Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Poprad 17C/1/2025 8725200189 31. 01. 2025 JUDr. Markéta Marečková ECLI:SK:OSPP:2025:8725200189.2
Uznesenie Okresný súd Poprad v právnej veci žalobcu: HIGH TATRAS CAFE s. r. o., so sídlom Sobotské námestie 1733/12, 058 01 Poprad - Spišská Sobota, IČO: 50 706 683, proti žalovaným: 1/ Pozemkové spoločenstvo Urbár Štrba, so sídlom Školská 118, 059 38 Štrba, IČO: 42 380 022, 2/ A. B. C., nar. XX. X. XXXX, bytom D. XXXX/X, XXX XX C. - E. F. G., 3/ SG Security s. r. o., so sídlom Nad Plážou 15/1, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 44 823 266, o nariadenie neodkladného opatrenia, rozhodol: I. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a. II. Žalobca n e m á
právo na náhradu trov konania. odôvodnenie:
1. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca žiadal, aby súd uložil povinnosť žalovaným v 1./ až 3./ rade, aby žalobcovi, ako oprávnenému užívateľovi v zmysle nájomnej zmluvy zo dňa 24.11.2017, umožniť prístup, vstup a užívanie nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území H., obec: H., okres G., a to: stavba — zariadenie technickej vybavenosti so súpisným číslom XXXX, evidovaná na liste vlastníctva č. XXXX, nachádzajúca sa na pozemku parcely registra KN-C parcelné číslo 3629/4 — zastavaná plocha a nádvorie o výmere 248 m2 ; pozemok parcely registra KN-C parcelné číslo 3629/4 — zastavaná plocha a nádvorie o výmere 248 m2, evidovaný na liste vlastníctva č. XXXX; pozemok parcely registra KN-C parcelné číslo 3629/3 — zastavaná plocha a nádvorie o výmere 642 m2, evidovaný na liste vlastníctva č. XXXX, a zároveň povinnosť sa zdržať' akéhokoľvek konania, ktorým by bránili alebo znemožňovali žalobcovi (alebo ním určenej tretej osobe) užívať tieto nehnuteľnosti tak, ako je k tomu oprávnený v zmysle nájomnej zmluvy, a to až do momentu skončenia platnosti a účinnosti nájomnej zmluvy uzatvorenej dňa 24.11.2017 medzi žalobcom ako nájomcom a žalovaným v 1./ rade ako prenajímateľom. Návrh žalobca odôvodnil tým, že dňa 24.11.2017 žalobca ako nájomca a žalovaný v 1./ rade ako prenajímateľ uzatvorili nájomnú zmluvu, predmetom ktorej je nájom nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území H., obec: H., okres G., a to: stavba — zariadenie technickej vybavenosti súpisné číslo XXXX, evidovaná na liste vlastníctva č. XXXX, nachádzajúca sa na pozemku parcely registra „C” č. 3629/4 — zastavaná plocha a nádvorie o výmere 248 m2, pozemok parcely registra „C”, č. 3629/4 — zastavaná plocha a nádvorie o výmere 248 m2, evidovaný na liste vlastníctva č. XXXX; pozemok parcela registra „C”, č. 3629/3 — zastavaná plocha a nádvorie o výmere 642 m2, evidovaný na liste vlastníctva č. XXXX. Žalovaný v 1./ rade je výlučným vlastníkom stavby a zároveň vykonáva správu k pozemkom, ktoré sú v zmysle zákona č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách, spoločnou nehnuteľnosťou. V zmysle nájomnej zmluvy je nájomca. t.j. žalobca oprávnený užívať za odplatu nehnuteľnosti za účelom vykonávania podnikateľskej činnosti, výstavby, údržby, rekonštrukcie a prevádzkovania rekreačných a ubytovacích zariadení. Podľa článku III. nájomnej zmluvy, sa nájomná zmluva uzatvára na dobu určitú a to 15 rokov odo dňa jej podpisu, s výhradným prednostným právom žalobcu na predĺženie doby nájmu v trvaní ďalších 15 rokov. Zánik nájomnej zmluvy pred uplynutím dohodnutej doby nájmu, je možný len na základe vzájomnej písomnej dohody zmluvných
strán, výpoveďou žalobcu ako nájomcu aj bez uvedenia dôvodu a výpoveďou žalovaného v 1./ rade ako prenajímateľa len v prípade naplnenia niektorého z uvedených dôvodov, a to: ak je nájomca napriek písomnému upozorneniu, v omeškaní s úhradou nájmu po dobu viac ako 30 dní, ak nájomca užíva predmet nájmu v rozpore s touto zmluvou, ak nájomca podstatným spôsobom porušil povinnosti uložené mu touto zmluvou. Mimo uvedeného nájomná zmluva zaniká len uplynutím doby nájmu. V zmysle článku V. bodu 4 nájomnej zmluvy platí, že: „prenajímateľ týmto udeľuje nájomcovi súhlas na vybavenie predmetu nájmu potrebným vybavením, vrátane inštalácie potrebných technických zariadení a iných zariadení a iného hnuteľného majetku v súlade s účelom nájmu. Hnuteľný majetok vnesený na predmet nájmu je nájomca oprávnený po skončení nájmu si ponechať, ak sa zmluvné strany nedohodnú inak. Vzhľadom na uvedené, žalobca ako nájomca plnohodnotne vybavil stavbu zariadením v hodnote cca 55.000,- eur. Žalobca s poukazom na svoje oprávnenie podľa článku V. nájomnej zmluvy, dal nehnuteľnosti do podnájmu spoločnosti LIPTOVENTURE, s. r. o., k čomu bola dňa 08.04.2024 medzi žalobcom a spoločnosťou LIPTOVENTURE, s. r. o. uzatvorená podnájomná zmluva. Žalovaný v 1./ rade ako prenajímateľ' zaslal žalobcovi ako nájomcovi výpoveď z nájomnej zmluvy zo dňa 29.07.2024, pre údajné omeškanie s úhradou nájomného. Následne požadoval prostredníctvom zaslanej výzvy vypratanie nehnuteľností. Žalobca však výpoveď z nájomnej zmluvy rozporuje, nakoľko neexistuje platný dôvod pre vypovedanie nájomnej zmluvy zo strany žalovaného v 1./ rade ako prenajímateľa. Dňa 04.04.2024 bolo žalovanému v 1./ rade oznámené, že došlo k postúpeniu časti pohľadávky vo výške 200.000,- eur, ktorú mala voči žalovanému v 1./ rade spoločnosť NAVAJA, s.r.o., na žalobcu a následne na základe dokumentu „Jednostranné započítanie pohľadávok” zo dňa 08.04.2024 došlo k jednostrannému započítaniu pohľadávok žalobcu voči žalovanému v 1./ rade, a to v celkovej výške 70.424,64,- eur, čím zanikli všetky a akékoľvek pohľadávky žalovaného v 1./ rade voči žalobcovi z titulu nájomnej zmluvy ku dňu vykonania zápočtu, t.j. k 08.04.2024. Žalobca si teda jednotlivé faktúry vystavené prenajímateľom v súvislosti s poplatkami za užívanie nehnuteľností započítal o čom je žalovaný v 1./ rade informovaný. Žalobca neeviduje žiadne nezaplatené pohľadávky na nájomnom v zmysle nájomnej zmluvy voči žalovanému v 1./ rade. Naopak, k dnešnému dňu preukázateľne existuje pohľadávka žalobcu voči žalovanému v 1./ rade vo výške 129.575,36,- eur. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností neexistoval a neexistuje žiaden dôvod na výpoveď z nájomnej zmluvy zo strany žalovaného v l./ rade, a teda výpoveď z nájomnej zmluvy zo dňa 29.07.2024 je neplatná a žalobca je k dnešnému dňu oprávneným užívateľom nehnuteľností. Medzičasom došlo na vstupe do technickej miestnosti stavby k výmene zámku. Z kamerového záznamu zo dňa 25.11.2024 z kamery umiestnenej na stavbe, ktorú toho času zaslal žalobcovi pracovník spoločnosti LIPTOVENTURE, s. r. o., je zrejmé, že v čase o 13:48 sa na predmete nájmu nachádzalo niekoľko osôb, vrátane príslušníka obecnej polície, pričom ani jedna z osôb nebola zástupcom žalobcu, resp. prizvaná žalobcom. V uvedený deň došlo k výmene zámkov na vstupe do technickej miestnosti. Konateľ žalobcu kontaktoval dňa 21.12.2024 konateľku spoločnosti LIPTOVENTURE, s. r. o., aby zástupcovi žalobcu dňa 23.12.2024 umožnila vstup do nehnuteľností za účelom kontroly stavu vnútorného zariadenia, avšak tá uviedla, že je aktuálne na dovolenke, ale kontrolu zariadenia vykonať môže. Dňa 23.12.2024 pri kontrole nehnuteľností zamestnancom žalobcu, A. I., bolo na pozemkoch pred stavbou zaparkované vozidlo strážnej služby