Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Poprad 24P/2/2025 8725200856 10. 04. 2025 JUDr. Dušan Miškovčík ECLI:SK:OSPP:2025:8725200856.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Poprad v konaní pred sudcom JUDr. Dušanom Miškovčíkom v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok, dieťa rodičov: matky C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/X, XXX XX D., zast.: Advokátska kancelária JUDr. Marcel Mašan, s.r.o., so sídlom Dostojevského 313/12, 058 01 Poprad, IČO: 36 858 935, a otca E. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. G. X, XXX XX B. H., t.č. ÚVTOS Prešov, o návrhu matky na zákaz styku otca s maloletým, t a k t o rozhodol: I. Návrh zamieta. II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Návrhom podaným na súde dňa 04.03.2025 sa matka maloletého A. domáhala rozhodnutia, ktorým súd zmení pôvodné rozhodnutie Okresného súdu Kežmarok, sp. zn. 1Pc/26/2021-46 zo dňa 29.07.2022 v časti úpravy styku otca s maloletým A. tak, že zakáže otcovi stýkať sa s maloletým. 2. Matka podaný návrh odôvodnila tvrdeniami, že rozsudkom Okresného súdu Kežmarok, sp. zn. 1Pc/26/2021 zo dňa 29.07.2024 súd schválil rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej bol maloletý A. zverený do osobnej starostlivosti matky, ktorá maloletého zároveň zastupuje a spravuje jeho majetok v bežných veciach. Otec maloletého sa zaviazal prispievať na výživu maloletého mesačne sumou 30% sumy životného minima vždy do 25. dňa v mesiaci k rukám matky. Styk otca s maloletým bol schválenou rodičovskou dohodou upravený tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým Denisom formou videohovoru cez aplikáciu Skype každý prvý pondelok v mesiaci v čase medzi 17:00 hod. a 18:00 hod. za prítomnosti starej matky E. B., počnú mesiacom september 2022. 3. Matka má za to, že súčasná situácia má neblahý vplyv na duševný, telesný i citový vývin dieťaťa. Otec počas videohovoru povedal maloletému, že zbil mamu. Od toho času začalo byť dieťa úzkostné, má obavu o svoju matku. Maloletý odmieta videohovor s otcom. Matka s maloletým synom navštívila detského psychológa, ktorý po psychologickom vyšetrení maloletého odporučil obmedziť kontakt dieťaťa s biologickým otcom. Správanie otca počas videohovoru je nielen nepriaznivé, ale vyslovene škodlivé pre maloletého a to jednak z psychického, citového, morálneho a telesného vývinu, ale aj z pohľadu zachovania bezpečia, fyzického a psychického zdravia maloletého. 4. Súd vo veci nariadil pojednávanie. 5. Právny zástupca matky na pojednávaní poukázal, že maloletý má problém so stykom s otcom tak ako bol upravený v rozsudku, dieťa s otcom nechce komunikovať, má z toho traumu. Kontakt s otcom na
maloletého vplýva nepriaznivo, ohrozuje to jeho psychický vývoj ako to vyplýva zo správy psychologičky, ktorú dieťa navštevuje. Psychologička odporúčala styk obmedziť. Návrh na zákaz styku bol podaný z dôvodu, že matka má informáciu, že otec má požiadať o podmienečné prepustenie, čím sa vytvára situácia, kde je riziko podstatne inej úpravy styku. Návrh na zákaz styku bol podaný, aby sa predišlo týmto okolnostiam a zamedzilo sa ďalšej traume dieťaťa. 6. Otec s návrhom na zákaz styku nesúhlasil, z jeho strany k psychickému nátlaku nedochádza a chce aj naďalej vedieť informácie o svojom synovi. 7. Opatrovník maloletého taktiež s návrhom matky nesúhlasil, nakoľko nie je v záujme maloletého zakázať styk s otcom. 