Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Poprad 25C/24/2025 8725201372 19. 05. 2025 JUDr. Lucia Baštová ECLI:SK:OSPP:2025:8725201372.1
Uznesenie Okresný súd Poprad v spore žalobcu: A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX, XXX XX B., právne zastúpeného JUDr. Petrom Pompom, advokátom, so sídlom Vagonárska 95, 058 01 Poprad, proti žalovanému: C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. C. XXX/XX, XXX XX A., o návrhu na nariadenie neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia s príslušenstvom, takto rozhodol: I. Návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia a zabezpečovacieho opatrenia z a m i e t a . II. Žalovanému n á r o k na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a. odôvodnenie: 1. Žalobca návrhom doručeným súdu dňa 10.04.2025 a opraveným v časti označenia žalobcu dňa 11.04.2025 žiadal, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým zakáže žalovanému nakladať s nehnuteľnosťou zapísanou na liste vlastníctva č. XXX, v okrese F., obci B., v k. ú. A., a to rodinným domom súp. č. XXX, postaveným na pozemku parcela č. 188 o výmere 459 m2 v podiele 1/1, tento predať, prenajať, uzatvoriť záložnú zmluvu alebo akýmkoľvek iným právnym úkonom s tretími osobami s majetkovou podstatou nakladať, a to až do právoplatného rozsudku a súdneho konania na Okresnom súde Poprad; ďalej aby žalovanému zakázal inzerovať predmetnú nehnuteľnosť až do právoplatného rozsudku a súdneho konania na Okresnom súde Poprad akýmkoľvek spôsobom a zrušiť inzerovanie už zadané na inzertných portáloch G. a H. a iných verejných portáloch. Ďalej žiadal, aby súd zriadil záložné právo na liste vlastníctva č. XXX, v okrese F., v obci Ihľany, v k. ú. A. na rodinný dom súp. č. XXX, postavený na pozemku parcela č. 188 o výmere 459 m2 a priznal mu náhradu trov konania. 2. Návrh na nariadenie neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia žalobca odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvoril dňa 11.12.2023 kúpnu zmluvu v znení Dodatku č. 1 zo dňa 08.01.2024, Dodatku č. 2 zo dňa 14.08.2024 a v znení Dodatku č. 3 zo dňa 09.10.2024, ktorá bola právnym titulom zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vedenej na liste vlastníctva č. XXX, k. ú. A., a to k rodinnému domu súp. č. XXX, postavenému na pozemku parcela č. 188 o výmere 459 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie. Na predmetnej nehnuteľnosti viazne záložné právo v prospech Slovenskej sporiteľne, a. s., Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 635, zapísane pod I. XXXX/XXXX-XX/XXXX. Podľa predmetnej kúpnej zmluvy žalovaný ako kupujúci mal povinnosť vyplatiť žalobcovi ako predávajúcemu kúpnu cenu vo výške 82.200,- eur, z ktorej doposiaľ zaplatil len časť vo výške 30.000,- eur a zvyšok nezaplatil. Tvrdil, že žalovaný napriek nezaplateniu kúpnej ceny inzeruje predmetnú nehnuteľnosť na predaj na portáloch nehnuteľnosti.sk a bazos.sk, bez jeho súhlasu a bez právneho dôvodu. Podľa neho je tu obava, že prípadná exekúcie súdneho rozhodnutia bude ohrozená. Navyše má obavu, že nenariadením opatrenia môže dôjsť ku vzniku majetkových škôd na jeho strane, k nezvratnej ujme spočívajúcej v prevode nehnuteľnosti na tretí subjekt, prípadne k viacnásobným prevodom, rozdeleniu nehnuteľnosti a inému nakladaniu. Mal preto za to, že dostatočne osvedčil dôvodnosť a existenciu svojho nároku voči žalovanému.
