Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Poprad 8C/3/2025 8725203993 31. 10. 2025 JUDr. Juraj Šteffel ECLI:SK:OSPP:2025:8725203993.2
Uznesenie Okresný súd Poprad v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XX, XXX XX C. D., právne zastúpeného: JUDr. Tiborom Bašistom, advokátom, so sídlom Štefánikova 8, 058 01 Poprad, proti žalovanému: E. F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XX, XXX XX C. D., právne zastúpenému: JUDr. Michalom Barnovským, advokátom, so sídlom Námestie generála Štefánika 532/7, 064 01 Stará Ľubovňa, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto rozhodol: I. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zo 16.10.2025 sa z a m i e t a . II. Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. odôvodnenie: 1. Navrhovateľ sa domáhal nariadenia neodkladného opatrenia s obsahom a dôvodmi uvedenými v návrhu z 10.10.2025. 2. Žiadal, aby súd do právoplatného rozhodnutia vo veci samej (vedenej pred Okresným súdom Poprad pod sp. zn. KK–8C/31/2022, pozn. súdu) uložil žalovanému povinnosť zdržať sa akéhokoľvek bránenia žalobcovi v užívaní spoločnej nehnuteľnosti, ktorej je spoluvlastníkom – rodinného domu v obci C. D. C. XX - postaveného na parc. C KN č. 30/2 k. ú. C. D., obec C. D., zapísané Okresným úradom Kežmarok, katastrálny odbor na LV č. XX vrátane všetkých jeho obytných a spoločných častí, a zdržať sa akýchkoľvek úkonov, ktorými by obmedzoval jeho prístup k jednotlivým miestnostiam alebo sťažoval užívanie umiestňovaním prekážok, predmetov alebo uzamykaním izieb. 3. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil skutkovým tvrdením, podľa ktorého žalovaný úmyselne koná tak, aby žalobcovi znemožnil alebo sťažil užívanie nehnuteľnosti. Opakovane zamyká miestnosti, ktoré žalobca oprávnene užíva ako spoluvlastník, a umiestňuje do týchto priestorov veľké množstvo kvetináčov s kvetmi (takmer 25 kusov), ktorými blokuje priechod, prístup k oknám a voľné používanie izieb. 4. Týmto konaním žalovaný, podľa žalobcu, neprimerane obmedzuje jeho spoluvlastnícke práva, čím dochádza k zásahu do jeho oprávnení podľa ust. § 123 a nasl. Občianskeho zákonníka. Konanie žalovaného má úmyselný charakter a smeruje výlučne k šikanóznemu bráneniu v užívaní veci, čo je v rozpore so zásadou poctivého výkonu práv zakotvenou v § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. 5. Po citácii zákonných ustanovení uzavrel, že v danom prípade je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi účastníkmi, keďže správanie žalovaného mu znemožňuje užívať predmet spoluvlastníctva, pričom hrozí ujma, ktorá by mohla mať trvalé následky. Účelom navrhovaného neodkladného opatrenia je zabrániť vzniku nezvratného stavu do rozhodnutia vo veci samej.
6. Vzhľadom na stručnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a v záujme spravodlivého usporiadania vzťahov sporových strán do právoplatného skončenia konania vo veci samej, súd prvej inštancie nariadil výsluch strán a umožnil im (vzhľadom na individuálne okolnosti sporu, ktoré vyšli najavo v konaní vo veci samej) uplatniť ďalšie prostriedky procesného útoku a procesnej obrany. 7. Žalovaný poprel, žeby úmyselne konal tak, aby žalobcovi znemožnil alebo sťažil užívanie nehnuteľnosti, pričom podľa tvrdení žalobcu žalovaný opakovane zamyká miestnosti, ktoré žalobca oprávnene užíva ako spoluvlastník a umiestňuje do týchto priestorov veľké množstvo kvetináčov s kvetmi (takmer 25 kusov), ktorými blokuje priechod, prístup k oknám a voľné používanie izieb. 8. Vo vzťahu k uzamknutiu miestností zdôraznil, že rodinný dom dlhodobo obýva so svojou rodinou, pričom bývajú v podstate v dvoch izbách. Uzamkol jedine svoje dve izby, v rámci ktorých dlhodobo žije so svojou rodinou, a to z toho dôvodu ochrany svojho obydlia a súkromia, ktorého narušenie je manifestované aj samotným žalobcom, ktorý si bez povolenia žalovaného vyhotovuje fotografie jeho ako aj jeho obydlia. Tieto fotografie sa následne snaží zneužívať nielen v prebiehajúcom konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, ale ich rozširuje ďalej, a to dokonca aj prostredníctvom sociálnych sietí. 