spoločnosti SG Security s.r.o., žalovaného v 3./ rade, ktorý zamedzil jeho vstupu na pozemky a k stavbe. Na žiadosť A. I. o vysvetlenie z akého titulu mu nebol umožnený vstup, mu bolo oznámené, že vykonávajú činnosť strážnej služby na nehnuteľnosti pre žalovaného v 2./ rade, ktorý toho času nehnuteľnosti užíva. Pri ďalšej návšteve nehnuteľností dňa 09.01.2025, sa zamestnanec žalobcu, A. G. I. nedostal ani len k pozemkom, nakoľko vstupu na pozemky a k stavbe zamedzuje reťaz umiestená pred vstupom k nehnuteľnostiam. Ako oprávnený nájomca tak žalobca nedokáže riadne užívať nehnuteľnosti resp. umožniť ich užívanie v zmysle podnájomného vzťahu. Zároveň v objekte, ktorý je predmetom nájmu, by sa malo nachádzať zariadenie spolu v hodnote cca 55.000,eur, ktoré je vo výlučnom vlastníctve žalobcu a k tomuto taktiež nie je umožnený prístup. Žalobca neuznáva výpoveď nájomnej zmluvy žalovaného v 1./ rade zo dňa 29.07.2024, o čom je žalovaný v 1./ rade informovaný a taktiež nemá vedomosť o tom, že by žalovaný v 1./ rade, resp. ktorýkoľvek zo žalovaných zahájil akékoľvek súdne konanie vo veci samej týkajúce sa vypratania nehnuteľností, okrem konania o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia zo dňa 18.10.2024, sp. zn. 9C/78/2024, kde súd rozhodol tak, že návrh zamietol uznesením dňa 18.11.2024, len svojvoľne vymenili zámok a neoprávnene zamedzili žalobcovi vstup do nehnuteľností. Žalobca má dôvodné obavy, že žalovaný v 1./ rade dal nehnuteľnosti do nájmu resp. užívania tretej osobe — žalovanému v 2./ rade, za čo v konečnom dôsledku zrejme získa žalovaný v 1./ rade finančný prospech, na úkor žalobcu. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia vedeného pod sp. zn. 9C/78/2024 na Okresnom súde Poprad, kde ako žalobca vystupuje žalovaný v 1./ rade a ako žalovaný vystupuje žalobca, predmetom ktorého bol
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vo veci vypratania a odovzdania nehnuteľností žalobcovi (t.j. žalovanému v 1./ rade), bolo dňa 18.11.2025 vydané uznesenie, ktorým súd návrh zamietol. Aj napriek tomu, došlo dňa 25.11.2024 k výmene zámku na technickej miestnosti a následne k úplnému zamedzeniu prístupu k nehnuteľnostiam žalobcovi. Z vymedzených skutočností tak možno dôvodne predpokladať, že žalovaný v 1./ rade konal účelovo, keď sa snažil vypovedať nájomnú zmluvu bez skutočného naplnenia výpovedného dôvodu, následne keď žalobca výpoveď odôvodnene rozporoval a nevypratal nehnuteľnosti, zahájil konanie o vydanie neodkladného opatrenia, pričom keď nebol úspešný, dal svojvoľne nehnuteľnosti do užívania tretej osobe, a to žalovanému v 2./ rade. Ten opäť svojvoľne zamedzil prístup žalobcovi k nehnuteľnostiam bez toho, aby sa mohol dostať k svojmu zariadeniu, alebo bol informovaný o mieste, kde sa nachádza. Konateľ žalobcu podal dňa 23.12.2024 trestné oznámenie na Okresnom riaditeľstve policajného zboru v Poprade, odbor poriadkovej polície, Obvodné oddelenie Policajného zboru Svit. Žalobcovi je zamedzené vykonávanie jeho práv k nehnuteľnostiam v zmysle nájomnej zmluvy. Vzniknutou situáciou tak vzniká na strane žalobcu škoda, pričom žalobca má dôvodné obavy. že bez úpravy pomerov vydaním neodkladného opatrenia sa táto škoda bude len navyšovať. A keďže žalobca má nehnuteľnosti v nájme za účelom výkonu podnikateľskej činnosti, dochádza týmto neoprávneným konaním žalovaných aj k ušlému zisku na strane žalobcu. 2. Žalovaný v 1./ rade v písomnom vyjadrení zo dňa 27.01.2025 uviedol, že žalovaný v 1./ rade sa s návrhom nestotožňuje pre rozpor tvrdených skutočnosti s reálnym stavom či procesnou prípustnosťou návrhu, ktorý žalovaný v 1./ rade pokladá za nedôvodný a neprípustný. Žalovaný v 1. rade za základ prípustnosti návrhu pokladá dve skutočnosti, a to: a) posúdenie existencie pohľadávky žalobcu voči žalovanému v 1./ rade a s tým súvisiacej platnosti výpovede a b) osvedčenie neodkladnosti a prípustnosti návrhu ako konečného rozhodnutia vo veci samej. Žalobca v návrhu neuviedol celý skutkový stav veci, hlavne čo sa týka vzniku a výšky pohľadávky, ktorej časť mal nadobudnúť žalobca postúpením od spoločnosti NAVAJA, s.r.o.. Žalovaný v 1./ rade platnosti postúpenia a jednostranného započítania pohľadávok žalovaného v 1./ rade voči žalobcovi z nájomnej zmluvy zo dňa 24.11.2017 s postúpenou pohľadávkou žalobcu od začiatku odporoval. O uvedenom svedčí aj vyzývanie žalobcu na úhradu nájomného a vypovedanie nájomnej zmluvy žalovaným v 1./ rade práve z dôvodu neuhradenia nájomného. Sám žalobca pritom v návrhu potvrdil, že žalovaný v 1./ rade rozporuje platnosť postúpenia časti pohľadávky a jednostranného započítania. V dôsledku údajne „platného“ započítania vzájomných pohľadávok žalobcu a žalovaného v 1./ rade nemá existovať pohľadávka žalovaného v 1./ rade na nájomnom voči žalobcovi, na základe čoho má byť výpoveď nájomnej zmluvy zo strany žalovaného v 1./ rade neplatná. Žalovaný v 1./ rade uzatvoril so spoločnosťou NAVAJA s.r.o. dňa 4.10.2012 nájomnú zmluvu, predmetom ktorej bol prenájom pozemkov zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX v k. ú. H.. Na základe dohody o postúpení práv a povinnosti zo dňa 09.08.2023 medzi spoločnosťou NAVAJA s.r.o., ktorej jediným spoločníkom v danom čase bola spoločnosť Royal Brabest Capital, a.s., akcionár a predseda predstavenstva E. I. B. ako postupcom a spoločnosťou EUROPEAN ARAB REAL ESTATE CO.W.L.L so sídlom Budova 44, Cesta 1701, Jednotka 317, Bahrajnská spoločnosť turizmu, Diplomatická zóna, C. E., IČO: 166788 - 1 ako postupníkom, malo prísť k postúpeniu všetkých práv a povinností zo zmluvy na EARE, bez súhlasu či oboznámenia žalovaného v 1. rade pred vykonaním daného úkonu. Vo vyjadrení spoločnosti NAVAJA s.r.o. zo dňa 26.02.2024, táto poukázala na nemožnosť užívania pozemkov, ktoré sú predmetom nájmu podľa nájomnej zmluvy pre zápis poznámky o súdnom spore na liste vlastníctva č. XXXX v k. ú. H., uviedla, že spoločnosť EARE listom zo dňa 10.02.2024 čiastočne odstúpila od dohody. Týmto mala NAVAJA s.r.o. prísť o zisk vo výške 8.188.411,31 eur (ušlý zisk), škodu ktorú si v plnej výške 8.188.411,31 eur nárokuje voči žalovanému v 1./ rade. Ako prišlo k vypočítaniu predmetného ušlého zisku, v čom mal ušlý zisk spočívať, nebolo bližšie ozrejmené. Následne bol žalovaný v 1./ rade oznámením o čiastočnom postúpení pohľadávky zo dňa 27.3.2024, informovaný o postúpení pohľadávky NAVAJA s.r.o. vo výške 7.500.000 eur na EARE na základe zmluvy o čiastočnom postúpení pohľadávky uzatvorenej dňa 14.3.2024 a oznámením o čiastočnom postúpení pohľadávky zo dňa 4.4.2024 informovaný o postúpení pohľadávky NAVAJA s.r.o. vo výške 200.000 eur na žalobcu na základe zmluvy o čiastočnom postúpení pohľadávky uzatvorenej dňa 4.4.2024. Neskôr spoločnosť NAVAJA s.r.o. oznámila, že na základe dohody o postúpení práv a povinnosti zo dňa 14.03.2024 uzatvorenej medzi NAVAJA s.r.o. a EARE prišlo k opätovnému postúpeniu všetkých práv a povinnosti zo zmluvy na EARE, okrem parciel číslo 3609/5 a 3609/8. NAVAJA s.r.o. je pritom stále zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX ako nájomca. Uvedenú dohodu však nikde neuvádza tak NAVAJA s.r.o. ako ani EARE, dokonca ani v návrhu na zápis poznámky- nájomného práva zo dňa 19.07.2024 do katastra nehnuteľností, aj keď už bola podpísaná dohoda. Pre rozpor v tvrdeniach nebola poznámka dosial' zapísaná. Je zrejmé, že údajná pohľadávka
