Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Poprad 15P/11/2025 8725200847 29. 10. 2025 JUDr. Dagmar Soliarová ECLI:SK:OSPP:2025:8725200847.7
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Poprad, sudca JUDr. Dagmar Soliarová, vo veci starostlivosti o mal. dieťa: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX bytom ako matka, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad pre toto konanie, dieťa rodičov: matka: D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. G. XXX/XX, XXX XX E., právne zast.: JUDr. Milan Križalkovič, advokát so sídlom Hviezdoslavova 11, 052 01 Spišská Nová Ves a otec: H. I. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom J.. XX, XXXXX K., I., G. E. L., korešpondečná adresa: M. N. XXX, XXX XX M., o úpravu rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu, takto rozhodol: I. Maloletá A. B. C. sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky D. E., ktorá je oprávnená a povinná mal. dieťa zastupovať v bežných veciach spravovať jej majetok v bežných veciach. II. Otec mal. dieťaťa sa z a v ä z u j e prispievať na výživu mal. A. B. sumou 600 eur mesačne počnúc dňom podania návrhu, ktoré výživné je splatné vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca k rukám matky. III. Zaostalé výživné za obdobie od 3.3.2025 do 31.10.2025 v sume 793,55 eur je otec p o v i n n ý uhradiť jednorazovo do 30.11.2025 k rukám matky. IV. Otec je p o v i n n ý prispievať na tvorbu úspor mal. dieťaťa sumou 300 eur mesačne počnúc dňom doručenia rozhodnutia osobe povinnej z výživného, pričom túto sumu je povinný poukazovať vždy do 15. dňa v mesiaci na osobitný účet mal. dieťaťa. V. Styk otca s mal. dieťaťom sa n e u p r a v u j e. VI. V prevyšujúcej časti súd návrh matky z a m i e t a. VII. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Tunajšiemu súdu bol doručený návrh matky na úpravu rodičovských práv a povinností k mal. A. B., ktoré dieťa pochádza z partnerského vzťahu rodičov. Z tohto vzťahu pochádza aj plnoletý syn O., ktorý však ešte študuje a teda neukončil prípravu na budúce povolanie a vo vzťahu ku ktorému trvá vyživovacia povinnosť zo strany oboch rodičov. Navrhovateľka sa zoznámila s otcom detí v Nemecku, kde vykonávala prácu opatrovateľky a po ukončení výkonu tejto práce sa vrátila späť na Slovensko, otec dieťaťa však chcel pokračovať v ich vzájomnom vzťahu, na základe ich spoločnej dohody zakúpil nehnuteľnosť v obci M., kde chceli spoločne žiť. V roku XXXX po narodení syna O. sa spoločne presťahovali do uvedenej nehnuteľnosti, navrhovateľka zabezpečovala starostlivosť o chod domácnosti a o dieťa a odporca zabezpečoval domácnosť finančne. V roku XXXX sa narodila mal. A.. Spolužitie rodičov mal. dieťaťa bolo dlhodobo stabilné a bezproblémové. V roku 2013 matka dieťaťa začala
ako živnostníčka vykonávať prácu F. vo vlastnej prevádzke. Vážnejšie problémy nastali v dobe, keď navrhovateľka opakovane vyzvala v roku 2023 odporcu, aby uzatvorili manželstvo. Následne odporca neprejavoval hlbší záujem ani vo vzťahu k spoločnej domácnosti a názory na spolužitie sa začali rozchádzať. Odporca postupne odmietal hradiť už aj bežné výdavky v súvislosti so starostlivosťou o deti ako aj výdavky na domácnosť. Vzájomné rozpory vyústili až k odchodu navrhovateľky zo spoločnej domácnosti s tým, že toho času už plnoletý syn ostal v domácnosti s otcom a mal. dcéra odišla s ňou. Vzhľadom k tomu, že výlučným vlastníkom nehnuteľnosti je otec dieťaťa, navrhovateľka si musela zabezpečiť bývanie pre seba a pre dieťa, keďže domácnosť museli opustiť do decembra 2024. Od 1.12.2024 navrhovateľka spolu s maloletou dcérou A. bývajú v nájomnom byte vo E.. Od decembra 2024 otec dieťaťa neprispel na výživu mal. A., hoci to predtým prisľúbil. V januári 2025 matka vyzvala otca, aby sa spoločne dohodli o výške výživného, avšak k tomuto nedošlo. Na základe uvedených skutočností teda matka dieťaťa nemala inú možnosť, ako podať predmetný návrh na úpravu rodičovských práv a povinností. 