Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Poprad 14P/78/2025 8725201885 25. 11. 2025 JUDr. Marián Furman ECLI:SK:OSPP:2025:8725201885.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Poprad, sudca JUDr. Marián Furman, v právnej veci manželky: A. B., C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX/XX, XXX XX D., právne zastúpená: JUDr. Mária Dideková, advokátka, so sídlom Zdravotnícka 2, 058 01 Poprad, proti manželovi: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. B. B., F. – Corse de sud 201 10, Francúzsko, v konaní začatom na návrh manželky, o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpená kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad, takto rozhodol: I. Manželstvo účastníkov konania: A. B., C. D., nar. X.X.XXXX a A. B., nar. XX.X.XXXX, uzavreté dňa 20.2.2016 a zapísané v Knihe manželstiev MV SR - osobitná matrika Bratislava, vo zväzku OM/106, ročník 2016, na strane 224, pod poradovým číslom 447, r o z v á d z a. Na čas po rozvode manželstva s c h v a ľ u j e rodičovskú dohodu v tomto znení: II. Z v e r u j e maloleté dieťa: A. B., nar. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia ju budú zastupovať a spravovať jej majetok. III. Otec sa z a v ä z u j e prispievať na výživu mal. dieťaťa sumou 200,- eur mesačne, a to vždy do 15teho dňa toho ktorého kalendárneho mesiaca k rukám matky. IV. Styk mal. dieťaťa s rodičmi sa n e u p r a v u j e . V. Cestovné výdavky spojené s vycestovaním mal. dieťaťa do miesta pobytu otca hradí otec a cestovné výdavky spojené so spiatočnou cestou hradí matka. VI. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Tunajšiemu súdu bol dňa 23.05.2025 doručený návrh na rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu. 2. Navrhovateľka vo svojom návrhu uviedla, že s manželom uzavreli manželstvo dňa 20.02.2016 vo Francúzsku. Manželstvo je zapísané v knihe manželstiev MV SR – osobitná matrika Bratislava, zväzok OM/106, ročník 2016, strana 224, pod por. č. 447. Manželstvo uzavreli po 6. ročnej známosti, zo vzájomnej náklonnosti, potom, čo sa z ich vzťahu narodila dcéra Megane. U oboch šlo o prvé manželstvo, žiaden z manželov nemá iné vyživovacie povinnosti. Manželstvo bolo spočiatku harmonické, manželia žili dlhšiu dobu v zahraničí. Ich dcéra má slovenské štátne občianstvo. Medzi manželmi začalo pred viac ako 4 rokmi dochádzať k vzájomnému odcudzeniu, zrejme vplyvom rozličných názorov a postojov.
Manželia už 4 roky spolu nežijú, ani nehospodária. Obnova ich manželského spolužitia už nie je možná, napriek tomu, že v minulosti sa o záchranu manželstva snažili. Obaja manželia dospeli k rozhodnutiu, že je potrebné manželstvo rozviesť. Manželka sa s dcérou vrátila na Slovensko, žijú tu už 3 roky, majú tu zázemie. Otec sa s dcérou vída najmä cez letné prázdniny, kedy za ním cestuje. Navrhovateľka preto dospela k záveru, že vzťahy medzi účastníkmi konania sú tak vážne rozvrátené, že manželstvo už neplní a ani v budúcnosti nemôže plniť svoj spoločenský účel. Zo vzťahu sa narodila dcéra, ktorá žije s matkou vo Svite. Navštevuje ZŠ Mierovú vo Svite. Vo voľnom čase sa venuje atletike a navštevuje ZUŠ – výtvarný odbor. S jej zdravotným stavom nie sú spojené žiadne mimoriadne výdavky. K bežným výdavkom na dieťa patria výdavky na oblečenie cca 50€, obuv 50€, stravu 200€, drogériu a kozmetiku 50€ mesačne. Matka pracuje ako barmanka v hoteli Atrium v Novom Smokovci s mesačným príjmom 1.200€ netto. Poberá prídavky a uplatňuje si daňový bonus. Otec žije naďalej na Korzike. Otec je živnostník, prevádzkuje firmu MC Terra cement, s príjmom cca 1.200€ mesačne. Rodičia sa predbežne dohodli na