Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Poprad 13C/8/2025 8725200731 13. 03. 2025 JUDr. Peter Kuruc ECLI:SK:OSPP:2025:8725200731.1
Uznesenie Okresný súd Poprad, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. D. XX, XXX XX E. C., zast. JUDr. Mariánom Kollárom, advokátom, Mnoheľova 22, 058 01 Poprad, IČO: 31957285, proti žalovanej: F. G. H., nar. X.XX.XXXX, bytom C. D. XX, XXX XX E. C., zast. AK Dlhopolec s. r. o., Nám. SNP 27, 960 01 Zvolen, IČO: 36867306 o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto rozhodol: I. Návrh na zmenu subjektu na strane žalovaného z a m i e t a. II. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a. Žalobkyňa nemá nárok na náhradu trov konania. III. Žalobkyňa n e m á nárok na náhradu trov konania odôvodnenie: 1.Žalobkyňa dňa 21.2.2025 podala na Okresný súd Poprad návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiada, aby súd zakázal žalovanej akýmkoľvek spôsobom nakladať, uskutočniť prevody, zriadiť vecné bremeno, záložné právo k dvojizbovému bytu č. X s kuchyňou, kúpeľnou, WC, komorou, neobytnou halou a pivnicou, nachádzajúceho sa na prvom nadzemnom poschodí bytového domu č. súpisné XXXXX, postaveného na parcele registra „C“ KN č. XXX/X o výmere 197 m2 – zastavaná plocha a nádvorie so spoluvlastníckym podielom 7850/37937 k spoločným častiam a zariadeniam bytového domu a pozemku parcele registra „C“ KN č. XXX/X o výmere 197 m2 zastavaná plocha a nádvorie, zapísaného na LV č. XXX k. ú. C. D., obec E. C., okres Poprad, až do právoplatného skončenia konania súdu prvej inštancie o určenie vlastníckeho práva k bytu č. X. Zároveň navrhla, aby súd uložil povinnosť podať žalobu vo veci samej v lehote 30 dní od vydania neodkladného opatrenia. Podaním zo dňa 25.2.2025 navrhla doplniť návrh na vydanie neodkladného opatrenia tak, aby sa neodkladné opatrenie týkalo aj spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu patriacich k predmetnému bytu č. X. Podaním doručeným súdu dňa 3.5.2025 žiadala, aby súd pripustil zmenu žalovaného, pretože Okresný úrad Poprad, katastrálny odbor ku dňu 28.2.2025 zapísal návrh na vklad a kúpnu zmluvu zo dňa 9.12.2024, ktorou žalovaná previedla predmetný byt na kupujúceho F. F. I.. 2 Žalobkyňa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedla, že je výlučnou vlastníčkou bytu č. X nachádzajúceho sa vo vyššie uvedenom bytovom dome, ktorý nadobudla zmluvou o prevode vlastníctva bytu zo dňa 4.11.2002 od predchádzajúceho vlastníka – J. D. C.. V zmluve bol predmet kúpy vymedzený ako byt č. X pozostávajúci zo X izieb, kuchyne, komory, kúpeľne, WC, neobytnej haly, predsiene, balkóna a pivnice, ktorá sa nachádza v suteréne obytného domu. Celková výmera bytu má predstavovať 113,23 m2, pričom podlahová plocha bytu má predstavovať výmeru 107,73 m2 a pivničné priestory 5,50 m2. V druhej polovici roku 2024 dcéra žalobkyne mala záujem o kúpu bytu č. X vo vlastníctve žalovanej, preto spoločne s dcérou oslovili žalovanú, ktorá prejavila záujem byt predať. Na základe predbežnej dohody dcéra žalobkyne požiadala znalca F. K. L. o vypracovanie ZP, následne
však žalovaná zmenila názor a odmietla zrealizovať prevod vlastníctva bytu v prospech dcéry žalovanej bez uvedenia dôvodu. V decembri 2024 žalovaná predala predmetný byt kupujúcemu F. F. I.. Žalobkyňa porovnaním návrhu kúpnej zmluvy spracovanej Notárskym úradom K. J. M. so znaleckým posudkom č. XXX/XXXX vyhotoveným F. K. L. na jednej strane a predloženou kúpnou, zmluvou uzavretou medzi žalovanou a kupujúcim F. F. I., zistili tak právny, ako aj skutkový rozporný stav v predmete tejto zmluvy, lebo účastníci zmluvy ho vymedzili ako dvojizbový byt, pozostávajúcich z dvoch miestností, kuchyne, kúpeľne, WC, komory, neobytnej haly, predsiene a pivnice, bez balkónu o celkovej výmere 78,50 m2. Znalec v znaleckom posudku však uvádzal plochu 67,39 m2 a predmet prevodu opísal ako trojizbový byt pozostávajúci z obývacej izby, spálne, detskej izby a príslušenstva s vonkajším balkónom z detskej izby, situovaný na juhovýchod a pivnicou. 