Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Poprad 22C/53/2024 8724204167 12. 05. 2026 JUDr. Erika Borovská ECLI:SK:OSPP:2026:8724204167.6
Uznesenie Okresný súd Poprad v právnej veci žalobcu: A. B., trvale bytom: A. XXX/XXX, XXX XX C. D., narodený: XX.XX.XXXX, zastúpený: Mgr. Gabriel Antal, advokát, so sídlom: Karpatská 3256/15, 058 01 Poprad, IČO: 54 604 184, proti žalovaným: 1. E. D., trvale bytom: F. XXX/X, XXX XX G., narodený: XX.XX.XXXX, 2. H. D., trvale bytom: F. XXX/X, XXX XX G., narodený: XX.XX.XXXX, zastúpený žalovaným v 1. rade: E. D., trvale bytom: F. XXX/X, XXX XX G., narodený: XX.XX.XXXX X. D. D., trvale bytom: F. XXX/X, XXX XX G., narodená: XX.XX.XXXX, zastúpená žalovaným v 1. rade: E. D., trvale bytom: F. XXX/X, XXX XX G., narodený: XX.XX.XXXX, 4. G. I., trvale bytom: D. XXXX/XX, XXX XX J. K., narodený: XX.XX.XXXX, zastúpený: Mgr. Maroš Ježík, advokát, Murgašova 86/1, 058 01 Poprad, o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, o určenie vlastníckeho práva žalovaných v 1.-3. rade k nehnuteľnostiam, takto rozhodol: I. Konanie o žalobnej žiadosti I. o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 03.06.2022, V 1845/2022, a o žalobných žiadostiach II., III. a IV. o určenie vlastníckeho práva žalovaných v 1.- 3. rade k nehnuteľnostiam, celkom z a s t a v u j e. II. Žalovaní v 1. - 4. rade sú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania o žalobnej žiadosti I. o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 03.06.2022, V 1845/2022, v rozsahu 100 % do 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu o jej výške. III. Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovaným v 1. - 4. rade náhradu trov konania o žalobných žiadostiach II., III. a IV. o určenie vlastníckeho práva žalovaných v 1.-3. rade v rozsahu 100 % do 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu o jej výške. odôvodnenie: 1. Žalobnou žiadosťou I. žaloby podanej na tunajší súd dňa 09.10.2024 sa žalobca domáhal určenia neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 03.06.2022, na základe ktorej žalovaní v 1.-3. rade previedli spoluvlastnícke podiely k nehnuteľnostiam evidovaným ako parcely registra „C“ a parcely registra „E“ na LV č. XXXX, L. XXXX M. L. XXXX vedených pre okres I., obec C. D., katastrálne územie C. D., na žalovaného v 4. rade, a na základe ktorej bol Okresným úradom Kežmarok, katastrálnym odborom, povolený vklad vlastníckeho práva k týmto podielom v prospech žalovaného v 4. rade pod č. V 1845/2022-553/2022. Súčasne s určením neplatnosti tejto kúpnej zmluvy sa žalobnými žiadosťami II., III. a IV. domáhal aj určenia, že žalovaní v 1.-3. rade sú vlastníkmi spoluvlastníckych podielov k nehnuteľnostiam prevedených na základe kúpnej zmluvy na žalovaného v 4. rade tak, ako to špecifikoval petitom žaloby. 2. Žalobu zástupca žalobcu dôvodil tak, že žalobca a žalovaný v 4. rade sú zapísaní ako podieloví spoluvlastníci pozemkov evidovaných na listoch vlastníctva vedených pre okres I., obec C. D., katastrálne územie C. D., a to na LV č. XXXX ako parcela registra „C“ č. 3728/133 o výmere 7858 m2, orná pôda, na LV č. XXXX ako parcela registra „E“ č. 3725 o výmere 3602 m2, orná pôda, a na LV č. XXXX ako parcely registra „E“ č. 3724/3 o výmere 2535 m2 , orná pôda, č. 3726 o výmere 3102