3. Žalobca ako dôkazy označil a predložil kópiu prvých dvoch strán zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, výpis z listu vlastníctva č. XXX, k. ú. A., odstúpenie od kúpnej zmluvy zo dňa 09.04.2025, výpis z účtu SPACEúčet zo účtovné obdobie od 01.01.2024 do 31.01.2024, fotografie nehnuteľnosti, inzerciu nehnuteľnosti z pred troch mesiacov na bazos.sk a splnomocnenie. 4. Výzvou zo dňa 15.04.2025 súd plniac si povinnosť podľa § 138 Civilného sporového poriadku, nakoľko mal za to, že po predbežnom právnom posúdení je navrhované neodkladné a zabezpečovacie opatrenie zjavne nedôvodné, vyzval žalobcu, aby v lehote troch dní od doručenia výzvy oznámil súdu, či trvá na podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (I. a II. výrok navrhovaného petitu) a zabezpečovacieho opatrenia (III. výrok navrhovaného petitu) z dôvodov podrobne uvedených vo výzve. Zároveň ho vyzval, že v prípade, ak naďalej trvá na nariadení neodkladného opatrenia a zabezpečovacieho opatrenia, aby stv rovnakej lehote predložil úplnú Zmluvu o prevode vlastníckeho práva zo dňa 11.12.2023 v znení jej dodatkov (t. j. vrátane dodatkov) a záložnú zmluvu, ktoré síce uviedol ako prílohy podaného návrhu, avšak tieto neboli doručené spolu s návrhom. 5. Žalobca na výzvu, ktorú prevzal dňa 22.04.2025 reagoval žiadosťou o predĺženie lehoty o päť pracovných dní od doručenia jeho žiadosti. Súd jeho žiadosť akceptoval a predĺžil mu obratom lehotu na vyjadrenie o päť pracovných dní. Žalobca oznámenie súdu prevzal dňa 14.05.2025, z čoho vyplýva, že lehota piatich pracovných dní na vyjadrenie, resp. predloženie listinných dôkazov mu uplynula dňa 19.05.2025. Do uplynutia lehoty žalobca na výzvu súdu nereagoval a nepreložil ani listinné dôkazy. 6. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 7. Podľa § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 8. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 9. Podľa § 325 ods. 2 písm. c) a d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami, niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 10. Podľa § 326 ods. 1, 2 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. 11. Podľa § 327 CSP ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú. 12. Podľa § 328 ods. 1, 2 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrh 13. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 14. Podľa § 343 ods. 1, 2, 3 CSP zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.
15. Podľa § 344 CSP ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie. 16. Žalobca podaný návrh označil ako návrh na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia, v poslednom odseku druhej strany podaného návrhu taktiež navrhoval vydať zabezpečovacie opatrenie. Až zo samotného petitu súd zistil, že žalobca navrhuje okrem zabezpečovacieho opatrenia nariadiť aj neodkladné opatrenie týkajúce sa zákazu nakladania žalovaného s predmetnou nehnuteľnosťou a zákazu jej inzerovania na predaj na verejných portáloch. 17. Z ustanovenia § 324 ods. 3 CSP nepochybne vyplýva, že vzťah neodkladného opatrenia a zabezpečovacieho opatrenia je vzťahom subsidiárnym, keď prednosť má zabezpečovacie opatrenie pred neodkladným opatrením. Pri charakterizovaní inštitútu zabezpečovacieho opatrenia sa upúšťa od jeho chápania dočasnosti. Zabezpečovacie opatrenia sa nespájajú ani s vlastnosťou provizórnosti, teda akejsi predbežnej ochrany. Po nariadení zabezpečovacieho opatrenia nemusí obligatórne nasledovať konanie vo veci samej. Systematika začlenenia tohto druhu opatrení naopak zdôrazňuje, že ide o osobitný druh konania so špecifickým procesným postupom, ktorý sám osebe nie je naviazaný na osobitné konanie vo veci samej, ale samotné uznesenie o nariadení zabezpečovacieho opatrenia môže byť rozhodnutím, ktorým sa konanie o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia skončí. Z hľadiska povahy tohto inštitútu možno konštatovať, že v prípade zabezpečovacieho opatrenia, ak sa návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia podáva pred začatím konania, môže naň nadväzovať konanie vo veci samej, ktorého predmetom bude získanie judikovanej peňažnej pohľadávky, a to aj v intenciách § 343 ods. 3 CSP, podľa ktorého výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. 18. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná, alebo už bola judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. Zriadením zabezpečovacieho opatrenia vzniká záložné právo, ktoré má z dôvodu, že sa zriaďuje v súdnom konaní, prívlastok sudcovské. Zriadením zabezpečovacieho opatrenia z hľadiska jeho charakteru záložného práva nadobúdajú subjekty zabezpečovacieho opatrenia postavenie účastníkov vzťahu z titulu záložného práva a v týchto intenciách medzi nimi vznikajú aj práva a povinnosti. 19. Vzhľadom na predmetný vzťah týchto dvoch opatrení, bude v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ak ochrana, ktorá sa má ním sledovať, sa poskytuje peňažnému nároku, potrebné zdôvodniť, prečo sledovaný účel nie je možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Žalobca musí preto v záujme vlastného procesného úspechu sám osvedčiť, že individuálne podmienky na dosiahnutie účelu zabezpečovacím opatrením nie sú splnené. Inak súd jeho návrh, ktorým sa bude domáhať nariadenia neodkladného opatrenia zamietne s poukazom na prednostnú alternatívu zriadenia záložného práva podľa § 343 CSP. Nie je pritom povinný sám ex offo komplexne skúmať majetkové pomery dlžníka, za účelom posúdenia možnosti efektívneho zriadenia záložného práva na konkrétnych veciach, právach alebo iných majetkových hodnotách. Súd túto skutočnosť skúma z úradnej moci, pričom, ak by mal za to, že vzťahy majú byť regulované zabezpečovacím opatrením, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta. Žalobca musí preto v záujme vlastného procesného úspechu sám osvedčiť, že individuálne podmienky na dosiahnutie účelu zabezpečovacím opatrením nie sú splnené. 20. Základné predpoklady na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia sú: (i) zabezpečovacie opatrenie možno zriadiť len na návrh, (ii) spôsobilý predmet záložného práva, ktorým môžu byť veci, práva a iné majetkové hodnoty, (iii) zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku, (iv) existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie. Podmienku podľa § 324 ods. 3 CSP bude nevyhnutné bez ďalšieho považovať za splnenú vtedy, ak je vydanie zabezpečovacieho opatrenia z povahy veci vylúčené. 21. Jedným zo základných predpokladov pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je existencia peňažnej pohľadávky, ktorá má byť zabezpečená prostredníctvom záložného práva.
22. Zabezpečovacie opatrenie môže slúžiť len na zabezpečenie peňažnej pohľadávky. Existencia peňažnej pohľadávky môže vzniknúť na základe rôznych právnych titulov. Z formulácie predmetnej podmienky možno tiež a contrario vyvodiť, že zabezpečovacie opatrenie nemožno nariadiť za účelom zabezpečenia nepeňažného nároku. Zabezpečovacie opatrenie tiež nebude prichádzať do úvahy v prípadoch, kde predmetom konania bude napríklad určenie vlastníckeho práva, prípadne iný určovací nárok a pod. V návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia by malo byť zrejmé, že predmetom vo veci samej bude konkrétna peňažná pohľadávka špecifikovaná tak, aby bolo možné identifikovať, že tento peňažný nárok trvá a je dôvodný. Bez osvedčenia dôvodnosti a peňažného nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, vo vzťahu ku ktorému má byť ohrozená exekúcia, nemôžu byť splnené podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. 23. Z charakteru zabezpečovacieho opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o potrebe jeho nariadenia. Žalobcom navrhované zabezpečovacie opatrenie by malo sledovať zaistenie budúcej exekúcie voči žalovanému. Okrem existencie nároku musí však žalobca osvedčiť i to, že bez nariadenia zabezpečovacieho opatrenia by bola prípadná budúca exekúcia voči žalovanému ohrozená, pričom obava, že exekúcia bude ohrozená, musí byť reálna a musí hroziť bezprostredne. Dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť ohrozený. Ani existencia dlhu ešte sama osebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia by bol ohrozený je predovšetkým také konanie žalovaného, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom exekúcie postihnúť alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 5 Obo 144/97, zverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č. R 20/1998). 