NAVAJA s.r.o. neexistuje a je len účelovo vytvorená vopred dohodnutým postupom NAVAJA s.r.o. a EARE za účelom vyhnutia sa plateniu dohodnutého nájomného či už v zmysle nájomnej zmluvy alebo iných, ktorých stranou je žalobca alebo spoločnosť NAVAJA s.r.o.. Spoločnosti NAVAJA s.r.o. mala vzniknúť škoda- ušlý zisk v dôsledku čiastočného odstúpenia od dohody zo strany EARE. Odplatu v zmysle dohody za postúpenie si dohadoval medzi spriaznenými osobami E. I. B.. Pohľadávku v účtovníctve, resp. jej časť, či už vo vzťahu ku škode či odplaty za postúpenie NAVAJA s.r.o. neeviduje. Ak by aj dohoda bola účinná, opätovným postúpením práv a povinnosti na EARE pohľadávka NAVAJA s.r.o. voči žalovanému v 1./ rade zanikla. Alebo možno predpokladať, že ak EARE opätovne odstúpi, v danom prípade od dohody, opätovne vznikne ďalšia pohľadávka NAVAJA s.r.o. v dôsledku ušlého zisku. Dané je neprípustné. Jednotlivé kroky poukazujú na dohodnutý a účelový postup v úmysle deklarovania fiktívnej pohľadávky. Vzhľadom na uvedené, neexistuje pohľadávka NAVA]A s.r.o., ktorá by bola platne postúpená na žalobcu, t.j. nemohlo prísť k zániku pohľadávky žalovaného v 1./ rade titulom nájomného voči žalobcovi započítaním s neexitujúcou pohľadávkou a tým k vylúčeniu možnosti podania výpovede z nájomnej zmluvy žalovaným v 1./ rade. Ako žalovaný v 1./ rade uviedol vyššie, rozporuje vôbec účinnosť dohody. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalovaný v 1./ rade pokladá postúpenie časti pohľadávky NAVA]A s.r.o. na žalobcu za neplatné, rovnako tak aj jeho jednostranné započítanie pohľadávok. Žalovaný v 1./ rade preto vypovedanie nájomnej zmluvy zo strany žalovaného v 1./ rade a skončenie platnosti nájomnej zmluvy uplynutím výpovednej doby k 30.09.2024 pokladá za platné. Sám žalobca pritom danú výpoveď predložil ako prílohu návrhu, avšak nepredložil dôkaz o žiadnom procesnom úkone, ktorým by spochybnil neplatnosť výpovede nájomnej zmluvy zo strany žalovaného v 1./ rade. Uplynutím výpovednej doby žalobca nemá akékoľvek práva vyplývajúce z nájomnej zmluvy. Vzhľadom na skončenie nájomnej zmluvy sa nemôže platne dovolávať ochrany jeho domnelého práva ďalej užívať predmet nájomnej zmluvy. Žalovaný v 1./ rade tak ani nemôže údajne v rozpore so zákonom brániť žalobcovi v užívaní predmetu nájomnej zmluvy. Predmet nájomnej zmluvy nedal žalovaný v 1./ rade žalovanému v 2./ rade do nájmu a ani žalovaný v 2./ rade neužíva. Žalovaný v 1./ rade dal predmetné nehnuteľností do nájmu spoločnosti J. H. K., IČO: 56 437 714, na základe nájomnej zmluvy zo dňa 05.11.2024, po účinnosti výpovede nájomnej zmluvy. Aj uvedené preukazuje, že si žalovaný v 1./ rade plne stojí za svojím názorom a to riadneho skončenia nájomnej zmluvy uplynutím výpovednej doby. Dokonca ani spoločnosť LIPTOVENTURE, s.r.o. predmetné nehnuteľností v zmysle nájomnej zmluvy neužíva. Spoločnosť LIPTOVENTURE, s.r.o. dňa 20.12.2024 odovzdala žalovanému v 1./ rade nehnuteľnosti písomným odovzdávacím protokolom. Právo LIPTOVENTURE, s.r.o. užívať ďalej nehnuteľnosti po argumentácií žalovaného v 1./ rade nevedela racionálne odôvodniť. Žalovaný v 1./ rade vzhľadom na skončenie platnosti nájomnej zmluvy nemôže spôsobovať žalobcovi žiadnu ujmu či ušlý zisk, o to viac ak nehnuteľnosti neužíva ani jeho podnájomca. Ak žalobca tvrdí, že mu vznikla škoda, tú mal riadne preukázať, čo sa nestalo. To, že sa na nehnuteľnostiach môže nachádzať vybavenie žalobcu- hnuteľné veci v hodnote údajne 55.000 eur, nezakladá automaticky vznik škody na strane žalobcu v predmetnej výške. Z obsahu návrhu, resp. jeho petitu možno vyvodiť úmysel žalobcu docieliť konečné rozhodnutie v danej veci samotným návrhom- vydaním neodkladného opatrenia, čo je v rozpore so samotným zdôvodnením návrhu. Žalovaný v 1./ rade síce pripúšťa, že neodkladné opatrenie môže byť vydané aj bez návrhu vo veci samej, avšak vzhľadom na obsah návrhu a predmet tejto právnej veci sa domnieva, že nejde o daný prípad. V zmysle uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 5. januára 2017, sp. zn. 5Obdo/76/2016 má rozhodnutie o neodkladnom opatrení povahu rozhodnutia vo veci samej vtedy, ak samotné neodkladné opatrenie konzumuje vec samu. Taká situácia môže nastať v prípade návrhov na nariadenie neodkladného opatrenia podaných po skončení konania. Rovnako v prípade návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím konania, na ktoré nenadväzuje žaloba podľa § 336 ods. 1 Civilného sporového poriadku, konanie končí rozhodnutím o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a konzumuje vec samu. Keďže pre ustálenie prípadných práv žalobcu je potrebné rozhodnúť o platnosti nájomnej zmluvy, platnosti výpovede a existencií pohľadávky spoločnosti NAVAJA s.r.o., ktorej časť bola postúpená na žalobcu, nemožno hovoriť o konzumácií veci samej rozhodnutím v zmysle návrhu. Navrhované neodkladné opatrenie nebude predstavovať účinný prostriedok preventívneho riešenia problematiky užívania/ neužívania predmetu nájmu v zmysle nájomnej zmluvy. Okrem ponechania nevyriešenia údajných sporných práv/nárokov, by zároveň neodkladné opatrenie neprimerane zasiahlo do práv a povinnosti tretej strany, minimálne spoločnosti J. H., K., ako aktuálneho nájomcu nehnuteľností. V uznesení 1Cdo/37/2022 Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28 . 03 . 2023 bolo konštatované : „ Osvedčene práva, ktorému sa má poskytnúť ochrana neodkladným opatrením, neznamená len osvedčenie niečoho, čo sa stalo a čo je medzi stranami skutkovo nesporné, ale aj osvedčenie toho, že po právnom posúdení nesporného skutkového stavu možno predpokladať danosť práva, ktorému sa poskytuje neodkladná a
predbežná ochrana. Osamotený odkaz na riešenie tejto otázky v konaní vo veci samej bez akejkoľvek ďalšej argumentácie nie je naplnením zákonom predpokladaného osvedčenia práva, ktorému sa má neodkladným opatrením poskytnúť ochrana. Obrazne povedané, potom by bolo možné poskytnúť ochranu akémukoľvek zmluvnému dojednaniu, a to aj takému, ktoré zjavne nespôsobuje právne následky spočívajúce v danosti uplatneného nároku. Osvedčiť právo v rovine nároku na odôvodnenie neodkladného opatrenia neznamená len to, že niečo sa javí ako preukázané - niečo sa pravdepodobne stalo (procesné skutkové posúdenie), ale aj to, že to, čo sa asi stalo, vyvoláva právne následky v podobe pravdepodobnosti uplatneného nároku (predbežné či neodkladné hmotnoprávne posúdenie)". Predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia nie sú v návrhu obsiahnuté. Jednotlivé skutočnosti medzi stranami sporu sú sporné a skutočnosti uvádzané žalobcom nevyvolávajú ani pravdepodobnosť prípadného uplatneného nároku. Návrhom a prílohami žalobca neosvedčil základné predpoklady pre konštatovanie pravdepodobnosti jeho nároku, ku ktorému sa domáha ochrany. Všetka argumentácia žalobcu je postavená len na jednom predpoklade, a to neplatnosti výpovede nájomnej zmluvy zo strany žalovaného v 1./ rade. Uvedená skutočnosť však bola relevantne vyvrátená žalovaným v 1./ rade. V neposlednom rade pre vyhovenie návrhu absentuje relevantné zdôvodnenie hroziacej ujmy žalobcovi. Zjavne nedôvodnému návrhu nemožno poskytnúť ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia. Práva a povinnosti žalobcu ako nájomcu z nájomnej zmluvy zanikli uplynutím výpovednej doby k 30.9.2024. Žalobca sa nemôže preto platne dovolávať ochrany jeho zaniknutých práv, resp. poskytnutia im dočasnej ochrany. Ak neexistuje právo, oprávnenie veci užívať, zamedzením tejto skutočnosti domnelému užívateľovi nemôže z daného titulu vznikať akákoľvek škoda. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie iba z dvoch dôvodov, a to: ak existuje potreba bezodkladnej úpravy pomerov alebo ak existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. Druhý prípad sa predmetnej veci netýka. Preto je potrebné skúmať, či existuje potreba bezodkladnej úpravy pomerov. Potreba naliehavej a nevyhnutnej úpravy pomerov spočíva v tom, že nenariadením neodkladného opatrenia zo strany súdu by vznikol priestor pre konanie, ktoré by vytvorilo nezvratný stav, prípadne pre také konanie, ktoré by viedlo k neodstrániteľným následkom. Okrem skutočnosti, že výpovedná doba uplynula k 30.09.2024 a od daného momentu žalobca nevykonal žiadne procesné úkony na ochranu svojich tvrdených práv, t. č. chýba naliehavosť a nevyhnutnosť potreby upraviť určité právne vzťahy na strane žalobcu, žalovaný v 1./ rade nevidí ani možné vytvorenie nezvratného stavu či neodstrániteľného následku, pred ktorým je potrebné žalobcu chrániť. Ak by touto okolnosťou malo byť prenechanie predmetu nájmu v zmysle nájomnej zmluvy do nájmu tretej osobe, daná skutočnosť už nastala a vylučuje vydanie neodkladného opatrenia. Potreba ochrany zdanlivých práv žalobcu je nepomerná k ochrane práv nového nájomcu a aj samotného žalovaného v 1./ rade na riadnu úhradu nájmu s omeškaním ktorým je žalobca od decembra 2022. Vydanie neodkladného opatrenia v zmysle návrhu by neproporčne zasiahlo, resp. by ním bola poskytnutá neproporčne vyššia ochrana zdanlivým právam žalobcu ako právam žalovaného v 1./ rade a spoločnosti J. H. K.. Žalobcovi nehrozí vznik ďalšej škody alebo jej rozširovanie či inej ujmy. Rovnako už nehrozí zhoršenie právnej pozície do takej miery, že by sa žalobcovi viac neoplatilo uchádzať o konečnú súdnu ochranu. 3. Žalovaný v 3./ rade v písomnom vyjadrení zo dňa 24.01.2025 uviedol, že s návrhom nesúhlasí, návrh pokladá za zavádzajúci, nedôvodný a neopodstatnený. Žalovaný v 3./ rade žiadnym spôsobom v rozpore so zákonom nebráni žalobcovi v užívaní nehnuteľnosti, ktoré majú byt' predmetom nájmu podľa nájomnej zmluvy zo dňa 24.11.2027 uzatvorenej medzi žalobcom ako nájomcom a žalovaným v 1./ rade ako prenajímateľom, keďže žalobca nemá právny vzťah k nehnuteľnostiam. Žalovaný v 3./ rade nebol nikdy v obchodno-právnom, či inom vzťahu so žalobcom alebo žalovaným v 1./ rade či žalovaným v 2./ rade, vo vzťahu k nehnuteľnostiam. Nemal informácie o údajne oprávnenom užívaní nehnuteľností žalobcom. Žalobca nepreukázal informovanie žalovaného v 3./ rade, či už z jeho strany alebo podnájomcu, o údajnej existencií nájomného alebo podnájomného vzťahu v ich prospech vo vzťahu k nehnuteľnostiam. Žalovaný v 3./ rade nemal vedomosť' o údajnom uzatvorení nájomnej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným v 1./ rade, resp. o jej platnosti. Vo vzťahu k lokalite umiestnenia nehnuteľností bol žalovaný v 3./ rade jedine v obchodnom právnom vzťahu so spoločnosťou J. H. K.. Pred poskytnutím služby spoločnosti J. H. K. boli žalovanému v 3./ rade poskytnuté informácie ohľadom nehnuteľnosti, ktoré náležite overil. Bola mu poskytnutá nájomná zmluva zo dňa 05.11.2024 uzatvorená medzi žalovaným v l./ rade a spoločnosťou J. H. s.r.o. a list vlastníctva č. XXXX. Tieto dokumenty preukazovali existenciu práv a povinnosti k predmetným pozemkom v prospech žalovaného v l./ rade ako vlastníka a správcu a spoločnosť J. H. K. ako nájomcu. Žalovaný v 3./ rade spoločne so spoločnosťou J. H. K., či žalovaným v l./ rade nemohli a nemôžu spôsobovať žalobcovi ekonomickú ujmu, ak žalobca nie je nájomcom nehnuteľností. Škoda navyše nebola žiadnym spôsobom preukázaná. Žalovaný v 3./ rade
na základe dopytu u klienta spoločnosti J. H. K. bol informovaný, že nájomná zmluva bola skončená zo strany žalovaného v l./ rade riadnou výpoveďou. Výpovedná doba uplynula dňa 30.09.2024. Keďže nájomná zmluva zanikla, žalobcovi neprináležia žiadne práva a povinnosti z nájomnej zmluvy, vrátane možnosti ďalšieho užívania nehnuteľností. Informácie boli poskytnuté žalovanému v 3./ rade aj vo vzťahu k spoločnosť LIPTOVENTURE, s.r.o.. Je pravdou, že tá nehnuteľnosti užívala, no po oboznámení sa s reálnym právnym stavom, nehnuteľností dobrovoľne dňa 20.12.2024 odovzdala žalovanému v l ./ rade. Spoločnosť' LIPTOVENTURE, s.r.o. čestne vyhlásila, že nemá žiadne pohľadávky voči žalovanému v 1./ rade, nemá žiadne pohľadávky či iné nároky v súvislosti so zánikom podnájomnej zmluvy uzatvorenej dňa 08.04.2024 so žalobcom, voči žalovanému v 1./ rade, nemá žiadne pohľadávky, ani práva či iné nároky v súvislosti s odovzdaním a vyprataním nehnuteľností. Pokiaľ žalobca poukazoval na hnuteľné veci údajne v hodnote 55.000,- eur v týchto nehnuteľnostiach, s týmto žalovaný v 3./ rade nesúhlasí, keď väčšina týchto hnuteľných vecí má účtovnú hodnotu 0,- eur. Po oboznámení sa s návrhom k otázke platnosti výpovede nájomnej zmluvy, mu žalovaný v 1./ rade uviedol, že výpoveď bola podaná v súlade s nájomnou zmluvou. Odo dňa doručenia výpovede zo dňa 29.7.2024 žalobca nedal výpoveď žiadnym spôsobom spochybniť. Žalovaný v 3./ rade sa domnieva, že žalovaný v l./ rade nemal povinnosť po podaní výpovede žalobcovi, resp. uplynutí výpovednej doby, žiadať súd o potvrdenie správnosti a platnosti daného úkonu či skončenia nájomnej zmluvy. Uvedené by bolo nezmyselné a neprimerane by zaťažovalo osobu prenajímateľa. Bol to práve žalobca, ktorý v prípade pochybnosti o platnosti výpovede mohol a mal chrániť svoje práva, čo sa ani takmer polroka roka od doručenia výpovede neudialo. Pokiaľ žalobca poukazuje na postúpenie časti pohľadávky vo výške 200.000 eur, ktorú mala voči žalovanému v 1./ rade spoločnosť' NAVAJA, s.r.o. na žalobcu, predmetná zmluva o postúpení pohľadávky nebola zo strany žalobcu predložená, ani nebola špecifikovaná pohľadávka, spôsob jej vzniku a výška. Žalovaný v 3./ rade bol rovnako informovaný od žalovaného v l./ rade, že pohľadávka, ktorá mala byt' predmetom postúpenia neexistuje a je predmetom vyfabulovanej škody, ktorá mala údajne vzniknúť spoločnosti NAVAJA, s.r.o.. Žalovaný v 1./ rade uzatvoril dňa 04.10.2012 nájomnú zmluvu so spoločnosťou NAVAJA s.r.o., predmetom ktorej bol prenájom pozemkov zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX v k. ú. H.. Na základe dohody o postúpení práv a povinností zo dňa 09.08.2023 medzi spoločnosťou NAVAJA, s.r.o. ako postupcom a EUROPEAN ARAB REAL ESTATE CO.W.L.L malo prísť k postúpeniu všetkých práv a povinností zo zmluvy na EARE. NAVAJA s.r.o. vo vyjadrení adresovanom žalovanému v l./ rade zo dňa 26.02.2024 s poukázaním na nemožnosť užívania prenajatých pozemkov zo zmluvy pre zápis poznámky na liste vlastníctva č. XXXX v k. ú. H. o vedení súdneho sporu uviedla, že EARE listom zo dňa 10.02.2024 odstúpila od dohody. Čím z dôvodu zmarenia dohody žalovaným v l./ rade, mala vzniknúť NAVAJA, s.r.o. škoda