m2, orná pôda, a č. 3727 o výmere 943 m2, orná pôda (ďalej už len „LV č. XXXX“, „LV č. XXXX“, „LV č.XXX“ a „predmetné nehnuteľnosti“). Spoluvlastnícke podiely na predmetných nehnuteľnostiach na žalovaného v 4. rade previedli žalovaní v 1.- 3. rade na základe kúpnej zmluvy zo dňa 03.06.2022, V 1845/2022-553/2022 (ďalej už len „kúpna zmluva“). Nakoľko žalovaní v 1.-3. rade pred prevodom svojich spoluvlastníckych podielov na predmetných nehnuteľnostiach na žalovaného v 4. rade neponúkli tieto podiely ku kúpe žalobcovi ako ich podielovému spoluvlastníkovi, žalobou sa žalobca s poukazom na ust. § 140 v spojení s ust. § 40a Občianskeho zákonníka domáha určenia neplatnosti kúpnej zmluvy. Z dôvodu právnej istoty sa žalobou súčasne domáha aj určenia, že žalovaní v 1.- 3. rade sú vlastníkmi spoluvlastníckych podielov na predmetných nehnuteľnostiach prevedených na základe kúpnej zmluvy na žalovaného v 4. rade tak, ako je to špecifikované petitom žaloby. 3. Uznesením zo dňa 09.01.2025 č. k. 22C 53/2024 - 28 súd podľa § 167 ods. 2 Civilného sporového poriadku vyzval žalovaných v 1.- 4. rade na vyjadrenie k žalobe a jej prílohám. Na výzvu súdu žalovaní v 1.- 3. rade reagovali podaním zo dňa 14.01.2025, ktorým oznámili, že nárok žalobcu uplatnený žalobou v celom rozsahu uznávajú. Žalovaný v 4. rade na výzvu súdu nereagoval. 4. Uznesením zo dňa 11.01.2025 č. k. 22C 53/2024-34 súd podľa § 167 ods. 3 Civilného sporového poriadku vyzval zástupcu žalobcu na vyjadrenie k vyjadreniu žalovaných v 1. - 3. rade k žalobe a jeho prílohám v lehote 15 dní do doručenia uznesenia. Zástupca žalobcu, ktorému uznesenie bolo doručené dňa 27.02.2025, na výzvu súdu v stanovenej lehote nereagoval. 5. Na deň 02.05.2025 súd nariadil predbežné prejednanie sporu, na ktoré sa dostavil zástupca žalobcu a všetci žalovaní, a na ktorom všetky strany zhodne navrhli prerušenie konania. Návrh odôvodnili mimosúdnou dohodou, ktorú strany pripravujú v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam prebiehajúcom na tunajšom súde pod sp. zn. KK- 1C 23/2023, za účelom ktorej sa vyhotovuje geometrický plán. 6. Uznesením zo dňa 02.05.2025 č. k. 22C 53/2024-55 súd konanie prerušil. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 17.07.2025. Uznesením zo dňa 07.11.2025 č. k. 22C 53/2024-69 súd na návrh zástupcu žalobcu rozhodol o pokračovaní v konaní a na deň 30.01.2026 nariadil ďalší termín predbežného prejednania sporu. Uznesenie o pokračovaní v konaní nadobudlo právoplatnosť dňa 21.11.2025. 7. Dňa 29.01.2026 bolo súdu doručené podanie zástupcu žalobcu, ktorým žalobu zobral celkom späť. Späťvzatie žaloby celkom odôvodnil tak, že po nahliadnutí do katastra nehnuteľností zistil, že žalovaní zmarili oprávnené domáhanie sa práva žalobcu na určenia relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy pre porušenie predkupného práva, keď od tejto kúpnej zmluvy odstúpili. Z tohto dôvodu nastal právny stav, ktorý by nastal aj pri úspešnom domáhaní sa práva žalobcom žalobou. Navrhol, aby súd konanie zastavil a priznal žalobcovi voči žalovaným náhradu trov v rozsahu 100 %, nakoľko žalovaní po podaní žaloby zavinili, že žalobca bol nútený žalobu zobrať späť a konanie bolo zastavené. 8. Žalovaný v 1. rade (súčasne aj zástupca žalovaných v 2. a 3. rade) a zástupca žalovaného v 4. rade na výzvu súdu na vyjadrenie k späťvzatiu žaloby celkom vyslovili súhlas so späťvzatím a zastavením konania celkom. Zástupca žalovaného v 4. rade nesúhlasil s návrhom zástupcu žalobcu na uloženie povinnosti žalovanému v 4. rade zaplatiť žalobcovi plnú náhradu trov konania. Argumentoval, že žalovaný v 4. rade nezavinil zastavenie konania. Súd neskúmal dôvodnosť žaloby, neuložil žalovanému v 4. rade zákaz nakladania s majetkom. Preto výkon práva spočívajúceho v odstúpení od kúpnej zmluvy nie je možné považovať za zavinenie na zastavení konania, ktoré by zakladalo nárok žalobcu na náhradu trov konania. Navrhol, aby súd stranám nepriznal nárok na náhradu trov alebo aby nárok na náhradu priznal žalovanému v 4. rade, ktorý svojim konaním nezavinil zastavenie konania. 9. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku žalobca môže vziať žalobu späť. 10. Podľa § 145 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. 11. Podľa § 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby neprihliada,
ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. 12. Podľa § 146 ods. 2 Civilného sporového poriadku súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. 13. V prejednávanej veci zástupca žalobcu zobral žalobu späť celkom pred otvorením prvého pojednávania vo veci, resp. predbežného prejednania sporu. Žalovaní v 1. – 4 . rade so späťvzatím žaloby celkom vyjadrili výslovný súhlas. Preto súd v dôsledku dispozitívneho úkonu zástupcu žalobcu so žalobou konanie v súlade s cit. právnou úpravou celkom zastavil. 14. Podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov protistrane. 15. Podľa § 257 Civilného sporového poriadku výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. 16. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 17. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 18. V prejednávanej veci zástupca žalobcu navrhoval, aby súd o náhrade trov konania v prípade jeho zastavenia rozhodol tak, že žalobcovi prizná plnú náhradu trov voči žalovaným v 1.- 4 . rade. Návrh dôvodil tvrdeniami, že žalovaní v 1. - 4. rade odstúpením od kúpnej zmluvy zavinili, že žalobca bol nútený žobrať žalobu celkom späť. Odstúpením od kúpnej zmluvy žalovaní v 1.- 4. rade zmarili oprávnené domáhanie sa práva žalobcu žalobou a nastal stav ako pri úspešnom domáhaní sa práva žalobcu žalobou. Zástupca žalovaného v 4. rade navrhoval, aby súd stranám nepriznal nárok na náhradu trov alebo aby nárok na náhradu priznal žalovanému v 4. rade. Argumentoval, že žalovaný v 4. rade nezavinil zastavenie konania. Súd neskúmal dôvodnosť žaloby, neuložil žalovanému v 4. rade zákaz nakladania s majetkom. Preto výkon práva spočívajúceho v odstúpení od kúpnej zmluvy nie je možné považovať za zavinenie na zastavení konania, ktoré by zakladalo nárok žalobcu na náhradu trov konania. 19. V prejednávanej veci súd konanie celkom zastavil v dôsledku späťvzatia žaloby žalobcom celkom. Podľa cit. ust. § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku v prípade zastavenia konania je rozhodujúcim predovšetkým posúdenie, ktorá zo strán zavinila, že konanie muselo byť zastavené. Záver o zavinení niektorej zo strán vo vzťahu k zastaveniu konania je vo všeobecnej rovine daný posúdením, či z procesného hľadiska bola žaloba podaná dôvodne alebo nie, tzn., či žalobca sa domohol nároku, ktorý si žalobou uplatnil, a to či už splnením záväzku žalovaným, prípadne iným spôsobom zániku záväzku, ktorý by odôvodňoval záver, že z hľadiska výsledku správania sa žalovaného k uplatneným požiadavkám žalobcu sa jednalo o žalobu podanú dôvodne. Aj keď podľa konštantnej právnej teórie je dôvodnosť podania žaloby nutné posudzovať procesne, tzn. z hľadiska vzťahu výsledku správania žalovaného k požiadavke žalobcu, vzťah žalobnej požiadavky žalobcu a chovania žalovaného nemožno redukovať úzko iba na vzťah správania sa žalovaného k nároku vtelenému do žalobného petitu, ale je nutné vychádzať z celkového pojatia žaloby. 20. Žalobou v prejednávanej veci sa žalobca domáhal ochrany svojho predkupného práva k spoluvlastníckym podielom na predmetných nehnuteľnostiach s tvrdením, že žalovaní v 1.-3. rade porušili jeho predkupné právo ich prevodom na žalovaného v 4. rade na základe kúpnej zmluvy nachádzajúcej sa na čl. 52 – 54 spisu. Žalovaní v 1.- 3. rade v svojom vyjadrení k žalobe uviedli, že nároky uplatnené žalobcom žalobou v celom rozsahu uznávajú. Žalovaný v 4. rade sa v priebehu celého konania k meritu žaloby nevyjadril. Za danej procesnej situácie súd vychádzal zo záveru, že medzi sporovými stranami neboli spornými skutkové tvrdenia žalobcu v žalobe, a to že na základe kúpnej zmluvy žalovaní v 1. - 3. rade ako predávajúci previedli svoje spoluvlastnícke podiely na predmetných nehnuteľnostiach na žalovaného v 4. rade ako kupujúceho bez toho, aby ich vopred ponúkli žalobcovi ku kúpe. A tým aj zo záveru, že predkupné právo žalobcu ako ďalšieho podielového spoluvlastníka