24. Zo skutočností tvrdených žalobcom v podanom návrhu je zrejmé, že žalobca tvrdí, že mu prislúcha peňažná pohľadávka titulom nezaplatenia kúpnej ceny za predaj nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXX, k. ú. A. vo výške 52.200,- eur (z celkovej kúpnej ceny 82.200,- eur), naproti tomu on si splnil svoju povinnosť a previedol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctve č. XXX, k. ú. A. na C. D. - kupujúceho a zároveň žalovaného. Žalobca ďalej predloženými listinnými dôkazmi preukázal, že odstúpil od kúpnej zmluvy listom zo dňa 09.04.2025 z dôvodu nevyplatenia kúpnej ceny, ktorý adresoval C. D.. 25. Z uvedeného vyplýva, že v konaní o nariadenie neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia, kedy súd nevykonáva dokazovanie ako také, ale osvedčí či sú splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia a zriadenie zabezpečovacieho opatrenia, žalobca osvedčil svoju pohľadávku voči C. D. titulom bezdôvodného obohatenia, keďže odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje a vtedy je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal, nie však titulom z nezaplatenej kúpnej ceny za predaj nehnuteľnosti, ako ju identifikoval žalobca. Žalobca tak neosvedčil, že existuje pohľadávka z titulu nezaplatenia kúpnej ceny za prevádzané nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy. 26. Pokiaľ žalobca platne od zmluvy odstúpil, potom nastali aj vzájomné reštitučné účinky podľa § 457 Občianskeho zákonníka (ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal). V tomto prípade pri platnom odstúpení sa vlastníkom nehnuteľností stane žalobca a za stavu ak žalovaný nezaplatil kúpnu cenu za nehnuteľností vo výške 52.200,- eur, tak žalobca vzájomnej reštitučnej povinnosti bude zbavený v rozsahu nesplatenej (hoc v časti) kúpnej ceny. 27. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 28Cdo3369/2013: „Nejvyšší soud považuje za vhodné úvodem zmínit, že odstoupením od smlouvy je smlouva zrušena s účinky ,,od počátku" (ex tunc). V právních vztazích účastníků smlouvy nastává stejný stav, jako kdyby ke smlouvě vůbec nedošlo. Zrušení smlouvy s účink y,,od počátku" znamená nejen to, že smlouva ztrácí své právní účinky, a že neposkytuje základ pro právní vztahy účastníků. Mezi stranami smlouvy se zrušení smlouvy ,,od počátku" projevuje zejména tím, že se obnovují jejich práva a povinnosti v té podobě, v jaké je měly k předmětu smlouvy před jejím uzavřením (tedy obnovuje se původní stav"). Bylo-li na základě takto
zrušené smlouvy plněno, jde o bezdůvodné obohacení získané plněním z právního důvodu, který odpadl (srov. § 451 odst. 2 obč. zák.), a každý z účastníků zrušené smlouvy je povinen vrátit druhému vše, co podle ní dostal (srov. § 457 obč. zák.). Podle § 458 odst. 1 obč. zák. pak musí být vydáno vše, co bylo nabyto bezdůvodným obohacením. Není-li to dobře možné, zejména proto, že obohacení záleželo ve výkonech, musí být poskytnuta peněžitá náhrada. Institut bezdůvodného obohacení směřuje k odčerpání prostředků od osoby, která je získala některou ze skutkových podstat uvedených v ustanoveních § 451 a § 454 obč. zák. Bezdůvodné obohacení vzniká tomu, komu se na úkor druhého dostalo majetkové hodnoty, jež se projevila zvýšením jeho aktiv či snížením pasiv, a to např. i plněním bez právního důvodu.“ 28. Rovnako tak Najvyšší súd ČR v rozhodnutí sp. zn. 25Cdo453/2005 uviedol, cit.: „Vzájemná vázanost práv a povinností účastníků zrušené smlouvy se může uplatnit jen v těch případech, kdy každá ze stran plnila druhé a také protiplnění od ní přijala. V případě, že plnila jen jedna strana, povinnost vrátit přijaté plnění po zrušení smlouvy se řídí ustanovením § 451 ObčZ, neboť se jedná o vrácení plnění z právního důvodu, který dodatečně odpadl.“ 29. Nakoľko žalobca nepreukázal jeden zo základných predpokladov pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a to existenciu peňažnej pohľadávky, ktorá má byť zabezpečená prostredníctvom záložného práva, súd považoval jeho návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia za nedôvodný, a preto ho zamietol. 