vo výške 8.188.411,31 eur, ktorú si spoločnosť NAVAJA s.r.o. nárokuje len vo vyjadreniach od žalovaného v 1./ rade a vykonáva rôzne postúpenia - zápočty, pričom nikdy si náhradu škody neuplatnila v súdnom konaní. Keďže na oboch stranách vystupoval ako konečný užívateľ výhod E. I. B., či konal za tieto spoločnosti, je zrejmé, že jednak tu bola od začiatku vedomosť o súdnom spore aj na strane EARE a postup EARE či NAVAJA s.r.o. možno označiť' za účelový. Žalovaný v l./ rade prejavil záujem vyjadriť sa k návrhu žalobcu aj sám, napriek uvedenému žalovanému v 3./ rade k účinnosti dohody, a teda k možnému vzniku pohľadávky uviedol nasledovné: V zmysle čl. III ods. 2 dohody platí: „Nadobúdateľ je povinný zaplatiť odplatu na účet postupcu uvedený v záhlaví dohody najneskôr do 60 dní od výmazu poznámky vzťahujúcej sa k predmetu nájmu v zmysle nájomnej zmluvy, v súčasnosti zapísanej na predmetnom liste vlastníctva ako: Poznamenáva sa vedenie súdneho konania o určenie vlastníckeho práva vo veci žalobcu: ŠTÁTNE LESY TATRANSKÉHO NÁRODNÍHO PARKU TATRANSKÁ LOMNICA, IČO: 31 966 977, proti tam uvedeným žalovaným, vec vedená Okresným súdom Poprad pod sp. zn. 17C10/2022. V zmysle čl. IV ods. 3 dohody platí: „dohoda nadobúda platnosť dňom jej podpisu všetkými účastníkmi tejto dohody a účinnosť dňom zaplatenia odplaty. Ak odplata nebude zaplatená v zodpovedajúcej výške a v lehote uvedenej v tomto článku dohody na účet postupcu, dohoda márnym uplynutím lehoty na zaplatenie sa ruší.“ Na liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. H. je stále zapísaná poznámka o vedení vyššie uvedeného súdneho konania, t. z. splatnosť odplaty v zmysle dohody ešte nenastala. Dohoda tak ani nenadobudla účinnosť v súlade s vyššie citovaným čl. IV ods. 3 dohody. Vzhľadom na neúčinnosť dohody, nemohlo prísť k odstúpeniu od dohody zo strany EARE a vzniku škody na strane spoločnosti NAVAJA, s.r.o., ktorej časť by bolo možné postúpiť na žalobcu. Žalovaný v 1./ rade uviedol ďalej, že odporuje existencií pohľadávky spoločnosti NAVAJA s.r.o. a dôsledku uvedeného aj platnosti postúpenia pohľadávky vo výške 200.000,- eur na žalobcu, či platnosti jednostranného započítania pohľadávok zo dňa 08.04.2024. Následne spoločnosť NAVAJA s.r.o. s EARE uzatvorili novú dohodu o postúpení práv a povinnosti dňa 14.03.2024. Uzatvorením dohody, aj keby bola pripustená účinnosť dohody a existencia škody na strane žalobcu, táto daným úkonom zanikla. Pohľadávky z dôvodu neuhradenia nájomného s energiami z nájomnej zmluvy mal žalovaný v l./ rade
naďalej evidovať v účtovníctve voči žalobcovi. Sám žalobca uznal svojím návrhom, či jednostranným započítaním pohľadávok zo dňa 08.04.2024 existenciu daných pohľadávok žalovaného v l./ rade, resp. nerozporoval existenciu pohľadávok žalovaného v 1./ rade z titulu nájomného a náhrady spotrebovaných energií. Uvádza len, že boli predmetom zápočtu. Ak neexistuje pohľadávka pre započítanie, je zápočet neplatný. Pohľadávky žalovaného v 1./ rade naďalej existovali a bol daný riadny dôvod pre skončenie nájomnej zmluvy výpoveďou zo strany žalovaného v l./ rade. Žalobca poukazoval na nemožnosť užívania nehnuteľnosti spoločnosťou LIPTOVENTURE, s.r.o. Táto však potvrdila práva žalovaného v 1./ rade, resp. spoločnosti J. H. s.r.o. a nehnuteľnosti dobrovoľne odovzdala žalovanému v 1./ rade. Nájomná zmluva bola žalovaným v 1./ rade riadne vypovedaná, výpovedná doba uplynula. Návrh žalobcu možno pokladať zo strany žalobcu za konečné rozhodnutie vo veci, čo je neprípustné vzhľadom na predmet návrhu. Žalobca poukazuje na vznik škody na strane žalobcu, avšak túto žiadnym spôsobom nedefinuje, resp. neuvádza jej výšku. Odôvodnenie žalobcu vo vzťahu k dôvodom pre vydanie neodkladného opatrenia vychádzajú zo skutočnosti, že výpoveď nájomnej zmluvy je neplatná. Čo však vzhľadom na predložené dôkazy nie je možné tvrdiť. Nájomná zmluva bola riadne vypovedaná, práva a povinnosti žalobcu ako nájomcu zanikli, a tak nemá akékoľvek práva ďalej užívať nehnuteľnosti, či nemôže mu vznikať akákoľvek škoda. Z daného dôvodu je návrh na vydanie neodkladného opatrenia nedôvodný a neopodstatnený či zavádzajúci. Žalovaný v 3./ rade nemá vedomosť, aby žalovaný v 2./ rade akýmkoľvek spôsobom užíval nehnuteľností a bola medzi ním a žalovaným v l./ rade uzatvorená akákoľvek nájomná zmluva k nehnuteľnostiam. Žalovaný v 3./ rade v žiadnom ohľade nie je zodpovedný za vzniknutý stav, nemá vzťah k nehnuteľnostiam, nemaže mu byt' preto uloženie povinnosti v zmysle návrhu relevantné. 4. Podľa čl. II bod 1. nájomnej zmluvy zo dňa 24.11.2017 uzatvorenej medzi žalovaným v 1./ rade ako prenajímateľom a žalobcom ako nájomcom, prenajímateľ vyhlasuje, že členovia prenajímateľa sú podielovými spoluvlastníkmi nasledovných nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území H., obec H., okres G., vedených Okresným úradom G., katastrálny odbor, ktoré sú zapísané na LV č. XXXX: a. stavba - zariadenie technickej vybavenosti so súpisným č. XXXX, postavenej na pozemku parc. č. 3629/4 zastavené plochy a nádvoria o výmere 248 m2 (d'alej len „Objekt ZTV') b. pozemok KN C parcela č. 3629/4 — zastavené plochy a nádvoria o výmere 248 m2 c. pozemok KN — C parcela č. 3629/3 — zastavené plochy a nádvoria o výmere 642 m2 (ďalej len „predmet nájmu“) 5. Podľa čl. III bod 1. nájomnej zmluvy zo dňa 24.11.2017 uzatvorenej medzi žalovaným v 1./ rade ako prenajímateľom a žalobcom ako nájomcom, zmluva sa uzatvára na dobu určitú. 6. Podľa čl. III bod 2. nájomnej zmluvy zo dňa 24.11.2017 uzatvorenej medzi žalovaným v 1./ rade ako prenajímateľom a žalobcom ako nájomcom, zmluvné strany sa dohodli, že nájom predmetu nájmu vymedzený v článku II. písm. a) až c) tejto zmluvy sa uzatvára na dobu 15 rokov a začína plynúť odo dňa podpisu tejto Zmluvy oboma zmluvnými stranami. Zmluvné strany sa dohodli, že Nájomca má výhradné prednostné právo na predlženie tejto zmluvy na ďalšie obdobie v trvaní 15 rokov.. 7. Podľa čl. V bod 6. nájomnej zmluvy zo dňa 24.11.2017 uzatvorenej medzi žalovaným v 1./ rade ako prenajímateľom a žalobcom ako nájomcom, prenajímateľ' sa zaväzuje zdržať sa akýchkoľvek úkonov, ktoré by boli v rozpore s obsahom a účelom tejto zmluvy, ktoré by ohrozovali, znemožňovali alebo obmedzovali Nájomcu v riadnom užívaní Predmetu nájmu po dohodnutú dobu a na dohodnutý účel (článok II. a III. tejto Zmluvy). V prípade porušenia tejto povinnosti Prenajímateľom má Nájomca právo uplatniť si voči Prenajímateľovi nárok na náhradu škody tým spôsobenej. Zmluvné strany sa dohodli, že Nájomca nie je povinný platiť' dohodnuté nájomné počas doby, počas ktorej nemôže zavinením Prenajímateľa Predmet nájmu alebo i jeho časť užívať' dohodnutým spôsobom, prípadne počas doby, v ktorej Prenajímateľ neposkytol Nájomcovi oprávnene žiadanú potrebnú súčinnosť' a/alebo porušil svoju povinnosť, ktorá bránila riadnemu užívaniu Predmetu nájmu Nájomcom. 8. Podľa čl. VII bod 3. nájomnej zmluvy zo dňa 24.11.2017 uzatvorenej medzi žalovaným v 1./ rade ako prenajímateľom a žalobcom ako nájomcom, zmluvné strany sa dohodli, že Nájomca je oprávnený túto zmluvu kedykoľvek vypovedať', a to aj bez uvedenia dôvodu. Výpovedná doba je 30 kalendárnych dní a začína plynúť dňom doručenia písomnej výpovede Prenajímateľovi.