9. Keďže tam žalobca spolu so svojou manželkou vstupovali, fotili a vodili cudzích ľudí, pričom chodili provokovať a vyvolávať hádky, žalovaný bol nútený uzamknúť jedine tie dve izby, pričom zvyšok domu je voľne prístupný, neuzamknutý. Žalovaný ani členovia jeho rodiny pritom žalobcovi žiadnym spôsobom nebránia v prístupe do rodinnému domu, ktorý rovnako ako predtým žalobca so svojou manželkou sporadicky navštevuje. 10. Žalovaný má pritom v kritickej nehnuteľnosti trvalý pobyt, ide o miesto, kde so svojou rodinou reálne žijú, spia, vykonávajú domáce činnosti a majú tam svoje osobné veci a v tejto majú vytvorené zázemie, pričom uzamknutím dvoch izieb mal záujem iba chrániť obydlie a súkromie svoje ako aj svojej rodiny. 11. Čo sa týka kvetináčov, upresnil, že keďže jeho manželka mala spočiatku kvety vonku, avšak následne sa ochladilo, dala ich dnu a rozmiestnila po dome aj pri oknách tak, aby nedošlo k ich omŕzaniu. Žalobca s manželkou pritom dané kvety z okien pozbierali a bez akéhokoľvek upozornenia a súhlasu manželky žalovaného ich vyhodili von pred dom, pričom toto robili opakovane. 12. V reakcii na to ich manželka žalovaného uložila do najbližšej izby ku vchodu do domu. 13. Teda to, že boli kvety na jednom mieste blízko vstupu do domu, bolo zapríčinene správaním sa žalobcu a jeho manželky, a to neoprávneným vyhadzovaním predmetných kvetov. 14. Podľa žalovaného nemožno opomenúť, že aj napriek uvedenému prístup k rodinnému domu, izbám a oknám zachovaný je. Žalovaný má však rovnaké práva ako žalobca, ktorý po všetkých miestnostiach rozmiestňuje umelé kvety a ktoré slúžia ako lapače prachu, ktorý neodstraňuje. 15. Podľa žalovaného tak v danom prípade nedochádza z jeho strany k protiprávnemu konaniu, ale ide o dôsledok správania sa žalobcu a jeho manželky. Keby žalobca nenarúšal opakovane súkromie žalovaného a jeho rodiny, tak by nemali dôvod chrániť si obydlie zamknutím svojich dvoch izieb. Okrem spomínaných dvoch izieb má pritom žalobca voľný prístup do celého domu, kde mu nikto nebraní užívať ich. 16. Rovnako, keby nedochádzalo k vyhadzovaniu kvetov pred dom do mrazu, neboli by pokope blízko vchodu. Kvety pritom žalobcovi neznemožňovali užívať nehnuteľnosť a ani nezhoršovali jej technický stav. 17. Žalovaný pritom rešpektuje aktuálny stav a aj úpravy v rámci rodinného domu zredukoval len na tie najnutnejšie. 18. Nemožno sa teda stotožniť ani s ďalším tvrdením žalobcu, podľa ktorého žalovaný neprimerane obmedzoval jeho práva, čím má dochádzať k zásahu do jeho oprávnení podľa § 123 a násl. Občianskeho zákonníka.
19. Možno teda uzavrieť, že žalovaný nikdy neznemožňoval, neznemožňuje a ani nesťažuje žalobcovi užívanie nehnuteľnosti, čo rezultuje do celkom zrejmej nedôvodnosti návrhu neodkladného opatrenia. 20. Pre úplnosť žalovaný predložil čestné prehlásenia, ktoré objektivizujú tvrdené skutočnosti o tom, že zo strany žalovaného nikdy nedochádzalo k znemožňovaniu alebo sťažovaniu žalobcovi užívanie predmetnej nehnuteľnosti, že je to práve naopak žalobca, ktorý narúša obydlie a súkromie žalobcu a jeho rodiny a rozširuje fotografie žalobcu a jeho obydlia aj prostredníctvom sociálnych sietí. 21. Žalovaný poukázal na závery konštantnej judikatúry (napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR z 5. augusta 2010, sp. zn. 3Cdo 149/2010, uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. novembra 2012, sp. zn. 6 M Cdo 5/2012 a pod.), z ktorých vyplýva, že subjekt domáhajúci sa nariadenia neodkladného opatrenia musí dôvody na jeho vydanie, t. j. potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov, osvedčiť. 22. V danom prípade však žalobca, podľa žalovaného, konkrétnym spôsobom neosvedčil potrebu dočasnej úpravy pomerov strán, nakoľko predložené fotografie nepreukazujú žalobcom uvádzané skutočnosti. 23. Žalovaný namietol, že žalobca v návrhu, okrem vágnych formulácii, nekonkretizoval rozhodujúce skutočností odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov a žiadnym bližším spôsobom nešpecifikoval konkrétne konanie žalovaného (jeho opisom, časom, miestom a pod.), ktoré by viedli k potrebe vydania neodkladného opatrenia. 