Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Poprad 8T/15/2025 8725010219 16. 04. 2026 JUDr. Richard Bureš ECLI:SK:OSPP:2026:8725010219.9
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Poprad, samosudca JUDr. Richard Bureš, v trestnej veci obžalovanej A. B. pre zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a), písm. c) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom 16. apríla 2026 takto rozhodol: Obžalovaná A. B., nar. XX.XX.XXXX vo C. D., trvale bytom C. D., E. F. XX/XX, t. č. vo väzbe v ÚVV a ÚVTOS Prešov, je vinná, že ako matka maloletého G. H., nar. XX.X.XXXX, ktorý bol uznesením Okresného súdu v Kežmarku sp. zn. 5P/14/2020 zo dňa 7.8.2020 zverený do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky I. J., v presne nezistenom období najmenej od začiatku mesiaca máj 2022 až do dňa 11. mája 2023, vo Veľkej Lomnici, okr. Kežmarok, v rómskej osade, na ulici Nový dvor, v rodinnom dome s popisným číslom XXX/XX, ktorého vlastníkom je I. J. a v ktorom v tom čase v jednej izbe spoločne žila s maloletým synom G. H., nar. XX.X.XXXX, sa správala k svojmu maloletému synovi G. H., nar. XX.X.XXXX tým spôsobom, že po požití alkoholických látok opakovane mu púšťala na nezistenom elektronickom zariadení filmové relácie s pornografickým obsahom nezisteného druhu, vyzliekala sa pred ním donaha, vykonávala pred ním alebo v jeho prítomnosti malú i veľkú potrebu, ako aj po vyzlečení si sadala na maloletého syna G. H., nar. XX.X.XXXX spôsobom, že mu prikladala k tvári a ústam svoj pohlavný orgán, teda zneužila bezbrannosť iného k vykonaniu iných sexuálnych praktík a čin spáchala na chránenej osobe - dieťati, blízkej osobe, čím spáchala zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a), písm. c) Trestného zákona a za to jej u k l a d á : Podľa § 200 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l) a § 38 ods. 2 Trestného zákona a podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 5 (päť) rokov. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona na výkon trestu ju z a r a ď u j e do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
odôvodnenie: Súd vykonal dokazovanie a zistil a ustálil skutkový stav tak, ako ho uviedol vo výroku tohto rozsudku. Obžalovaná a prokurátor nechceli konať o vine a treste. Prokurátor pred prednesením obžaloby pri nezmenenom skutkovom základe modifikoval obžalobu ohľadne právnej kvalifikácie tak, že obžalovaná zneužila bezbrannosť iného k vykonaniu iných sexuálnych praktík a čin spáchala na chránenej osobe-dieťati, blízkej osobe, čím mala spáchať zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. a), písm. c) Trestného zákona. Obhajkyňa s podanou obžalobou nesúhlasila s tým, že obžaloba je postavená výlučne na výpovedi svedkyne I. J.. Tento dôkaz je nepriamy ide len o interpretáciu toho, čo povedal maloletý A.Č. Nebolo preukázané, že by sa skutok stal. Obžalovaná na hlavnom pojednávaní urobila vyhlásenie, že je nevinná, a využila svoje právo a k veci nevypovedala. Na návrh prokurátora súd výpoveď obžalovanej z prípravného konania prečítal. Z tejto výpovede vyplýva, že obžalovaná A. B. sa v priebehu prípravného konania k skutku, ktorý je jej kladený za vinu nepriznala a uviedla na svoju obranu, že je matkou mal. G. H., nar. XX.X.XXXX, on vyrastal u babky I. J., ona nemá kde bývať. Ona za ním chodila často, keď mala peniaze, všetko mu vždy kúpila. Nie je pravdou, že mu púšťala