30. Ďalej sa súd zaoberal tým, či žalobca splnil zákonné podmienky pre nariadenie ním navrhovaného neodkladného opatrenia. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich, ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu. (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2MCdo 3/2010). 31. Neodkladné opatrenie je základným opatrením súdu, ktorým sa upravujú (predbežne alebo aj trvale) pomery sporových strán, ak ide o stav, ktorý neznesie odklad. Vychádzajúc zo zákonných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia je neodkladné opatrenie prípustné a opodstatnené vtedy, ak: a/ sa tvrdí a osvedčí existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, b/ tento právny vzťah si vyžaduje bezodkladnú úpravu alebo ak je daná obava z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), c/ uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), d/ navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, e/ právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), a f/ sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 CSP). 32. Hlavným predpokladom na nariadenie neodkladného opatrenia je existencia sporného právneho vzťahu, t. j. či žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia osvedčil, že sú tu právne vzťahy medzi sporovými stranami, pretože neodkladné opatrenie nemožno využiť na dočasnú úpravu iných, než právnych vzťahov sporových strán. Ak medzi nimi nie je vzťah, ktorý je upravený právom, resp. žalobca ani netvrdí, že taký vzťah tu je, prípadne túto právnu skutočnosť tvrdí ale neosvedčí, ďalšie predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia nie je potrebné skúmať, pretože chýba základný zákonný predpoklad, na ktorom stojí jeho prípadná opodstatnenosť. Pomery, ktoré majú byť neodkladným opatrením upravené, musia mať vždy povahu právny vzťahov. 33. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ako aj z priložených listinných dôkazov, a to neúplnej zmluvy o prevode vlastníckeho práva a listu vlastníctva č. XXX, k. ú. A. vyplýva, že žalobca ako predávajúci predal nehnuteľnosti zapísané na predmetnom liste vlastníctva žalovanému ako kupujúcemu. Žalobca tak osvedčil medzi stranami právny vzťah titulom kúpnej zmluvy. 34. V podanom návrhu žalobca tvrdil, že neodkladné opatrenie navrhuje nariadiť s poukazom na to, že žalovaný, ktorý mu nezaplatil celú kúpnu cenu, a ktorý je teraz vlastníkom nehnuteľnosti, túto ďalej
ako jej vlastník inzeruje na predaj, čím môže dôjsť na jeho strane k vzniku majetkových škôd. Samotné inzerovanie nehnuteľnosti, navyše z pred troch mesiacov, keď súd nemal osvedčené ani ďalšie okolnosti týkajúce sa uzatvorenej kúpnej zmluvy a jej dodatkov, keďže ich žalobca nepredložil ani na výzvu súdu (súdu nie je známy ich obsah, ktorý sa mohol týkať aj spôsobu úhrady kúpnej ceny), úhrada časti kúpnej ceny vo výške 30.000,- eur, ktorá bola prevedená na účet žalobcu podľa predloženého výpisu z účtu dňa 10.01.2024 (t. j. viac ako pred rokom od podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia) a napokon aj konanie žalobcu spočívajúce v odstúpení od kúpnej zmluvy dňa 09.04.2025, však podľa názoru súdu žiadnym spôsobom neosvedčujú okolnosti, z ktorých by súd mohol vyvodiť opodstatnenosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, a to najmä za situácie, keď sám žalobca len tvrdí, že ním môže dôjsť k potenciálnemu vzniku škody (princíp opodstatnenosti). 35. Ani z predloženého listu vlastníctva č. XXX, k. ú. A. nevyplýva, že by žalovaný nakladal s nehnuteľnosťou, nakoľko na ňom nie je zapísané žiadne vkladové, záznamové konanie, či iná poznámka vzťahujúca sa k predmetným nehnuteľnostiam, a preto tvrdenie žalobcu ostalo len v rovine neosvedčenej domnienky. 36. Žalobca okrem toho v podanom návrhu neosvedčil, že by sa medzi stranami viedlo nejaké iné súdne konanie, do právoplatnosti skončenia ktorého žiadal, aby súd nariadil neodkladné opatrenie (tzv. dočasný charakter neodkladného opatrenia). Do úvahy z vyššie osvedčených skutočností prichádza len postup podľa § 457 Občianskeho zákonníka. 