalovaného dospel súd k jednoznačnému záveru, že skutok uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku sa stal a je trestným činom. Ohľadne posúdenia otázky, kto uvedený skutok spáchal, súd nemal pochybnosti o vine obžalovaného A. B.. Podľa súdu je nepochybné, že obžalovaný A. B. vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, činnosť, pri ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku, kedy týmto svojím konaním po objektívnej stránke naplnil skutkovú podstatu prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona. Subjektívna stránka konania obžalovaného je daná formou priameho úmyslu podľa § 15 písm. a) Trestného zákona. Obžalovaný ako plne trestnoprávne zodpovedný subjekt, aj s prihliadnutím na jeho predchádzajúce odsúdenie pre totožnú trestnú činnosť, vedel, že môže spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, t. j. záujem štátu na ochrane ľudského života, zdravia, ako aj majetku pred konaním osôb, ktoré pod vplyvom návykovej látky vykonávajú zamestnanie alebo inú činnosť, pri ktorej ohrozujú život, zdravie alebo majetok, a tým, že predchádzajúcom požití návykových psychotropných látok obsahujúcich metamfetamín a amfetamín viedol ako vodič osobné motorové vozidlo, takéto ohrozenie, resp. porušenie chráneného záujmu spôsobiť chcel. Za prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona umožňuje zákon uložiť jeho páchateľovi trest odňatia slobody až na jeden rok. Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona, trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu. Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadne aj na to, že páchateľ trestného činu získal alebo sa snažil získať trestným činom majetkový prospech; ak tomu nebránia majetkové alebo osobné pomery páchateľa alebo to nebude na ujmu náhrady škody alebo odstránenia škodlivého následku trestného činu, uloží mu s prihliadnutím na výšku tohto majetkového prospechu niektorý trest,
ktorým ho postihne na majetku, a to buď ako samostatný trest alebo popri inom treste, pričom zváži najmä uloženie peňažného trestu. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery za trestné činy podľa § 213, § 233, § 237, § 254, § 261, § 262, § 266, § 276 ods. 4, § 277 ods. 4, § 277a ods. 3, § 326, § 330 a 334, ktorých spáchaním dochádza k poškodzovaniu finančných záujmov Európskej únie súd prihliada aj na to, aby trest zabezpečil ochranu finančných záujmov Európskej únie. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne aj na práva a právom chránené záujmy osôb poškodených trestným činom, ako aj osôb, ktoré boli dotknuté škodlivým následkom trestného činu. Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. Ako poľahčujúcu okolnosť u obžalovaného A. B. súd vyhodnotil jeho priznanie a oľutovanie svojho konania (§ 36 písm. l) Trestného zákona). Obžalovaný neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania viny, a to dokonca bez toho, aby bolo akýmkoľvek spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu. Obžalovaný týmto jednak prispel k podstatnému urýchleniu trestného konania a zároveň tak vyjadril svoj negatívny postoj k ním spáchanej trestnej činnosti, ktorú v priebehu súdneho konania opakovane oľutoval. Pokiaľ ide o následok trestnej činnosti, v predmetnej trestnej veci sa obžalovaný dopustil ohrozovacieho trestného činu bez spôsobenia škody. V súvislosti s osobou obžalovaného je nevyhnutné konštatovať, že tento bol v minulosti opakovane súdne trestaný, a to pre rôznorodú trestnú činnosť, na ktorú skutočnosť súd pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu prihliadal. V neprospech obžalovaného zároveň vyznievalo, že už v minulosti sa dopustil obdobnej trestnej činnosti ako v prejednávanej veci. Popri uvedenom však súd taktiež zobral do úvahy časový rámec a povahu predchádzajúcich odsúdení. Vychádzajúc z odpisu registra trestov v prípade záznamov 1. až 13. odpisu ide o odsúdenia súdmi iných členských štátov Európskej únie, prevažne za majetkovú trestnú činnosť, a to v rozmedzí rokov 2012 až 2015, z ktorých dve rozhodnutia nadobudli právoplatnosť pred 