Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Poprad 8T/93/2025 8725011271 12. 05. 2026 JUDr. Richard Bureš ECLI:SK:OSPP:2026:8725011271.7
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Poprad, samosudca JUDr. Richard Bureš, v trestnej veci obžalovaného A. B. pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom 12. mája 2026 takto rozhodol: Obžalovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX v A., trvale bytom C., D. XXX/X, t. č. vo väzbe v ÚVV a ÚVTOS Prešov, j e v i n n ý, ž e dňa 05.09.2025 v čase od 21.27 do 21.52, po tom ako poškodená E. F., nar. XX.XX.XXXX, odišla z kultúrno-spoločenského podujatia konaného na námestí pri kultúrnom dome v meste Svit, na ktorom viedla s obvineným rozhovor, v rámci ktorého mu predložila svoj občiansky preukaz aby deklarovala svoj vek 70 rokov, čomu on pri konverzácii nechcel veriť, následne aj napriek nesúhlasu poškodenej, že ju odprevadí domov, túto sprevádzal z kultúrneho podujatia na F. G. E. C., cez ulicu H. a I. J., kde v blízkosti zdravotného strediska prešli vyšľapaným chodníkom pomedzi bytové domy až na chodník k rieke Poprad, kde obvinený poškodenej E. F. násilím vytrhol z pravej ruky igelitovú tašku, s obsahom mobilného telefónu značky Nokia 7230, čiernostriebornej farby, zväzku 3 ks kľúčov s modrým príveskom - čipom na otváranie vstupných dverí, s príveskom v tvare motýľa strieborno čiernej farby, okuliarov v tvare jahôd namiesto skiel, jednej nálepky úst v tvare jahody a fialovej peňaženky s motívom mačky a žltým zipsom, v ktorej mala poškodená svoj občiansky preukaz, kartičku poistenca VSZP a finančná hotovosť 215,- €, na čo poškodená E. F. sa snažila klásť odpor tak, že uvedenú tašku sa snažila zachytiť svojou ľavou rukou, čo sa jej vzhľadom na fyzické dispozície už nepodarilo, pričom uvedeného skutku sa dopustil majúc vedomosť o tom, že poškodená E. F. je osobou vyššieho veku, v dôsledku čoho má sťažený pohyb a schopnosť aktívne reagovať na konanie obvineného, a následne z miesta ušiel smerom k supermarketu Billa, čím takto svojím konaním spôsobil poškodenej E. F. škodu v celkovej sume 239,eur, teda proti inému použil násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci a čin spáchal na chránenej osobe, čím spáchal zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona a za to mu u k l a d á :
Podľa § 188 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 9 (deväť) rokov. Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona na výkon trestu ho z a r a ď u j e do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. odôvodnenie: Súd vykonal dokazovanie a zistil a ustálil skutkový stav tak, ako ho uviedol vo výrokovej časti tohto rozsudku. Na hlavnom pojednávaní prokurátor ani obžalovaný nechceli konať o dohode o vine a treste. Po prednesení obžaloby sa k jej obsahu obhajca nevyjadril. Poškodená nežiadala náhradu škody. Po poučení obžalovaného o jeho práve urobiť niektoré z vyhlásení vyhlásil, že je nevinný. Ďalej využil svoje právo a nevypovedal. Vyjadril sa iba ku svojej výpovedi o výsluchu zadržaného – podozrivého, kde sa mal ku skutku priznať, pričom s touto výpoveďou nesúhlasil, i keď ju pod injekciami zrejme podpísal. Uvedená záležitosť ohľadne postupu príslušníkov polície je predmetom vyšetrovania, ktoré do vyhlásenia rozsudku v tejto trestnej veci nebolo ukončené. Z prečítanej výpovede obžalovaného zo dňa 9.9.2025 vyplýva, tento sa priznal k odcudzeniu tašky, v ktorej sa nachádzali veci poškodenej E. F.. Ku skutku uviedol, že bol na kultúrnom podujatí spolu s K. B., L. M. a L. M.. Poškodená ho oslovila ako prvá, neveril jej vek, tak mu ukázala občiansky preukaz, vtedy videl, že v peňaženke má peniaze. Nalial jej víno, ona plakala, tak ju odprevadil domov. Keď išli popri lesíku, pri kolibe zastali, tašku položila na zem, vtedy ju zobral a utekal. Peniaze