predmetných nehnuteľností zakotvené v ust. § 140 Občianskeho zákonníka bolo uzavretím kúpnej zmluvy porušené. 21. Podľa platnej právnej úpravy porušenie predkupného práva zakotveného v § 140 Občianskeho zákonníka nemá bez ďalšieho samo o sebe za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Preto aj kúpna zmluva uzavretá žalovanými v 1.- 4. rade, ktorou bolo porušené predkupné právo žalobcu, ostala naďalej platná. Žalobcovi ako podielovému spoluvlastníkovi, ktorého predkupné právo bolo porušené, však platná právna úprava dávala na výber, či: a) sa bude žalobou domáhať vyslovenia relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy o prevode spoluvlastníckych podielov zo žalovaných v 1.- 3. rade (§ 40a Občianskeho zákonníka), alebo b) či sa bude domáhať voči žalovanému v 4. rade ako nadobúdateľovi spoluvlastníckych podielov, aby mu nadobudnuté spoluvlastnícke podiely ponúkol na kúpu za rovnakých podmienok, za ktorých ich kúpil od žalovaných v 1.-3. rade (§ 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka), a ak žalovaný v 4. rade jeho výzve nevyhovie, bude sa domáhať na súde žalobou, aby bol nahradený prejav vôle žalovaného v 4. rade, alebo c) sa uspokojí s tým, že mu zostáva predkupné právo, avšak už voči nadobúdateľovi. V prejednávanej veci si žalobca zvolil variantu a) a žalobou sa domáhal vyslovenia relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy o prevode spoluvlastníckych podielov zo žalovaných v 1. - 3. rade na žalovaného v 4. rade s poukazom na ust. § 40a Občianskeho zákonníka (žalobná žiadosť I.). Tu súd dáva do pozornosti uznesenie NS SR zo dňa 29.01.2024 sp. zn. 4Cdo 238/2022 (R 75/2024), podľa právnej vety ktorého: „Žaloba o neplatnosť kúpnej zmluvy v súvislosti s porušením predkupného práva je žalobou v zmysle ustanovenia § 137 písm. d) Civilného sporového poriadku“. Podľa odôvodnenia tohto uznesenia: „...9.6. ... V danom prípade sa dovolací súd nestotožnil so zužujúcim výkladom ustanovenia § 137 písm. d) CSP, prezentovaným žalovaným 2/, t. j. že oprávnenie domáhať sa určenia právnej skutočnosti (teda aj určenia neplatnosti zmluvy) musí byť v osobitnom právnom predpise výslovne (expressis verbis) vymedzené ako oprávnenie podať žalobu o neplatnosť určitého právneho úkonu/zmluvy. Inak povedané z textu právnej normy musí vyplývať možnosť podania žaloby o určenie právnej skutočnosti, čo v danom prípade nebolo naplnené. Podľa dovolacieho súdu osobitným právnym predpisom, z ktorého vyplýva oprávnenie žalobcu domáhať sa určenia neplatnosti kúpnej zmluvy (právnej skutočnosti) je v hmotnoprávnej rovine daného prípadu ustanovenie § 40a Občianskeho zákonníka, v spojení s ustanovením § 140 Občianskeho zákonníka (obdobne viď uznesenie z 15. októbra 2019 Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 10Co/211/2019, uznesenie Krajského súdu v Žiline z 28. februára 2019, sp. zn. 9Co/201/2018, uznesenie Krajského súdu v Trnave z 30. apríla 2020, sp. zn. 10Co/35/2019, uznesenie Krajského súdu v Trnave z 30. júna 2021, sp. zn. 10Co/26/2020). To, že zo samotného textu predmetnej právnej normy nevyplýva výslovne možnosť podania žaloby nepovažoval dovolací súd z hľadiska uplatnenia práva za významné. Je potrebné si uvedomiť, že text ustanovenia § 40a Občianskeho zákonníka, ako aj § 140 Občianskeho zákonníka bol formulovaný zákonodarcom dávno predtým, ako vstúpil do platnosti a účinnosti Civilný sporový poriadok. V zmysle dôvodovej správy k ustanoveniu § 137 písm. d) CSP "medzi osobitné predpisy podľa písm. d) patria napríklad Zákonník práce, zákon o dobrovoľných dražbách a pod." Z uvedeného vyplýva, že ani samotný zákonodarca v Civilnom sporovom poriadku nevymenúva taxatívnym spôsobom právne predpisy "..napríklad...a pod.", v zmysle ktorých možno podať žalobu o určenie právnej skutočnosti. Nemožno preto striktne formalisticky lipnúť na tom, aby text právnej normy prijatý skôr celkom slovne zodpovedal neskoršiemu právnemu predpisu, t. j. Civilnému sporovému poriadku“. 