porno, mala doma počítač, ale porno tam nebolo, doma nemali wifi, nikdy sa pred ním nevyzliekala, nikdy pred ním nevykonávala pohlavný styk, jej syn ju nikdy nevidel nahú. To čo povedal syn mu musela povedať I. H., ona je vybitá, musela si to vymyslieť, že mu mala dať na tvár pohlavie, to ona ešte nikdy nevidela, že by také niečo urobila matka dieťaťu, to je vymyslené. Ona nevie, ako to že syn má také sexuálne skúsenosti neprimerané jeho veku. So synom vychádza dobre, keď bol v Hranovnici, bola za ním, on ju objal a povedal jej mama. Svokra si to na ňu vymyslela. V prípravnom konaní mala byť vykonaná konfrontácia medzi obžalovanou a svedkyňou I. J., vtedy obvinená však odmietla vypovedať. Zo spáchania skutku usvedčuje obžalovanú svedecká výpoveď I. J., ktorej je A. B. bývalá nevesta, matka jej vnúčat. S jej synom D. má obžalovaná jedno dieťa, a so synom G. dve deti. Keď syna D. vzali do basy, tak si A. vzala mal. A.Č do izby. Nevie, čo sa tam stalo. Ráno, keď jej obžalovaná doniesla vnuka, ten jej povedal rómsky, že mu dala jeho matka, ktorú volá Katka pohlavný orgán na ústa, a že púšťala porno na notebooku. Ona to na polícii nenahlásila, urobilo to Centrum pre deti a rodiny v Spišskej Belej. A. B. to pred ňou poprela. Nepamätala si kedy sa to stalo, či obžalovaná v tom čase požívala alkohol. Nie je jej známe, či sa obžalovaná pred synom vyzliekala, ani či pred ním vykonávala veľkú alebo malú potrebu, alebo či si vyzlečená na vnuka sadala. Svedkyňa K. L. K. na hlavnom pojednávaní potvrdila v pozícii psychologičky Centra pre deti a rodinu v M., že mal. G. H. bol tam umiestnený s CAN syndrómom, čo znamená, že ide o traumatizované dieťa, sexuálne zneužívané a týrané. Konkrétne sa to prejavovalo tým, že mal ťažkosti s adaptáciou, mal výbuchy hnevu, mal ambivalentné sociálne správanie, najprv bol veľmi priateľský, potom sa upol do seba. Z jej uhla pohľadu ide o traumatizované dieťa. Jeho stará matka bola jedinou osobou, ku ktorej mal maloletý nejaký vzťah. O prejednávanom skutku sa pred ňou nezmienil. Je typické, že obete takýchto prípadov nezvyknú rozprávať o takýchto skutkoch. Z výpovede svedkyne K. K. N. je preukázané, že G. H. bol umiestnený v centre, kde bolo údajne zo strany dieťaťa zaznamenané, že došlo k neprimeranému sexuálnemu správaniu. Nevšimla si, že by sa u neho nejako CAN syndróm prejavoval. Svedkyňa K. K. B. potvrdila, že stará mama mal. G. H., ktorého prijímala do Centra pre rodinu v M. L. oznámila údajný skutok medzi G. a A. B.. Povedala konkrétne, že mama zapla G. porno, vyzliekla sa od pása dole a požiadala ho, aby jej lízal pohlavný orgán. Oni na to reagovali a požiadali starú mamu, aby to išla nahlásiť na políciu, ona súhlasila, ale nešla, preto to išla nahlásiť ona. Počas G. druhého pobytu v tomto zariadení zaznamenali jeho nevhodné sexuálne správanie, vyzliekal sa pre deťmi od pása dole,
ukazoval na svoj pohlavný orgán, obťažoval deti, bozkával ich, žiadal jedného chlapca, aby mu dal svoj penis do úst, a raz sa stalo, že G. dal inému chlapcovi svoj penis do úst. Svedok G. H. na základe sprostredkovanej informácie od svojho syna G. potvrdil, že jeho matka mu dala prirodzenie na tvár. Doma mali notebook s možnosťou sledovať internet. Na ďalšom hlavnom pojednávaní súd na základe návrhu prokurátora vypočul znalkyňu K. A. G., ktorá podala znalecký posudok z odvetvia psychiatrie po vyšetrení duševného stavu poškodeného maloletého G. H.. Ešte pred