3. Podľa žalobkyne predmet prevodu je sporný nielen, čo sa týka navýšenej výmery o 11,11 m2 podlahovej plochy, ale aj o počet obytných miestností predmetného bytu. Právna predchodkyňa žalovanej nadobudla zmluvou o prevode vlastníctva bytu zo dňa 14.10.2002 byt prvej kategórie č. X v uvedenom bytovom dome, ktorý pozostával z 2 izieb, komory, kúpeľne, WC, neobytnej haly, predsiene a pivnice o výmere 5,50 m2 a mal mať celkovú podlahovú plochu 78,50 m2. Žalobkyňa zistila, že v zmluve o prevode vlastníctva bytu zo dňa 4.11.2002, ktorú uzavrela s pôvodným vlastníkom, bola účelovo uvedená do omylu, neodovzdaním predmetu kúpy ako štvorizbového bytu s príslušenstvom o celkovej výmere 113,23 m2 aj s vonkajším balkónom a pivnicou. Podľa žalobkyne závadný stav vznikol tým, že právna predchodkyňa žalovanej neoprávnene získala na jej úkor časť podlahovej plochy s jej bytu, asi s vedomím pôvodného vlastníka, lebo reálne užíva trojizbový byt o výmere 67,38 m2, hoci mala mať iba dvojizbový byt o výmere 51 m2. Žalobkyni tak do pôvodnej výmery podlahovej plochy chýba 40,156 m2. Uvedený závadný stav bol známy aj žalovanej a jej právnej predchodkyni, pretože správcovi dane z nehnuteľnosti – G. E. C. uhrádzali daň z nehnuteľnosti za byt vypočítanú z podlahovej plochy bytu 55 m2. Žalobkyňa navrhuje vydať neodkladné opatrenie za účelom zamedzenia vzniku ďalších škôd, ak by došlo k ďalším prevodom na tretie osoby, čím z dôvodu hospodárnosti zamedzí možnému rozšíreniu ďalších žalovaných osôb, lebo zistený skutkový a právny stav preukazuje absolútnu neplatnosť tejto uzavretej kúpnej zmluvy vo vzťahu k nesprávnemu vymedzeniu predmetu kúpy, čo má príčinu súvislosť s následnou nutnosťou podania žaloby o určenie vlastníckeho práva k jej bytu č. X a súčasnému právnemu posúdeniu prejudiciálnej otázky absolútnej neplatnosti zmlúv o prevode bytu č. X zo dňa 9.10.2002 a bytu č. X zo dňa 4.11.2002, pre nesprávne, nezákonné vymedzenie predmetov kúpy obidvoch bytov a tým aj nesprávneho určenia kúpnych cien. Má za to, že svoj nárok osvedčila v dostatočnom rozsahu a neodkladné opatrenie, ktorým sa obmedzí vlastnícke právo je postačujúcim opatrením na zamedzenie možných ďalších prevodov do meritórneho rozhodnutia súdu o určení vlastníctva voči všetkým pasívne legitimovaným žalovaným. 4. Žalobkyňa k návrhu predložila listinné dôkazy, a to kúpnu zmluvu uzavretú medzi žalovanou a F. F. I. zo dňa 9.12.2024, ktorá však neobsahuje podpis žalovanej, ZP č. XX/XXXX, ktorým bola stanovená všeobecná hodnota bytu č. X (vo vlastníctve žalovanej) na sumu 159.000,- eur, výpis z LV č. XXX, ktorým žalobkyňa preukazuje, že vlastníkom bytu č. X bola v tom čase žalovaná, výpis LV č. XXX, na ktorom je zapísaný pozemok parc. č. XXX/X, výpis z LV č. XXX, na ktorom je zapísaný pozemok č. XXX/X, výpis LV č. XXX, podľa ktorého žalovaná je aj vlastníčkou nebytového priestoru č. X v stavbe „garáže – sklady“ č. súpisné XXXXX. Žalobkyňa tiež predložila osvedčenie o dedičstve č. 10D45/2004, ktorým deklaruje, že žalovaná nadobudla vlastníctvo bytu č. X dedením po pôvodnej vlastníčke. Okrem toho žalobkyňa predložila zmluvy o prevode vlastníctva bytu, ktoré s právnou predchodkyňou žalovanej dňa 9.10.2002 a so žalobkyňou dňa 9.11.2002 uzavrel pôvodný vlastník bytov. 5. Podľa § 324 ods. 1 Z. č. 160/2015 Z. z. – Civilného sporového poriadku /ďalej len CSP/, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 6. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 7. Podľa § 325 ods. 2 písm. c CSP, nenakladala s určitými vecami alebo právami. 8. Podľa § 80 ods. 1 CSP, ak po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou sa spája prevod alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná, môže žalobca navrhnúť, aby do konania na
