Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Poprad 25C/51/2025 8725202809 18. 08. 2025 JUDr. Lucia Baštová ECLI:SK:OSPP:2025:8725202809.2
Uznesenie Okresný súd Poprad v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXXX/XX, XXX XX E. F. proti žalovanému: A. G. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. J. XXX/XX, XXX XX A., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia s príslušenstvom, takto rozhodol: I. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a . II. Žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a. odôvodnenie: Odôvodnenie 1. Žalobca podal dňa 31.07.2025 na Okresný súd Poprad návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť nepribližovať sa k nemu na vzdialenosť menšiu ako 20 metrov, s výnimkou účasti na nevyhnutných procesných úkonoch v konaniach pred súdmi, orgánmi činnými v trestnom konaní alebo inými orgánmi verejnej moci a zároveň aby súd uložil žalovanému aj povinnosť ho nekontaktovať priamo alebo nepriamo, osobne, písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo akýmkoľvek iným spôsobom a prostriedkami. 2.1. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že ako bývalý športovec a v súčasnosti výkonný riaditeľ B. F. sa dňa XX.XX.XXXX osobne zúčastnil na konferencii B. F., kde zúčastnení delegáti B. K. L. plánovali bez riadnej legitimity zvoliť žalovaného do funkcie prezidenta B. F., ktorý od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX pôsobil vo funkcii predsedu B. E. L. a v súčasnosti je aktívnym členom B. F. s pretrvávajúcim záujmom ovplyvňovať vnútorné usporiadanie a strategické smerovanie tejto športovej organizácie. Táto konferencia však bola zvolaná v rozpore so stanovami B. F., len ako reakcia na výsledky volieb z konferencie zo dňa XX.XX.XXXX, na ktorej bol pre obdobie rokov XXXX až XXXX za prezidenta B. F. legitímne zvolený A. B., B. (M. N.), ktorý pôsobí už druhé funkčné obdobie aj ako predseda B. E. L.. Počas celého priebehu tohto „fiktívneho“ zasadnutia sa žalovaný voči nemu správal útočne, a to spočiatku verbálne, kedy ho atakoval nebezpečnými vyhrážkami, ktoré ho mali donútiť opustiť toto zasadnutie, no následne to vyústilo až do fyzického napadnutia, keďže ho žalovaný so slovami „urobím s tebou poriadok“ agresívne zhodil zo stoličky, pričom tento fyzický útok a následný pád mu spôsobili závažné a bolestivé poranenie chrbtice, po ktorom bol nútený vyhľadať lekársku pomoc. Na základe lekárskeho vyšetrenia, ktoré absolvoval ihneď po útoku, bolo zo strany ošetrujúceho lekára konštatované pomliaždenie L/S oblasti s odporúčaným fyzickým šetrením a po následnej kontrole u svojho všeobecného lekára A. O. F., ktorý konštatoval rovnakú diagnózu, mu bola nariadená dočasná pracovná neschopnosť po dobu 16 dní. Závažnosť poranenia ako aj dočasnú práceneschopnosť neskôr konštatovali aj posudkový lekár Sociálnej poisťovne a ortopéd, ktorý ešte navyše uňho zistil aj diagnózu contusio dorsi LS – pomliaždenie driekovo-krížovej časti chrbtice a na základe tejto lekárskej správy
ortopéda mu bola jeho všeobecným lekárom predĺžená pôvodná dĺžka práceneschopnosti o ďalších 8 dní. 2.2. Žalobca ďalej tvrdil, že fyzický útok žalovaného nepredstavoval ojedinelé excesívne konanie z jeho strany, keďže ide o súbor sústavného násilného a nebezpečného konania, ktorým žalovaný ohrozuje nielen jeho, ale aj jeho rodinu a ďalších predstaviteľov B. F. pri ich viacerých spoločných stretnutiach na nominačných pretekoch v apríli XXXX a XXXX alebo aj pri iných príležitostiach. Toto sústavné agresívne a nebezpečné správanie, opakované vyhrážky fyzickou likvidáciou či vulgárne vyjadrenia zo strany žalovaného spôsobujú uňho dôvodnú obavu o svoj život a zdravie. V dôsledku týchto dlhodobých a opakovaných vyhrážok zo strany žalovaného už utrpel závažnú ujmu na svojom psychickom zdraví, nehovoriac o tom, že po danom fyzickom útoku je stále práceneschopný v domácom liečebnom režime, avšak pociťuje strach, že keď začne znova vykonávať svoje pracovné činnosti spojené s jeho pozíciou výkonného riaditeľa B. F., vyhrážky a útoky zo strany žalovaného budú aj naďalej pokračovať. Podľa jeho názoru je práve odlišný pohľad na fungovanie a smerovanie B. F. motívom správania žalovaného, navyše za situácie, že voči žalovanému sa začalo trestné stíhanie pre podozrenie zo spáchania trestnej činnosti za obdobie, v ktorom žalovaný zastával funkciu predsedu B. E. L.. Vzhľadom k tomu, že nebezpečným konaním žalovaného je bezprostredne ohrozená jeho telesná a duševná integrita, pričom v kontexte vyššie uvedených skutočností existuje dôvodná obava, že žalovaný bude v tomto konaní aj naďalej pokračovať pri akejkoľvek príležitosti, ktorá sa vyskytne v rámci organizačno-športových udalostí zabezpečovaných B. F., je nevyhnutné zabezpečiť, aby mohol vykonávať všetky činnosti spojené s funkciou výkonného riaditeľa B. F. bez obavy o svoj život a zdravie, a preto navrhoval, aby súd vydal vo veci neodkladné opatrenie. 