týmito úkonmi predstúpila obžalovaná A. B. pred súd za prítomnosti strán trestného konania a uviedla, že by chcela zmeniť svoje vyhlásenie, a uviedla, že je vinná. Svoje konanie si predtým neuvedomovala, rozležalo sa jej to v hlave a ako uviedla, hovorí to úprimne. Ku skutku sa priznala v plnom rozsahu a svoje konanie ľutuje. Prokurátor navrhol takéto vyhlásenie obžalovanej neprijať. Súd toto vyhlásenie akceptovať nemôže, ale v prípade uznania viny bude tento postoj obžalovanej dôležitý pri ukladaní trestu. Rozhodol, že bude ďalej pokračovať v dokazovaní o vine, či nevine obžalovanej. Možno však skonštatovať, že obžalovaná svojim spôsobom zmenu svojho postoja v konaní pred súdom dostatočne odôvodnila. Z prečítanej výpovede svedka D. H. možno vyvodiť záver, že s A. B. žil asi rok a pol v maminom dome v jednej izbe. Keď bol doma, nevidel, že bila deti, že by sa vyzliekala pred deťmi, nikdy nemali sex pred deťmi. Svedok G. H. vypovedal, že s A. sa spoznal keď ma. 17 rokov, bývali spolu, žili normálne. Narodili sa im deti, mal. G., F. a I.. A. pila, u nich ale každý pije, o deti sa nestarala, starala sa jeho matka, ona sa nevedela starať o deti. Ona chcela druhých mužov, preto ju nechal. Potom sa dala dokopy s jeho bratom D.. Viac nevie, on bol vtom čase vo väzbe. Doma mali notebook, ale porno nemali, deti tam pozerali rozprávky, ani internet nemali. Keď žil s A., bola normálna, mali normálny sex, nič na nej nebadal. To, že mala A. dávať synovi pohlavný orgán na ústa, sa dozvedel od matky, keď bol vo väzbe. Súd potom pristúpil k vykonaniu dôkazu prehratím zvukovej nahrávky z výsluchu mal. G. H., prečítaním zápisnice o jeho výsluchu a oboznámením prepisu zvukovej nahrávky. Mal. G. H. za prítomnosti potrebných osôb vypovedal. Na otázku, či sa k nemu matka správala tak, že chcela aby robil veci, ktoré sa mu nepáčili, pritakával hlavou. Uviedol, že býval v Lomnici s babkou H. a bratom F. a F., sestrou. Katka sa hádala s babkou, jemu sa to nepáčilo, mamka Katka býva ďaleko. On videl matku vyzlečenú tam ďaleko na ceste. Katka ho bila, ukázal ako ho bila dlaňou po tvári. Videl ju vyzlečenú, ona holá ho bila, ukazovala mu jazyk, dala mu pusu na líce, Katku videl cikať, kakať, na záchode, dotkla sa ho tam kde ciká. Katka mu púšťala porno, bol tam chlapec, dievča, pusinkovali sa. Aj mamka mu robila také pusinkovanie. Vie, čo sú prsia, má to Katka, videl ju nahú, ona sa pusinkovala celá keď bola nahá. Sex videl, pustila mu ho Katka, tatik nie, videl, ako Katka robila sex s Libušou. Z rozsiahlej výpovede znalkyne K. A. G. je potrebné poukázať najmä na jej závery, podľa ktorých zistila, že maloletý utrpel vážnu psychickú ujmu, ktorá sa klinicky manifestuje tzv. spektrom postraumatických príznakov a porúch a u maloletého diagnostikovala, že spĺňa kritéria postraumatickej stresovej poruchy v rannom detstve a javí známky zmiešanej poruchy správania a emócií. V čase kedy ho vyšetrovala bol vo fáze adaptačnej fázy vyrovnávania sa s psychickou ujmou a vo fáze spiacich následkov psychickej ujmy, čo sú v detskom veku veľmi rizikové fázy psychickej ujmy, pretože maloletý v čase vyšetrenia vzhľadom k svoju chronologickému veku, mentálneho vývoja nebol schopný si uvedomovať všetky kauzálne súvislosti ktorým bol v čase viktimizácie vystavený a existuje riziko u takýchto detí, že v priebehu ďalšieho jeho vývoja, keď bude vystavený nejakej vnútornej alebo vonkajšej záťaži, že množstvo nespracovaného traumatického materiálu v čase súdnopsychiatrického vyšetrenia nebolo prístupné k vedomému vybavovaniu. V neskoršom období sa môže tento nespracovaný traumatický materiál z nevedomej dostať do vedomej pamäte a môžu sa klinicky manifestovať aj iné príznaky psychickej ujmy. Na základe vyšetrenia maloletého zistila, že bol vystavený fyzickému násiliu, ktoré malo charakter bitia, dostával facky, mal tam nejaké pigmentované ložiská, asi 8 ich bolo a na otázku ako k tomu došlo, tak
