Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Poprad 26P/2/2025 8725200037 07. 08. 2025 JUDr. Monika Heldáková ECLI:SK:OSPP:2025:8725200037.6
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY 26P/2/2025 Okresný súd Poprad v konaní pred sudkyňou JUDr. Monikou Heldákovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého A. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. XX, zastúpeného procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok, dieťa rodičov – matky D. E., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. XX, právne zastúpenej JUDr. Pavlom Zavackým, advokátom, so sídlom Kežmarok, Hradné námestie 77/29, a otca A. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom F. G., F. XXX/XXX, o úpravu rodičovských práv a povinností rodičov k mal. dieťaťu takto rozhodol: 26P/2/2025 I. Maloletý A. B., nar. XX. XX. XXXX, s a z veruje do osobnej starostlivosti matky D. E., nar. XX. XX. XXXX. II. Obaja rodičia sú oprávnení a povinní maloleté dieťa zastupovať v bežných veciach a spravovať jeho majetok. III. Otec A. B., nar. XX.XX. XXXX, je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého A. sumou 280,- eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom 07. 01. 2025. IV. Dlžné výživné za obdobie od 07. 01. 2025 do 31. 08. 2025 vo výške 1.244,- eur j e otec n ý uhradiť do 31. 12. 2025.
povin
V. Otec je o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletým dieťaťom každú nepárnu sobotu v čase od 9.00 h. do 17.00 h, pričom otec si maloleté dieťa v čase začatia styku prevezme v mieste bydliska matky a po skončení styku ho v mieste bydliska matky odovzdá. Matka je povinná maloleté dieťa na styk s otcom riadne pripraviť. VI. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania. odôvodnenie: 26P/2/2025
1. Návrhom z 7.1.2025 sa navrhovateľka – matka maloletého domáhala určenia rodičovských práv a povinností k maloletému A.. 2. Návrh odôvodnila tým, že matka s otcom a maloletým bývali 4 roky v spoločnej domácnosti, v nájomnom sociálnom byte. Partnerský vzťah nebol ideálny, postupne došlo k citovému a psychickému nátlaku či fyzickým útokom otca voči matke, o čom matka urobila oznámenie na príslušnom ORPZ. Uvedené spôsobilo rozvrat a otec maloletého opustil spoločnú domácnosť. Maloletý je naviazaný na navrhovateľku, otec odmieta dobrovoľne prispievať na jeho výživu. Mesačný príjem navrhovateľky je 530,- eur mesačne. Poberá náhradné výživné na svoju dcéru z predchádzajúceho vzťahu vo výške 40 eur mesačne. Otec maloletého pracuje ako pilčík v Nemeckej spolkovej republike s priemerným príjmom cca 3.000,- eur mesačne, poberá daňový bonus na maloletého, tento si v plnej výške ponecháva pre seba. Výdavky navrhovateľky sú: 200,- eur na stravu, 249,- eur na ubytovanie, TV a internet, 50,- eur na mobil, 150,- eur na oblečenie pre navrhovateľku, 80,- eur mesačne na maloletého, 150,- eur mesačne na vitamíny, hygienické a čistiace potreby, 20,- eur na lieky pre maloletého (ekzém). 3. K návrhu pripojila rodný list maloletého, výpisy z SMS komunikácie s otcom maloletého. 4. Z rodného listu má súd za preukázané, že maloletý A. sa narodil XX.X.XXXX matke D. E. a otcovi A. B.. 5. Uznesením tunajšieho súdu č. k.: 26P/159/2024-24 z 7.1.2025, právoplatným 5.2.2025 súd dočasne zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky, určil výživné vo výške 120,- eur, ktorým bol otec zaviazaný prispievať na výživu maloletého a upravil styk otca a maloletého. Uvedené neodkladné opatrenie bolo v otázke platnosti ohraničené právoplatným skončením tohto konania. 6. Uznesením č. k. 26P/2/2025-18 z 14.1.2025 súd ustanovil maloletému na zastupovanie v konaní procesného opatrovníka Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok (ďalej len „procesný opatrovník“). 7. Zo správy procesného opatrovníka z 19.12.2024 vyplynulo, že matka s maloletým žije v prenajatom byte, v ktorom má vytvorené vhodné podmienky pre všestranný vývoj a vývin maloletého, hygiena v domácnosti je na dobrej úrovni. Podľa vyjadrenia matky otec pracuje v Nemecku, syna z tohto dôvodu nenavštevuje, ale je s ním v telefonickom kontakte, ktorému matka nebráni. Otec sa avšak telefonátov domáha kedykoľvek počas dňa a pri nevyhovení matku atakuje. 