Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Poprad 8C/1/2025 8725200055 09. 09. 2025 JUDr. Richard Bureš ECLI:SK:OSPP:2025:8725200055.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Poprad, sudcom JUDr. Richardom Burešom, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX/XX, XXX XX C. proti žalovanému: E. F., nar. XX.X.XXXX, bytom B. XXX/ X, XXX XX C., právne zastúpený JUDr. Peter Behúň, advokát, Advokátska kancelária so sídlom Nám. sv. Egídia 44, 058 01 Poprad, IČO: 52 461 092, o zriadení vecného bremena a náhrada nákladov takto rozhodol: I. Žalobu z a m i e t a . II. P r i z n á v a žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. III. Žiadna zo strán n e m á na náhradu trov konania vo veci sp. zn. 8C/24/2017 právo. odôvodnenie: 1. Žalobca v postavení žalovaného vo veci Okresného súdu Poprad sp. zn. 8C/24/2017 ako obranu proti uplatňovanému nároku si vzájomnou žalobou o zriadenie vecného bremena a náhradou na zriadenie vecného bremena uplatnil nárok, ktorý je predmetom tohto sporu, pretože Rozsudkom Okresného súdu Poprad č.k. 8C/24/2017-277 zo dňa 8. novembra 2021, ktorý sa stal právoplatný dňa 03.08.2023 bol tento nárok vylúčený na samostatné konanie. Toto konanie je vedené pod sp. zn. 8C/1/2025. 2. Žalobca v konaní 8C/24/2017 sa domáhal určenia, že žalovaný (toho času žalobca) je povinný strpieť právo prechodu pre chodcov a motorové vozidlá cez pozemok na parcele reg. CKN1678/54 v rozmeroch 3 m x 6,44 m o celkovej výmere 19 m2 ako zastavaná plocha, vytvorenej z časti pôvodnej parcely reg. CKN č. 1678/18 v celkovej výmere 250 m2 ako zastavaní plochy a nádvoria v k.ú. G. G., zapísanej v LV č. XXXX na základe spracovaného geometrického plánu č. 14281601-144/18 zo dňa 02.08.2018 v prospech žalobcu (toho času žalovaný) na dobu neurčitú. Ďalej žiadal, aby žalovaný mu uhrádzal na zriadení vecné bremeno mesačne 20,-- eur najneskôr dňu 10. dňu v každom kalendárnom mesiaci. Žalobu zdôvodnil tým, že prístupovú cestu pre žalovaného je potrebné trasovať tak, aby ho ako vlastníka pozemku čo najmenej obťažovala a nebránila mu v riadnom užívaní pozemku. Prechod žiadal zriadiť za náhradu. 3. V konaní sp. zn. 8C/1/2025 súd vyzval žalobcu na doplnenie žaloby. V doplnení žalobca uviedol, že žalovanému postačuje na prechod a prejazd len 19 m2 z pozemku žalobcu, pričom vychádzal z ustanovení cestného zákona a STN 736110. Akékoľvek požiadavky na zriadenie vecného bremena vo väčšom rozsahu sú v rozpore s právnym poriadkom a v rozpore s oprávnenými záujmami výlučného vlastníka pozemku. Požiadavka na zriadenie vecného bremena v prospech žalovaného v rozsahu 9 m x
6 m je nedôvodná. Žalovaný užíva spornú časť parcely len na základe svojho subjektívneho rozhodnutia, bez súhlasu žalobcu ako vlastníka pozemku, ktorý má byť zaťažený vecným bremenom. 4. Žalobca navrhol zriadiť v prospech žalovaného vecné bremeno tak, ako ho pôvodne žiadal s tým, že náhradu požaduje vo výške 240,-- eur ročne. 5. Žiadal určiť, že žalobca a žalovaný sú povinní znášať všetky primerané náklady na zachovanie vecného bremena a všetky opravy komunikácie v rozsahu 60 % u oprávneného a 40 % u povinného. Uplatnil si trovy konania. 6. Žalovaný vo vyjadrení uviedol, že žalobca nemal záujem zriadiť vecné bremeno v požadovanom rozsahu dohodou, preto vo veci podal žalobu (8C/24/2017), kde žiadal zriadiť vecné bremeno v rozsahu 6,42 m x 9,01 m, spolu 57,84 m2. Nárok žalobcu v tomto spore je finančne náročný nielen na stavebnotechnickú úpravu prístupovej cesty, ale aj na odstup motorových vozidiel od budov. Namietal podľa § 151o ods. 3 OZ aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu. Žiadal nárok žalobcu na zriadenie vecného bremena zamietnuť. Uplatnil si náhradu trov konania. 7. Na pojednávaní žalobca na podanej žalobe trval. Uviedol, že chce, aby mal F. prechod 3 metre vpravo vedľa f. Alya a u neho, aby mal zákaz zastavenia a nech mu platí aspoň výšku dane čo platí za pozemok, myslí tým 5 eur mesačne za 18 m2, teda to je 60 eur ročne. 8. Žalobca uviedol, že chce, aby mal žalovaný prechod 3 metre vpravo vedľa firmy, aby u neho mal žalobca zastavenia s tým, že ako náhradu za vecné bremeno navrhol 60,-- eur ročne, teda 5,-- eur mesačne za 18 m2. 