povedal, že mu to robila Katka, teda matka, ktorú volal krstným menom, že mu to robila zapaľovačom. Psychické násilie malo charakter nátlakového správania. Sexuálne zneužívanie v detskom veku malo charakter ľahkého a stredne ťažkého stupňa. Bol vystavovaný expozícii pornografického materiálu, čo bol ľahký stupeň, matka pred ním obnažovala svoju nahotu a stredne ťažký stupeň to sú kontaktné nepenetratívne aktivity, že sa dotýkala maloletého svojou vagínou jeho úst a potom taktiež sa dotýkala jeho pohlavného údu. Mala ako animačnú pomôcku bábiku a on jej to na tej bábike ukázal ako dochádzalo k týmto kontaktom na intímnych častiach maloletého. Postoj matky k maloletému bol neempatický, autoritatívny, taký dominantný s cieľom uspokojovania svojich sexuálnych potrieb na chránenej osobe. Dieťa, ktoré bolo deprimované a zanedbávané sa ľahšie stalo zraniteľným a obeťou sexuálneho zneužívania. Na otázku, či v tomto prípade môže dochádzať k neúmyselnému skresleniu udalostí znalkyňa uviedla, že to je z forenzného hľadiska jav nevýznamný, lebo ona to komplexne porovnáva. U neho došlo k traumatickej sexualizácii, čo vysvetlila, že v rannom detstve došlo u tohto dieťaťa k neprimeranému sexuálnemu pudeniu, ktoré vníma ako príjemné a snaží sa to nutkavo zopakovať alebo sám na sebe formou masturbácie alebo mala informácie keď bol umiestnený v detstvom domove sa snažil sexuálne zneužívať iné deti. Došlo k predčasnému pudeniu sexuálnych pudov. Keď bol umiestnený v detskom domove, nečakane a neohlásene prišla matka, výrazne sa zmenil, čo vedela od vychovávateľa, došlo k prejavom takým, že dieťa bolo veľmi rozrušené, vystrašené, vyhýbalo sa kontaktu matky, hovorí sa tomu v psychotraumatológii únikový escape syndróm, ktorý svedčí o hĺbke psychotraumatizácie tohto dieťaťa a mala informácie, že ešte 14 dní od návštevy matky dieťa bolo veľmi ostražité, bojazlivé, všade videlo matku, hovoril o Katke. Strany trestného konania zrejme v súvislosti aj so zmenou postoja obžalovanej súhlasili s prečítaním ďalších znaleckých posudkov v spise obsiahnutých. Podľa záverov znaleckého posudku vypracovaného znalkyňou J. O. H., z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí a dospelých, psychológia sexuality ohľadom maloletého A. Č., všeobecná vierohodnosť maloletého je mierne oslabená jeho limitovanými rozumovými schopnosťami a pamäťovými schopnosťami, jeho defenzivitou a oslabenou schopnosťou adekvátneho úsudku. Je teda pravdepodobné, že ním podávané svedectvá o zažitých skutočnostiach sú stručné a málo detailné, suspektne i mierne skreslené. Jeho celkový psychický stav nezodpovedá jeho veku, ale je veku neprimeraný, nezrelý, negatívne ovplyvnený rizikovou prenatálnou a perinatálnou anamnézou. Jeho schopnosť objektívne vnímať je vývinovo oslabená, avšak nie v podstatnej miere, je schopný jasne vnímať najmä subjektívne atraktívne alebo inak zaujímavé skutočnosti. Vierohodnosť jeho výpovede