výške vyživovacej povinnosti otca k maloletej v sume 200€ mesačne. Dcéra otca navštevuje počas letných prázdnin s tým, že otec aj v budúcnosti bude hradiť cestovné výdavky dcéry za cestu zo Slovenska do zahraničia (do miesta jeho aktuálneho pobytu) a matka bude znášať tieto výdavky za spiatočnú cestu dcéry domov na Slovensko. Vzhľadom na vzdialenosť miest pobytu nie je možné upraviť styk na pravidelnej báze, preto sa rodičia dohodli, že tento na čas po rozvode upravovať nebudú. Otec však je s dcérou v telefonickom kontakte, rovnako tak je v kontakte s jeho rodičmi. 3. K návrhu pripojila navrhovateľka sobášny list a rodný list maloletého dieťaťa. 4. Dňa 26.09.2025 predložila navrhovateľka tunajšiemu súdu Rodičovskú dohodu a vyjadrenie otca k návrhu v slovenskom jazyku, ako aj úradný preklad predmetných listín. 5. Z vyjadrenia otca k návrhu vyplýva, že je s návrhom riadne oboznámený. S rozvodom manželstva súhlasí, pretože s manželkou žijú oddelene už 4 roky. Ich manželské spolužitie nemožno obnoviť a každý má už svoj život. Vo vzťahu k maloletému dieťaťu pochádzajúcemu z manželstva žiada schváliť ním podpísanú rodičovskú dohodu. Zároveň uviedol, že sa pojednávania nezúčastní, ospravedlňuje svoju neúčasť, žiada pojednávať v jeho neprítomnosti a v prípade rozhodnutia súdu sa vzdáva práva podať odvolanie. 6. Na základe Dohody rodičov o úprave výkonu rodičovských práv a povinností sa rodičia dohodli, že maloletá A. B., nar. XX.XX.XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti matky. Obaja rodičia budú maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Otec sa zaväzuje prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou 200 eur mesačne, a to vždy do 15. dňa toho ktorého kalendárneho mesiaca k rukám matky. Styk otca s maloletým dieťaťom sa neupravuje. Cestovné výdavky spojené s vycestovaním maloletého dieťaťa do miesta pobytu otca hradí otec a cestovné výdavky spojené so spiatočnou cestou hradí matka. 7. Uznesením č. k. 14P/78/2025 – 30 zo dňa 06.10.2025 ustanovil tunajší súd maloletému dieťaťu kolízneho opatrovníka, a to Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad, na zastupovanie v tomto konaní. 8. Podľa správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad o prešetrení pomerov zo dňa 24.11.2025 býva matka spolu s maloletou v trojizbovom byte vo vlastníctve partnera matky. Partneri spoločne hospodária a platia poplatky spojené s bytom, najmä inkaso vo výške 90,- Eur mesačne. V domácnosti každý druhý víkend žije tiež syn matkinho partnera, s ktorým maloletá zdieľa spoločnú detskú izbu. Izba je vhodne a účelne zariadená potrebám oboch maloletých detí. Maloletá navštevuje ZŠ A., 7. ročník. Poplatky hradí za stravu vo výške 48,- Eur štvrťročne, ZRPŠ 20,- Eur, triedny fond 20,- Eur. Maloletá navštevuje ZUŠ, odbor výtvarný, kde matka hradí 90,- Eur ročne. Maloletá navštevuje crossminton, matka hradí poplatok 30,- Eur. Matka pracuje ako čašníčka, barmanka s čistým mesačným príjmom 1150,- Eur vrátane daňového bonusu. Matka má príjem z prídavku na dieťa vo výške 60,- Eur mesačne. Matka uviedla, že otec mesačne prispieva sumou 150,- Eur, ale naviac neprispieva žiadnou sumou. Spoločne sa rodičia dohodli na výške výživného 200,- Eur. Matka uviedla, že maloletá má dobrý vzťah k otcovi, prijala bez problémov rozhodnutie rodičov o rozvode, a s otcom a jeho rodinou je v intenzívnom kontakte, telefonicky počas školského roka, osobne počas prázdnin. Matka ich vzťah podporuje. Šetrením rodinného prostredia na strane maloletého dieťa neboli zistené nedostatky, čo sa týka bývania. V domácnosti matky má maloleté dieťa vytvorené vhodné podmienky.