2. Ďalej matka dieťaťa v návrhu poukázala na osobné a majetkové pomery ako aj na výdavky na mal. dieťa. V návrhu uviedla, že naďalej ako živnostníčka vykonáva prácu F., pracuje v F. E., avšak len po dobu dvoch dní v týždni, keďže má prenajaté priestory spolu s ďalšou kozmetičkou a delia sa o prenájom priestorov. Matka za prenájom týchto priestorov hradila sumu 120 eur mesačne a odvody do zdravotnej poisťovne vo výške 107 eur mesačne. Nie je vlastníčkou žiadnych nehnuteľností ani hnuteľných vecí väčšej hodnoty a poberá rodičovský príspevok vo výške 60 eur mesačne. Nájomné hradí vo výške 500 eur mesačne, ďalej sú to bežné výdavky na stravu, hygienu, pohonné hmoty okolo 150 eur mesačne, ročná poistka na auto cca 320 eur mesačne, internet 40 eur mesačne. Mal. A. v čase podania návrhu bola študentkou D. ročníka E. K. P. A. O., s čím súvisia zvýšené náklady na školné – mesačný poplatok 200 eur, strava v škole cca 48 eur, ďalej sú to bežné výdavky na hygienické potreby, stravu, ošatenie, cestovné mesačne cca 30 eur, na voľnočasové aktivity do 40 eur mesačne. Dieťaťu bolo potrebné zakúpiť notebok, v roku 2024 sa zúčastnila výletu v Anglicku, za ktorý uhradili 750 eur, v tomto školskom roku by mala absolvovať výlet na Island v hodnote 1000 eur – otec dieťaťa prisľúbil uhradiť túto sumu. V uplynulom roku maloletá absolvovala vodičský kurz, kde matka uhradila 850 eur. Na základe uvedených skutočností matka žiadala, aby otec hradil výživné vo výške 1000 eur mesačne, nakoľko otec je poberateľom starobného dôchodku z G. vo výške 1000 eur, je vlastníkom viacerých nehnuteľností, z ktorých niektoré prenajíma, z čoho mu plynie mesačný príjem 4 500 eur. Ďalej je spoločníkom a konateľom obchodnej spoločnosti, ktorá sa zaoberá predajom F. D. B. M., z čoho má otec ďalší príjem. 3. Na pojednávaní matka zotrvávala na predmetnom návrhu. Bližšie k veci uviedla, že maloletá v tomto školskom roku navštevuje M. ročník E. K. B. O., školné predstavuje 200 eur mesačne, toto je uhradené z finančných prostriedkov z dedičstva po neb. starej matke, s týmto matka výdavky nemá. Ďalej jej hradí stravné v škole 48 eur mesačne, permanentku do fitnes 45 eur mesačne, cestovné 30 eur mesačne, za výživové doplnky a lieky matka dopláca cca 20 až 30 eur mesačne. Čo sa týka bežných výdavkov na stravu, tieto činia okolo 250 eur mesačne, za kozmetiku hradí cca 80 – 100 eur mesačne, výdavky na telefón 20 eur mesačne, ďalej bežné výdavky do školy na zakúpenie školských potrieb a pomôcok. Spolu s dieťaťom býva matka v podnájme, za ktorý hradí 500 eur mesačne. Toho času je zamestnaná v A. O. s príjmom 1200 eur v čistom a okrem toho pracuje ako F., z čoho má príjem do 300 až 400 eur mesačne v čistom po odpočítaní všetkých výdavkov, keďže túto činnosť vykonáva len štyri dni v mesiaci. Zo vzťahu s otcom dieťaťa pochádza ešte plnoletý syn, ktorému matka hradí stravu v škole vo výške 50 eur mesačne, zasiela mu prídavky na dieťa v sume 60 eur mesačne, dobíja kredit na telefón cca 20 eur mesačne. Obom deťom hradila vodičský kurz, pričom u dcéry tento činil 850 eur a keďže syn si robil vodičské oprávnenie na osobné motorové vozidlo ako aj na motorku, tak za tento kurz uhradila 1500 eur. Matka ďalej uviedla, že otec dieťaťa je starobným dôchodcom, poberá dôchodok z G. vo výške 1000 eur mesačne, ďalej má príjmy z prenájmu nehnuteľnosti v G., ktoré v čase podania návrhu činili okolo 4500 eur a okrem toho má príjem ako spoločník firmy zaoberajúcej sa výrobou F. D. B. M.. Maloletá navštevuje otca približne dvakrát do mesiaca, plnoletosť dosiahne už v novembri 2025 a teda nie je potrebné upravovať styk otca s mal. dieťaťom. Pokiaľ sa týka výživného, otec začal hradiť výživné, ktoré však zasiela priamo mal. dieťaťu vo výške 500 eur mesačne. 4. Právny zástupca matky uviedol, že vzhľadom ku konfliktom matka spolu s mal. dcérou bola nútená opustiť spoločnú domácnosť v decembri 2024 s tým, že sa má matka postarať sama o seba ako aj o mal. dieťa a napriek snahe o dohodu toto nebolo úspešné a matka bola nútená podať návrh na úpravu