8. Súd sa počas konania manželov pokúsil viesť k zmierlivému usporiadaniu ich vzťahov, na informatívnom stretnutí 4.3.2025. Matka zotrvala na podanom návrhu, zdôraznila, že pred podaním návrhu finančne neprispieval na syna, ale pracuje v zahraničí ako pilčík a dosahuje príjem 3000 eur mesačne. Náklady matky sa nezmenili. Matka ďalej poukázala, že od úpravy rodičovských práv a povinností neodkladným opatrením otec nepreukázal záujem sa so synom stretávať, vnímal účelovo, že otec uvádza, že nemá príjem ani pracovnú činnosť, lebo má platiť výživné. Otec musí zdokladovať príjem. Matka má obavy, že otec požíva alkoholické nápoje vo zvýšenej miere po požití ktorého vykazuje agresívne správanie. Procesný opatrovník uviedol, že rodičov poučil o tom, že ak je otec pod vplyvom alkoholu, matka nie je povinná mu dať dieťa na styk. V čase vydania neodkladného opatrenia otec potvrdil príjem 3000 eur mesačne a uviedol, že platí v Nemecku byt 1000 eur, cestovné 500 eur, telefón 25 eur, inkaso v mieste trvalého bydliska 150 eur, strava 200 eur mesačne. 9. Otec na informatívnom stretnutí uviedol, že je nezamestnaný, nie je v zahraničí, je ochotný prispievať na syna sumou 120 eur mesačne a zakúpiť potrebné veci. Zdôraznil potrebu styku a toho, že syn nie je na neho zvyknutý a plače. Chcel predložiť daňové priznanie a bude si hľadať prácu na Slovensku. Uviedol, že príjem taký mal, ale aktuálne ho už nemá. Nie je práca v Nemecku, neplatí si tam už byt a neplánuje sa tam vrátiť, aby mohol byť častejšie so synom. Suma výživného 150 eur je adekvátna, má ešte dve pôžičky. O všetkom predloží písomné potvrdenia. 10. Na prejednanie veci súd nariadil a vykonal pojednávania 24.4.2025, 5.6.2025 a 7.8.2025. Otec sa ani jedného pojednávania nezúčastnil, svoju neúčasť neospravedlnil, nežiadal o odročenie pojednávania a nepredložil žiadne písomné podklady, resp. iné doklady potrebné pre rozhodnutie vo veci, resp. preukazujúce jeho tvrdenia. Predvolania na pojednávania ako aj iné zásielky otec nepreberal a súd na nich aplikoval tzv. fikciu doručenia. S výnimkou účasti na informatívnom stretnutí bol otec v konaní
absolútne pasívny, nespolupracoval ani s procesným opatrovníkom, ktorého súd požiadal o prešetrenie bytových pomerov u otca. Súd mal splnené podmienky pre konanie, a preto konal a rozhodol v jeho neprítomnosti. 11. Súd v záujme zisťovania majetkových pomerov otca vyžiadal od posledného zamestnávateľa otca na Slovensku jeho výplatné pásky za obdobie posledných 12 mesiacov, kedy bol v spoločnosti zamestnaný (obdobie 09/2023-08/2024), po predložení ktorých je zrejmé, že príjem otca vrátane cestovných náhrad v uvedenom období bol v priemere 1288,19 eur mesačne. 12. Súd zároveň vyžiadal z daňového úradu daňové priznanie otca za rok 2023 a 2024. Z odpovede Daňového úradu Prešov, pobočka Poprad z 5.5.2025 je preukázané, že otec maloletého nepodal daňové priznanie k dani z príjmu fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie 2023, ku 4.5.2025 nepodal daňové priznanie k dani z príjmu fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie 2024 a zároveň nemá ani predĺženú lehotu na jeho podanie. 13. Z výpisu zo živnostenského registra z 7.8.2025 je zrejmé, že otec má od 1.7.2024 otvorenú živnosť s predmetom podnikania: poskytovanie služieb pre poľnohospodárstvo, záhradníctvo, rybárstvo, lesníctvo a poľovníctvo. 14. Procesný opatrovník sa pokúšal vykonať šetrenie v prirodzenom rodinnom prostredí otca, avšak bezúspešne. 