24. Na týchto tvrdenia žalovaný, prostredníctvom právneho zástupcu, zotrval i počas výsluchu strán. 25. Podľa ust. § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C. s. p.“), neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 26. Podľa ust. § 325 ods. 2 písm. d) C. s. p., neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 27. Podľa § 326 ods. 1 C. s. p., v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. 28. Podľa § 326 ods. 2 C. s. p., k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. 29. Na každom súdnom rozhodnutí vrátane rozhodnutia, ktorým sa rozhoduje o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, musí existovať právny záujem. Podstata právneho záujmu sa odlišuje podľa toho, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha a akej veci sa týka. 30. Právny záujem na neodkladnom opatrení sa vyvodzuje z právne významných skutočností, ktorých základ spočíva v znení ust. § 325 ods. 1 C. s. p. 31. Navrhovateľ neodkladného opatrenia musí mať na ňom právny záujem, t. j. musí osvedčiť potrebnosť neodkladnej úpravy pomerov odporcu/žalovaného. Právny záujem je relevantný kvôli tomu, aby sa neskúmali iné, napr. morálne záujmy na takomto rozhodnutí, prípadne aby nešlo len o záujem týkajúci sa faktického stavu vládnuceho medzi sporovými stranami. Iný než právny záujem sa pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení neberie do úvahy, pretože činnosť súdu nemôže mať akademický charakter. 32. V podaní, v ktorom sa navrhuje nariadenie neodkladného opatrenia, je potrebné osvedčiť, že tu je daný právny záujem. Danosť právneho záujmu sa skúma so zreteľom na splnenie predpokladov opodstatnenosti takéhoto súdneho rozhodnutia, avšak dominuje predovšetkým osvedčenie toho, že nariadením neodkladného opatrenia sa dosiahne účel ochrany poskytovanej súdom v základnom sporovom konaní.
33. V zmysle citovaných zákonných ustanovení súd skúmal splnenie podmienky existencie právneho záujmu navrhovateľa na nariadení neodkladného opatrenia. V tejto súvislosti preskúmal existenciu právne významných skutočností ako aj osvedčenie potrebnosti dočasnej úpravy pomerov odporcu. 34. Súd v prvom rade skúmal, či navrhovateľ neodkladného opatrenia tvrdil a osvedčil, že sú tu právne vzťahy medzi sporovými stranami vystupujúcimi v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia. 35. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že neodkladné opatrenie nemožno využiť na dočasnú úpravu iných, než právnych vzťahov sporových strán. Ak medzi nimi nie je vzťah, ktorý je upravený právom, resp. navrhovateľ ani netvrdí, že taký vzťah tu je, prípadne túto právnu skutočnosť tvrdí, ale neosvedčí, ďalšie predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia nie je potrebné skúmať, pretože chýba základný zákonný predpoklad, na ktorom stojí jeho prípadná opodstatnenosť. 36. Z tvrdení navrhovateľa neodkladného opatrenia vyplýva, že s odporcom/žalovaným sú ako bratia zároveň vo vzťahu podielových spoluvlastníkov nehnuteľnosti uvedenej vyššie. 37. Vzťah k odporcovi/žalovanému upravený právom nebol medzi sporovými stranami sporný. 38. Ochrana poskytovaná neodkladným opatrením má za úlohu predísť určitému nebezpečenstvu. Je potrebné určiť a osvedčiť aké nebezpečenstvo hrozí a čo, resp. aké právo by ním mohlo byť ohrozené. 39. O potrebe dočasnej úpravy pomerov sporových strán neodkladným opatrením za daných okolností má súd vážne pochybnosti. Pre prípad vyhovenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí jeho navrhovateľ osvedčiť taký stav právnych (nielen faktických) vzťahov medzi sporovými stranami, ktorý vyžaduje dočasnú a rýchlu úpravu pomerov medzi nimi, t. j. naliehavosť situácie aj z právnej stránky a tiež osvedčenie ohrozenia nároku podložené konkrétnymi skutočnosťami. 40. Žalobca osvedčoval reálny stav na mieste samom fotografiami zobrazujúcimi zrejme jednotlivé miesta v rodinnom dome. V návrhu, okrem všeobecných formulácii, však nekonkretizoval rozhodujúce skutočností odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov a nešpecifikoval konkrétne konanie žalovaného jeho opisom, časom, miestom, ktoré by viedli k potrebe nariadenia neodkladného opatrenia. 