Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Poprad 10Pc/7/2025 8725200769 22. 09. 2025 JUDr. František Krasňan ECLI:SK:OSPP:2025:8725200769.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Poprad, sudcom JUDr. Františkom Krasňanom, v právnej veci navrhovateľky: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, D. E., proti odporcovi: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, D. E., o určenie výživného medzi manželmi, takto rozhodol: I. Odporca A. B., nar. XX.XX.XXXX je povinný platiť navrhovateľke A. B., nar. XX.XX.XXXX manželské výživné v sume 50,- eur mesačne počnúc dňom 01.03.2025, ktoré je splatné do rúk navrhovateľky mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. II. Dlžné výživné za obdobie od 01.03.2025 do 30.09.2025 činí sumu 350,- eur, ktoré zaväzuje odporcu uhradiť navrhovateľke v dodatočnej lehote do 30.11.2025. III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Navrhovateľka návrhom zo dňa 25.02.2025 žiadala určiť vyživovaciu povinnosť odporcu (jej manžela) k navrhovateľke (manželke) vo výške 50,- eur mesačne od 25.02.2025 z dôvodu, že s odporcom uzavrela manželstvo v roku XXXX, kde sa ešte pred uzatvorením manželstva narodili tri deti, následne po uzavretí manželstva ďalšie tri deti, pričom ničím jej neprispieva. V apríli 2024 odporca odcestoval do Českej republiky za prácou, predtým jej tvrdil, že si hľadá prácu, aktuálne nie sú ani v kontakte a nenavštevuje ani deti, na ktoré od apríla 2024 taktiež ničím neprispel. Ďalej uviedla, že očakávala, že sa vráti domov aspoň na Vianoce, ale on neprišiel ani sa neozval, taktiež je nezamestnaná a poberá len prídavky na päť detí, dávku v hmotnej núdzi má pozastavenú, iný príjem nemá. Podotkla, že sama zabezpečuje ich piatim maloletým deťom starostlivosť, pričom podala si aj návrh na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, viackrát ju už oklamal manžel, že jej poslal poštou peniaze na domácnosť, ale žiadne peniaze jej neprišli. 2. Odporca sa k návrhu nevyjadril. 3. Na pojednávaní navrhovateľka trvala na podanom návrhu a uviedla, že s manželom nežije už asi 2 roky, ktorý jej neplatí žiadne výdavky na domácnosť, preto podala návrh na určenie manželského výživného. Ďalej uviedla, že na Slovensku nikde nepracoval, je operovaný na srdce, brigádnicky pracoval v lese, nemá o ňom žiadne informácie, akú prácu môže robiť, nekontaktoval ju za posledné mesiace, neposlal výživné na deti. Jej príjem činí 442,- eur preddavkovo platby ako rodičovský príspevok plus rodinné prídavky na dve deti 120,- eur, nikde nepracuje, nakoľko si nevie nájsť prácu. Upresnila, že žiada výživné od 01.03.2025, pričom manžel je schopný pracovať. Konštatovala, že jej treba zaplatiť deťom školu aj kúrenie, preto jej nepostačuje 560,- eur na živobytie, ktoré sú jej príjmom.
4. Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,Zákon o rodine“) manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť. 5. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 6. Z ustanovenia § 71 Zákona o rodine vyplýva zákonná vzájomná vyživovacia povinnosť medzi manželmi vychádzajúca z požiadavky, že manželia majú mať rovnakú životnú úroveň, čo je odôvodnené rovným postavením v právach a povinnostiach oboch manželov v manželstve. Vzájomná vyživovacia povinnosť medzi manželmi vzniká uzavretím manželstva, je viazaná na jeho existenciu a zaniká spolu s jeho zánikom zo zákonných dôvodov. Ak si niektorý z manželov túto vyživovaciu povinnosť dobrovoľne neplní, môže sa druhý z nich obrátiť návrhom na určenie výživného na súd. Aktívne vecne legitimovaným na podanie návrhu je ten manžel, ktorého životná úroveň je nižšia ako životná úroveň druhého manžela. Pasívne vecne legitimovaným je potom druhý manžel. 7. Prostredníctvom inštitútu manželského výživného sa okrem uspokojenia osobných potrieb manželov sleduje aj naplnenie požadovaného zákonného charakteru inštitútu manželstva z majetkového hľadiska. Uplatňovanie tohto inštitútu prichádza do úvahy v prípade vzniku nepomeru celkovej životnej úrovni manželov. 8. Rozsah vyživovacej povinnosti medzi manželmi by mal byť určený tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká, pričom nejde len o rovnosť zárobku jednotlivých manželov, ale je potrebné zobrať do úvahy tiež osobné a majetkové pomery manželov, ako aj ostatné skutočnosti, ktoré majú vplyv na životnú úroveň manželov. Pri určení výšky manželského výživného sa pritom prihliada na starostlivosť o domácnosť, ako aj na odôvodnené potreby oprávneného a na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. 9. Vzhľadom k tomu, že boli splnené všetky základné podmienky vzniku vyživovacej povinnosti manželovi prispievať na výživu navrhovateľky - manželky, súd určil vyživovaciu povinnosť odporcu k navrhovateľke vo výške 50,- eur mesačne od 01.03.2025, nakoľko v konaní bolo preukázané, že navrhovateľka je nemajetná, pričom jej jediným príjmom je rodičovský príspevok a prídavky na maloleté deti spolu vo výške 560,- eur mesačne, iný príjem nemá, nakoľko sa jej nedarí nájsť prácu a musí sa osobne starať o ich šesť detí. Odporca je rovnako nemajetný, avšak dlhodobo pracuje v Českej republike, kde odišiel v roku 2024, na chode domácnosti sa nijakým spôsobom nepodieľa, nepodáva o sebe žiadne informácie, ani sa o nič nezaujíma, a keďže síce obaja manželia sú nemajetní, avšak odporca má príjem, nemožno tak ich životnú úroveň hodnotiť ako v zásade rovnakú. Teda napriek tomu, že obaja manželia sú nemajetní, odporca disponuje pravidelným príjmom zo závislej činnosti, čo zásadným spôsobom ovplyvňuje hodnotenie ich životnej úrovne. Nemožno preto akceptovať záver, že by životná úroveň oboch manželov bola porovnateľná. Keďže odporca si vzájomnú vyživovaciu povinnosť neplní, súd určil jej rozsah v zmysle § 71 ods. 1 Zákona o rodine tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká, kde pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti prihliadol na starostlivosť o domácnosť, o ktorú sa odporca nijakým spôsobom nezaujíma, a preto návrhu navrhovateľky na určenie manželského výživného vyhovel a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. 10. Keďže súd určil manželské výživné od 01.03.2025, odporcovi vznikol nedoplatok na tomto výživnom za obdobie od 01.03.2025 do 30.09.2025 voči navrhovateľke v sume 350,- eur, ktoré pozostáva z dlžného výživného za mesiace marec 2025 až september 2025, t. j. 7 mesiacov x 50,- eur (350,- eur), ktorého súd zaviazal zaplatiť navrhovateľke v dodatočnej lehote do 30.11.2025 v zmysle § 232 CSP. 11. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP.
Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia. Účastník, ktorý sa vzdal práva odvolania, účinné odvolanie voči rozsudku podať nemôže.