jeho miesto alebo na miesto žalovaného vstúpil ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené alebo na koho prešli. 9. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je procesným úkonom, ktorého účelom, je rýchla dočasná úprava právnych pomerov strán sporu. Pre úspešné uplatnenie nároku na nariadenie neodkladného opatrenia vyžaduje zákon osvedčenie dôvodnosti trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana ako aj naliehavosť potreby takejto neodkladnej úpravy pomerov strán, teda osvedčenie, že bez úpravy právnych pomerov, by bolo právo navrhovateľa neodkladného opatrenia ohrozené, pričom hrozba musí byť bezprostredná a reálna. Oba predpoklady musia byť naplnené súčasne, inak nie je možné návrhu vyhovieť. Osobitnej povahe inštitútu neodkladného opatrenia zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie, čo sa prejavuje najmä tým, že súd spravidla rozhodne bez výsluchu strán a ich vyjadrení, bez nariadenia pojednávania, nevykonáva ani dokazovanie a pri rozhodovaní vychádza z obsahu návrhu a zo skutočností, ktoré boli v súvislosti s podaným návrhom osvedčené. 10. Vzhľadom tomu, že nejde o riadne sporové konanie, čo vyplýva aj zo systematického zaradenia neodkladného opatrenia do tretej časti CSP označenej ako Osobitné procesné postupy, neprichádza do úvahy ani využitie všetkých procesných inštitútov upravených v prvej časti CSP – Všeobecné ustanovenia. Žalobkyňa navrhla, aby súd pripustil zmenu na strane žalovaného z dôvodu, že po podaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia Okresný úrad Poprad, odbor katastrálny povolil vklad vlastníckeho práva k bytu č. X v prospech kupujúceho F. F. I.. V zmysle § 80 CSP, ak po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou sa spája prevod alebo prechod práv, alebo povinností, o ktorých sa koná, môže žalobca navrhnúť, aby do konania na jeho miesto, alebo miesto žalovaného vstúpil ten, na koho boli tieto práva, alebo povinnosti prevedené, alebo na koho prešli. Podľa názoru súdu pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, možno aplikovať iba tie procesné inštitúty upravené vo Všeobecných ustanoveniach t. j. v prvej časti CSP, ktoré sa nepriečia účelu a zmyslu neodkladného opatrenia. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že ustanovenie § 328 ods. 2 CSP ukladá súdu lehotu na rozhodnutie o návrhu 30 dní a v zmysle § 331 ods. 1 CSP návrh na nariadenie neodkladného opatrenia súd doručuje ostatným stranám, až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. V prípade, že je návrh odmietnutý alebo zamietnutý, súd návrh ostatným stranám ani nedoručuje. Ak by súd pri rozhodovaní o návrhu na neodkladné opatrenie mal rozhodovať o zmene strany sporu, nevyhnutne by to predĺžilo konanie a naviac uznesenie, ktorým, aby bola pripustená zmena strany sporu, by muselo byť doručované pôvodnému žalovanému, ako aj subjektu, ktorý by mal vystupovať na žalovanej strane, čo by bolo v rozpore so zásadou prevencie zmarenia účelu neodkladného opatrenia, vyjadrenej v § 331 ods. 1 CSP. Zároveň do doby nadobudnutia právoplatnosti uznesenia o zmene strany sporu by, mohla uplynúť lehota určená na rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. S prihliadnutím na uvedené, súd dospel k názoru, že v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, nie je možné aplikovať ustanovenie § 80 CSP a z tohto dôvodu návrh na zmenu žalovaného zamietol. 11. Vzhľadom na povolenie vkladu vlastníckeho práva k bytu č. X v prospech nového vlastníka bytu, došlo k zániku pasívnej vecnej legitimácie žalovanej, ktorá už nie je vlastníčkou predmetného bytu a nie je, teda ani nositeľkou oprávnenia nakladať s bytom, vyplývajúceho z hmotného práva. Už táto okolnosť, teda neumožňuje nariadiť neodkladné opatrenie v zmysle podaného návrhu. Zároveň je však potrebné poukázať aj na skutočnosť, že žalobkyňa nepreukázala ani základné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to osvedčenie danosti svojho nároku, a ani nevyhnutnosť potreby bezodkladnej