si nechal, zvyšné veci zahodil. Dodal, že tú igelitku od poškodenej chcel získať preto, že videl, že tam má peniaze, ale nevedel koľko. A taktiež sa podrobne vyjadril k tomu, ako naložil s peniazmi, čo mala poškodená v peňaženke. Svoje konanie oľutoval. Z prečítanej výpovede obvineného z výsluchu na ktorom sa rozhodlo o jeho väzbe je zrejmé, že sa priznal ku krádeži. O tom, že poškodenej vezme peňaženku sa rozhodol 20 minút predtým, ako sa išli poprechádzať. Súd na hlavnom pojednávaní podrobne vypočul svedkyňu–poškodenú E. F.. Poškodená potvrdila, že na kultúrnom podujatí v meste Svit oslovila obžalovaného spoločenskou konverzáciou, na čo on reagoval, že je krásna. Ona mu ukázala svoj občiansky preukaz, ktorý vybrala z peňaženky a povedala mu, že už má 70 rokov. Medzitým ju ponúkol vínom, ktoré ochutnala. On sa potom ponúkol, aby odtiaľ odišli preč. Ona súhlasila, lebo chcela ísť domov. Po ceste jej prišlo clivo kvôli svojmu susedovi, ktorý sa musel vysťahovať z bytu, lebo mal dlhy, vyšli jej aj slzy, ale hneď ju to prešlo. Keď neskôr ostali stáť, tak menovaný jej vytrhol z pravej ruky igelitovú tašku, ktorú mala zrolovanú a vytrhol jej ju nasilu. Tesne predtým sa jej ponúkol, či pôjdu ku nej domov alebo k nemu, na čo ona reagovala, že nepôjdu nikam. Po vytrhnutí tašky sa rozbehol, utiekol, ona sa tiež trochu rozbehla, ale zakopla a spadla. Ešte ľavou rukou chcela tú tašku zachytiť, ale nepodarilo sa jej to. Poranila si na ľavej ruke prostredník, ale nešlo o žiadne zranenie, len jej to omodrelo. Ona sa potom rozplakala a hneď išla na Mestskú políciu povedať, čo sa jej stalo. Domov sa potom dostala tak, že prišiel jej syn, ktorý mal kľúče od jej bytu, nakoľko tieto mala v taške, o ktorú prišla. Veci potom našiel jej syn, ktorý u nej prespal, na druhý deň ráno. Všetko sa jej vrátilo okrem peňazí. V kritickom čase tašku zrolovanú v ruke držala primerane, nie veľmi silne, po celý čas. Rukou nemykala. Tou ľavou rukou chcela tašku inštinktívne zachytiť, čo sa jej nepodarilo. Nepodarilo sa jej to preto, že mala obavu, ale nechcela tú tašku ťahať násilím. Obavu mala preto, aby to neprešlo do nejakého fyzického násilia. Na otázku, či sa bála obžalovaného, že by jej ublížil uviedla, že mala obavu, aby to neprešlo do fyzického útoku, tak to radšej urobila tak, ako to urobila. Poškodená na hlavnom pojednávaní predložila na nahliadnutie tašku, ktorú mala vtedy so sebou a popísala, akým spôsobom jej ju obžalovaný vytrhol. Stál oproti nej potiahol tašku na jeden raz svojou silou. Nič nepovedal a dal sa na útek. Tašku nemala vôbec položenú na zemi, celý čas ju držala v ruke pri sebe a chránila si ju. Nebola si istá, či vtedy, ako mu ukazovala občiansky preukaz mohol vidieť obžalovaný obsah peňaženky. Peňaženku však vidieť mohol, lebo občiansky preukaz vyťahovala z peňaženky. Peniaze boli v priehradke, neboli zazipsované. Svedok H. F.–syn poškodenej potvrdil na hlavnom pojednávaní výpoveď poškodenej v okolnostiach, ako sa poškodená dostala do svojho bytu a aj to, že tam nebola hotovosť, a dodal, že on našiel telefón, ktorý
zvonil v igelitke, ktorá bola celá v koši. Priebeh incidentu popísal zhodne, ako jeho matka. Skutočnosť, že poškodená kládla odpor jej potvrdili obvodní policajti a neskôr aj jeho matka. Svedok K. B. sa na hlavnom pojednávaní vyjadril najmä k tomu, čo sa malo diať na druhý deň na Popradskej kriminálke. Ku skutku uviedol len to, že s obžalovaným boli na kultúrnom podujatí, pričom odišiel s poškodenou a následne ho stretli v meste Svit pri OC Billa. Obžalovaný potom na benzínke nakúpil alkohol a cigarety. Uvedené skutočnosti súd zistil aj pri prečítaní výpovedí svedkov L. B. a L. M.. Na hlavnom pojednávaní bola vypočutá znalkyňa H. N. H. J., H. k vyšetreniu duševného stavu obžalovaného. Na základe jej výpovede a skutočnosti, že žiadna zo