37. K obave žalobcu že by úkonmi žalovaného mohlo dôjsť k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, z ktorých dôvodov žiadal nariadiť aj neodkladné opatrenie, súd uvádza, že v súčasnosti sú takého situácie právne regulované najmä ustanovením § 228 ods. 2 Civilného sporového poriadku, v zmysle ktorého je výrok právoplatného rozsudku o určení vecného práva k nehnuteľnosti alebo o určení neplatnosti dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti záväzný aj pre osobu, ktorej sa týka návrh na povolenie vkladu vecného práva k nehnuteľnosti, ak bol návrh podaný v čase, keď v katastri nehnuteľností bola zapísaná poznámka o súdnom konaní. Existencia poznámky zapísanej v katastri nehnuteľností tak zabezpečuje publicitu prebiehajúceho súdneho konania a narúša tým dobromyseľnosť nadobúdateľa. 38. Podľa názoru súdu žalobca v podanom návrhu dostatočným spôsobom neosvedčil jeho dôvodnosť, naliehavosť a nevyhnutnosť okamžitého zásahu zo strany súdu. Súd, povinný zachovávať nestrannosť a rovnosť strán nemôže v civilnom sporovom kontradiktórnom konaní sám vyhľadávať dôkazy, ktoré má predložiť žalobca, ani domýšľať si rozhodujúce skutočnosti, aby mohol vyhovieť návrhu. Keďže neunesenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena v prípade návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia znamená neosvedčenie zákonných podmienok pre jeho vydanie, súd nemohol vyhovieť ani návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia. 39. Vzhľadom k uvedenému súd konštatuje, že žalobca neosvedčil podmienky dôvodnosti a opodstatnenosti návrhu na nariadenie uplatňovaného neodkladného opatrenia, t. j. neuviedol a neosvedčil skutočnosti odôvodňujúce záver o uložení povinnosti žalovanému. Je výlučne vecou žalobcu navrhujúceho nariadenie neodkladného opatrenia, aby opísal rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu bezodkladnej úpravy pomerov alebo obavy, že exekúcia bude ohrozená (§ 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku) a hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana (§ 326 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Je tiež povinnosťou žalobcu, aby svoje tvrdenia o osvedčení nároku podložil dostatočnými dôkazmi, z ktorých súd vyvodí závery o prípustnosti a opodstatnenosti takéhoto návrhu (§ 326 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Povinnosťou súdu potom je len posúdiť, či tvrdené skutočnosti sú osvedčené predloženými dôkazmi. Nie je povinnosťou súdu domýšľať, hádať a hľadať dôvody, aby mohol nárok priznať. 40. Súd poukazuje aj na to, že pre neodkladné opatrenie a rovnako aj pre zabezpečovacie opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Ak by po vydaní tohto uznesenia došlo k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nič nebráni žalobcovi podať nový návrh na nariadenie neodkladného opatrenia (§ 329 ods. 3 Civilného sporového poriadku). Nateraz ale podmienky na jeho nariadenie nie sú ničím osvedčené.
41. O trovách konania o zabezpečovacom a neodkladnom opatrení súd rozhodol podľa § 354 Civilného sporového poriadku v spojení s § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, keď žalovaný bol v konaní úspešný, avšak podľa obsahu spisu mu žiadne trovy konania nevznikli. Súd vychádzal z čl. 17 Základných princípov Civilného sporového poriadku zakotvujúcich procesnú ekonómiu, keď rozhodovanie o trovách konania najskôr podľa § 262 Civilného sporového poriadku o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane - žalovanému žiadne trovy v konaní o zabezpečovacom a neodkladnom opatrení nevznikli, by bolo nielen nelogické, ale aj v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho procesu (pozri napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26. októbra 2016, sp. zn. 6 Cdo 544/2015). Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. 7Cdo/14/2018 zo dňa 28.02.2018, uverejnenom v Zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov SR pod č. R 72/2018, v právnej vete uviedol: „Ak podľa obsahu spisu strane v konaní žiadne trovy nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov Civilného sporového poriadku, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej náhrada trov konania nepriznáva.“ Poučenie: : Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia uznesenia na Okresnom súde Poprad. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.