úpravy právnych pomerov strán sporu. Žalobkyňa navrhuje nariadiť neodkladné opatrenie do právoplatného skončenia konania o určenie vlastníckeho práva bytu č. X, ktorú by mala podať po nariadení neodkladného opatrenia. Z obsahu návrhu nie je zrejmé, prečo sa žalobkyňa chce domáhať určenia vlastníctva k bytu, keď v jej prospech svedčí zápis vlastníckeho práva k uvedenému bytu v katastri nehnuteľností. Žalobkyňa tvrdí, že užíva byt s podlahovou plochou, ktorá je menšia o 40,156 m2 oproti výmere bytu uvedenej v zmluve o prevode vlastníctva bytu zo dňa 4.11.2002. Predloženými listinnými dôkazmi, však túto skutočnosť nepreukázala. Taktiež súd nepovažuje za preukázané, tvrdenia žalobkyne o vzniku závadného stavu zapríčineného právnou predchodkyňou žalovanej. Z predložených listinných dôkazov a ani skutkových tvrdení žalobkyne nemožno vyvodiť, čím mala právna predchodkyňa žalovanej zaviniť existujúci stav. Žalobkyňa nepreukázala svoje tvrdenie, podľa ktorého žalovaná má užívať byt o celkovej výmere 51 m2. Z predloženej zmluvy o prevode vlastníctva bytu zo dňa 9.10.2002 vyplýva, že byt. č. X, ktorý právna predchodkyňa žalovanej nadobudla do vlastníctva mal mať výmeru
73 m2 a po započítaní výmery pivničných priestorov mala byť táto výmera 78,50 m2. Aj, keby žalobkyňa preukázala, že žalovaná má užívať byt o výmere 51 m2 a podľa znaleckého posudku užíva byt s plochou 67.39 m2, ide o rozdiel o veľkosti cca 16 m2, čo nekorešponduje s tvrdením žalobkyne, že žalovaná resp. jej právna predchodkyňa zavinili stav, keď žalobkyňa užíva byt. č. X, kde plocha je menšia až o 40,156 m2 oproti ploche, ktorá jej patrí podľa zmluvy o prevode vlastníctva bytu. 12. Z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nevyplýva, z akého dôvodu by malo byť ohrozené určité právo žalobkyne, ak nedôjde k obmedzeniu vlastníckeho práva vlastníka bytu č. X. Súd musí pri nariadení neodkladného opatrenia taktiež aplikovať zásadu proporcionality, a teda zvážiť či zásah vyvolaný neodkladným opatrením nie je neprimeraný s prihliadnutím na povahu práva, ktorému, má byť poskytnutá ochrana. Nakladanie s vecou je totiž jedným zo základných práv vlastníka veci, a ak má byť vo výkone vlastníckeho práva obmedzený, tak musí byť preukázaná vážna bezprostredná a reálna hrozba inému právu, ktorá je takej intenzity, že prevažuje nad výkonom oprávnení vyplývajúcich z vlastníckeho práva garantovaného aj Ústavou Slovenskej republiky, čo podľa názoru súdu preukázané nebolo. Pokiaľ by aj žalobkyňa podala určovaciu žalobu, aj keď s poukazom na vyššie uvedené nie je jasný zmysel tejto žaloby, nie je podľa názoru súdu daný dôvod na zásah do vlastníckeho práva žalovanej respektíve nového vlastníka bytu. Podľa názoru súdu nebola preukázaná ani podmienka bezodkladnosti úpravy právnych pomerov strán sporu, keďže žalobkyňa a tiež právna predchodkyňa žalovanej nadobudli byť č. X resp. byt č. X do vlastníctva pred viac ako 20 rokmi, a teda skutkový stav popisovaný žalobkyňou by mal pretrvávať minimálne po uvedenú dobu, čo z hľadiska dĺžky doby nepreukazuje nevyhnutnosť potreby úpravy právnych pomerov strán sporu. S prihliadnutím na zistené skutočnosti súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. 13. O trovách konania rozhodol súd o zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 251 CSP. Keďže pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nebol zatiaľ dôvod konať so žalovanou, nemohli jej ani vzniknúť žiadne účelné vynaložené náklady, ktoré možno považovať za trovy konania, preto súd rozhodoval iba o náhrade trov konania žalobkyne a vzhľadom k tomu, že žalobkyňa úspešná nebola náhradu trov konania jej nepriznal. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Poprad na Krajský súd v Prešove. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinnosť uvedená vo výrokovej časti tohto uznesenia nebude plnená dobrovoľne, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (Ex. poriadok).