3. Žalobca spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia ako dôkazy označil a predložil B. B. F., pracovnú zmluvu zo dňa XX.XX.XXXX, výpisy z registra organizácie B. F., zápisnicu zo zasadnutia orgánu s rozhodovacou právomocou zo dňa XX.XX.XXXX s prezenčnou listinou, uznesenie z konferencie B. F. P. E. XX.XX.XXXX, písomnú správu nezávislého pozorovateľa o príprave, priebehu a výsledku volieb do orgánov B. F., článok Denníka D. B. Q. „G. L. B. F. I.. A. E. I..“, lekárske správy, odpis potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti, Čestné vyhlásenie R. B. B., Čestné vyhlásenie A. B., Čestné vylásenie O. A. B., oznámenie o skutočnostiach nasvedčujúcich, že bol spáchaný trestný čin zo dňa XX.XX.XXXX a uznesenie OR PZ R. O., odbor kriminálnej polície o začatí trestného stíhania zo dňa 15.11.2024. 4. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Civilný sporový poriadok“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 5. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 6. Podľa § 325 ods. 2 písm. g) Civilného sporového poriadku, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená. 7. Podľa § 325 ods. 2 písm. h) Civilného sporového poriadku, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená. 8. Podľa § 326 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosťa trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
9. Podľa § 328 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 10. Podľa § 328 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu. 11. Podľa § 329 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 12. Podľa § 329 ods. 2 Civilného sporového poriadku, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 13. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zisťovať všetky skutočností, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Je však nevyhnutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť dočasná ochrana. Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd poskytne strane dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jej postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda, že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť, nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou urobenou vo forme neodkladného opatrenia sa preto neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. 14. V prípade neodkladného opatrenia ide o procesný inštitút, ktorý má osobitný charakter vyznačujúci sa najmä nevyhnutnosťou jeho vydania. Povinnosťou navrhovateľa je v návrhu na vydanie neodkladného opatrenia opísať rozhodujúce skutočnosti, ktoré hodnoverne osvedčujú dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Z pojmu ,,osvedčenie dôvodnosti“ vyplýva, že v danom prípade ide o rozhodovanie súdu bez nutnosti vykonať dokazovanie, ako aj bez povinnosti zisťovať všetky konkrétne skutočnosti, ktoré je potrebné verifikovať pri vydávaní rozhodnutia vo veci samej (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I. ÚS 358/2021 zo 6. septembra 2021). 15. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich, ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2MCdo 3/2010). 16. Neodkladné opatrenie je základným opatrením súdu, ktorým sa upravujú (predbežne alebo aj trvale) pomery sporových strán, ak ide o stav, ktorý neznesie odklad. Vychádzajúc zo zákonných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia je neodkladné opatrenie prípustné a opodstatnené vtedy, ak: a/ sa tvrdí a osvedčí existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, b/ tento právny vzťah si vyžaduje bezodkladnú úpravu alebo ak je daná obava z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), c/ uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), d/ navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, e/ právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality) a f/ sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 CSP). 17. Zákonnými podmienkami na nariadenie neodkladného opatrenia sú teda neodkladnosť dočasnej úpravy pomerov alebo obava, že exekúcia bude ohrozená. Aj v prípade, ak sú inak splnené formálne predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, je treba starostlivo zvážiť, či v prípade jeho
nariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahu strán alebo tretích osôb. Neodkladné opatrenie je možné nariadiť iba v prípade, ak je aspoň osvedčená danosť práva. Pre osvedčenie práva je potrebné, aby žalobca bol vecne legitimovaný a taktiež, aby žalobcom uplatnený nárok nebol zjavne neopodstatnený. 18. Keďže súd rozhoduje pomerne v krátkej lehote podľa § 328 ods. 2 Civilného sporového poriadku a spravidla bez nariadenia pojednávania, bez výsluchu a bez vyjadrenia protistrany, z procesného hľadiska je zásadným determinantom obsah samotného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorom je navrhovateľ neodkladného opatrenia povinný osvedčiť relevantné skutkové tvrdenia, z ktorých vyvodzuje splnenie zákonom stanovených podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia. Navyše pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti a z tohto dôvodu súd nemusí dodržať formálny postup určený na dokazovanie a zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia (vo veci samej), ale rozhoduje spravidla len na základe listín predložených navrhovateľom neodkladného opatrenia. 19. V zmysle citovaných zákonných ustanovení súd skúmal splnenie podmienky existencie právneho záujmu žalobcu na nariadení neodkladného opatrenia a existenciu právne významných skutočností, ktorých základ spočíva v znení § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku a súčasne, či žalobca v návrhu osvedčil potrebnosť dočasnej úpravy pomerov vo vzťahu k žalovanému podľa § 325 ods. 2 písm. g) a h) Civilného sporového poriadku, t. j. zákaz kontaktovania a zákaz alebo obmedzenie priblíženia sa na určitú vzdialenosť, ktorých použitie zákon podmieňuje tým, že zakázaným správaním, by telesná alebo duševná integrita žalobcu mohla byť ohrozená. Tieto skutočnosti musí žalobca pred nariadením neodkladného opatrenia relevantným spôsobom osvedčiť. Ohrozenie telesnej a duševnej integrity žalobca osvedčuje spravidla lekárskymi správami, trestným oznámením, čestným vyhlásením tretej osoby, písomnou, elektronickou alebo telefonickou komunikáciou a pod. 20. Vo vzťahu k listinným dôkazom predloženým žalobcom súd uvádza, že v rámci rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, vzal do úvahy len dôkazy priamo súvisiace s týmto konaním, teda tie, ktoré majú preukázať opodstatnenosť a neodkladnosť podaného návrhu, ktorým žalobca žiada ochranu svojho života a zdravia, pričom je zrejmé, že stanovy B. F., výpisy z registra organizácie B. F., zápisnica zo zasadnutia orgánu s rozhodovacou právomocou, uznesenie z konferencie B. F. či písomná správa nezávislého pozorovateľa o príprave, priebehu a výsledky volieb do orgánov B. F. dané kritéria dôvodnosti listinných dôkazov nespĺňajú, keďže sa netýkajú predmetu tohto konania. Tieto len osvedčujú profesijné postavenie žalobcu. 21. Hlavným predpokladom na nariadenie neodkladného opatrenia je existencia sporného právneho vzťahu, t. j. či žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia osvedčil, že sú tu právne vzťahy medzi sporovými stranami, pretože neodkladné opatrenie nemožno využiť na dočasnú úpravu iných, než právnych vzťahov sporových strán. Ak medzi nimi nie je vzťah, ktorý je upravený právom, resp. žalobca ani netvrdí, že taký vzťah tu je, prípadne túto právnu skutočnosť tvrdí ale neosvedčí, ďalšie predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia nie je potrebné skúmať, pretože chýba základný zákonný predpoklad, na ktorom stojí jeho prípadná opodstatnenosť. 22. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenie vyplýva, že žalobca je výkonným riaditeľom B. F., v ktorej organizačných štruktúrach pôsobia aj jeho rodinní príslušníci – jeho M. A. B. je v súčasnosti prezidentom B. F. a zároveň aj predsedom B. E. L. a jeho B. A. B. bol zvolený do prezídia B. F.. Naproti tomu žalovaný ako bývalý predseda B. E. L. je stále členom B. F.. Nie je preto sporné, že tak žalobca ako aj žalovaný sú aktívni členovia B. F. a vzťah medzi nimi je možné charakterizovať ako profesijný vzťah v oblasti športu, ktorý je narušený ich rivalitou a vzájomnými nezhodami. 23. B. F. sú zabezpečované rôzne organizačno - športové udalosti, ktorými sú napríklad nominačné preteky či konferencie. Tie, ako uviedol žalobca sú už minimálne od roku 2024 sprevádzané viacerými nezhodami medzi žalobcom (a jeho rodinou) a žalovaným, pričom tieto spočiatku len verbálne „útoky“ vyústili dňa XX.XX.XXXX až do situácie, kedy žalovaný fyzicky napadol žalobcu so slovami „urobím s tebou poriadok“ a zhodil ho zo stoličky a tento následný pád mu spôsobil poranenie chrbtice, po ktorom bol nútený vyhľadať lekársku pomoc.