je štandardná, toho času prevažujú znaky svedčiace pre jeho vierohodnosť. Špecifická vierohodnosť poškodeného sa javí byť ako zachovalá, maloletý poškodený opisuje svoje zážitky primerane schopnostiam, spontánne a pomerne konzistentne, obsahovo bez podstatných rozporov a rovnako nie je preukázaná motivácia poškodiť inej osobe, resp. si opisované skutočnosti vymyslieť. Bez opisovaných skutočností a zážitkov by maloletý nemal možnosť disponovať obdobnými vedomosťami o sexualite /porno, prikladanie pohlavného orgánu k ústam, orálny styk/ ani potrebu praktizovať sexuálne aktivity. Jeho intelektové schopnosti sú vo vývine, zaostávajú za jeho vekovou normou do pásma výrazného podpriemeru. Pamäťové schopnosti sú rovnako vzhľadom k veku podpriemerné a limitované, teda disponuje oslabenými schopnosťami správne si zapamätávať a reprodukovať. Maloletému vysokopravdepodobne nebolo spôsobované fyzické ani psychické utrpenie ani ťažké príkorie. Konanie nedokáže adekvátne vyhodnotiť a nie je pravdepodobné, že by mu toto konanie spôsobovalo bolesť či psychické utrpenie. Je však vysoko pravdepodobné, že jeho sexuálne zneužívanie bude mať negatívne následky na jeho ďalší psychický a sexuálny vývoj, tu znalkyňa poukazuje na jeho výpovede o jeho už teraz neprimeranom sexualizovanom a odbrzdenom správaní. Vyšetrovanie nepreukázalo ovplyvňovanie výpovede maloletého inými osobami ani okolnosťami, nepreukázalo motiváciu si výpoveď vymyslieť ani iné podstatné skresľovanie. V jeho veku by nemal bez neprimeraných sexuálnych zážitkoch disponovať preukázanými vedomosťami o sexualite a nemal by ani potrebu praktizovať sexuálne správanie /vkladanie svojho pohlavného údu do úst iného dieťaťa/. Podľa záveru znaleckého posudku vypracovaného znalkyňou J. G. M., znalkyňou z odboru psychológia, klinická psychológia dospelých, psychológia sexuality ohľadom A. B., jej celkový psychický stav je z forenzne-psychologického hľadiska stabilizovaný, z hľadiska osobnosti dominuje simplexnosť, nezrelosť, infantilná náladovosť, impulzivita, afektívna odbrzdenosť, významne stupňovaná je jej senzitivita, úzkosť, neistota. Prítomné sú znaky jej enormne morálnej uvoľnenosti, parazitického
životného štýlu, zaujíma nereálne postoje i vo vzťahu k povinnostiam a právam. Znalkyňa ju hodnotí ako bisexuálne orientovanú, navyše s možnými poruchami správania na toxickom základe. Celková úroveň jej intelektových schopností je v pásme ľahkej duševnej zaostalosti. Z forenzno-psychologického hľadiska znalkyňa konštatuje bisexuálnu orientáciu, nízke morálne hodnoty a zábrany, absencia rodičovských citov a výchovných postojov, poruchy správania sa s prvkami antisociálnosti. Znalkyňa vylučuje vysokopravdepodobne patologický motív, súvisiace s jej sexuálne pudovou deviáciou a ako najpravdepodobnejšiu určuje sexuálnu motiváciu k spáchaniu skutku. Je schopná chápať zmysel trestného konania a účasti na úkonoch trestného konania. Podľa záveru znaleckého posudku vypracovaného znalcom z odboru psychiatria a sexuológia ohľadom A. B., menovaná netrpí duševnou chorobou ani poruchou v zmysle psychózy, nie je duševne chorá. Má podpriemerné rozumové, pamäťové a úsudkové schopnosti v pásme ľahkej mentálnej retardácie. Mohla rozpoznať protiprávnosť svojho konania a mohla svoje konanie ovládať. Plne chápe zmysel trestného konania a je schopná plnohodnotnej účasti na úkonoch trestného konania. Jej pobyt na slobode z hľadiska psychiatrického