9. Súd vo veci nariadil pojednávanie, ktorého sa zúčastnila navrhovateľka, jej právny zástupca a kolízny opatrovník. Manžel sa pojednávania nezúčastnil, avšak svoju neprítomnosť riadne a včas ospravedlnil. Zároveň oznámil, že súhlasí s rozvodom ako aj s rodičovskou dohodou. Súd vykonal pojednávanie v neprítomnosti manžela s poukazom na § 180 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“). 10. Právny zástupca navrhovateľky na pojednávaní dňa 25.11.2025 žiadal, aby súd manželstvo rozviedol. Vo vzťahu k úprave rodičovských práv a povinností k maloletej A. uviedol, že rodičia uzavreli rodičovskú dohodu, s ktorou sa otec oboznámil a podpísal ju. Vzhľadom na vzdialenosť medzi otcom a maloletým dieťaťom a vzhľadom na to, že dieťa tu má zázemie, sa rodičia dohodli na zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matky s tým, že styk otca s dieťaťom sa neupravuje a taktiež sa rodičia dohodli na plnení vyživovacej povinnosti v sume 200,- eur mesačne, tak ako doteraz otec hradil. Rodičia sa v dohode dohodli aj na podieľaní sa na cestovných výdavkoch. 11. Navrhovateľka zotrvala na podanom návrhu a pre prípad rozvodu navrhla schváliť rodičovskú dohodu. 12. Kolízny opatrovník uviedol, že súhlasí s rodičovskou dohodou a doporučuje ju schváliť. 13. Podľa § 22 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“), k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch. 14. Podľa § 23 ods. 1 zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. 15. Podľa § 23 ods. 2 zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. 16. Podľa § 24 ods. 1 zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. 17. Podľa § 24 ods. 4 zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. 18. Podľa § 24 ods. 5 zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. 19. Podľa § 24 ods. 6 zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde. 20. Podľa § 25 ods. 1 zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
21. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. 22. Podľa čl. 5 zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností. 23. Podľa § 28 ods. 1 zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. 24. Podľa § 28 ods. 2 zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. 25. Podľa § 36 ods. 1 zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane. 26. Podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. 27. Podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 28. Podľa § 62 ods. 3 zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 29. Podľa § 62 ods. 4 zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. 30. Podľa § 62 ods. 5 zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 31. Podľa § 65 ods. 1 zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
32. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 33. Podľa § 76 ods. 1 zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. 34. Podľa § 78 ods. 1 zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. 35. Podľa § 100 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CMP“), s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode. 36. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, jej právneho zástupcu, kolízneho opatrovníka a oboznámením sa s vyššie uvedenými listinnými dôkazmi. 37. Z predložených dokladov o príjme účastníkov mal súd za preukázané, že navrhovateľka je toho času zamestnaná v hoteli Atrium v Novom Smokovci s mesačným príjmom 1.200€ netto. Manžel je živnostník, na Korzike, s príjmom cca. 1.200€ eur. Navrhovateľka poberá prídavky na dieťa a uplatňuje si daňový bonus. 38. Z predloženého sobášneho listu účastníkov konania súd zistil, že manželstvo účastníkov konania bolo uzavreté dňa 20.02.2016 vo G. a je zapísané v Knihe manželstiev MV SR – osobitná matrika Bratislava, vo zväzku OM/106, ročník 2016, na strane 224, pod poradovým číslom 447. U oboch účastníkov konania išlo o prvé manželstvo. Z manželstva účastníkov konania pochádza jedno maloleté dieťa. 