22. Súd tak pre účely rozhodnutia o náhrade trov zastaveného konania prisvedčil zástupcovi žalobcu, že žalobca podal žalobu proti žalovaným v 1. - 4. rade v časti žalobnej žiadosti I. o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy s poukazom na ust. § 40a Občianskeho zákonníka oprávnene. Aj keď súd o žalobe žalobcu nerozhodol meritórne rozsudkom, na čo poukazoval zástupca žalovaného v 4. rade, súd opakovane zdôrazňuje, že dôvodnosť podania žaloby v prípade zastavenia konania nemožno redukovať iba úzko na vzťah správania sa žalovaného k nároku vtelenému do žalobného petitu, ale je nutné vychádzať z celkového pojatia žaloby a z procesnej situácie v tom ktorom konkrétnom zastavenom konaní. 23. Cit. ust. § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku spája povinnosť nahradiť trovy konania pri jeho zastavení s posúdením okolnosti, či žaloba podaná žalobcom dôvodne bola alebo nebola vzatá späť pre správanie žalovaného. V prejednávanej veci nebolo sporným, že žalobca žalobu zobral späť celkom z dôvodu, že žalovaní v 1.- 4. rade od kúpnej zmluvy odstúpili. Podľa aktuálneho výpisu z LV č. XXXX na základe dohody o odstúpení od kúpnej zmluvy C. XXXX/XXXX zo dňa 25.11.2025 došlo k obnoveniu pôvodného zápisu vlastníctva žalovaných v 1. - 3. rade k spoluvlastníckym podielom pod B10, B11 a B12. Podľa aktuálneho výpisu z LV č. XXXX na základe dohody o odstúpení od kúpnej zmluvy C. XXXX/
XXXX zo dňa 25.11.2025 došlo k obnoveniu pôvodného zápisu vlastníctva žalovaných v 1. - 3. rade k spoluvlastníckym podielom pod B7, B8 a B9. A podľa aktuálneho výpisu z LV č. XXXX na základe dohody o odstúpení od kúpnej zmluvy C. XXXX/XXXX zo dňa 25.11.2025 došlo k obnoveniu pôvodného zápisu vlastníctva žalovaného v 1. rade k spoluvlastníckemu podielu pod B6 a B14. Zástupca žalobcu tvrdil, že žalovaní v 1.- 4. rade odstúpením od kúpnej zmluvy zavinili zastavenie konania, nakoľko zmarili oprávnené domáhanie sa práva žalobcu žalobou a odstúpením od kúpnej zmluvy nastal právny stav, aký by nastal aj pri úspešnom uplatnení práva žalobcom predmetnou žalobou. Zástupca žalovaného v 4. rade tvrdil, že žalovaní v 4. rade odstúpením od kúpnej zmluvy nezavinil zastavenie konania, nakoľko išlo o výkon práva v súlade so zákonom, ktorý nemôže zakladať nárok na náhradu trov konania. 24. Bez ohľadu na konkrétne dôvody a pohnútky, ktoré žalovaných v 1. – 4. rade viedli k uzavretiu dohody o odstúpení od kúpnej zmluvy, a bez ohľadu na to, že či odstúpenie od kúpnej zmluvy bolo alebo nebolo výkonom práva v súlade so zákonom, za rozhodujúce súd považoval skutočnosť, že k uzavretiu dohody o odstúpení od kúpnej zmluvy došlo po podaní žaloby, a to dňa 25.11.2025. A že preto možno mať za to, že žalovaní v 1.- 4. rade takýmto spôsobom reagovali na žalobu podanú žalobcom na súd dňa 09.10.2024, a žalobca následne na to reagoval späťvzatím žaloby. Podľa výpisov z LV na základe dohody o odstúpení od kúpnej zmluvy boli vykonané záznamy v katastri nehnuteľností, ktorými sa obnovili pôvodné zápisy vlastníctva k spoluvlastníckym podielom v prospech žalovaných v 1. - 3. rade. Preto možno prisvedčiť zástupcovi žalobcu, že odstúpením od kúpnej zmluvy nastal taký právny stav vo veci, aký bol pred porušením predkupného práva žalobcu, a že žalobca už nemohol žalobou dosiahol to, čoho sa domáhal. Vychádzajúc zo širšieho poňatia žaloby uzavretím dohody o odstúpení od kúpnej zmluvy sa tak vec vrátila do stavu pred porušením predkupného práva žalobcu a žalobca dosiahol ochranu svojho porušeného predkupného práva, aj keď inak, ako úspešným uplatnením žaloby. Preto, pokiaľ žalobca zobral žalobnú žiadosť I. o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy podanú dôvodne späť po tom, čo žalovaní v 1.