9. Podľa čl. II bod 1. podnájomnej zmluvy zo dňa 08.04.2024 uzatvorenej medzi žalobcom ako nájomcom a LIPTOVENTURE, s.r.o. ako podnájomcom, Nájomca je na základe Dohody podnájomcom nehnuteľností nachádzajúcich sa v okrese G., obec H., F. H. G., v katastrálnom území H., ktoré sú zapísané na liste vlastníctva č. XXXX a na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom Poprad, katastrálnym odborom, a to stavbu súpisné číslo 4064 (LV XXXX), postavenej na pozemku KNC parc. č. 3629/4 (ďalej len „Chalet") a pozemky KN-C parc. č. 3629/4 a KN-C parc. č. 3629/3 (LV XXXX ) (ďalej len „Pozemky"). 10. Podľa čl. II bod 2. podnájomnej zmluvy zo dňa 08.04.2024 uzatvorenej medzi žalobcom ako nájomcom a LIPTOVENTURE, s.r.o. ako podnájomcom, V rámci Chaletu sú vybudované 3 apartmány, ktoré nie sú zapísané ako samostatné jednotky v katastri nehnuteľností, a predstavujú časť Chlatu (ďalej spolu len „Predmet podnájmu”). 11. Podľa čl. II bod 3. podnájomnej zmluvy zo dňa 08.04.2024 uzatvorenej medzi žalobcom ako nájomcom a LIPTOVENTURE, s.r.o. ako podnájomcom, nájomca touto zmluvou prenecháva podnájomcovi do podnájmu predmet podnájmu uvedený v čl. Il bod 2. tejto zmluvy (3 apartmány), aby ich za podmienok určených v tejto zmluve užíval. 12. Podľa čl. III podnájomnej zmluvy zo dňa 08.04.2024 uzatvorenej medzi žalobcom ako nájomcom a LIPTOVENTURE, s.r.o. ako podnájomcom, táto zmluva sa uzatvára na dobu 2 rokov. V prípade, ak podnájomca najneskôr 3 mesiace pred uplynutím doby, na ktorú sa zmluva uzavrela, neoznámi písomne, že netrvá na ďalšom predlžení zmluvy, zmluva sa automaticky obnovuje (iba jedenkrát) o ďalšie 2 roky. Najdlhšie tak zmluva maže trvať 4 roky. 13. Dňa 04.04.2024 NAVAJA s.r.o. oznámila žalovanému v 1./ rade čiastočné postúpenie pohľadávky na žalobcu voči žalovanému v 1./ rade ako dlžníkovi vo výške 200.000,- eur. 14. Dňa 08.04.2024 žalobca oznámil žalovanému v 1./ rade jednostranné započítanie pohľadávky vo výške 200.000,- eur. 15. Dňa 06.05.2024 žalovaný v 1./ rade vyzval žalobcu na dodatočné uhradenie splatného nájomného spolu vo výške 90.482,05 eur a pripojil vystavené faktúry na nájomné za mesiace december 2022 – marec 2024. 16. Dňa 29.07.2024 žalovaný v 1./ rade dal žalobcovi výpoveď nájomnej zmluvy pre neplatenie nájomného. 17. Žalovaný predložil fotografie, z ktorých je zrejmé tzv. natiahnutie pásky okolo objektov. 18. A. G. I. v čestnom prehlásení vyhlásil, že ako zamestnanec žalobcu navštívil niekoľkokrát predmetné nehnuteľnosti a dňa 23.12.2024 pri kontrole nehnuteľností na pozemkoch pred stavbou videl zaparkované zásahové vozidlo strážnej služby, ktoré bolo označené logom spoločnosti SG Security s.r.o., so sídlom Nad Plážou 15/1,974 01 Banská Bystrica, IČO: 44 823 266. Pracovníci tejto spoločnosti, ktorí sedeli vo vozidle, mu zamedzili vstup na pozemky a k stavbe. Na žiadosť o vysvetlenie, z akého titulu mu nebol umožnený vstup, mu bolo oznámené, že vykonávajú činnosť strážnej služby na nehnuteľnosti pre p. B. C., ktorý tieto nehnuteľnosti tohto času užíva. Následne opäť s pokusom skontrolovať nehnuteľnosti dňa 09.01.2025 prišiel k objektu, avšak nedostal sa už ani len k pozemkom, keďže pred vstupom k nim bola natiahnutá reťaz. 19. Uznesením Okresného súdu Poprad sp. zn. 9C/78/2024 zo dňa 18.11.2024 súd zamietol návrh na vydanie neodkladného opatrenia, ktorým sa žalobca Pozemkové spoločenstvo Urbár Štrba domáhal nariadenia neodkladného opatrenia v znení: „ 1. Súd nariaďuje žalovanému HIGH TATRAS CAFE s.r.0., so sídlom: Sobotské námestie 1733/12,058 01 Poprad, IČO: 50 706 683, aby v lehote 15 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia vypratal a odovzdal žalobcovi Pozemkové spoločenstvo Urbár Štrba, so sídlom: H. XXX,XXX XX H., IČO: 42 380 022 nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území H., obec: Štrba, okres G., a to konkrétne:
a. stavbu - zariadenie technickej vybavenosti so súp. č. XXXX, zapísanej na LV č. XXXX postavenej na pozemku pare. č. 3629/4 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 248 mi zapísanej na LV č. XXXX, b. pozemok pare. registra „C", p. č. 3629/4 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 248 m2, zapísanej na LV č. XXXX a c. pozemok pare. registra „C“, p. č. 3629/3 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 642 m2, zapísanej na LV č, 4159. 2. Súd priznáva žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %." 20. Zo spisu Okresného súdu Poprad sp. zn. 9C/2/2025 súd zistil, že žalovaný v 1./ rade (Pozemkové spoločenstvo Urbár Štrba) podal proti žalobcovi (HIGH TATRAS CAFE s.r.o.) žalobu o zaplatenie sumy 5.430,11 eur s prísl. titulom nezaplateného nájomného za mesiac december 2022 podľa nájomnej zmluvy zo dňa 24.11.2017 týkajúcej sa nájmu nehnuteľnosti v k. ú. H.: stavba – zariadenie technickej vybavenosti súpisné číslo XXXX nachádzajúcej sa na pozemku parcelné číslo 3629/4 – zastavané plochy a nádvoria o výmere 248 m2, parcelné číslo 3629/3 – zastavané plochy a nádvoria o výmere 642 m2. 21. Dňa 05.11.2024 žalovaný v 1./ rade a J. H. K. uzatvorili nájomnú zmluvu na prenájom predmetných nehnuteľnosti. 22. Žalovaný v 3./ rade v konaní predložil list vlastníctva č. XXXX týkajúci sa pozemku parcely registra KN-C parcelné číslo 3629/3 o výmere 642 m2 – zastavaná plocha a nádvorie, ktorej spoluvlastníkmi sú členovia Pozemkového spoločenstva Urbár Štrba. 23. Dňa 20.12.2024 bol medzi žalovaným v 1./ rade a LIPTOVENTURE s.r.o. napísaný odovzdávajúci a preberací protokol týkajúci sa odovzdania predmetných nehnuteľností. 24. LIPTOVENTURE s.r.o. v čestnom prehlásení zo dňa 20.12.2024 konštatuje, že nemá v súvislosti so zánikom nájomnej zmluvy uzavretej medzi žalovaným v 1./ rade a žalobcom žiadne pohľadávky či iné nároky, ani v súvislosti so zánikom podnájomnej zmluvy. 25. Žalovaný v 3./ rade v konaní predložil i dohodu o postúpení práv a povinností z NAVAJA s.r.o. na EUROPEAN ARAB REAL ESTATE CO.W.L.L. 26. Podľa článku 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje. 27. Podľa článku 20 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, zákon ustanoví, ktorý ďalší majetok okrem majetku uvedeného v čl. 4 tejto ústavy, nevyhnutný na zabezpečovanie potrieb spoločnosti, potravinovej bezpečnosti štátu, rozvoja národného hospodárstva a verejného záujmu, môže byť iba vo vlastníctve štátu, obce, určených právnických osôb alebo určených fyzických osôb. Zákon tiež môže ustanoviť, že určité veci môžu byť iba vo vlastníctve občanov alebo právnických osôb so sídlom v Slovenskej republike. 28. Podľa článku 20 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom. Výkon vlastníckeho práva nesmie poškodzovať ľudské zdravie, prírodu, kultúrne pamiatky a životné prostredie nad mieru ustanovenú zákonom. 29. Podľa článku 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu. 30. Podľa článku 20 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, iné zásahy do vlastníckeho práva možno dovoliť iba vtedy, ak ide o majetok nadobudnutý nezákonným spôsobom alebo z nelegálnych príjmov a ide o opatrenie nevyhnutné v demokratickej spoločnosti pre bezpečnosť štátu, ochranu verejného poriadku, mravnosti alebo práv a slobôd iných. Podmienky ustanoví zákon. 31. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
32. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 33. Podľa § 327 Civilného sporového poriadku, ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú. 34. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) Civilného sporového poriadku, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 35. Podľa § 329 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 36. Podľa § 331 ods. 1 Civilného sporového poriadku, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené. 37. Cieľom neodkladného opatrenia je zabezpečenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov strán. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ak žalobca je vecne legitimovaný subjekt na podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a žalobca osvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov. 38. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že neodkladné opatrenie v zmysle návrhu žalobcu nemožno nariadiť. Žalobca neosvedčil, že je vecne legitimovaný subjekt na podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a neosvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu, ktorá by odôvodňovala nariadenie neodkladného opatrenia v navrhovanom znení. 39. Je potrebné upriamiť pozornosť na ustanovenie § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku, keď neodkladné opatrenie môže súd nariadiť za splnenia podmienky 1.) ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán sporu alebo 2.) je obava, že bude ohrozená exekúcia. V tomto prípade pre nariadenie neodkladného opatrenia by žalobca musel osvedčiť potrebu bezodkladnej úpravy pomerov, pretože nejde o prípad, kedy bola ohrozená exekúcia. 40. Požiadavky, ktoré sú z hľadiska ústavných aspektov kladené na rozhodnutia o nariadení neodkladného opatrenia možno sformulovať do týchto dvoch základných podmienok (i) musia mať predovšetkým zákonný podklad musia byť vydané príslušným orgánom a nemôžu byť prejavom svojvôle. Tento právny názor vyslovil Ústavný súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. IV. ÚS 234/08 aj Ústavný súd SR. 41. Neodkladné opatrenie sa podieľa na realizácii ústavne zaručeného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 36 Listiny základných práv a slobôd a podľa čl. 46 a následne Ústavy SR. Právo na súdnu ochranu by nebolo komplexné, ak by chýbala možnosť zákonom ustanoveným postupom sa domáhať svojho práva na nestrannom a nezávislom súde v prípadoch, v ktorých je toto právo ohrozené v časovej a vecnej súvislosti vylučujúcej jeho ochranu inak než neodkladným, urgentným zásahom súdu. V takýchto prípadoch súd rozhoduje na základe osvedčenia tvrdených skutočností. Osvedčenie tvrdených skutočností znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje len najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Výsledok takéhoto postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa zo zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia ako vysoko pravdepodobné. V tomto prípade platí, že je výlučne vecou navrhovateľa neodkladného opatrenia, aby svoje tvrdenia o osvedčení nároku, pre ktorý žiada dočasnú ochranu, podložiť dostatočnými dôkazmi, z ktorých súd vyvodí záver o prípustnosti a opodstatnenosti takéhoto návrhu. Taktiež nemožno prehliadnuť, že neodkladné opatrenie súd nariadi len v prípade potreby dočasne upraviť pomery strán alebo v prípade, ak by bola daná obava, že by exekúcia bola ohrozená.
42. Pri nariadení neodkladného opatrenia musia byť vzaté na zreteľ fakticita javu, proporcionalita následku a príčina jeho vzniku. Ďalej je potrebné zvažovať pozitívne a negatívne argumenty v kolízii stojacich záujmov za súčasnej minimalizácie zásahov do základných práv strán konania (napr. nález ÚS ČR sp. zn. IV. ÚS 89/02). Neodkladným opatrením nemôže dôjsť k nevyváženému zásahu do vzťahov strán alebo tretích osôb. 43. Súd podrobne preskúmal obsah návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, pripojené dôkazy, oboznámil sa so súvisiacimi rozhodnutiami Okresného súdu Poprad vo veci sp. zn. 9C/78/2024 i súvisiacim spisom Okresného súdu Poprad sp. zn. 9C/2/2025 a dospel k záveru, že neodkladné opatrenie v navrhovanom znení nemožno nariadiť. 44. Žalobca sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhal uloženia povinnosti žalovaným v 1./ až 3./ rade umožniť prístup, vstup a užívanie predmetných nehnuteľností v k.ú. H. a zároveň uloženia zdržania sa akéhokoľvek konania, ktorým by bránili alebo znemožňovali žalobcovi alebo ním určenej tretej osobe užívať predmetné nehnuteľnosti v zmysle nájomnej zmluvy a to do momentu skončenia platnosti a účinnosti nájomnej zmluvy zo dňa 24.11.2017. 45. Súd konštatuje, že takému návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nemožno vyhovieť ani len čiastočne. 46. Vo vzťahu k prvej časti petitu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a to umožnenia prístup, vstupu a užívania predmetných nehnuteľností, žalobca neosvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu pri zreteli na fakticitu javu a proporcionalitu následkov. 47. Ide o konanie o nariadenie neodkladného opatrenia, kedy súd vychádzal z osvedčených skutočností žalobcom. Súd po oboznámení sa s predmetom návrhu a pripojenými listinnými dôkazmi dospel k záveru, že žalobca ako osoba, vo vzťahu ku ktorej je sporné nájomné právo neosvedčil, že jeho právo odvíjajúce sa od predchádzajúceho nájomného vzťahu potrebuje bezodkladnú ochranu vo vzťahu k vlastníkovi nehnuteľností, resp. osôb, ktorých práva sa odvíjajú od vlastníckeho práva žalovaného v 1./ rade. 48. Je nesporné, že žalovaný v 1./ rade ako vlastník nehnuteľností so žalobcom uzavrel nájomnú zmluvu dňa 24.11.2017, predmetom ktorej bol nájom nehnuteľností na dobu 15 rokov, t.j. do dňa 24.11.2032 s tým, že žalobca má výhradné právo na predĺženie nájmu na ďalšie obdobie. Žalovaný v 1./ rade podľa nájomnej zmluvy dal žalobcovi výpoveď dňa 29.07.2024 pre neplatenie nájomného s tým, že nájomný vzťah končí uplynutím výpovednej doby 30 kalendárnych dní a začína plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola výpoveď doručená žalobcovi ako nájomcovi. Z obsahu spisu nie je zrejmý dátum doručenia výpovede žalobcovi, súdu ale ani v tomto konaní neprináleží riešiť doručenie a platnosť výpovede. Jednoznačne však možno konštatovať, že žalobca neosvedčil existenciu nájomného vzťahu v súčasnosti. Žalobca neosvedčil ani akýkoľvek iný právny titul, na základe ktorého by sa mohol domáhať nariadenia neodkladného opatrenia a ochrany tvrdeného ohrozeného práva. Súd akcentuje, že žalobca neosvedčil ani existenciu nájomného vzťahu, existencia nájomného vzťahu je sporná, ale súd predovšetkým zdôrazňuje, že žalobca sa domáha neodkladného opatrenia voči žalovanému v 1./ rade, ktorý je vlastník nehnuteľností, resp. jeho členom svedčí vlastnícke právo. 49. Bolo by v úplnom rozpore so zásadou proporcionality, aby súd poskytol dočasnú ochranu vo väčšom rozsahu osobe, u ktorej je sporná i existencia nájomného vzťahu ako vlastníkovi nehnuteľnosti. Podľa názoru súdu reflektujúc čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky takýto zásah do vlastníckeho práva žalovaného v 1./ rade by bol ústavne neudržateľný. Pokiaľ je i platnosť výpovede nájomnej zmluvy sporná, nemožno dočasným opatrením v podobe neodkladného opatrenia priznať viac práv osobe, ktorej ešte aj nájomné právo je sporné ako vlastníkovi nehnuteľností, ktorého vlastníctvo je chránené základným zákonom štátu Ústavou Slovenskej republiky i zákonmi Slovenskej republiky. 50. Je zrejmé, že žalovaný v 1./ rade ako vlastník podal žalobu o zaplatenie sumy 5.430,11 eur s prísl., pričom z obsahu žaloby vyplýva, že súd by mal prejudiciálne riešiť otázku existencie nájomného vzťahu žalobcu a platnosť výpovede. Do času vyriešenia týchto právnych otázok nemožno obmedziť vlastnícke