nie je pre spoločnosť nebezpečný a nie je potrebné nariadiť jej ochranné psychiatrické liečenie. Netrpí závislosťou na návykové látka, nie je potrebné nariadiť jej ochranné protialkoholické ani protitoxikomanické liečenie. Obdobne tak netrpí sexuálnou deviáciou, nie je zo sexuologického hľadiska nebezpečná pre spoločnosť a nie je potrebné nariadenie ochranného sexuologického liečenia. Jej sexualita je ovplyvnená ľahkou mentálnou retardáciou, jej sexualita je pudová, menej vyberavá, ovplyvnená jej nekoncepčným životným štýlom, aktuálne sa správa bisexuálne, žije v lesbickom vzťahu s inou ženou, nejedná sa však o primárne homosexuálnu orientáciu, skôr o racionálne praktické riešenie aktuálnej životnej situácie, podľa jej vyjadrenia, žena ju nebude týrať a nebude ju biť. Súd vykonal aj listinné dôkazy ich prečítaním, a to zápisnicu o trestnom oznámení K. K. B., ktoré bolo podané dňa 22.5.2024 na Obvodnom oddelení PZ SR v Spišskej Belej, uznesenie Okresného súdu v Kežmarku 5P/14/2020, podľa ktorého bol mal. G. H. spoločne s bratom F. zverený do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky I. J., uznesenie Okresného súdu v Kežmarku, ktorým bol v rámci neodkladného opatrenia mal. G. H. zverený do starostlivosti Centra pre deti a rodiny Sečovce, lekárska správa Detskej neurologickej ambulancie Vranov nad Topľou, lekárska správa Psychologickej ambulancie Kežmarok, sociálna správa Centra pre deti a rodiny M. o dieťati, správa centra o celkovom psychickom a fyzickom stave dieťaťa. Súd potom dôkazy vyhodnotil dôkazy jednotlivo i v ich súhrne a dospel k jednoznačnému záveru, že skutok sa stal a spáchala ho obžalovaná ako osoba trestne zodpovedná. Pri vypracovaní tohto rozhodnutia sa súd snažil v plnom rozsahu postupovať v zmysle § 168 ods. 1 Trestného poriadku najmä považoval za potrebné vykonané dôkazy nielen opisovať (ako je to zrejmé ohľadne záverov znaleckých posudkov), ale ich aj zároveň vyhodnocovať. Vzhľadom k tomu súhrn usvedčujúcich dôkazov sa môže javiť ako stručný, pričom čo sa týka viny treba vychádzať najmä zo svedeckej výpovede I. J.. I keď na hlavnom pojednávaní jej nebolo známe, že by sa obžalovaná pred jej vnukom vyzliekala alebo pred ním vykonávala malú alebo veľkú potrebu, tieto okolnosti potvrdil najmä maloletý poškodený. Ďalej zo sprostredkovaných výpovedí K. K. B., K. L. K. a K. K. N. v osobe mal. G. H. išlo o traumatizované dieťa s neprimeraným sexuálnym správaním. Aj svedkovi D. H. bola známa sprostredkovaná informácia jeho matkou, že A. B. prikladala svoj pohlavný orgán na ústa mal. poškodenému. Všetky tieto skutkové okolnosti boli predmetom znaleckých skúmaní, pričom znalecké kapacity výpovede svedka a obžalovanej aj odborne posúdili a takto o vine obžalovanej nemohlo byť žiadnych pochýb. A to aj bez toho, že počas konania pred súdom došlo k následnému priznaniu a oľutovaniu skutku samotnou obžalovanou. Na prvom hlavnom pojednávaní správne navrhol prokurátor skutok právne kvalifikovať ako zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a), písm. c) Trestného zákona, keďže zneužila bezbrannosť iného k vykonaniu iných sexuálnych praktík a čin spáchala na chránenej osobe–dieťati, a zároveň blízkej osobe–svojmu synovi, čo súd aj akceptoval a na základe nezmeneného skutkového zmenil pôvodne navrhovanú právnu kvalifikáciu zo zločinu sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1, písm. a), písm. c) Trestného zákona.