01.01.2013. Je tak zrejmé, že predmetné odsúdenia (na ktoré súd v zmysle § 7b ods. 2 Trestného zákona v spojení s § 438e Trestného zákona mohol prihliadať), predstavujú odsúdenia staršieho dáta, spred desiatich a viac rokov. Predposledným a posledným záznamom odpisu registra trestov sú odsúdenia z roku 2019 vo veciach Okresného súdu Poprad sp. zn. 5T/6/2019 a sp. zn. 6T/51/2019, ktoré majú povahu zahladených odsúdení. Obžalovaný v priebehu hlavného pojednávania poukázal na súčasné vedenie rodinného života, jeho starostlivosť o družku a dve dievčatá, kde funguje ako hlava rodiny, ktorému tvrdeniu neodporujú oboznámené charakteristiky na osobu obžalovaného dokumentujúce jeho život po spáchaní skutku. Súd na uvedené okolnosti týkajúce sa súčasného spôsobu vedenia rodinného života obžalovaným prihliadal, a to aj v kontexte ustanovenia § 34 ods. 3 Trestného zákona, v zmysle ktorého, trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Berúc do úvahy všetky okolnosti relevantné pre ukladanie trestu mal súd za to, že u obžalovaného, s prihliadnutím na jeho kriminálnu minulosť a osobitne spáchanie obdobnej trestnej činnosti v minulosti je zákonným a spravodlivým trest blízko hornej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby vo výmere 10 (desiatich) mesiacov. Zohľadňujúc popri uvedenom taktiež vyššie špecifikovaný časový rámec predchádzajúcich odsúdení obžalovaného, jeho kritický postoj k spáchanej trestnej činnosti, kedy sa k trestnej činnosti priznal a túto opakovane oľutoval, ako aj jeho osobné a rodinné pomery a súčasný spôsob vedenia života po skutku, dospel súd k záveru, stotožňujúc sa s eventuálnym návrhom obžaloby, že výkon uloženého trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný, preto tento podmienečne odložil, avšak v jeho sprísnenej podobe, za súčasného uloženia probačného dohľadu nad správaním sa obžalovaného v skúšobnej dobe uloženej v hornej polovici zákonom ustanovenej sadzby na 4 (štyri) roky, kedy súd bude sledovať správanie sa obžalovaného a jeho vedenie života aj prostredníctvom činnosti probačného a mediačného úradníka. V rámci probačného dohľadu súd obžalovanému uložil primerané obmedzenia a povinnosti spočívajúce v zákaze požívania omamných a psychotropných látok a v povinnosti podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálnemu výcviku alebo inému výchovnému programu, ktoré aj s prihliadnutím na osobu obžalovaného a povahu stíhanej trestnej činnosti, majú prispieť k dosiahnutiu účelu trestu a pôsobiť taktiež preventívne na zamedzenie opakovania trestnej činnosti.
V nadväznosti na konštatované je potrebné uviesť, že na trest, ako na sankciu za spáchanie trestného činu, je potrebné nazerať v jeho komplexe. V prejednávanej trestnej veci bol obžalovanému súčasne s trestom odňatia slobody s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu s uložením probačného dohľadu súdom uložený tiež trest zákazu činnosti, ktorého účelom je predovšetkým zabrániť opakovaniu trestného činu, teda vyradiť páchateľa z možnosti vykonávať činnosť (vedenie motorových vozidiel), na výkon ktorej treba osobitné povolenie (vodičské oprávnenie), pri ktorého ukladaní sa súd spravoval ďalej konkretizovanými právnymi úvahami. Obžaloba zároveň navrhla uložiť obžalovanému trest zákazu činnosti na doživotie, poukazujúc pritom na ustanovenie § 61 ods. 5 písm. a) Trestného zákona, s ktorým návrhom sa súd nestotožnil, nakoľko mal za to, že na uloženie tohto trestu v prejednávanom prípade nie sú splnené zákonné podmienky. V prípade obligatórneho ukladania trestu zákazu činnosti na doživotie podľa § 61 ods. 5 písm. a) Trestného zákona ide o uplatnenie zásady trikrát a dosť. Na tomto mieste je potrebné zdôrazniť, že základnou a nevyhnutnou podmienkou na aplikáciu citovaného ustanovenia je zistenie, že u páchateľa ide o tzv. špeciálneho recidivistu, teda, že sa postupne dopúšťal označenej trestnej činnosti, a to napriek tomu, že už bol za spáchanie zhodného trestného činu v minulosti súdom právoplatne odsúdený. Ak sa páchateľ dopustil trestného činu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 