15. Matka na pojednávaní zotrvala na svojom návrhu, nakoľko dôvody, pre ktoré ho podala trvajú. Uviedla, že otec si plní výživné uložené mu neodkladným opatrením označeným v odseku 5 tohto odôvodnenia. Otec nejaví žiadny záujem o svojho syna, matka musí všetky výdavky znášať sama. S otcom maloletého nežijú v spoločnej domácnosti od novembra 2024, bolo na neho podané trestné oznámenie pre vyhrážanie sa, vyhrážal sa matke, že ju utopí, držal jej pri krku nôž. Vo vzťahu sa nedalo vydržať, chodieval do herní, bol gambler. Maloletý nastupuje do škôlky, školné bude 40 eur, strava 40 eur mesačne, ZRPŠ 17 eur každý mesiac. Matka v septembri nastupuje do práce, bude upratovať v škôlke na 2 hodiny denne. Výdavky sú na stravu 120 eur, nájom 100 eur, voda polročne 50 eur, plyn mesačne 120 eur, elektrina 54 eur, mobil 20 eur, lieky 40 eur, internet 17,80 eur, oblečenie 100 eur, hračky 30 eur, obuv 40 eur, drogéria 20 eur, plienky 20 eur, nepravidelné výdavky za výlety. Otec sa so synom stretáva nepravidelne, stretnutie trvalo naposledy 2 hodiny, donesie mu sladkosti. Kým spolu žili, jeho výplata chodila na matkin účet, predložila výpisy z účtu. Priemerný príjem otca za uvedené obdobie, ktorý chodieval na účet matky z účtov rôznych obchodných spoločností, či fyzickej osoby je 2360,67 eur mesačne. Otec matke povedal, že prestal pracovať kvôli nej. 16. Procesný opatrovník sa na pojednávaní pripojil k návrhu matky, uviedol, že styk sa realizuje, otec je s maloletým v kontakte prostredníctvom sociálnych sietí, k možnosti pobytu maloletého v domácnosti otca sa nevedel vyjadriť. 17. Súd vo veci vykonal dokazovanie prednesom účastníkov konania, ako aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi, najmä s návrhom na začatie konania spolu s prílohami, správami procesného opatrovníka, lustráciami, predloženými výplatnými páskami a výpismi z účtu matky, odpoveďou daňového úradu. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil tento skutkový stav veci. 18. Maloletý pochádza z partnerského vzťahu matky a otca, ktorá už nežijú v spoločnej domácnosti a netvoria pár. Maloletý žije s matkou, ktorá mu zabezpečuje osobnú starostlivosť, otec prispieva na jeho výživu sumou 120 eur mesačne a stretáva sa s ním v nepravidelných intervaloch. Nakoľko rodičia maloletého spolu nežijú, je v záujme maloletého dieťaťa najmä s prihliadnutím na zabezpečenie stability a istoty výchovného prostredia súdnym rozhodnutím upraviť rodičovské práva a povinnosti. Maloletý je zdravé dieťa, ktorého pravidelné mesačné výdavky matka špecifikovala (viď bod 15 odôvodnenia) a ktoré súd považuje, prihliadnuc na vek maloletého, za primerané výdavky. 19. Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákona o rodine“) rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane. 20. Podľa § 28 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, zastupovanie maloletého dieťaťa a správa majetku maloletého dieťaťa. 21. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. 22. Podľa § 24 ods. 1 zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. 23. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. 24. Podľa § 25 ods. 2 zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. 25. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že rodičia maloletého, ktorý pochádza z mimomanželského zväzku, toho času nežijú spolu, nevedú spoločnú domácnosť a nedošlo medzi nimi ani k dohode o výkone rodičovských práv a povinností. Vzhľadom k uvedenému, a tiež ku skutočnosti, že rodičovské práva a povinnosti neboli doposiaľ upravené súdnym rozhodnutím, súd konštatuje, že návrh matky na úpravu výkonu práv a povinností rodičov k maloletému bol podaný dôvodne. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že matka je schopná sa o maloletého náležite postarať, zabezpečuje mu starostlivosť a opateru na požadovanej úrovni od jeho narodenia. Matka prejavila záujem poskytovať maloletému naďalej osobnú starostlivosť, s maloletým žije spolu so svojou dcérou z predchádzajúceho vzťahu v nájomnom byte. Vzhľadom k uvedenému súd konštatuje, že je v najlepšom záujme maloletého, aby bol zverený do osobnej starostlivosti matky, tiež s poukazom na skutočnosť, že otec sa nenachádza na území SR, s najväčšou pravdepodobnosťou sa zdržiava a pracuje v zahraničí (čo je preukázané aj nemožnosťou súdu priamo doručiť žiadne zásielky otcovi maloletého). 26. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky. Osobná starostlivosť zahŕňa právo matky mať maloletého pri sebe, určiť tak miesto jeho pobytu, výchovne na neho pôsobiť a starať sa o jeho potreby. 27. Súd konštatuje, že napriek tomu, že bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky, jeho zákonnými zástupcami sú naďalej obaja rodičia, ktorí majú vo vzťahu k maloletému rodičovské práva a povinnosti, medzi ktoré patrí tiež právo a povinnosť zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok. Uvedené súd priznal obom rodičom, nakoľko neexistuje dôvod preto, aby súd toto právo priznal len jednému z rodičov. 28. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
29. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 30. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 31. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. 32. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 33. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 34. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. 35. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť a vzniká momentom narodenia dieťaťa. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. 36. Odôvodnené potreby oprávneného (maloletého dieťaťa) zahŕňajú jednak potreby základné: stravovanie, ošatenie, hygiena, školské výdaje, cestovné do školy, pomerná časť nákladov za bývanie, náklady za zdravotnícku starostlivosť a pod., ako aj potreby v širšej miere prispievajúce k rozvoju osobnosti mladého človeka: kultúra, šport, mimoškolské aktivity, záujmy, záľuby, prázdninové pobyty, atď., to všetko primerané veku. U detí útlejšieho veku sú to aj všetky predmety stimulujúce ich fyzický a mentálny rozvoj (hračky, veci pre zábavu, hry a pod.). Schopnosti a možnosti povinného (rodiča) sú dané nielen jeho preukázanými zárobkovými pomermi, ale tiež všetkými ďalšími príjmami, najvyššie dosiahnutým vzdelaním, praxou, odbornosťou, pracovným zaradením, rozsahom a druhom vykonávanej pracovnej aktivity, vekom, zdravotným stavom, počtom vyživovacích povinností. 37. Matka navrhla zaviazať otca povinnosťou prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou 280,- eur mesačne. Otec s návrhom súhlasil (jeho jedine vyjadrenie v konaní bolo učinené na informatívnom stretnutí), uviedol, že je nezamestnaný, hľadá si prácu a v jeho možnostiach je prispievať na výživu sumou 150,- eur mesačne. Procesný opatrovník súhlasil s matkou navrhovanou výškou výživného. Súd poukazuje na to, že otec od nariadenia neodkladného opatrenia prispieva na výživu maloletého sumou 120,- eur mesačne. 38. Pokiaľ ide o majetkové pomery otca, súd vychádzal z údajov poskytnutých matkou, ako aj z dôkazov získaných v konaní od predchádzajúceho zamestnávateľa otca a daňového úradu. Zároveň je potrebné vziať do úvahy vyjadrenie samotného otca na informatívnom stretnutí, kde potvrdil, že v minulosti dosahoval príjem 3.000,- eur mesačne. Otec t. č. nie je oficiálne zamestnaný, má otvorenú živnosť, na území SR sa s najväčšou pravdepodobnosťou nenachádza. Súd vychádza z predpokladu, že otec opätovne pracuje v zahraničí, pričom sa snaží zatajiť svoje príjmy v snahe vyhnúť sa vyživovacej povinnosti, resp. plateniu výživného v čo najnižšej možnej výške. Najvyššie dosiahnuté vzdelanie otca sa zistiť nepodarilo. Súd nemá vedomosť o žiadnej prekážke (napr. zdravotnej alebo inej), ktorá by mu bránila sa zamestnať a dosahovať príjem aspoň vo výške, ako tomu bolo v období jeho posledných dvoch zamestnaní (súd má údaje o príjme otca od 09/2023). Zároveň súd poukazuje na tú skutočnosť, že otec si nechával posielať svoju výplatu na účet matky, avšak výplata na účte matky málokedy dosahovala sumu 3000 eur, čo vyvoláva otázku, či si otec časť svojej výplaty nechával vyplácať v hotovosti, prípadne