Predmetom útoku tohto zločinu je osoba bez ohľadu na jej pohlavie, vek alebo akékoľvek ďalšie podmienky, ktoré by musel páchateľ naplniť. Zneužitím bezbrannosti rozumieme taký stav, keď páchateľ v konkrétnom prípade zneužil maloletú osobu, ktorá nebola schopná vyjadriť svoju vôľu alebo brániť sa. Pôjde tu aj o závislosť maloletého, pričom treba vziať do úvahy aj skutočnosť, že pred skutkom mu bolo ubližované aj fyzicky. Dieťaťom sa rozumie osoba mladšia ako osemnásť rokov. Blízkou osobou sa na účely Trestného zákona rozumie príbuzný v priamom pokolení, teda obžalovaná je matka poškodeného dieťaťa. Obžalovaná A. B. pre nejasný pobyt nie je charakterizovaná. Bola doposiaľ jedenkrát postihnutá pre priestupok proti občianskemu spolunažívaniu. Doposiaľ súdne trestaná nebola. Z výkonu väzby bola zaslaná jej charakteristika, podľa ktorej jej správanie je bez negatívnych poznatkov, voči spoluobvineným a príslušníkom a zamestnancom zboru vystupuje slušne. Disciplinárne odmenená a ani potrestaná nebola. Konanie obžalovanej je protiprávne, týmto porušila záujem spoločnosti na ochrane mravného a fyzického vývinu detí mladších ako 15 rokov pred akýmikoľvek útokmi proti ich pohlavnej nedotknuteľnosti. Súd po uznaní viny musí vždy rozhodnúť o treste ktorý musí byť nielen zákonný ale aj spravodlivý. Okrem toho musí spĺňať zákonné kritériá uvedené v ustanovení § 34 Trestného zákona Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Podľa § 34 ods. 2 Trestného zákona páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je to ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby trestu odňatia slobody. Podľa § 34 ods. 3 trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona prvá veta pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu. V prejednávanom prípade súd mohol uložiť čo sa týka druhu trestu iba trest odňatia slobody. Do úvahy vzal skutočnosť, že sa obžalovaná k trestnému činu priznala a aj ho úprimne oľutovala. Súd musí vždy postupovať pri ukladaní trestu podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona, keď pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. Kvalifikovaná skutková podstata zločinu podľa § 200 ods. 2 Trestného zákona určuje trest odňatia slobody od sedem rokov do pätnásť rokov. Dolná hranica trestnej sadzby je teda zákonom určená na minimálne sedem rokov odňatia slobody. Súd však v danom prípade využil moderačné ustanovenie Trestného zákona uvedené v § 39 ods. 1 podľa ktorého platí, že ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom. Uvedené mimoriadne zníženie trestu je v zmysle § 39 ods. 3 písm. d) Trestného zákona limitované tým, že pri ukladaní trestu pod zákonom stanovenú sadzbu súd nesmie uložiť trest odňatia slobody kratší ako dva roky, ak je v osobitnej časti tohto zákona dolná hranica trestnej sadzby aspoň 5 rokov. Z povahy prejednávanej veci vyplýva, že mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody sa bude týkať pomerov páchateľa. Pomery páchateľa je nutné hodnotiť nie v dobe spáchania činu, ale v čase rozhodovania o treste. Podľa názoru súdu má takto zmiernený trest presah najmä do budúcnosti. Súd si je vedomý, že priznanie sa obžalovanej k spáchaniu trestného činu až na hlavnom pojednávaní a vedenie riadneho života pred spáchaním skutku nemožno mechanicky považovať za okolnosti predpokladané ust. § 39 ods. 1 Trestného zákona. Ani prísnosť zákona nemôže byť sama osebe okolnosťou pre použitie tohto zmierňujúceho zákonného ustanovenia.
K mimoriadnemu zníženiu trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby možno pristúpiť len vtedy, ak sú tu určité pomery páchateľa, ktoré spôsobujú, že použitie normálnej sadzby trestu odňatia slobody s ohľadom na jej dolnú hranicu by bolo pre páchateľku neprimerane prísne a pritom dosiahnutie nápravy možno dosiahnuť aj trestom odňatia slobody kratšieho trvania. Všetky tri podmienky sú stanovené kumulatívne a musia byť splnené zároveň. V tomto smere sa tu uplatnia všetky osobné, rodinné, majetkové a iné pomery páchateľa. Použitie citovaného ustanovenia navrhla vo svojej záverečnej reči obhajkyňa obžalovanej, pričom súd uvádza, že sa s nimi v podstate stotožňuje. Možno súhlasiť s tým, že je