- 4. rade uzavreli dohodu o odstúpení od kúpnej zmluvy, súd mal za to, že žalovaní v 1. - 4. rade odstúpením od kúpnej zmluvy procesne zavinili zastavenie konania v tejto časti, a podľa cit. ust. § 256 Civilného sporového poriadku žalobcovi prislúcha voči žalovaným v 1.- 4. rade právo na náhradu trov konania o žalobnej žiadosti I. v plnom rozsahu. Súd návrh zástupcu žalovaného v 4. rade, aby súd priznal nárok na náhradu trov konania žalovanému v 4. rade, vzhľadom na uvedený záver nepovažoval za dôvodný. 25. Pokiaľ ide o žalobné žiadosti II., III. a IV. o určenie vlastníckeho práva žalovaných v 1. - 3. rade k prevedeným spoluvlastníckym podielom súd žalobu vo vzťahu k týmto žalobným žiadostiam nepovažoval za dôvodnú. Žalobca ochranu svojho porušeného predkupného práva mohol účelne dosiahnuť žalobou len so žalobnou žiadosťou I.. Tu súd poukazuje na ust. § 34 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľnosti a o zápise vlastníckych a iných práv v znení neskorších predpisov, podľa ktorého ak súd rozhodol o neplatnosti právneho úkonu alebo neplatnosti dobrovoľnej dražby, okresný úrad vyznačí stav pred týmto právnym úkonom alebo pred dobrovoľnou dražbou, pričom to platí aj vtedy, ak právo k nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšou právnou zmenou a ak je rozhodnutie súdu záväzné pre osoby, ktorých sa táto právna zmena týka. Preto súd mal za to, že zastavenie konania o žalobných žiadostiach II.. III. a IV. procesne zavinil žalobca späťvzatím žaloby v tejto časti, a preto je povinný zaplatiť žalovaným v 1.- 4. rade náhradu trov konania o týchto žalobných žiadostiach v plnom rozsahu. 26. Záverom súd len dodáva, že záver súdu o tom, že sú splnené predpoklady na rozhodnutie o náhrade trov konania podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku nevylučoval, aby súd súčasne dospel k záveru, že sú splnené predpoklady aj pre aplikáciu cit. ust. § 257 Civilného sporového poriadku. Cit. ust. § 257 Civilného sporového poriadku umožňuje odchýlku od zásady zodpovednosti za zavinenie na zastavení konania podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že súd výnimočne nemusí stranu, ktorá zastavenie konania zavinila, zaviazať na náhradu trov. Súd sa pritom z úradnej povinnosti musí vždy zaoberať skúmaním, či v danej konkrétnej veci nie sú splnené aj podmienky pre aplikáciu toho výnimočného zákonného ustanovenia. V prejednávanej veci strany netvrdili a súd nezistil také skutkové či právne okolnosti veci, ktoré by bolo dôvodné považovať za dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania stranám podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku. 27. O výške priznaných náhrad trov konania v súlade s cit. ust. § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku rozhodne tunajší súd v lehote 60 dní po právoplatnosti toto uznesenia samostatným uznesením.
Poučenie: Proti výrokom I. – III. tohto uznesenia možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Poprad na Krajský súd v Prešove (§ 357 ods. 1 písm. a) a písm. m) Civilného sporového poriadku). Podľa § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh.) Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného úroku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie možno v odvolaní použiť len vtedy, ak: a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.