41. Žalovaný v prostriedkoch procesnej obrany o. i. tvrdil, že v bližšie neurčenom čase v roku 2025 utrpel zlomeninu bedrového kĺbu. Je zároveň osobou ŤZP so sprievodcom. Tieto tvrdenia žalobca nepoprel, a preto ich súd považoval za nesporné. Účinne nepopreté ostali i skutkové tvrdenia žalovaného, podľa ktorých mal zamykať miestnosti, ktoré žalobca oprávnene užíva ako podielový spoluvlastník. Žalovaný uznal, že zamyká dve miestnosti, v ktorých býva so svojou rodinou, práve pre konanie žalobcu a jeho manželky (vyhotovovanie fotografií osoby žalovaného v týchto miestnostiach bez jeho vedomia a ich následné zverejňovanie). Takéto konanie žalovaného, tak nielen s ohľadom na jeho súkromie a obydlie, ale i na ochranu jeho osobnosti, je konaním legitímnym, keďže k určitému zásahu do jeho osobnostných práv už zrejme došlo. 42. V súvislosti s rozmiestnením kvetináčov blokujúcich priechod, prístup k oknám a voľné používanie izieb žalobca nepoprel tvrdenie žalovaného, že tieto rozmiestnila po dome jeho manželka (nie žalovaný po ťažkom úraze popri ťažkému ochoreniu pľúc), aby vonku nepomrzli. 43. Žalobca tiež nepoprel skutkové tvrdenie žalovaného a tvrdenia jeho synov v čestných vyhláseniach z 23.10.2025, z ktorých je zrejmé, že kritickú nehnuteľnosť užíva len sporadicky počas víkendov, pričom žalovaný ju užíva nepretržite s tým, že v nej má nahlásený i trvalý pobyt. 44. Súd má za to, že žalobca svoje skutkové tvrdenia o tom, že žalovaný úmyselne koná tak, aby mu znemožnil alebo sťažil užívanie nehnuteľnosti náležite neosvedčil, nepopísal prekážky brániace mu vykonávať jeho spoluvlastnícke právo z hľadiska konkrétneho miesta, rozsahu, času i spôsobu takého konania žalovaného v situácii jeho ťažkého pľúcneho ochorenia a úrazu. Súd prvej inštancie si objektívne nedokáže predstaviť, žeby žalovaný v takomto osobnom rozpoložení dokázal efektívne znemožňovať a sťažovať prístup a užívanie nehnuteľnosti spôsobom popísaným v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, berúc zreteľ na časový rozsah, v rámci ktorého žalobca kritickú nehnuteľnosť
užíva (sporadicky počas víkendov na rekreáciu), ako aj na účinne nepopreté tvrdenia žalovaného a jeho synov (v čestných vyhláseniach), podľa ktorých si do rodinného domu pozýva návštevy. 45. Tvrdenia žalobcu v procesnoprávnom postavení navrhovateľa neodkladného opatrenia tak nemožno považovať za postačujúce pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by sa zasiahlo do vlastníckeho práva žalovaného. 46. Súd má za to, že navrhovateľ neosvedčil, že nariadenie neodkladného opatrenia zabezpečí účel civilného sporového konania a ochranu jeho práv (konkrétne jeho vlastníckeho práva ako podielového spoluvlastníka). 47. Vychádzajúc z dikcie ust. § 326 ods. 1 C. s. p. súd uzavrel, že navrhovateľ neosvedčil existenciu kvalifikovaného dôvodu, oprávňujúceho žiadať o ochranu inštitútom neodkladného opatrenia. V danom prípade tak nebol osvedčený základný predpoklad pre jeho nariadenie spočívajúci v potrebnosti dočasnej úpravy pomerov odporcu. 48. V konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podanom počas konania vo veci samej (§ 324 ods. 1 C. s. p.) bol jeho navrhovateľ neúspešný. O nároku žalovaného na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 49. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol Uznesením č. k. KK–8C/31/2022–227 zo 14.10.2025 vylúčený na samostatné konanie, a preto bolo rozhodnuté i o nároku na náhradu trov konania o ňom tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. 50. Žalovaný bol v uvedenom konaní úspešný, a preto mu bol voči žalobcovi priznaný nárok na náhradu trov konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v rozsahu 100 %. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Poprad na Krajský súd v Prešove. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 373 ods. 4 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno uplatniť za splnenia podmienok podľa § 366 najneskôr v lehote na vyjadrenie k odvolaniu. Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.