si ju nechal zasielať na iný účet. Súd pri určovaní výšky výživného vychádzal z tzv. potenciálneho príjmu, ktorý by otec mohol dosahovať a zabezpečovať tak potreby seba i svojho maloletého syna, a to zo sumy 1830,- eur mesačne ako priemernej sumy vyššie popísaných príjmov otca (1288,19 eur a 2360,67 eur). Nemôže sa zbaviť vyživovacej povinnosti tým, že svoje príjmy nepreukáže, resp. že bude tvrdiť, že už nemá takú prácu ako v minulosti a tým bude ohrozená výživa maloletého, navyše vychádzajúc aj z informácií o tom, že otec sa dlhodobo zdržiava v zahraničí a preto je viac ako pravdepodobné, že tam príjem dosahuje, len nie oficiálnou cestou, ktorá by sa dala overiť cez Sociálnu poisťovňu, daňové priznanie a pod. 39. Vychádzajúc z uvedenej výšky potenciálneho príjmu otca, inšpirujúc sa tabuľkou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, s poukazom na vek maloletého a počet vyživovacích povinností otca (1) by výživné na maloletého malo predstavovať približne 18% z príjmu otca zníženého o výšku príspevkov z verejných zdrojov, ktoré sú matke poskytované (60,- eur mesačne ako prídavky na dieťa). Na základe uvedeného súd určil výživné na maloletého vo výške 280,- eur mesačne. Uvedenú sumu súd považuje za primeranú na zabezpečovanie potrieb maloletého v záujme jeho riadneho vývoja a vývinu. 40. Otec je povinný niesť si svoju rodičovskú zodpovednosť a to aj vrátane povinnosti platenia výživného a nemôže sa jej zbaviť tvrdeniami o tom, že príjem nemá, že v Nemecku už nie je práca, resp. tým, že sa vzdá výhodnejšieho príjmu v snahe vyhnúť sa vyživovacej povinnosti. 41. Súd zároveň rozhodol, že dlžné výživné za obdobie od 07. 01. 2025 do 31. 08. 2025, vo výške 1244,- eur (suma, výživného, ktorú mal za uvedené obdobie zaplatiť 280 x 7 mesiacov a 24 dní = 2204,eur (-) mínus suma, ktorú za uvedené obdobie uhradil 960,- eur) je otec povinný uhradiť najneskôr do 31.12.2025. súd nemá pochybnosti, že pri príjme otca, ako aj jeho potencialite zarobiť si vyššiu sumu, bude v možnostiach otca uhradiť dlžné výživné, pričom je len na rozhodnutí otca, či to urobí v jednej platbe, alebo v rôznych splátkach (počet a výšku si otec môže určiť podľa vlastnej úvahy a možností s tým, aby najneskôr do konca kalendárneho roka došlo k uhradeniu celej dlžnej sumy). 42. Pri rozhodovaní o úprave rodičovských práv a povinností súd dbá na to, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. 43. Pokiaľ ide o úpravu styku, súd sa stotožnil s návrhom matky na úpravu styku a to vždy počas nepárnej soboty. Súd nemal možnosť prešetriť si bytové pomery otca a prihliadol aj na nízky vek ako aj skutočnosť, že maloletý nie je na trávenie dlhšej doby so svojim otcom nateraz zvyknutý. S pribúdajúcim vekom maloletého ako aj postupným spoznávaním sa a budovaním vzťahu nemožno vylúčiť postupné rozširovanie styku do budúcna. 44. Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh. Ani jeden z manželov si neuplatnil nárok na náhradu trov konania. 45. Podľa § 58 ods. 1 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 46. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 53 až § 55 CMP). 47. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia tak, že žiadnemu z účastníkov konania nepriznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko si náhradu trov konania účastníci neuplatnili. Poučenie: 26P/2/2025 Proti tomuto rozsudku môže otec maloletého podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Proti tomuto rozsudku nemôže podať odvolanie matka maloletého a procesný opatrovník maloletého dieťaťa, nakoľko sa tohto svojho práva účinne v súlade s ustanovením § 368 Civilného sporového poriadku pred súdom vzdali. V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, ktorej veci sa týka a čo sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), musí byť podpísané a uvedená spisová značka konania. (§ 127 a § 363 CSP) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolanie. (§ 364 CSP) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP) Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko. (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na nariadenie súdneho výkonu rozhodnutia.