Trestného zákona síce viacerými skutkami, avšak išlo o formu pokračovania v trestnej činnosti, respektíve išlo o viacčinný súbeh, neprichádza aplikácia ustanovenia § 61 ods. 5 písm. a) Trestného zákona do úvahy. Inými slovami, pre aplikáciu citovaného ustanovenia zákona sa vyžaduje, aby v prípade jednotlivých odsúdení išlo o pravú recidívu. Z pripojených a prečítaných spisov vyplýva, že trestnej činnosti vo veci Okresného súdu Poprad sp. zn. 5T/6/2019 sa A. B. dopustil dňa 18.06.2018, za ktorú bol uznaný za vinného rozsudkom Okresného súdu Poprad sp. zn. 5T/6/2019 zo dňa 12.06.2019, právoplatným dňa 28.06.2019. Vo veci Okresného súdu Poprad sp. zn. 6T/51/2019 bol uznaný za vinného trestným rozkazom Okresného súdu Poprad sp. zn. 6T/51/2019 zo dňa 10.07.2019, doručeným mu 10.07.2019, právoplatným dňa 19.07.2019, a to za trestný čin spáchaný dňa 26.02.2019. Z uvedeného je tak zrejmé, že trestná činnosť, za ktorú bol obžalovaný A. B. v označených veciach uznaný za vinného mala povahu viacčinného súbehu, nie recidívy. Uvedené sa napokon prejavilo aj vo výroku o treste v trestnej veci Okresného súdu Poprad sp. zn. 6T/51/2019, kedy citovaným trestným rozkazom mu bol ukladaný súhrnný (nie samostatný) trest, za súčasného zrušenia výroku o treste z rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn. 5T/6/2019 zo dňa 12.06.2019, právoplatným dňa 28.06.2019, ako aj ďalších rozhodnutí na výroky o treste nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili svoj podklad. Už iba na dôvažok je potrebné poukázať na to, že trestným rozkazom Okresného súdu Poprad sp. zn. 6T/51/2019 zo dňa 10.07.2019 bol A. B. o. i. uložený (súhrnný) trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel na dobu 3 (troch) rokov, a to podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona. Pripustenie návrhu obžaloby by tak znamenalo, že v prejednávanej veci by bol obžalovanému uložený v zmysle § 61 ods. 5 písm. a) Trestného zákona trest zákazu činnosti na doživotie a to bez predchádzajúcej aplikácie ustanovenia § 61 ods. 3 Trestného zákona, čo akiste nebolo zámerom predmetných ustanovení, v rámci ktorých zákonodarca určuje postupné sprísňovanie podmienok recidívy vodičov, ktorí viedli dopravný prostriedok v stave vylučujúcom spôsobilosť, do ktorého sa uviedli požitím návykovej látky. Poukazujúc na uvedené tak mal súd za to, že v danom prípade nie sú splnené podmienky na aplikáciu ustanovenia § 61 ods. 5 písm. a) Trestného zákona, avšak dospel k záveru, že obžalovanému, ktorý pred spáchaním skutku v prejednávanej trestnej veci bol odsúdený za trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 Trestného zákona, ktorého sa dopustil ako vodič dopravného prostriedku, je v zmysle § 61 ods. 3 Trestného zákona nevyhnutné uložiť trest zákazu činnosti v hornej polovici trestnej sadzby uvedenej v odseku 2. Preto obžalovanému uložil trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel na 6 (šesť) rokov, v ktorej výmere trestu zákazu činnosti našlo osobitne odraz predchádzajúce protiprávne konanie obdobnej povahy. Dobu zodpovedajúcu uloženej výmere trestu zákazu činnosti súd považuje za primeranú na to, aby si obžalovaný, ktorý sa síce kriticky stavia k ním spáchanej trestnej činnosti, do dôsledkov uvedomil závažnosť a nebezpečnosť svojho protiprávneho konania. Nemožno tiež prehliadnuť, že u obžalovaného s poukazom na ustanovenie § 69 ods. 5 Trestného zákona neprichádza do úvahy ani podmienečné upustenie od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti, čo znamená, že obžalovaný musí vykonať trest zákazu činnosti v uloženej výmere bez
možnosti jeho skrátenia prostredníctvom žiadosti o podmienečné upustenie od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti. Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. - vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, činnosť, pri ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku, Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 (pätnástich) dní od jeho oznámenia na Okresnom súde Poprad. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.