právo žalovaného v 1./ rade a ani práva osôb, ktoré konajú so súhlasom a v záujme vlastníka žalovaného v 1./ rade. 51. Z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyplýva, že samotný podnájomca LIPTOVENTURE s.r.o. nehnuteľnosti odovzdal žalovanému v 1./ rade za súčinnosti žalovaného v 3./ rade. 52. Navyše súdu sa javí sporné i jednostranné započítanie pohľadávky žalobcu voči žalovanému v 1./ rade, keď ani samotný žalobca nepopiera, že žalovanému v 1./ rade neuhrádzal nájomné. Neplatenie nájomného, spornosť jednostranného započítania nároku žalobcu je zrejmá z vyjadrení žalovaných v 1./ a 3./ rade i pripojených listinných dôkazov zo strany žalovaných v 1./ a 3./ rade, ale aj samotného žalobcu. 53. Za tejto situácie nemožno obmedziť práva vlastníka-žalovaného v 1./ rade a osôb, ktoré konajú so súhlasom vlastníka, a to v prospech osoby žalobcu, ktorej i nájomné právo je sporné. 54. Vo vzťahu k druhej časti petitu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd konštatuje, že táto časť petitu je nevykonateľná, takéto neodkladné opatrenie je neprípustné, čo je samostatným dôvodom pre odmietnutie tejto časti petitu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 55. V petite nie je špecifikované akého konkrétneho konania by sa žalovaní v 1./ až 3./ rade mali zdržať, pričom konanie nemožno koncipovať ako „akékoľvek“. Navyše žalobca sa domáha uloženia zákazu zdržať sa akéhokoľvek konania, ktorým by bránili alebo znemožňovali žalobcovi užívať nehnuteľnosti v zmysle nájomnej zmluvy alebo „ním určenej tretej osoby“, pričom takáto potencionálna tretia osoba ani nie je žalobcom označená. 56. Na margo celého petitu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd uvádza, že žalobca sa domáhal nariadenia neodkladného opatrenia tak, žeby neodkladné opatrenie bolo nariadené do momentu skončenia platnosti a účinnosti nájomnej zmluvy zo dňa 24.11.2017 medzi žalobcom a žalovaným v 1./ rade. 57. Súd konštatuje, že takýto petit návrhu je neurčitý, keď doba trvania neodkladného opatrenia by nebola zrejmá z výroku uznesenia súdu a vzhľadom na neurčitosť trvania neodkladného opatrenia by bolo uznesenie nevykonateľné. Neprípustnosť nevykonateľného uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia je samostatným dôvodom pre odmietnutie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Súd v tejto súvislosti odkazuje i na ustanovenie § 327 Civilného sporového poriadku, keď súd neurčitý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odmietne. V danom prípade súd v zmysle § 327 Civilného sporového poriadku návrh neodmietol, pretože z obsahu návrhu sa súdu javia dôvody i pre konštatovanie zamietnutia návrhu. 58. Ak by návrh na nariadenie neodkladného opatrenia obsahoval v petite dobu trvania nájomnej zmluvy zo dňa 24.11.2017, ide o obdobie 15 rokov s možnosťou predĺženia na ďalších 15 rokov, kde má nájomca výhradné prednostné právo na predĺženie trvania nájomnej zmluvy. Zo znenia nájomnej zmluvy vyplýva, že doba trvania nájomnej zmluvy je minimálne do 24.11.2032, avšak s reálnou možnosťou doby nájmu do dňa 24.11.2047. 59. Za daných okolností podľa názoru súdu by nariadenie neodkladného opatrenia i keby nebolo sporné nájomné právo, jednostranné započítanie pohľadávok, nebolo dôvodné, účelné a proporcionálne. V danej veci ide o kolíziu záujmov strán sporu, pričom žalobca neosvedčil existenciu práva domáhať sa bezodkladnej úpravy pomerov, dôvodnosť potreby bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu v navrhovanom znení, na navrhované obdobie a vo vzťahu k osobe vlastníka nehnuteľností a osôb, ktorých práva súvisia s právom vlastníka. Súd je názoru, že neodkladným opatrením nemožno obmedziť viac vlastníka veci ako osobu, ktorej čo i len nájomné právo je sporné. Navyše obmedziť vlastníka na obdobie ďalších 22 rokov je viac ako ústavne neudržateľné. 60. Vo vzťahu k žalovaným v 2./ a 3./ rade súd dopĺňa, že nie je žalobcom vôbec osvedčené, akým spôsobom by malo byť ohrozené právo žalobcu zo strany žalovaných v 2./ a 3./ rade. Vo vzťahu k osobe žalovaného v 2./ rade nie je zrejmé, ako by mala ohroziť práva žalobcu osoba žalovaného v 2./ rade, teda nie je vôbec osvedčená potreba bezodkladnej úpravy pomerov. Nie je zrejmé, akým titulom by súd mal
uložiť neodkladné opatrenie voči žalovanému v 2./ rade, ktorý so žalobcom nie je, ani nebol v právnom vzťahu súvisiacom s meritom veci. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že žalovaný v 2./ rade nie je nájomcom predmetných nehnuteľnosti v súčasnosti, ako to v návrhu uvádzal žalobca. Za daných okolností žalovaný v 2./ rade nie je pasívne legitimovanou stranou sporu. 61. Žalovaný v 3./ rade poprel skutočnosti tvrdené žalobcom popísané v čestnom prehlásení A. G. I., teda nie je osvedčená ani potreba bezodkladnej úpravy pomerov vo vzťahu k žalovanému v 3./ rade, nie je zrejmé, aké konanie zo strany žalovaného v 3./ rade hrozí žalobcovi, vo vzťahu ku ktorému by mu mal súd poskytnúť ochranu. 62. Ďalším podstatným faktorom je, že žalovaný v 1./ rade majúc za to, že nájomný vzťah so žalobcom je riadne ukončený výpoveďou, čo doposiaľ ani žalobca nenapadol v súdnom konaní, nájomnou zmluvou zo dňa 05.11.2024 predmetné nehnuteľnosti prenajal spoločnosti J. H. K., teda súd v prípade kladného rozhodnutia by neprimerane a neproporcionálne zasiahol do práv nového nájomcu. 63. Súd poukazuje i na rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít, príkladmo uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 1Cdo/37/2022 zo dňa 28.03.2023, na ktoré poukázal žalovaný v 1./ rade, s ktorým sa súd stotožňuje a podľa ktorého: „Osvedčenie práva, ktorému sa má poskytnúť ochrana neodkladným opatrením, neznamená len osvedčenie niečoho, čo sa stalo a čo je medzi stranami skutkovo nesporné, ale aj osvedčenie toho, že po právnom posúdení nesporného skutkového stavu možno predpokladať danosť práva, ktorému sa poskytuje neodkladná a predbežná ochrana. Osamotený odkaz na riešenie tejto otázky v konaní vo veci samej bez akejkoľvek ďalšej argumentácie nie je naplnením zákonom predpokladaného osvedčenia práva, ktorému sa má neodkladným opatrením poskytnúť ochrana. Obrazne povedané, potom by bolo možné poskytnúť ochranu akémukoľvek zmluvnému dojednaniu, a to aj takému, ktoré zjavne nespôsobuje právne následky spočívajúce v danosti uplatneného nároku. Osvedčiť právo v rovine nároku na odôvodnenie neodkladného opatrenia neznamená len to, že niečo sa javí ako preukázané - niečo sa pravdepodobne stalo (procesné skutkové posúdenie), ale aj to, že to, čo sa asi stalo, vyvoláva právne následky v podobe pravdepodobnosti uplatneného nároku (predbežné či neodkladné hmotnoprávne posúdenie)". 64. Žalobca neosvedčil základné predpoklady pre konštatovanie pravdepodobnosti nároku žalobcu, ku ktorému sa domáha ochrany. Žalobca argumentáciu založil iba na predpoklade neplatnosti výpovede nájomnej zmluvy. Uvedená skutočnosť je minimálne sporná potencionálne vyvrátená vyjadreniami žalovaných v 1./ a 3./ rade a listinnými dôkazmi. Žalobca relevantne ani len nezdôvodnil hroziacu ujmu, ktorú by mu mali žalovaní v 1./ až 3./ rade spôsobiť. Nenariadením neodkladného opatrenia nevznikne nezvratný stav, ani konanie, ktoré by viedlo k neodstrániteľným následkom. Naopak nariadením neodkladného opatrenia by vznikol neodstrániteľný následok vo vzťahu k žalovanému v 1./ rade a novému nájomcovi J. H. K.. Súd z vykonaného dokazovania uzatvára, že v tomto spore je potrebné vyššiu ochranu poskytnúť žalovanému v 1./ rade ako vlastníkovi nehnuteľností, J. H. K. ako novému nájomcovi so súhlasom vlastníka, žalovanému v 2./ rade ktorému nesvedčí pasívna legitimácia, žalovanému v 3./ rade vo vzťahu ku ktorému nie je zrejmé ako by mal t.č. zasahovať do práv žalobcu, ako osobe žalobcu, ktorého právna pozícia je sporná a spochybnená. 65. Bez osvedčenia práva žalobcu domáhať sa bezodkladnej úpravy pomerov žalobcom v navrhovanom znení, bez splnenia kritérií proporcionality, účelnosti a dôvodnosti nemožno nariadiť neodkladné opatrenie, preto súd rozhodol tak, ako je uvedené v enunciáte uznesenia. 66. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Podľa zásady úspechu súd rozhodol tak, že neúspešný žalobca nemá právo na náhradu trov konania. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia uznesenia na tunajšom súde. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.