strán tohto trestného konania nijakým spôsobom závery znalkyne nespochybnila možno mať pre rozhodnutie súdu za preukázané, že obžalovaný v čase spáchania trestného činu ako aj v čase znaleckého vyšetrenia netrpel na žiadnu duševnú poruchu ani chorobu v zmysle psychózy. U menovaného je diagnostikovaná ľahká duševná zaostalosť s poruchami správania, kde táto zaostalosť predstavuje trvale zníženie kognitívnych funkcií, teda intelektu pamäte a funkcii myslenia. Obž. Čonka v čase kedy mal spáchať trestný čin aj napriek nižšiemu intelektu bol schopný rozpoznať nebezpečenstvo a protiprávnosť svojho konania. Jeho ovládacie schopnosti v čase skutku vzhľadom na emočnú labilitu, impulzivitu v rámci duševnej zaostalosti boli len nepodstatne zmenšené. Podstatné zmenšenie či vymiznutie ovládacích a rozpoznávacích schopností u obžalovaného nezistila. Keďže obžalovaný nie je duševne chorý, jeho pobyt na slobode z hľadiska psychiatrického nie je pre spoločnosť nebezpečný, duševná zaostalosť je stav trvalý, ktorý nie je možné psychiatrickou liečbou ovplyvniť, psychiatrickou medikamentóznou liečbou je možné ovplyvniť alebo do istej miery tlmiť poruchy správania pri mentálnej retardácii, vzhľadom na to doporučila menovanému pokračovať v už uloženom ochrannom psychiatrickom liečení ambulantnou formou. U menovaného nezistila syndróm závislosti od alkoholu a iných návykových látok, preto nedoporučila uložiť ochranné protialkoholické, či protitoxikomanické liečenie. Pokiaľ by sa v priebehu vyšetrovania jednoznačne preukázalo, že v čase spáchania skutku užil predpísané psychofarmaká príp. alkohol ako uvádzajú svedkovia, hoci obžalovaný sám konzum alkoholu v čase skutku popiera, užitie psychofarmák by nemalo vplyv na rozpoznávacie a ovládacie schopnosti menovaného. Po súhlase prokurátora a obžalovaného súd prečítal znalecké posudky znalkyne A. J. A. z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí a dospelých. Zo znaleckého posudku č. 58/2025 vyplýva, že obvinený má intelektový výkon na úrovni mentálnej subnormy až ľahkej duševnej zaostalosti. Pamäťové schopnosti sú taktiež subnormné. Skutočnosti je schopný vnímať, uchovať si v pamäti a správne reprodukovať. Vonkajší prejav menovaného pôsobil sebaisto až arogantne, menej prispôsobivo. Ide o osobu u ktorej je oslabená schopnosť rešpektovať spoločensko-etické, morálne právne pravidlá, napriek tomu, že ich na poznávacej úrovni rozoznáva. Zo znaleckého posudku č. 57/2025 vyplýva, že mnestické schopnosti poškodenej sú nadpriemerné, kvalita dlhodobej pamäti vykazuje bežnú schopnosť zapamätať si, podržať a vybavovať prežité udalosti bez nadsadzovania alebo skresľovania skutočnosti, nemá tendenciu zveličovať. Neboli zistené črty, ktoré by predisponovali k fabulácii či cielenému klamstvu. Súd vykonal aj listinné dôkazy v spise obsiahnuté ich prečítaním. Na základe lekárskej správy zo dňa 8.9.2025 je preukázané, že svedkyňa-poškodená v súvislosti s konaním, ktoré sa kladie obžalovanému za vinu utrpela pomliaždenie na stredovom článku 4. prsta pravej ruky. Je tam aj uvedené, že v noci z 05. na 06.09.2025 mala E. F. potýčku so zlodejom, ktorý jej vytrhol kabelku a utiekol. Ona pri potýčke spadla. Na základe odborného vyjadrenia bola vyčíslená suma odcudzených vecí na hodnotu 24,- eur. V prípravnom konaní boli zabezpečené kamerové záznamy zachytávajúce odchod poškodenej a obžalovaného z kultúrneho podujatia. Súd na hlavnom pojednávaní vykonal v zmysle § 270 ods. 2 Trestného poriadku obrazový záznam ako dôkaz na technickom zariadení, a to oboznámením časti záznamu, z ktorého bolo zistené, že sa tam nachádzala osoba poškodenej a spoločne s ňou mala kráčať aj osoba vtedy podozrivého, ktorý s poškodenou viditeľne komunikuje a chytá ju počas chôdze za rameno a taktiež bolo vidno, že poškodená drží v ruke zrolovanú tašku bielej farby.