8. Vypočutá svedkyňa E. B., stará matka maloletého, k predmetu výsluchu uviedla, že sú v obývačke pri notebooku a vnúčik, keď má ísť volať, je z toho nervózny, nechce volať. Svedkyňa ho musí nútiť do toho, čo nechce. On jej hovorí, že stále musí odpovedať na tie isté otázky, že napr. kde chodí do škôlky, či má kamarátov, aké má hračky a nech mu ich ukáže. Nechce mu ich ukázať. Otec mu hovorí, že prečo nechce odpovedať na otázky, ktoré sa pýta, tak mu odpovie, že nechce. A na to je nervózny. Proste nechce. Potom jej hovorí, že má také zlé sny, keď s ním telefonuje, je nervózny na celý svet. Proste nechce otca. Aj svedkyni povedal, že sa hanbí za neho, že kde je. A že keby to povedal v škôlke, tak by sa mu detičky smiali. Nič také podstatné sa ho otec nepýta, nevie čo má rád, akú farbu má rád, kde ide do školy, kedy ide do školy, nič podstatné. Keď ide volať, maloletý je nahnevaný a nechce rozprávať. Maloletý nechce volať, ale stará matka mu povie, že musí, lebo dostali to predvolanie. Maloletý chce robiť niečo iné, nie rozprávať sa s cudzím človekom, lebo ho nepozná, nemajú taký vzťah. On sa s ním rozpráva ako s cudzím človekom, nevie čo mu má povedať. Vie, že mamke ublížil, hnevá sa na neho, nechce ho. Otec o sebe a o svojej rodine nerozpráva. Otec s maloletým sa kontaktovali asi 10 krát. Počas hovorov sa vzťah dieťaťa k otcovi zhoršil, lebo predtým keď spolu volali, maloletý mu aspoň ukázal niektoré hračky, aj porozprával viac, ale teraz už nechce nič. Otec sa ho aj pýta, že prečo nechce s ním rozprávať, maloletý povie, že ublížil mamke. Po skončení hovoru je maloletý nahnevaný na celý svet, že musel tam byť zbytočne, hovorí, že otec mu stále tie isté otázky dáva, ktoré už vie. Potom maloletý so svedkyňou idú trochu von sa prejsť, svedkyňa je s ním doma, urobí mu niečo jesť, maloletý pozerá rozprávky alebo si čítajú. Niekedy to trvá dlhšie niekedy kratšie, kým sa maloletý ukľudní. Takú hodinu to trvá, kým sa ukľudní. Sám od seba maloletý otca nespomína. Minule maloletému vraveli, že nesmie byť zlý, tak svedkyni povedal, že nechce byť zlý ako E.. Nenazýva ho otcom, ale menom. Maloletý sám neprejavuje záujem otca kontaktovať. Berie ho ako cudzieho. Svedkyňa do rozhovorov otca s maloletým niekedy vstupuje, keď mu otec povie, že bude bojovať, tak mu svedkyňa povie, žeby s maloletým tak nerozprával, lebo je ešte malý, on ešte nevie presne čo sa stalo, tak stará matka hneď zastavila ten rozhovor, že sa to maloletý dozvie, keď bude veľký. Ani oni mu zatiaľ nič nepovedali, maloletý vie, že otec ublížil matke, ale nevie, čo a ako sa stalo, na to má čas, je to dieťa. 9. Zo správy z prešetrenia rodinného prostredia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok zo dňa 07.04.2025 vyplýva, že matka toho času žije s maloletým a so svojim novým partnerom G. v podnájme v dvojizbovom byte. Maloletý A. má veľmi dobrý vzťah i s partnerom matky. Keď je matka v práci, starostlivosť maloletému poskytuje stará matka (zo strany matky) alebo partner matky. Otec pravidelne posiela výživné na maloletého A. mesačne v sume 50 Eur. Matka i jej partner sa spoločne podieľajú na výdavkoch domácnosti. Maloletý A. navštevuje Materskú školu Cintorínska v Kežmarku. Maloletý A. je v zdravotnej starostlivosti G. I., je zdravý, prekonáva bežné detské ochorenia. Matka úradu uviedla, že kontakt maloletého A. s otcom sa realizuje len na základe videohovorov, kedy otec pošle matke pozvánku s termínom, kedy by sa videohovor mal uskutočniť. Počas hovoru prostredníctvom notebooku je prítomný maloletý A. i stará matka, matka prítomná nie je. Naposledy prišla pozvánka v marci 2025 po dvoch mesiacoch, kedy sa hovor uskutočnil. Matka úradu uviedla, že maloletý A. odpovedal jednoslovne, hovory s otcom berie tak, že musí s ním volať – stále si povie, že päť minút nejak vydrží. Matku o tom informuje stará matka, inak matka nevie o čom sa rozprávali. Maloletý A. má v domácnosti matky vytvorené vhodné podmienky na zdravý morálny a psychický vývin a všestranný rozvoj. Matka maloletému A. zabezpečuje riadnu starostlivosť. Na základe zistených informácií z oddelenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Stará Ľubovňa bolo úradu vo februári 2025 oznámené, že otec si chce požiadať v apríli 2025 o podmienečné prepustenie z VTOS o čom úrad matku koncom februára 2025 informoval. Matke bola