24. Z lekárskej správy A. A. A., ošetrujúceho lekára Univerzitnej nemocnice R. zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že pacient (žalobca) prišiel po napadnutí v práci, kde ho sotili a spadol asi na zadok, udrel si kríže, teraz má bolesti, udrel sa aj pod ľavým kolenom, ale to ho nebolí, a iné ťažkosti neudáva. Záver bol stav po napadnutí, pomliaždenie L/S oblasti bez známok čerstvej traumy s doporučením fyzického šetrenia, dodržiavať pitný režim, suché teplo, analgetiká a bola doporučená aj kontrola u obvodného lekára najbližší pracovný deň. Z lekárskej správy MUDr. O. F., obvodného lekára žalobcu zo dňa 09.07.2025 vyplýva, že stav je naďalej bolestivý v L/S oblasti, po odznení účinku liekov je stav bolesti ešte výraznejší, iné informácie zistené neboli, z dôvodu nečitateľnosti. Z lekárskej správy A. L. A., ortopéda vyplýva, že žalobcovi bolo na základe záveru RTG („bez jednoznačnej traumy na zobrazenom skelete“) doporučené opätovne len šetrenie, kľudový režim a končatinu nepreťažovať. Z odpisu potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti vyplýva, že žalobca bol neschopný práce od 01.07.2025, s tým, že dátum predpokladaného ukončenia mal byť dňa 24.07.2025. 25. Z čestného vyhlásenia R. B. B. (B. N.) je zrejmé, že cez víkend XX.XX.-XX.XX.XXXX R. L. S. L. D. T. svedkom verbálneho útoku zo strany žalovaného voči žalobcovi, kedy žalovaný prišiel za žalobcom a začal naňho verbálne útočiť so slovami „Ty sa ma bojíš?“ a následne použil aj niekoľko urážlivých slov a potom sa mu začal aj vyhrážať že „ho zhodí z mosta“ alebo „že mu ukáže“. Po niekoľko minútovej slovnej roztržke žalovaný odišiel. Aj A. B. (M. N.) čestne vyhlásil, že sa niekoľkokrát stal obeťou neprimeraného verbálneho útoku a fyzickej potýčky zo strany osoby žalovaného, taktiež dňa XX.XX.XXXX žalovaný verbálne napádal aj U. B. (R. N.), pričom mal za to, že tieto agresívne útoky voči jeho osobe boli zjavne motivované snahou žalovaného o osobnú pomstu, resp. nepriamy útok na U. B. (žalobcu). Napokon z čestného vyhlásenia O. A. B. (B. N.) vyplýva, že žalovaný sa mu na podujatí Majstrovstiev sveta L. L. B. L. G. XXXX začal vyhrážať slovami „rozjebem ti hubu“ a aj niekedy v lete roku XXXX naňho žalovaný začal opäť vulgárne útočiť. 26. Je povinnosťou súdu v prípade podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vždy dôsledne vyhodnotiť či je návrh z objektívneho hľadiska presvedčivý a či reálne došlo k osvedčeniu všetkých skutočností, ktorým je nariadenie neodkladného opatrenia v konkrétnom prípade podmienené. Napriek skutočnosti, že zákon neukladá navrhovateľovi v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ním tvrdené skutočnosti dokázať, zákonnou povinnosťou je osvedčenie tvrdených skutočností, čo je síce nižšia úroveň než dokázanie, avšak napriek tomu žalobca musí poskytnúť súdu na svoje tvrdenia určité dôkazy, z ktorých vo vzájomnej súvislosti sa ním tvrdené skutočnosti musia javiť nanajvýš pravdepodobnými. Neodkladné opatrenie je prostriedkom, ktorý by mal byť zásadne použitý až a len vtedy, keď neexistujú iné zákonné možnosti ochrany. Žalobca však potrebu takéhoto výnimočného zásahu do práva žalovaného neodkladným opatrením neosvedčil. 27. Z hľadiska opodstatnenosti nariadenia neodkladného opatrenia súd zisťoval, či žalobcom tvrdené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy, t. j. či žalobca osvedčil konkrétne kvalifikované nebezpečenstvo a jeho vzťah ku konkrétnemu chránenému právu. Právo (nárok), ktorému je v tomto prípade potrebné poskytnúť ochranu je podľa žalobcu jeho právo na ochranu života a zdravia, resp. právo na ochranu telesnej a duševnej integrity. Z odôvodnenia naliehavosti žalobcu na nariadení neodkladného opatrenia vyplýva, že žalobca je v dôsledku fyzického útoku zo strany žalovaného stále práceneschopný a v domácom liečebnom režime, avšak pociťuje strach, že vyhrážky a útoky zo strany žalovaného búdu ďalej pokračovať, najmä potom, čo začne opäť vykonávať svoje pracovné povinnosti spojené s jeho funkciou výkonného riaditeľa B. F.. Z tohto dôvodu je podľa neho potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi stranami. 