Počas konania pred súdom sa obhajca obžalovaného na každom hlavnom pojednávaní domáhal zistenia výsledku inšpekčného konania vedeného voči príslušníkom polície pri zadržaní obžalovaného. Na tomto mieste sa súd stotožňuje so stanoviskom prokurátora, ktorý tento dôkaz čo do vyvodenia trestnej zodpovednosti považuje za bezpredmetný a preto súd tento návrh obhajoby zamietol. Na základe takto vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že skutok sa stal, spáchal ho obžalovaný A. B. ako všeobecný subjekt trestného činu s plnou trestnoprávnou zodpovednosťou. Súd pri rozhodovaní o vine obžalovaného vychádzal s ustanovenia § 2 ods. 12 Trestného poriadku ako z jednej zo základných zásad trestného konania, keď je povinnosťou súdu hodnotiť dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne. V prvom rade je potrebné uviesť, že spáchanie skutku nikto nepoprel, obžalovaný ho dokonca oľutoval. Existuje len rozpor medzi prokurátorom a obžalovaným z hľadiska právnej kvalifikácie skutku, konkrétne, či sa obžalovaný zmocnil tašky obžalovanej násilím, alebo bez použitia násilia. Vo všeobecnosti platí, že zločin lúpeže je dokonaný použitím násilia proti inému v úmysle zmocniť sa cudzej veci. Trestný čin lúpeže môže byť spáchaný len vtedy, ak páchateľ použitím násilia alebo hrozby bezprostredného násilia odníme inému vec, ktorá páchateľovi nepatrí. Zo zaužívanej právnej praxe vyplýva ďalej, že pokiaľ páchateľ trestného činu lúpeže použije násilie alebo hrozbu bezprostredného násilia menšej intenzity, potom táto skutočnosť znižuje stupeň protiprávnosti. Dokonca ani výnimočne malá intenzita nie je dôvodom pre posúdenie konania páchateľa ako trestného činu krádeže. Použitie násilia alebo hrozba bezprostredného násilia je u trestného činu lúpeže prostriedkom na zmocnenie sa cudzej veci, musí preto k nim dôjsť pred zmocnením sa cudzej veci. Pri trestnom čine lúpeže nie je rozhodujúce, či páchateľ, ktorý použije násilie, alebo jeho bezprostrednú hrozbu v úmysle zmocniť sa cudzej veci, ako s takto získanou vecou následne naloží. Prokurátor činný vo veci sa pri hodnotení dôkazov odvolával na zovšeobecňujúci materiál trestného kolégia bývalého Najvyššieho súdu ČSSR z 11.2.1979 uverejnený v Zb. rozh. č. X/XXXX, ktorý je pri posudzovaní pojmu násilia doteraz rešpektovaný. Najmä ide o časť, kde sa uvádza, že nie je podmienkou, aby napadnutý kládol odpor, napr. keď si je vedomý fyzickej prevahy útočníka a z obavy pred ďalším násilím odpor radšej vôbec neprejavuje a plne sa podrobuje vôli páchateľa. Súčasťou tohto materiálu ja aj dodnes použiteľné stanovisko, podľa ktorého neočakávané vytrhnutie veci z ruky nie je lúpežou, ale iba krádežou. Avšak ak napadnutý pevne vec zviera a snaží sa klásť odpor, ktorý páchateľ násilím prekonáva, napr. tým, že vecou myká, aby sa jej už proti prejavovanej vôli napadnutého zmocnil, ide o lúpež. Čo sa týka intenzity naplnenia znakov násilia z hľadiska naplnenia formálnych znakov skutkovej podstaty trestného činu lúpeže intenzita násilia nerozhoduje. Stupeň protiprávnosti skutku a jeho intenzitu je potrebné hodnotiť aj so zreteľom na všetky ostatné objektívne a subjektívne súvislosti. Najmä je potrebné vyhodnotiť, či páchateľ mal alebo nemal úmysel násilie alebo jeho bezprostrednú hrozbu podľa potreby