ponúknutá psychologická pomoc na referáte poradensko-psychologických služieb, čo matka odmietla, nakoľko maloletý A. už navštevuje psychológa v Poprade. 10. Maloletý A. sa počas pohovoru (bez prítomnosti matky) ku kontaktu s otcom vyjadril, že s otcom telefonuje cez notebook. Je pri ňom aj babka. Pri otcovi nebol. Otec je preč, nepovedal mu kde je. Myslel si, že otec je na výstave, ale je v ústave – to je väzenie. Vie, že je tam, lebo zbil mamku. Nevie, či mu to otec povedal. S otcom nechce volať, lebo mu to robí zle, že mu volá. Hovorí mu aby mu nevolal, ale on stále volá. Otec sa ho pýta, kam chodí do škôlky, dookola to isté. S otcom by maloletý nechcel ísť nikam, lebo je zlý. On (Erik) sa mu vysmieva, keď spolu volajú, raz maloletý vypol aj kameru. Keď ho nepočul, tak neodpovedal. Keď spolu volajú, otec si zakrýva rukou ústa, maloletý mu vravel, aby to nerobil, že mu to vadí. Potom sa mu aj zle snívalo, ale otec cez kameru vyzerá horšie ako v snoch. Keď sa o otcovi rozpráva s mamkou alebo babkou, hnevá sa nato a niekedy aj plače, lebo s ním nechce volať. 11. Zo správy z psychologického vyšetrenia G. C. J. zo dňa 27.02.2025 vyplýva, že maloletý A. veľmi citlivo reaguje aj na menej silné emočne sýtené podnety z prostredia. Je emočne naviazaný na matku, nakoľko od narodenia vyrastá len s ňou. U dieťaťa sa aktuálne prejavuje zvýšené úzkostné prežívanie, pričom úzkosť súvisí s obavami o matku, čo vedie k zvýšenej fixácií na matku. Ako diagnostický záver je uvedená – úzkosť z odlúčenia v detskom veku. V závere s ohľadom na výsledky psychologického vyšetrenia psychologička odporučila obmedziť kontakt s biologickým otcom. Tento kontakt má na dieťa negatívny vplyv, dieťa prežíva silnú úzkosť, obavy o matku. 12. Rozsudkom Okresného súdu Kežmarok zo dňa 29.07.2022, č.k. 1Pc/26/2021-46 bolo výrokom súdu určené, že E. D., nar. XX.XX.XXXX je otcom maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX z matky C. B. , nar. XX.XX.XXXX. V rozsudku súd ďalej schválil rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky, ktorá zároveň bude maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach. V rámci dohody sa otec zaviazal prispievať na výživu maloletého A. mesačne sumou rovnajúcou sa 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo nezaopatrené dieťa podľa zákona č. 601/2003 Z.z. a to vždy vopred do 25. dňa v mesiaci k rukám matky. Stretávanie sa otca s maloletým rodičia upravili formou videohovoru cez aplikáciu Skype každý prvý pondelok v mesiaci v čase medzi 17:00 hod. a 18:00 hod. za prítomnosti starej matky E. B., nar. XX.XX.XXXX, počnúc mesiacom september 2022. 