39. Ustanovenie § 23 zákona o rodine, vymedzuje podmienky, splnenie ktorých má za následok opodstatnenosť záveru o existencii dôvodov pre rozvod manželstva. Vzťahy medzi manželmi musia byť tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Je v právomoci súdu, aby posúdil vážnosť rozvratu medzi manželmi so zreteľom na ich celkové správanie sa, a to z hľadiska funkcie manželstva biologickej, výchovnej, hospodárskej a funkcie vzájomnej pomoci, ktoré všetky vytvárajú zdravé rodinné prostredie. Prechodný a krátkodobý nesúlad medzi manželmi nemôže byť dôvodom na rozvod manželstva. 40. Pri rozhodovaní o rozvode súd zisťuje, či ďalšia existencia manželstva má význam pre spoločnosť, ako aj pre samotných manželov. Účel manželstva spočíva vo vytváraní prostredia, kde manželia žijú vo vzájomnej zhode, citovom zblížení a poskytujú si vzájomnú podporu a pomoc. Manželstvo plní svoj účel, pokiaľ spočíva na pevných citových vzťahoch manželov a tvorí harmonické spoločenstvo, v ktorom manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode a citovom zblížení, poskytujú si vzájomne podporu a pomoc. 41. Súd v danom prípade skúmal vážnosť narušenia manželských vzťahov a trvalosť ich rozvratu, a dospel k záveru, že manželstvo nemôže plniť svoj účel, teda nemôže vytvárať harmonické a trvalé životné spoločenstvo, pretože manželia spolu štyri roky nežijú v spoločnej domácnosti, nehospodária spolu, nevykonávajú spoločné činnosti typické pre manželov. Súd ďalej poukazuje na fakt, že za odmietavého postoja oboch manželov k ďalšiemu pretrvávaniu toho času nepochybne len formálneho zväzku, nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. 42. Žiadneho z manželov nemožno spravodlivo prinútiť, aby v rozpore s jeho vôľou bol nútený žiť vo zväzku, ktorý ho citovo nenapĺňa, ktorý je len formálny, neplniaci si svoje funkcie, teda účel pre ktorý bolo toto spoločenstvo uzatvorením manželstva založené, ako tomu je tiež v tejto veci. 43. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že podmienky pre rozvod manželstva sú splnené, preto návrhu manželky na rozvod manželstva vyhovel. Z vykonaného dokazovania súdu
vyplýva, že manželstvo účastníkov konania svoje základné funkcie neplní, manželia spolu nebývajú v spoločnej domácnosti, spoločne nehospodária. Manželia sa vzájomne citovo odcudzili a manželstvo sa stalo čisto formálnym zväzkom. O záchranu manželstva nemá záujem ani manželka ako navrhovateľka, ani manžel. 44. S poukazom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd manželstvo rozviedol. 45. Pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov súd rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. 46. V prípade úpravy rodičovských práv a povinností k maloletej dcére na čas po rozvode manželstva, došlo medzi rodičmi k uzatvoreniu rodičovskej dohody, s ktorou súhlasil aj kolízny opatrovník. Súd po vykonanom dokazovaní túto rodičovskú dohodu schválil, nakoľko dospel k záveru, že je v najlepšom záujme maloletej. Na základe rodičovskej dohody, na čas po rozvode súd zveril maloleté dieťa do osobnej starostlivosti matky, nakoľko mal v konaní preukázané, že matka je schopná sa náležite postarať o maloleté dieťa. Zároveň manžel so zverením maloletého dieťaťa do starostlivosti manželky súhlasil. Zároveň súd rozhodol, že obaja rodičia budú maloletú zastupovať a spravovať jej majetok. 47. Rovnako v prípade určenia vyživovacej povinnosti došlo medzi rodičmi k dohode, ktorá je vzhľadom na príjmy povinnej osoby – manžela vo výške 1200 eur mesačne a výdavky maloletej, ktorá je vo veku 13 rokov v záujme maloletej a zodpovedá aktuálnym pomerom jednak na strane otca, ako aj na strane maloletej. 48. Pre správne určenie rozsahu vyživovacej povinnosti je dôležité vyhodnotenie zákonných kritérií, a to sú schopnosti a možnosti, majetkové pomery oboch rodičov, ich životná úroveň, osobná starostlivosť o dieťa a vyhodnotenie miery osobnej starostlivosti, vyhodnotenie výdajov rodičov, zhodnotenie oprávnenosti týchto výdajov. Pri povinnom rodičovi vyhodnotí jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, prípadne aj otázku jeho možného zárobku, ak sa vzdá výhodnejšieho zamestnania alebo majetkové prospechu, prípadne, ak berie na seba povinný rodič neoprávnené riziká. Taktiež osobnú starostlivosť matky a tieto plnenia nemateriálnej povahy je potrebné pričítať matke na plnenie vyživovacej povinnosti a premietnuť ich do pomeru, v akom by sa rodičia mali podieľať na úhrade výdajov maloletých, ktoré sú oprávnenými. 