9. Žalovaný na pojednávaní predložil technickú správu vypracovanú H. A. I., ktorá slúži ako preverovacia dopravno-inžinierska štúdia, v ktorej sa zaoberala možnosťou zúženia predmetného vstupu a opisuje možnosti, ktoré v danom priestore existujú. V obdobnom vyjadrení uviedla, že nie je možné zúžiť vstup na šírku 3 m s ohľadom na nadväzujúce plochy. 10. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, pripojeným spisom Okresného súdu Poprad sp. zn. 8C/24/2017, najmä rozsudkom z 08.11.2021 a rozsudkom Krajského súdu Prešov č. k. 9Co/52/2022-338, listinami, z ktorých pri zisťovaní skutkových okolností vychádzal v tom čase súd, vychádzal z listín predložených stranami sporu v tomto konaní a zistil tento skutkový stav. 11. V konaní Okresného súdu Poprad č. k. 8C/24/2017 sa E. F. domáhal určenia, že nadobudol vydržaním právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktoré pozostáva z jeho práva prechodu peši, nákladnými motorovými vozidlami cez časť pozemku A. B., parc. č. 1678/18, k. ú. G. G., na LV č. XXXX v rozmeroch 6,42 m x 9,01 m spolu 57,84 m2 na susediaci pozemok patriaci E. F., parc. č. 1678/10, k. ú. G. G., na LV č. XXXX. 12. J. E. F. bola zamietnutá ako nedôvodná, pretože uvedené okolnosti vydržania neboli preukázané. Zamietnutý nárok bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. 9Co/52/2022-338 a odvolanie A. B. nepovažoval za dôvodné. 13. Výsledkom konania sp. zn. 8C/24/2017 bolo, že súd nezriadil E. F. vecné bremeno, právo prechodu cez parcelu A. B. tak, ako to E. F. žiadal. E. F. sa proti prvoinštančnému rozsudku neodvolal. So závermi pôvodného konania nevyjadril nesúhlas, aj keď predmet svojho nároku uplatnenom v žalobe nedosiahol. 14. Napriek tomu žalobca A. B. podal vzájomnú žalobu, na ktorej doposiaľ trval a žiadal, aby súd predsa len v prospech E. F., ktorý vo vyjadrení k žalobe túto žiadal zamietnuť, teda o aktivitu A. B. a neprejavil záujem, zriadil vecné bremeno právo prechodu v rozsahu menšom, než to pôvodne žiadal E. F., pretože bol toho názoru, že tak to korešponduje slovenskému právnemu poriadku a slovenským technickým normám. Trval, aby súd ho v jeho vlastníckom práve obmedzil v prospech E. F., ktorý o uvedené nemal záujem. Navrhol aj spôsob úhrady náhrady za svoje obmedzenie a spôsob úhrady nákladov na údržbu vecného bremena.
15. Žalobca A. B. má záujem obmedziť svoje vlastnícke právo k parc. č. 1678/18 tak, ako to je uvedené v geometrickom pláne č. 14281601-144/18 zo dňa 02.08.2018, na ktorej podľa LV č. XXXX, k.ú. G. G. nestojí žiadna stavba, aby žalovaný E. F. mohol prechádzať motorovými vozidlami a peši na svoje nehnuteľnosti. Z LV č. XXXX, k. ú. G. G. vyplýva, že E. F. má na parc. č. 1676 zriadenú tesársku, stavbársku a montážnu dielňu so súp. č. XXXX. 16. Súčasťou pôvodného spisu sp. zn. 8C/24/2017 je aj geometrický plán č. 14281601-144/18 zo dňa 02.08.2018, ktorý bol vyhotovený na oddelenie sp. č. 1 78/54 o výmere 19 m2, z pôvodnej parc. č. 1678/18 (teda 231 m2, pôvodne 250 m2) patriacej A. B., a na zriadenie vecného bremena práva prechodu, kde toto právo nie je graficky zdokumentované (odkiaľ, kde, po akých parcelách sa má realizovať). Geometrický plán je na č. l. 182 - 183 pôvodného spisu. 17. Podľa § 151o ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. 18. Podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok. 19. Vecné bremeno predstavujúce vecné právo k cudzej veci, vecno-právne obmedzuje vlastnícke právo vlastníka k veci v prospech iného subjektu. Obmedzenie vlastníka spočíva v tom, že tento je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Vecné bremená sú buď viazané na osobu oprávneného alebo na nehnuteľnosť. 20. Subjektom vecných bremien je povinný, teda osoba, vlastník nehnuteľnosti, ktorý je povinný strpieť uplatňovanie práv vyplývajúcich z vecného bremena. Oprávnenou osobou je osoba, v prospech ktorej sa vecné bremeno zriaďuje a ktorá aktívne využíva zadržanú vec. Objektom vecného bremena môže byť buď celá nehnuteľnosť, alebo len jej časť, ktorá je vyznačená v geometrickom pláne presne a určito. 