13. Vykonaným dokazovaním mal súd zistený nasledujúci skutočný stav: 14. U maloletého A. bolo rozsudkom Okresného súdu Kežmarok zo dňa 29.07.2022 určené otcovstvo v prospech E. D., nar. XX.XX.XXXX. Zároveň rodičia rodičovskou dohodou upravili výkon svojich rodičovských práv a povinností k maloletému, s tým, že styk otca s maloletým vzhľadom na okolnosť, že tento sa podrobuje výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody bol dohodnutý vo forme videohovorov cez aplikáciu Skype každý prvý pondelok v mesiaci v čase medzi 17:00 hod. a 18:00 hod za prítomnosti starej matky maloletého E. B.. Podľa výpovede svedkyne E. B. sa otec touto formou s maloletým kontaktoval asi 10 krát. Spočiatku bol kontakt medzi otcom a maloletým bezproblémový, avšak bez vytvorenia hlbšej citovej väzby (maloletý otca oslovuje menom). Zmenu vo vnímaní osoby otca spôsobila okolnosť, že otec maloletému povedal, že zbil matku. Po tejto udalosti maloletý začal kontakt s otcom odmietať. Matka s maloletým vyhľadala pomoc psychológa, ktorý u maloletého zistil veľmi senzitívne emocionálne reakcie aj na menej silné emočné podnety, s tým, že maloletý úzkostne prežíva obavy o matku. V závere psychologička odporučila obmedziť kontakt dieťaťa s biologickým otcom. 15. Podľa § 121 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len ,,CMP“) rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery. 16. Podľa čl. 4 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, rodičovské práva a povinnosti patria obom rodičom. 17. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane. 18. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. 19. Podľa § 25 ods. 3 Zákona o rodine ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom, ak nie je možné zabezpečiť záujem maloletého dieťaťa obmedzením styku maloletého dieťaťa s rodičom. 20. Podľa § 38 Zákona o rodine ak niektorému z rodičov bráni vo výkone jeho rodičovských práv a povinností závažná prekážka a ak je to v záujme maloletého dieťaťa, súd môže pozastaviť výkon rodičovských práv a povinností. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd rodičom obmedzí výkon ich rodičovských práv, ak a) žijú trvalo neusporiadaným spôsobom života, b) svoje povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností nevykonávajú vôbec, alebo c) nezabezpečujú výchovu maloletého dieťaťa. V rozhodnutí o obmedzení výkonu rodičovských práv podľa odseku 2 súd uvedie rozsah práv a povinností, na ktoré sa obmedzenie vzťahuje. Ak rodič zneužíva svoje rodičovské práva a povinnosti najmä týraním, zneužívaním, zanedbávaním maloletého dieťaťa alebo iným zlým zaobchádzaním s maloletým dieťaťom, alebo výkon rodičovských práv a povinností napriek predchádzajúcim upozorneniam závažným spôsobom zanedbáva, súd pozbaví rodiča výkonu rodičovských práv. 21. Podľa § 39 Zákona o rodine ak súd rozhodol o obmedzení alebo pozbavení výkonu rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu iba vo vzťahu k jednému z rodičov, vykonáva rodičovské práva a povinnosti v plnom rozsahu druhý rodič. Ak rodičovské práva a povinnosti nemôže vykonávať ani jeden z rodičov alebo ak súd rozhodol podľa § 38 ods. 1 alebo 4 vo vzťahu k jedinému žijúcemu rodičovi, ustanoví vo svojom rozhodnutí maloletému dieťaťu poručníka. Ak súd rozhodol o obmedzení výkonu rodičovských práv a povinností vo vzťahu k obidvom rodičom alebo k jedinému žijúcemu rodičovi, ustanoví vo svojom rozhodnutí maloletému dieťaťu opatrovníka podľa § 60. Vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím súdu o obmedzení alebo pozbavení výkonu rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu nezaniká. 