stupňovať, či útok bol namierený voči osobe fyzicky slabej (starej osobe, alebo osobe vyššieho veku) a či úmysel páchateľa smeroval k zmocneniu sa veci nepatrnej alebo vyššej hodnoty. Napokon, a to je dôležité, je treba hodnotiť osobu páchateľa, okolnosti za ktorých bol čin spáchaný, či ide o ojedinelý exces alebo naopak o konanie opakované, ktoré je prejavom agresívnej povahy páchateľa. Ďalej sa v praxi používa stanovisko, podľa ktorého ani výnimočne malá intenzita násilia nemôže byť dôvodom pre kvalifikáciu činu ako trestného činu krádeže, pretože o taký trestný čin môže ísť len v prípade, že sa páchateľ zmocnil cudzej veci bez použitia akéhokoľvek násilia, alebo hrozby bezprostredného násilia. Nižšia intenzita násilia iba znižuje stupeň protiprávnosti činu lúpeže pre spoločnosť, čo je možné vyjadriť pri ukladaní trestu. Použitie vyššie uvedených teoretických východísk, ktoré sa môžu javiť v podstate ako nekonkrétne, nemožno ich považovať z pohľadu súdu za samoúčelné. Na jednej strane v ich obsahu sú rozobraté jednotlivé základné znaky skutkovej podstaty zločinu lúpeže v zmysle § 188 Trestného zákona. Zároveň ide o stanoviská najvyšších súdnych autorít a napriek tomu, že boli prijaté vo vzdialenej minulosti, presahuje ich význam súčasnosť, ale aj budúcnosť. Zákonný sudca sa s týmito stanoviskami v plnom rozsahu stotožňuje. Na strane druhej pomocou nich môže súd vyriešiť kardinálnu otázku tejto trestnej veci, a tou je právna kvalifikácia skutku, nakoľko jej právne posúdenie má významný vplyv najmä na výšku ukladaného trestu, samozrejme len vtedy, ak súd rozhodne o vine obžalovaného. V nadväznosti na vyššie uvedené, pri rozhodovaní o vine vzal do úvahy súd nasledovné skutkové zistenia:
Obžalovaný s poškodenou komunikoval počas kultúrneho podujatia v meste Svit, poškodená deklarovala svoj vek obžalovanému predložením občianskeho preukazu, pričom obžalovanému muselo byť známe, že poškodená dosiahla vek 70 rokov, aj keď on tomu nechcel uveriť. Neskôr ju obžalovaný sprevádzal po jednotlivých uliciach, a to aj napriek tomu, že si ona neželala, aby ju odprevadil domov. Najneskôr v tomto čase pojal obžalovaný úmysel sa tejto tašky zmocniť. Neskôr na chodníku pri rieke Poprad obžalovaný svoj zámer uskutočnil tým, že vytrhol z pravej ruky poškodenej jej igelitovú tašku, v ktorej mala najdôležitejšie veci pre normálny život. Obžalovaný videl, že poškodená má v tejto taške peňaženku, z ktorej vytiahla občiansky preukaz. Obžalovaný vtedy mohol vidieť, že v peňaženke boli peniaze, uložené v priehradke. Skutočnosť, že na druhý deň našiel svedok H. F.–syn poškodenej pohodenú tašku aj s celým jej obsahom, pričom chýbala len peňažná hotovosť, svedčí o zištnom úmysle páchateľa. Z uvedeného vyplýva aj logický záver, že obžalovaný iný zámer ako sa zmocniť tašky poškodenej počas jej odprevádzania domov nemal. Čakal pritom na vhodnú príležitosť, kedy sa tašky zmocní a stalo sa to vtedy, keď obaja zastali na chodníku a obžalovaný bez prítomnosti svedkov mohol svoj zámer uskutočniť. Súd sa priklonil k názoru obžaloby a rozhodol, že v danom prípade sa obžalovaný zmocnil tašky poškodenej násilím, keďže za násilie je potrebné považovať použitie sily na prekonanie alebo zamedzenie kladeného alebo očakávaného odporu. Nie je pritom podmienkou, aby