rodičovských práv a povinností. Právna zástupkyňa matky poukázala na náklady, ktoré matka hradí mal. dieťaťu, ktoré sa týkajú štúdia dieťaťa na strednej E. škole, bežných výdavkov, súvisiacich s bývaním, zakúpením ošatenia, obuvi, poplatkov za telefón ako aj ostatných výdavkov v škole, ďalej voľnočasových aktivít a podobne. Čo sa týka príjmu na strane otca, matka uviedla skutočnosti, ktoré jej boli známe. Otec bol upovedomený o konaní na príslušnom súde, tento sa účelovo vyhýbal predmetnému konaniu, pričom bol oboznámený s podaným návrhom, tento mu bol doručený aj s prekladom v nemeckom jazyku, taktiež mu bola doručená výzva zo strany advokátskej kancelárie na možnosť uzatvorenia mimosúdnej dohody. Toto všetko bolo doručené otcovi dňa 21.3.2025, čo bolo aj zdokladované. Následne na to otec vyplatil dlžné výživné na mal. dieťa vo výške spolu 2000 eur a to za obdobie december, január, február a marec 2025 mesačne po 500 eur. Následne v ďalších mesiacoch otec hradil výživné na účet dieťaťa vo výške 500 eur. Matka však poukazuje na to, že je v možnostiach a schopnostiach otca určiť výživné vo výške 1000 eur mesačne a preto navrhuje zaviazať výživným otca vo výške 1000 eur mesačne a doplatiť dlžné výživné za obdobie od 1.12.2024. Taktiež doporučili zveriť dieťa do starostlivosti matky a vzhľadom k tomu, že dieťa je vo veku blízkom dospelosti, nie je potrebné styk otca s dieťaťom upravovať, keďže tento styk prebieha. Ďalej si uplatnili trovy konania vzhľadom na postoj, ktorý zaujal otec vo vzťahu k celému konaniu a účelovému vyhýbaniu sa pojednávaniam a preto žiadajú určiť náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 5. Otec mal. dieťaťa sa na pojednávanie nedostavil, doručenie mal vykázané fikciou, návrh matky ako aj predvolanie na pojednávanie mu boli doručené v nemeckom jazyku, preto súd v zmysle § 180 Civilného sporového poriadku pojednával v jeho neprítomnosti. 6. Kolízny opatrovník doporučil vyhovieť návrhu matky a určiť výživné tak, ako matka požaduje. 7. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky, kolízneho opatrovníka, oboznámil sa s pripojenými listinnými dokladmi ako aj s obsahom celého spisu a zistil nasledovný skutkový stav: 8. Mal. dieťa pochádza z partnerstva rodičov, ktorí od decembra 2024 nežijú v spoločnej domácnosti. Matka je štátnou občiankou SR, otec dieťaťa je štátnym občanom G.. Obaja však už od roku 2005 bývajú na Slovensku, dieťa má doposiaľ trvalé bydlisko vedené na adrese M. XXX. Po odchode zo spoločnej domácnosti sa však spolu s matkou býva v nájomnom byte na Q. F. G. XXX/XX, E.. 9. Maloletá v tomto školskom roku navštevuje X. ročník E. K. P. A. B. O., kde výdavky predstavujú 200 eur mesačne školné, ktoré je hradené z dedičstva po neb. starej matke. Stravné v škole predstavuje 48 eur mesačne, ktoré hradí matka, ďalej sú to ďalšie poplatky v súvislosti so zakúpením školských potrieb a pomôcok, exkurzie a výlety zo strany školy, pričom v uplynulom roku maloletá absolvovala výlet do Anglicka spolu so školou, ktorý hradila v celom rozsahu matka vo výške 750 eur. V tomto roku sa majú zúčastniť výletu na Island v hodnote cca 1000 eur, ktorú sumu sľúbil uhradiť otec dieťaťa. V uplynulom roku matka uhradila dcére ešte vodičský kurz vo výške 850 eur. Ďalšie výdavky sú bežného charakteru, súvisiace s bývaním, stravou cca 250 eur mesačne, s hygienickými výdavkami a kozmetikou okolo 80 – 100 eur mesačne, cestovné cca 30 eur mesačne, voľnočasové aktivity – fitness 45 eur mesačne. 