22. Výkon rodičovských práv a povinností patrí v rovnakej miere obidvom rodičom. K prelomeniu tejto zásady môže dôjsť len výnimočne v situáciách, keď jeden z rodičov nežije, alebo nie je známy, alebo nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, tiež keď bol jednému z rodičov pozastavený výkon rodičovských práv a povinností alebo bol vo výkone rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozbavený. Pozastavenie, obmedzenie aj pozbavenie výkonu rodičovských práv patrí výlučne do právomoci súdu, ktorý ich môže uložiť iba a len v prípade, ak sa naplnia zákonom kvalifikované skutočnosti dané v § 38 zákona o rodine. Pozastavenie výkonu rodičovských práv a povinností vyžaduje existenciu závažnej prekážky brániacej rodičovi vykonávať rodičovské práva a povinnosti a skutočnosť, že si pozastavenie vyžaduje najlepší záujem maloletého dieťaťa. Obmedzenie výkonu rodičovských práv a povinností spočíva vždy v zavinenom správaní rodičov, v prípade pozbavenia výkonu rodičovských práv a povinností ide o zneužívanie rodičovských práv a povinností alebo o ich zanedbávanie závažným spôsobom napriek predchádzajúcim upozorneniam. Tzv. sistácia rodičovských práv a povinností znamená, že rodič je aj naďalej nositeľom rodičovských práv a povinností, nemôže ju však z dôvodov ako napríklad choroba, alebo dlhodobý pobyt v zahraničí vykonávať. Platná právna úprava nerobí žiadne rozdiely medzi zásahom takéhoto druhu a zásahom, ktorý má byť sankciou pre rodiča, ktorý z vlastného zavinenia riadne neplní svoje povinnosti alebo porušuje svoje práva voči dieťaťu; v oboch prípadoch hovorí o obmedzení rodičovských práv. V odseku 4 § 39 cit. zákona je upravený príkladmý výpočet spôsobov zneužívania rodičovskej zodpovednosti. Vo všeobecnosti rodičovské práva a povinnosti v zmysle zákona o rodine zahŕňajú starostlivosť o dieťa, najmä pokiaľ ide o jeho zdravie a o jeho fyzický, citový, intelektuálny a morálny vývoj, ďalej ochranu dieťaťa, udržiavanie
osobného styku s dieťaťom, zabezpečovanie jeho výchovy a vzdelania, určenie jeho miesto bydliska a zastupovanie dieťaťa a spravovanie majetku dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti prislúchajú rovnako obom rodičom. Má ich každý rodič s výnimkou prípadu, keď ich bol zbavený. Nie je podstatné, či rodičia sú alebo nie sú manželmi. 23. Úprava výkonu rodičovských práv a povinností voči maloletému A. bola obsiahnutá vo výroku rozsudku Okresného súdu Kežmarok zo dňa 29.07.2022, č.k. 1Pc/26/2021-49. V rámci schválenej rodičovskej dohody sa rodičia maloletého dohodli aj na úprave styku otca s maloletým. Rozsudok o výkone rodičovských práv a povinností je možné zmeniť a to aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery (§121 CMP). 24. Okolnosťou definujúcou zmenu pomerov v prípade maloletého A. podľa tvrdení matky má byť skutočnosť, že otec počas videohovoru maloletému mal povedať, že zbil matku maloletého. 25. Kontakt otca s maloletým bol spočiatku bezproblémový. Maloletý začal telefonáty s otcom odmietať po informácií, že otec zbil matku. Práve okolnosť násilného útoku otca voči matke bola determinujúcim faktorom pri schvaľovaní rodičovskej dohody, nakoľko v dôsledku tohto útoku sa otec podroboval (a ešte stále podrobuje) výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody. Z uvedeného dôvodu vzhľadom na obmedzené možnosti otca sa kontakt otca s maloletým realizoval formou videohovorov v prvý pondelok v kalendárnom mesiaci v stanovenom čase medzi 17.00 hod a 18.00 hod. Podľa svedeckej výpovede starej matky, ktorá z dôvodu zachovania bezpečia maloletého, bola pri týchto hovoroch prítomná, otec možnosť kontaktovať maloletého využil cca. 10 krát. Rovnako z tejto svedeckej výpovede vyplýva, že otec rozhovor s maloletým neviedol spôsobom, ktorý by bolo možné považovať za taký, ktorý ohrozuje maloletého, či už po stránke psychického či morálneho vývinu. Otec sa snažil s maloletým nadviazať kontakt cez témy, ktoré by mohli byť maloletému blízke, hoci sa mal opakovane dopytovať na tie isté okolnosti zo života maloletého. 