napadnutý kládol odpor, keď si je vedomý fyzickej prevahy útočníka. Uvedenú tézu podporuje výpoveď poškodenej na hlavnom pojednávaní, keď uviedla, že odpor nekládla, iba inštinktívne chcela utekajúceho páchateľa zachytiť, čo sa jej nepodarilo. Nepodarilo sa jej to preto, lebo mala obavu, ale nechcela tú tašku ťahať násilím. Čo sa týka vysvetlenia tej obavy, uviedla, že mala obavu, aby to neprešlo do fyzického útoku. Okrem toho je preukázané, že poškodená sa so stratou tašky ihneď po skutku nezmierila, keď sa za páchateľom rozbehla, ale zakopla a spadla. Súd k tomu dodáva, že poškodená si preukázateľne celú dobu po odchode z kultúrneho podujatia v prítomnosti obžalovaného tašku a jej obsah chránila tým, že ju mala zrolovanú a držala ju pri tele. Držala ju primerane. Nie veľmi silne a po celý čas. Poškodená trvala na tom, že sa obžalovaný zmocnil jej tašky nasilu. Poškodená mala snahu klásť odpor, mala snahu druhou rukou zachytiť rýchlo unikajúceho obžalovaného, ku kladeniu odporu nedošlo, vzhľadom na fyzické dispozície na strane poškodenej a ich nepomeru vo vzťahu k osobe obžalovaného. V súvislosti s tým je potrebné citovať aj definíciu násilia podľa § 122 ods. 7 Trestného zákona trestný čin je spáchaný násilím, ak páchateľ použije na jeho spáchanie fyzické násilie proti telesnej integrite inej osoby alebo ak je spáchaný na osobe, ktorú páchateľ uviedol do stavu bezbrannosti ľsťou, alebo ak páchateľ použil násilie proti veci iného. Obžalovaný sa násilným spôsobom zmocnil veci patriacej poškodenej, teda použil násilie proti veci iného tým, že vytrhol tašku z ruky poškodenej za použitia sily na prekonanie jej očakávaného odporu. Túto tézu podporuje aj lekárska správa, podľa ktorej došlo k pomliaždeniu jej prsta pravej ruky, v ktorej zvierala odcudzenú tašku, i keď k poraneniu mohlo dôjsť aj pádom, ale aj to má súvis s preukázanou skutočnosťou, že kládla odpor či už pri samotnom vytrhnutí tašky, alebo vzápätí, keď o ňu konaním obžalovaného prišla. S ohľadom na vyššie uvedené stanoviská vyšších súdov súd dáva do pozornosti dôležité skutočnosti, podľa ktorých obžalovaný namieril svoj útok voči osobe fyzicky slabej, možno uviesť aj starej, resp. z trestnoprávneho hľadiska osobe, ktorá dávno prekročila vek osoby vyššieho veku. Ohľadne osoby obžalovaného určite nepôjde a žiaden exces z jeho doterajšieho správania, ide totiž o konanie opakované. Obžalovaný si veľmi dobre uvedomuje čo znamená jeho predchádzajúce odsúdenie za zločin lúpeže, ak by bol aj v tomto konaní uznaný vinným za žalovaný skutok. Preto sa úplne legitímne bráni a svoje konanie považuje za trestný čin krádeže. Ako je zrejmé z výroku tohto rozsudku a z jeho odôvodnenia súd právne kvalifikoval konanie obžalovaného ako zločin lúpeže. Možno uzavrieť, že v danom prípade ide preukázateľne o nižšiu intenzitu násilia, čo by malo význam pri ukladaní trestu, prípadne pri použití ustanovení o mimoriadnom znížení trestu. Sú tu však okolnosti, ktoré takémuto postupu bránia. Je teda dostatočne preukázané, že obžalovaný použil násilie v úmysle zmocniť sa veci patriacej poškodenej, skutok spáchal na chránenej osobe, osobe vyššieho veku – osoba, ktorá má viac ako šesťdesiat rokov. Obžalovanému bol veľmi dobre známy vek poškodenej, ktorý si prečítal rovno z jej občianskeho preukazu.