28. Z návrhu na nariadenia neodkladného opatrenia ako aj z dôkazov priložených k tomuto návrhu pre súd však nevyplynuli také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali vydanie neodkladného opatrenia. Na to, aby súd mohol nariadiť žalobcom navrhované neodkladné opatrenie bolo nutné z jeho strany osvedčiť aspoň základné skutočnosti pre záver o pravdivosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako aj osvedčiť to, že je tu existencia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. V tomto konkrétnom prípade by sa neodkladným opatrením malo zamedziť žalovanému približovať sa k žalobcovi na vzdialenosť menšiu ako 20 metrov, s výnimkou účasti na nevyhnutných procesných úkonoch v konaniach pred súdmi, orgánmi činnými v trestnom konaní alebo inými orgánmi verejnej moci a zároveň sa mu malo zamedziť aj nekontaktovať žalobcu priamo alebo nepriamo, osobne, písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo akýmkoľvek iným spôsobom a prostriedkami.
29. Predložené listinné dôkazy ako aj odôvodnenie podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd nepresvedčili o dôvodnosti nariadenia neodkladného opatrenia. Lekárske správy či už ošetrujúceho, obvodného alebo posudkového lekára v podstate nekonštatovali žiadne závažné poranenia a doporučené bolo žalobcovi len fyzické šetrenie, suché teplo a dodržiavať pitný režim. Súd nespochybňuje, že incident, ktorý žalobca opísal, sa stal, no vzhľadom k tomu, že žalobca o tomto incidente podal trestné oznámenie, bude predmetom ďalšieho vyšetrovania ako presne sa skutok stal, či išlo o trestný čin a či ho spáchal žalovaný, preto je nateraz predčasné hovoriť o protiprávnom konaní žalovaného. Je vecou aj orgánov činných v trestnom konaní, prípadne trestného súdu, aby žalobcovi bola poskytnutá účinná ochrana pred akýmkoľvek násilným protiprávnym konaním žalovaného v trestnom konaní (prenasledovaním, vyhrážaním a pod)., pričom súd v tomto konaní nemôže nahradiť orgány činné v trestnom konaní. 30. Čestné vyhlásenia rodinných príslušníkov žalobcu taktiež nepreukázali okolnosti, ktoré by mali za následok zásah súdnej moci v rozsahu žalobcom navrhovaného neodkladného opatrenia, keďže A. B. (M. N.) čestne vyhlásil, cit. „že som sa stal niekoľkokrát obeťou neprimeraného verbálneho útoku a fyzickej potýčky zo strany osoby A. G. H.“ a až následne konštatoval že išlo o nepriamy útok na U. B. A. B. (žalobcu) a to isté platí aj vo vzťahu k čestnému vyhláseniu O. A. B. (B. N.), ktorý taktiež čestne vyhlásil, cit.: „že som sa stal obeťou neprimeraného verbálneho útoku zo strany osoby A. G. H.“. Žalobcom v návrhu uvádzaný súbor sústavného násilného a nebezpečného konania, ktorým žalovaný ohrozuje nielen jeho, ale aj jeho rodinu a ďalších predstaviteľov B. F. pri ich viacerých spoločných stretnutiach a sústavné agresívne a nebezpečné správanie žalovaného tak ostalo len v rovine tvrdenia žalobcu, bez dostatočného osvedčenia. 31. Súd nespochybňuje, že medzi žalobcom (a jeho rodinou) a žalovaným je v B. F. vypätá atmosféra, čo je aj mediálne známe, a že ich spoločné stretnutia, ktorými sú najčastejšie organizačno - športové udalosti zabezpečované B. F., sú zväčša kvôli rozdielnosti názorov sprevádzané hádkami, ostrou výmenou názorov alebo inými verbálnymi útokmi, no riešenie tejto situácie nepredstavuje vzájomné podávanie trestných oznámení, žalôb či návrhov na nariadenie neodkladných opatrení. Ako uviedol sám žalobca, rozdielne názory a rivalita sú prirodzenou súčasťou akejkoľvek organizačnej štruktúry, vrátane športu. Samotný incident (ktorý ešte len bude predmetom vyšetrovania) alebo aj rôzne verbálne útoky žalovaného tak nemôžu osvedčiť tvrdenie žalobcu o jeho obave o svoj život a zdravie. Súd preto konštatuje, že žalobcom predložené listinné dôkazy ho nepresvedčili o dôvodnosti nariadenia neodkladného opatrenia, navyše za situácie, keď žalobca ani len netvrdil skutočnosti odôvodňujúce uloženie povinnosti žalovanému spočívajúce v nekontaktovaní žalobcu priamo alebo nepriamo, osobne, písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo akýmkoľvek iným spôsobom a prostriedkami. Žalobca tak rozhodujúce skutočnosti v konaní neosvedčil. 