10. Matka dieťaťa je toho času zamestnaná v A. O., kde dosahuje priemerný mesačný zárobok vo výške 1200 eur v čistom a popritom si privyrába ako F. sumou cca 300 – 400 eur mesačne, taktiež už po odpočítaní všetkých nákladov. Spolu s dieťaťom býva v podnájme, za ktorý hradí 500 eur mesačne. Plnoletému synovi zasiela na účet sumu 100 eur mesačne a dobíja mu kredit na mobil v sume 20 eur mesačne. 11. Pokiaľ sa týka pomerov na strane otca, tento nepredložil ohľadom svojho príjmu žiadne doklady, napriek tomu, že bol k tomuto vyzvaný súdom. Z návrhu ako aj z výpovedí matky vyplynulo, že menovaný je poberateľom starobného dôchodku v G. vo výške cca 1000 eur mesačne. Ako vlastníkovi viacerých nehnuteľností, ktoré prenajíma, by mu mal plynúť mesačný príjem z prenájmu vo výške 4500 eur. Okrem toho je tiež vlastníkom/spoločníkom obchodnej spoločnosti C. H. K., K.. Príjem z tejto spoločnosti nie je známy. Taktiež na Slovensku je otec vlastníkom rodinného domu v obci M.. 12. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
13. Podľa čl. 5 Zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Zohľadňuje sa najmä úroveň starostlivosti o dieťa, bezpečie dieťaťa a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, ochrana dôstojnosti ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, okolnosti ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa, ohrozenie vývinu dieťaťa, zásahmi do jeho dôstojnosti a do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, podmienky pre zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj jeho schopností a vlôh, názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu, lojality a následnému pocitu viny, podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvoma rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami a využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností. 14. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane. 15. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. 16. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. 17. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 18. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. 19. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 20. Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. 21. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. 22. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 23. Pri určení výšky výživného sa prihliada na odôvodnené potreby oprávneného a na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Odôvodnenosť potrieb vyjadruje požiadavku, aby plnením vyživovacej povinnosti boli uspokojené všetky náklady vo vzťahu k dieťaťu, ktoré možno očakávať a to s prihliadnutím na predpoklady na strane rodičov. Rozsah a charakter potrieb maloletého dieťaťa bol matkou tvrdený a aj preukázaný. Výdaje na maloleté dieťa zodpovedajú jeho veku a potrebám v súčasnosti. Základnou podmienkou určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je vyhodnotenie