Závery znaleckých posudkov nijakým spôsobom nespochybňujú to, že obžalovaný je osobou, ktorá je v plnom rozsahu trestne zodpovedná, a kvalitu výpovede poškodenej nemožno nijakým spôsobom spochybniť. Konanie obžalovaného je protiprávne, týmto porušil záujem spoločnosti ochrane osobnej slobody a majetku. Obžalovaný je z miesta bydliska hodnotený všeobecne. Doposiaľ bol 5–krát súdne trestaný. Z miesta výkonu väzby je kladne hodnotený. Súd na hlavnom pojednávaní podrobne oboznámil spis Okresného súdu Poprad sp. zn. 8T/12/2023. Rozsudkom zo 17.4.2023 bol A. B. uznaný vinným zo zločinu lúpeže v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 2 a pol roka nepodmienečne so zaradením do výkonu trestu so stredným stupňom stráženia pre skutok, ktorý sa stal 14.9.2022. Trest vykonal dňa 20.3.2025. Skutok v prejednávanej veci spáchal dňa 5.9.2025. Teda na slobode nepobudol ani pol roka a už bol vzatý do väzby v tejto trestnej veci. Súd oboznámil podrobne aj ďalšie spisy Okresného súdu Poprad, a to 0T/70/2017, kde mu bol uložený trest odňatia slobody pre prečin podľa § 289 ods. 3 Trestného zákona v trvaní 8 mesiacov, ktorý vykonal a zároveň mu bol uložený aj trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel na 5 rokov a 6 mesiacov. Vo veci Okresného súdu Poprad 5T/72/2018 mu bol uložený trest 2 a pol roka, pričom aj tam uložený trest zákazu činnosti trvá až do 20.3.2034. Pri úvahách o treste súd obligatórne rozhodoval v súlade so zásadami ukladania trestov podľa § 34 Trestného zákona Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Podľa § 34 ods. 2 Trestného zákona páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je to ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby trestu odňatia slobody. Podľa § 34 ods. 3 trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu. Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadne aj na to, že páchateľ trestného činu získal alebo sa snažil získať trestným činom majetkový prospech; ak tomu nebránia majetkové alebo osobné pomery páchateľa alebo to nebude na ujmu náhrady škody alebo odstránenia škodlivého následku trestného činu, uloží mu s prihliadnutím na výšku tohto majetkového prospechu niektorý trest, ktorým ho postihne na majetku, a to buď ako samostatný trest alebo popri inom treste, pričom zváži najmä uloženie peňažného trestu. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery za trestné činy podľa § 213, § 233, § 237, § 254, § 261, § 262, § 266, § 276 ods. 4, § 277 ods. 4, § 277a ods. 3, § 326, § 330 a 334, ktorých spáchaním dochádza k poškodzovaniu finančných záujmov Európskej únie súd prihliada aj na to, aby trest zabezpečil ochranu finančných záujmov Európskej únie. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne aj na práva a právom chránené záujmy osôb poškodených trestným činom, ako aj osôb, ktoré boli dotknuté škodlivým následkom trestného činu. Podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona pri opätovnom spáchaní zločinu sa zvyšuje dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Kvalifikovaná skutková podstata zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 2 sa trestá odňatím slobody od 7 rokov do 15 rokov. Potom spodná hranica zákonom ustanovenej zvýšenej trestnej sadzby je 8 rokov a 8 mesiacov a horná hranica ostáva 15 rokov. Za takýchto okolností súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody pri dolnej hranici takto upravenej trestnej sadzby v trvaní 9 rokov, zo zákona nepodmienečne za použitia všeobecných kritérií uvedených v § 38 ods. 2 Trestného zákona.
Vzhľadom ku skutočnosti, že obžalovaný bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu pre úmyselný trestný čin, súd ho na výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. proti inému použil násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci a čin spáchal na chránenej osobe, Poučenie: P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie, a to do 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Poprad na Krajský súd v Prešove. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.