32. Žalobca uvedením dôvodov v podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, s ktorými sa súd vyššie vysporiadal, dostatočným spôsobom neosvedčil dôvodnosť podaného návrhu, jeho naliehavosť a nevyhnutnosť okamžitého zásahu zo strany súdu. Súd, povinný zachovávať nestrannosť a rovnosť strán nemôže v civilnom sporovom kontradiktórnom konaní sám vyhľadávať dôkazy, ktoré má predložiť žalobca, ani domýšľať si rozhodujúce skutočnosti, aby mohol vyhovieť návrhu. Keďže neunesenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena v prípade návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia znamená neosvedčenie zákonných podmienok pre jeho vydanie, súd nemohol návrhu žalobcu vyhovieť. Nakoľko žalobca neuviedol v návrhu skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi ním a žalovaným práve ním navrhovaným spôsobom, ktorým je súd viazaný a osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietol. 33. Vzhľadom k uvedenému súd konštatuje, že žalobca neosvedčil existenciu podmienky dôvodnosti a opodstatnenosti návrhu na nariadenie uplatňovaného neodkladného opatrenia, t. j. neuviedol a neosvedčil skutočnosti odôvodňujúce záver o uložení povinnosti žalovanému. Je výlučne vecou žalobcu navrhujúceho nariadenie neodkladného opatrenia, aby opísal rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu bezodkladnej úpravy pomerov alebo obavy, že exekúcia bude ohrozená (§ 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku) a hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana (§ 326 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Je tiež povinnosťou žalobcu, aby svoje tvrdenia o osvedčení nároku podložil dostatočnými dôkazmi, z ktorých súd vyvodí závery o prípustnosti a opodstatnenosti takéhoto návrhu (§ 326 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Povinnosťou súdu potom je len posúdiť, či tvrdené skutočnosti sú osvedčené predloženými dôkazmi. Nie je povinnosťou súdu domýšľať, hádať a hľadať dôvody, aby mohol nárok priznať. 34. Súd záverom poukazuje aj na to, že pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Ak by po vydaní tohto uznesenia došlo k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nič nebráni žalobcovi podať nový návrh na nariadenie neodkladného opatrenia (§ 329 ods. 3 Civilného sporového poriadku). Nateraz ale podmienky na jeho nariadenie nie sú ničím osvedčené. 35. O trovách konania o neodkladnom opatrení súd rozhodol podľa § 354 Civilného sporového poriadku v spojení s § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, keď žalovaný bol v konaní úspešný, avšak podľa obsahu spisu mu žiadne trovy konania nevznikli. Súd vychádzal z čl. 17 Základných princípov Civilného sporového poriadku zakotvujúcich procesnú ekonómiu, keď rozhodovanie o trovách konania najskôr podľa § 262 Civilného sporového poriadku o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane - žalovanému žiadne trovy v konaní o neodkladnom opatrení nevznikli by bolo nielen nelogické, ale aj v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho procesu (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/14/2018 zo dňa 28.02.2018, uverejnené v Zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov SR pod č. R 72/2018, podľa právnej vety ktorého cit.: „Ak podľa obsahu spisu strane v konaní žiadne trovy nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov Civilného sporového poriadku, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej náhrada trov konania nepriznáva.“). Poučenie: Pr Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia uznesenia na Okresnom súde Poprad. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.