právom obžalovanej, aby súd pri rozhodovaní o treste zohľadnil všetky okolnosti, ktoré zákon vyžaduje brať do úvahy. Trestné právo stojí na zásade individualizácie, trest musí byť prispôsobený nielen skutku, ale aj konkrétnej osobe páchateľa, jej schopnosti nápravy a reálnej potrebe ochrany spoločnosti. Práve táto zásada je v tomto prípade kľúčová. Obžalovaná svoje konanie v priebehu hlavného pojednávania priznala, oľutovala, prevzala zaň plnú zodpovednosť. Tento postup nie je len procesným úkonom, ide o prejav vnútorného postoja obžalovanej k vlastnému konaniu, schopnosť sebareflexie, ktoré je jedným z najdôležitejších predpokladov skutočnej a trvalej nápravy. Takýto postoj má zásadný význam a je potrebné ho hodnotiť ako významnú poľahčujúcu okolnosť. Rovnako zásadné sú závery znaleckého dokazovania, ktoré v tomto prípade priniesli poznatky mimoriadne dôležité pre individualizáciu trestu. Znalci jednoznačne konštatovali, že obžalovaná netrpí sexuálnou deviáciou, nevykazuje patologické sklony, nie je nebezpečná pre spoločnosť a nie je u nej potrebná ochranná liečba. Tieto závery vylučujú, že by išlo o osobu s patologickou motiváciou alebo o osobu u ktorej by existovalo zvýšené riziko recidívy. Obžalovaná sa svojím profilom zásadne odlišuje od typických páchateľov tohto druhu trestnej činnosti. Nejde o osobu, ktorú by bolo potrebné dlhodobo izolovať od spoločnosti z dôvodu ochrany verejnosti. Obžalovaná doposiaľ nebola nikdy súdne trestaná, zo súdneho spisu nevyplýva, že by išlo o osobu so sklonom k páchaniu trestnej činnosti. Tento prípad predstavuje jej prvý konflikt so zákonom. Z pohľadu trestného práva je to zásadná skutočnosť práve u prvotrestaných osôb je predpoklad nápravy najvyšší a potreba represívneho pôsobenia trestu najnižšia. Trest odňatia slobody neprimerane dlhého trvania by v jej prípade neplnil výchovný účel, ale naopak mohol by prehĺbiť jej sociálnu izoláciu a zásadné sťaženie a začlenenie do spoločnosti. Súhrn všetkých týchto okolností, priznanie viny a oľutovanie skutku závery znalcov vylučujúce patologickú motiváciu a riziká recidívy, skutočnosť, že ide o prvotrestanú osobu, ako aj samotná dĺžka trestného konania, napĺňa zákonné podmienky pre aplikáciu § 39 ods. 1 Tr. zák. o mimoriadnom znížení trestu. K uvedenému súd dodáva, že obžalovaná je bezdomovec, nemá v podstate nikoho, o svoje deti určite svojim nezodpovedným správaním prišla. O tieto sa musela postarať ich stará matka, čo už v súčasnosti neplatí, alebo aj štát, prípadne iní ľudia. Obžalovaná je mladou ženou, ktorá je podľa všetkých okolností schopná sebareflexie. Je podľa názoru tohto súdu schopná aj prevýchovy v rámci výkonu trestu odňatia slobody nakoľko je známe, že v podmienkach nášho väzenstva pracuje veľa odborných kapacít, ktoré sú schopné uskutočniť pozitívne zmeny u odsúdených, samozrejme, ak o to majú oni sami záujem. V jej prípade už by nemal byť priestor na spôsob života, ktorý viedla donedávna. Žiadanou perspektívou aj z celospoločenského hľadiska by bolo, ak by si už počas výkonu trestu obžalovaná našla spôsob na prinavrátenie, alebo skôr získanie vzájomnej úcty vo vzťahu k svojim deťom. Toto môže byť jediným východiskom, aby obžalovaná po výkone trestu žila riadnym životom. Uvedenému však na druhej strane môže brániť dlhodobý výkon trestu odňatia slobody. Možno usúdiť, že z tohto pohľadu sa čas na pozitívny obrat u obžalovanej rýchlo míňa. Preto súd zvážil okolnosti na strane obžalovanej a má za to, že na jej nápravu postačí znížený trest odňatia slobody pod dolnú hranicu a účel trestu možno dosiahnuť aj trestom kratšieho trvania, a to 5 rokov odňatia slobody. Súd zároveň rozhodol o spôsobe výkonu trestu odňatia slobody, keď obžalovanú na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. zneužila bezbrannosť iného k vykonaniu iných sexuálnych praktík a čin spáchala na chránenej osobe - dieťati, blízkej osobe, Poučenie: P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie, a to do 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Poprad na Krajský súd v Prešove. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť.
Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je
až doručenie rozsudku.