nákladov na pokrytie odôvodnených potrieb dieťaťa. Medzi základné patrí bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby, zdravotná starostlivosť, školské potreby, náklady spojené s plnením školskej dochádzky, preprava dieťaťa, poplatky na záujmovú činnosť. 24. Ochrana práv dieťaťa zahŕňa zo strany rodičov zaistenie podmienok materiálnej a nemateriálnej povahy k tomu, aby dieťa mohlo dostatočne rozvíjať svoje možnosti a schopnosti k jeho uplatneniu v spoločnosti. Pokiaľ ide o materiálne podmienky, tieto sa realizujú prostredníctvom povinnosti rodičov podieľať sa na výživnom v zmysle ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojovanie svojich vlastných potrieb, pričom zákon nerozlišuje, či ide o nevyhnutné životné potreby rodiča alebo potreby iné. 25. Vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinno-právnych vzťahov. Predstavuje jeden z dvoch základných pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá do doby, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť má však niekoľko foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť. Druhou formou plnenia je poskytovanie vecných plnení napríklad bývania. Treťou formou plnenia je platenie výživného ako peňažného príspevku na uhrádzanie potrieb dieťaťa. Pokiaľ ide o schopnosti a možnosti povinného rodiča, schopnosti predstavujú subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej povinnosti a rozumejú sa nimi vlastnosti dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby povinného, zdravotným stavom, vlohami, nadaním, získanými skúsenosťami. 26. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že rodičia mal. dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti, matka spolu s mal. dieťaťom zo spoločnej domácnosti odišla k 1.12.2024. V súčasnosti obe bývajú v nájomnom byte, za ktorý matka hradí sumu 500 eur mesačne. Maloletá je blízka veku dospelosti, ktorý dosiahne dňa XX.XX.XXXX. Ku dňu rozhodnutia je však stále dieťa maloleté a teda súd bol povinný rozhodnúť aj o osobnej starostlivosti vo vzťahu k dieťaťu. V tomto smere bolo preukázané, že matka s dieťaťom žije v spoločnej domácnosti, o dieťa sa riadne stará, súd preto zveril maloletú A. do osobnej starostlivosti matky. Dieťa navštevuje E. K., s čím sú spojené zvýšené náklady, školné predstavuje 200 eur mesačne, toto je však refundované z iných zdrojov, konkrétne z dedičstva po nebohej starej matke. Pri určení výšky výživného boli preukázané jednak výdavky na dieťa a jednak príjmy na strane matky, ktorá zabezpečuje všetky základné potreby dieťaťa súvisiace s bývaním, stravou, ošatením, základnými školskými výdavkami. Otec dieťaťa hradí výživné vo výške 500 eur mesačne a zároveň uhradil školský výlet, ktorý má dieťa absolvovať v tomto školskom roku v hodnote cca 1 000 eur. Vyživovacia povinnosť zo strany otca je teda hradená a súd toto výživné započítal v rámci dlžného výživného do úhrady. Čo sa týka príjmu na strane otca, súd vychádzal z ustanovenia § 63 Zák. o rodine, z ktorého vyplýva, že pokiaľ si rodič nesplní povinnosť predložiť a preukázať svoje majetkové pomery, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje 20 násobok sumy životného minima. Otec dieťaťa napriek výzve súdu nepredložil doklady týkajúce sa jeho príjmu ako aj celkových majetkových pomerov na jeho strane vrátane dokladu o poberaní dôchodku, dokladov o vlastníctve nehnuteľnosti, príjem z obchodnej spoločnosti. Preto súd v tomto prípade vychádzal pri určení jeho príjmu z ust. § 63 Zák. o rodine. Výška životného minima od 1.7.2025 predstavuje sumu 284,13 eur a teda pri 20 násobku tohto životného minima predstavuje príjem otca dieťaťa sumu 5 682,60 eur. Pri určení pomerov na strane otca teda súd vychádzal z predmetného príjmu. Obaja rodičia majú ešte vyživovaciu povinnosť k plnoletému synovi, ktorý je študentom a pripravuje sa na budúce povolanie. V rámci Metodického pokynu MS SR pri stanovení výšky výživného pri dvoch vyživovacích povinnostiach toto predstavuje cca 18 % z čistého príjmu povinného. Vyživovacia povinnosť zo strany otca by k mal. A. predstavovala po prepočte sumu cca 1 000 eur mesačne. Bežné výdavky na dieťa však činia do 500 eur mesačne a teda súd poukazuje aj na spotrebný charakter výživného. Matka si svoju vyživovaciu povinnosť plní aj svojou osobnou starostlivosťou, dieťaťu okrem