49. Pri hodnotení výdajov maloletého dieťaťa je potrebné zhodnotiť jeho potreby ako potreby základné, potom potreby, ktoré súvisia s aktivitami, záujmami, potrebami vyššieho vzdelania. Pri každých výdajoch maloletých detí, alebo oprávnených osôb je potrebné mať za to, že základné náklady, ktoré súvisia s ošatením, obuvou, hygienickými potrebami, nákupom drogérie a kozmetiky, nemusia byť exaktne preukázané. Tie sú teda považované za nejaké základné nevyhnutné. 50. Ďalej súd mal za preukázané, že maloletá toho času vzhľadom na vek nie je schopná sama sa živiť, teda nemá žiaden príjem. Súd zdôrazňuje, že vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu majú rodičia (matka i otec), pričom platí, že súd individuálne skúma možnosti, schopnosti a majetkové pomery, životnú úroveň, počet a výšku iných vyživovacích povinností každého z rodičov, plnenie vyživovacej povinnosti aj osobnou starostlivosťou o dieťa a starostlivosti o dieťa a starostlivosťou o domácnosť, ktorej členom je dieťa. 51. Pri určení výšky vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu súd vychádzal z majetkových a príjmových pomerov oboch rodičov, ktoré v konaní zistil, berúc do úvahy skutočnosť, že pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o maloleté dieťa osobne stará a na to, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa. Medzi odôvodnené potreby dieťaťa sa pritom radia jednak potreby základné, medzi ktoré patrí napr. stravovanie, ošatenie, hygiena, školské výdavky, cestovné do školy, pomerná časť nákladov na bývanie, náklady na zdravotnícku starostlivosť, ako aj potreby v širšej miere prispievajúce k rozvoju osobnosti
mladého človeka, ako sú napr. kultúra, šport, mimoškolské aktivity, záujmy, záľuby, prázdninové pobyty, to všetko primerané veku. U detí útlejšieho veku sú to aj všetky predmety stimulujúce ich fyzický a mentálny rozvoj (napr. hračky). Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Na druhej strane uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa je vždy limitované možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi rodičov, pričom sú rozhodujúce predovšetkým reálne zárobkové schopnosti a možnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, t. j. vekom, zdravotným stavom, najvyššie dosiahnutým vzdelaním, praxou, odbornosťou, počtom vyživovacích povinností, u samostatne zárobkovo činnej osoby tiež mierou pracovnej aktivity, kvalitou práce a schopnosťou uplatniť sa v konkurencii, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä pracovnými príležitosťami primeranými vlastnostiam rodičov. 52. Styk otca s maloletou neupravil, nakoľko rodičia sa ohľadom maloletej vedia dohodnúť na styku a stretávaní a aj v tejto časti úpravy rodičovských práv a povinností k maloletej došlo medzi rodičmi k dohode. 53. Zároveň súd rozhodol, že cestovné výdavky spojené s vycestovaním maloletého dieťaťa do miesta pobytu otca hradí otec a cestovné výdavky spojené so spiatočnou cestou hradí matka. 54. Súd uvádza, že všetci účastníci s podaným návrhom súhlasili a na úprave rodičovských práv a povinností sa dohodli. 55. Podľa § 122 CMP, ak vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozsudkom schválil dohodu rodičov, nie sú rodičia oprávnení podať voči výroku, ktorým bola dohoda schválená, odvolanie. 56. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP. 57. Zároveň rozhodnutie súdu nie je nemenné a v prípade zmeny pomerov, či už na strane oprávnenej osoby, ako aj na strane povinnej osoby, sa novým návrhom možno domáhať zmeny súdneho rozhodnutia. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia a to prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Ak odvolanie neobsahuje odvolacie dôvody alebo ak sú odvolacie dôvody nezrozumiteľné, súd vyzve odvolateľa na doplnenie odvolacích dôvodov. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko. Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozsudkom schválil dohodu rodičov, nie sú rodičia oprávnení podať voči výroku, ktorým bola dohoda schválená, odvolanie.