21. Oprávnená osoba sa môže domáhať najmä určenia existencie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, alebo vypratania nehnuteľnosti, alebo uloženia vlastníkovi neumožniť mu výkon práva zodpovedajúci vecnému bremenu alebo zdržať sa riešenia výkonu tohto práva, alebo odstránenia prekážky, ktorá neumožňuje vykonávanie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu. 22. Povinná osoba sa môže domáhať najmä určenia neexistencie práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu, alebo zrušenia alebo obmedzenia vecného bremena alebo ochrany proti neoprávnenému zásahu, alebo určenia neplatnosti zmluvy a zriadení vecného bremena. 23. Žalobca, teda A. B. vo vzťahu k vecnému bremenu, ktoré žiada zriadiť v prospech oprávneného E. F. má mať postavenie povinnej osoby, teda osoby, ktorej z vlastníctva zadržanej nehnuteľnosti budú plynúť určité povinnosti v prospech oprávnenej osoby, ak by súd vecné bremeno v prospech E. F. zriadil. 24. Ustanovenie § 151a ods. 1 Občianskeho zákonníka umožňuje vznik vecného bremena rozhodnutím príslušného orgánu, v danom prípade rozhodnutím súdu. 25. Občiansky zákonník dovoľuje súdu zriadiť vecné bremeno v prípade, ak 1) sa zrušuje a vysporadúva podielové spoluvlastníctvo podľa § 142 ods. 3 Občianskeho zákonníka, alebo 2) podľa § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka, keď sa usporiadavajú pomery vlastníka stavby a vlastníka pozemku, alebo 3) podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nie je možné zabezpečiť inak. 26. V prejednávanej veci žalobca nepreukázal prvé dva dôvody pre zriadenie vecného bremena a ani ich netvrdil.
27. Skutkovo veľmi jednoducho opísal a zdokladoval tretí dôvod, vyplývajúci Občianskeho zákonníka.
z § 151o ods. 3
28. Podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka nie je povinnosťou súdu vždy, za každých okolností vecné bremeno zriadiť. Povinnosť zriadiť vecné bremeno nemá, ak jeho zriadenie, po naplnení všetkých predpokladov by malo za následok také obmedzenie vlastníckeho práva, ktoré by bolo vo výraznom nepomere k výkonu vlastníckych práv vlastníka stavby. 29. Aktívne vecne legitimovanou osobou na zriadenie tohto vecného bremena je vlastník stavby, ako oprávnená osoba, ktorej plynú práva k cudzej veci, ak preukáže, že nemá prístup k svojej stavbe a tento nie je možné zabezpečiť inak. 30. Zo skutkového zistenia súdu a v súlade správnymi predpismi a právnym výkladom základných predpokladov pre zriadenie vecného bremena súd dospel k záveru, že žalobca A. B. nie je aktívne vecne legitimovanou osobou, ktorá sa môže žalobou a zriadenia vecného bremena domáhať práva, ktoré mu nepatria, ktoré patria len oprávnenej osobe z vecného bremena, nie osobe, ktorá pri zriadení vecného bremena súdom má mať postavenie povinnej osoby. Žalobcovi nesvedčí stav z hmotného práva a neprináleží mu domáhať sa tohto práva, v súlade so základným nárokom, súdnou cestou. 31. Preto súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol. Pokiaľ žalobca cíti právnu neistotu pri prechádzaní žalovaného cez jeho pozemok, občiansky zákonník mu umožňuje buď mimosúdne (dohodou) alebo súdne realizovať ochranu jeho vlastníckych práv. 32. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, ods. 2 CSP a § 262 ods. 1 CSP. 33. V pôvodnom konaní sp. zn. 8C/24/2017 žaloba E. F. voči A. B. o určenie vecného bremena bola zamietnutá. V tomto rozsahu by mal A. B. nárok na náhradu trov konania 100 % voči E. F.. 34. A. B. bol neúspešným voči E. F. vo vzájomnej žalobe o určenie neplatnosti čl. VIII. zmluvy o prevode nehnuteľnosti. V tomto rozsahu by mal E. F. nárok na náhradu trov konania voči A. B. vo výške 100 %. 35. Pri týchto dvoch nárokoch z pôvodného konania podľa § 255 ods. 2 CSP, keďže úspech a neúspech strán sporu bol v rovnakom rozsahu súd rozhodol, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 36. Vo vzťahu k vylúčenému nároku na samostatné konanie, ktorý bol predmetom tohto konania (sp. zn. 8C/1/2025) bol úspešnou stranou sporu E. F., voči ktorému bola žaloba o zriadenie vecného bremena s príslušenstvom zamietnutá. Preto ako úspešnej strane sporu mu v tomto rozsahu patrí nárok na náhradu trov konania voči neúspešnému žalobcovi A. B. v plnom rozsahu (§ 262 ods. 1, ods. 2 CSP), o výške ktorých bude rozhodnuté do 60 dní po právoplatnosti tohto rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok, sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.