iného zabezpečuje veci dennej potreby, stravu, bývanie. Súd zohľadnil danú okolnosť a určil výživné zo strany otca na dcéru A. v sume 600 eur mesačne, čo zodpovedá potrebám dieťaťa a taktiež aj možnostiam a schopnostiam na strane otca. V zmysle ust. § 63 ods. 3 Zák. o rodine, ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takomto prípade súd uvedie pri určení výživného sumu, ktorá je určená na tvorbu úspor a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet mal. dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo mal. dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte mal. dieťaťa je potrebný súhlas súdu. Vychádzajúc z príjmu na strane otca je zrejmé, že majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú prispievať výživným aj formou tvorby
úspor. Súd preto zaviazal otca prispievať na tvorbu úspor dieťaťa mesačne sumou 300 eur a to počnúc dňom doručenia tohto rozhodnutia do budúcna. V tomto prípade je však potrebné poukázať na to, že dňa XX.XX.XXXX dcéra A. dosiahne vek plnoletosti a teda samostatne môže hospodáriť s predmetným účtom, ktorý predstavuje tvorbu úspor. Súd v tomto však dáva do pozornosti už aj osobe oprávnenej z výživného, že predmetná tvorba úspor by mala slúžiť na ďalšie štúdium, prípravu na budúce povolanie, poprípade v budúcnosti osamostatnenie sa a využiť uvedené finančné prostriedky na takéto účely. Preto aj otec ako osoba povinná z výživného by túto tvorbu úspor, pokiaľ to jeho majetkové pomery budú aj v budúcnosti dovoľovať, mal hradiť po dobu štúdia dcéry, t.j. do času prípravy na budúce povolanie. Opäť však súd poukazuje na to, že vzhľadom na to, že v čase vyhlásenia rozsudku bola dcéra A. maloletá, uvedený výrok sa opäť vzťahoval na tvorbu úspor maloletého dieťaťa. 27. Z vykonaného dokazovania mal súd ďalej preukázané, že otec dieťaťa hradil výživné vo výške 500 eur mesačne, kedy doplatil aj obdobie od decembra 2024 do podania návrhu a následne ďalej hradil toto výživné taktiež vo výške 500 eur mesačne. Súd určil úhradu bežného výživného v sume 600 eur mesačne, počnúc dňom podania návrhu, t.j. 3.3.2025. Otcovi dieťaťa teda za uvedené obdobie vznikol na výživnom dlh. Dlžné výživné za obdobie odo dňa podania návrhu, t. j. od 3.3.2025 do 31.10.2025 predstavuje celkovo sumu 793,55 eur. Táto pozostáva z dlžného výživného mesačne 100 eur, keďže otec hradil 500 eur mesačne a to za obdobie celkovo siedmich mesiacov (7 krát 100 eur) a alikvótnu časť zaostalého výživného za mesiac marec 2025 v sume 93,55 eur, čo celkovo činí sumu 793,55 eur a túto čiastku súd zaviazal otca uhradiť jednorazovo do 30.11.2025. Keďže súd určil výživné vychádzajúc z uvedeného príjmu na strane otca, súd v prevyšujúcej časti návrh matky zamietol. 28. Zároveň súd neupravoval styk otca s mal. dieťaťom, nakoľko v čase vyhlásenia rozhodnutia bola maloletá vo veku blízkom dospelosti, ktorú dosiahla ku dňu XX.XX.XXXX. Navyše so svojím otcom kontakt udržiava, navštevuje otca počas víkendov v dvojtýždňových intervaloch a teda súd nevzhliadol dôvod k tomu, aby bol upravený styk otca s dieťaťom. 29. Podľa § 44 Civilného mimosporového poriadku, rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením. 30. O trovách konania rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. V zmysle vyššie citovaného zák. ustanovenia súd nepriznal náhradu trov konania matke dieťaťa, v predmetných veciach si trovy konania znáša každá zo strán samostatne. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od jeho doručenia v 3 vyhotoveniach, a to prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak povinnosť uvedená vo výrokovej časti tohto rozsudku nebude plnená dobrovoľne, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok). Ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.