26. Odmietanie videohovorov s otcom u maloletého nastalo potom, čo sa dozvedel o tom, že otec zbil matku maloletého. Túto skutočnosť matka aj stará matka pred maloletým dovtedy tajili. Potom čo sa maloletý s touto skutočnosťou oboznámil, začal prežívať obavy o svoju matku, v dôsledku čoho matka vyhľadala pomoc psychológa, ktorý u maloletého zistil úzkosť z odlúčenia v detskom veku. 27. Vykonaným dokazovaním nebolo zistené také správanie otca, ktoré by ho malo diskvalifikovať z výkonu jeho rodičovských práv vo vzťahu k maloletému A.. Otec sa o maloletého v rámci možností zaujíma, snaží sa s ním nadviazať kontakt a budovať si vzťah. Na výživu maloletého prispieva pravidelne nad rámec výživného určeného rodičovskou dohodou v rozsudku Okresného súdu Kežmarok zo dňa 29.07.2024, č.k. 1Pc/26/2021. Dokonca ani oznámenie informácie o útoku otca na matku nie je samo o sebe prejavom absencie rodičovských kompetencií u otca vo vzťahu k maloletému. Na druhej strane je potrebné pozitívne hodnotiť následný postup matky, ktorá v tejto situácií vyhľadala pre maloletého pomoc psychológa. Za tejto situácie, kedy prebieha konsolidácia vzájomných vzťahov medzi rodičmi a maloletým Denisom, s poukazom na obmedzené možnosti kontaktu otca s maloletým, vylúčenie otca zo života maloletého zákazom styku medzi nimi, by otca úplne eliminovalo z možnosti budovať si vzťah so svojim synom, čo je aj v rozpore so záujmom maloletého A., nakoľko tento má právo poznať svojho otca. Treba uviesť, že ani zo správy psychológa nevyplýva, že otca je potrebné vylúčiť zo života maloletého zákazom styku, jeho odporúčanie smerovalo len k obmedzeniu kontaktu otca so synom. Keďže styk otca s maloletým sa realizuje už aj tak v minimálnej miere, súd úpravu styku z rodičovskej dohody z rozsudku Okresného súdu Kežmarok zo dňa 29.07.2024, č.k. 1Pc/26/2021-49, považoval nateraz za takú, ktorá zabezpečí jednak realizáciu práv otca na kontakt so synom a jednak záujem dieťaťa vo forme minimálneho kontaktu s otcom do času konsolidácie ich vzájomného vzťahu. Pokiaľ nie sú zistené také skutočnosti, ktoré by viedli k pozastaveniu výkonu rodičovskej zodpovednosti, nie je pri plnom rešpektovaní práv samotných maloletých zákonný dôvod na to, aby rodičovi, v ktorého priamej starostlivosti maloleté dieťa nie je, bol styk s ním zakázaný, resp. neprimerane obmedzený. Intenzita zásahu do základného práva podľa čl. 32 ods. 4 Listiny a čl. 8 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, akú predstavuje práve zákaz styku rodiča s dieťaťom, nedáva v danom prípade legitimitu návrhu matky maloletého dieťaťa na takýto výkon právomoci súdu. 28. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
29. Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh. 30. Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 31. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia tak, že žiadnemu z účastníkov konania nepriznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko si náhradu trov konania účastníci ani neuplatnili. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom Okresného súdu Poprad, písomne, trojmo. (§ 355 ods. 1 CSP) V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, ktorej veci sa týka a čo sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), musí byť podpísané a uvedená spisová značka konania. (§ 127 a § 363 CSP) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolanie. (§ 364 CSP) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP) Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. (62 ods. 1 CMP) Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 CMP) Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na nariadenie súdneho výkonu rozhodnutia.