Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Poprad 10P/64/2025 8725201599 10. 03. 2026 JUDr. Dagmar Soliarová ECLI:SK:OSPP:2026:8725201599.4
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Poprad, sudkyňa JUDr. Dagmar Soliarová, vo veci starostlivosti o mal. dieťa: A. A., nar. XX.XX.XXXX, dieťa bytom ako matka, dieťa zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad pre toto konanie, dieťa rodičov: matka: B. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/X, XXX XX D., a otec: C. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX/X, XXX XX D., o zvýšenie výživného k mal. dieťaťu, takto rozhodol: I. Mení sa rozsudok Okresného súdu Poprad, č. k. 16P/83/2023-68, zo dňa 23.4.2024, pokiaľ ním bolo rozhodnuté o výživnom na mal. A. A. tak, že toto výživné sa zvyšuje zo strany otca C. E. na mal. A. zo sumy 200,- eur mesačne na sumu 330,- eur mesačne počnúc dňom 1.9.2025, ktoré výživné je splatné vždy do 15-teho dňa toho, ktorého mesiaca k rukám matky. II. Zaostalé výživné od 1.9.2025 do 28.2.2026 vo výške 780,- eur je otec p o v i n n ý uhradiť v 100eurových mesačných splátkach spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok k rukám matky. III. V prevyšujúcej časti súd návrh matky z a m i e t a. IV. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Tunajšiemu súdu bol doručený návrh matky na zvýšenie výživného k mal. dieťaťu z dôvodu zvýšených výdavkov od poslednej úpravy rodičovských práv a povinností z roku 2023. Svoj návrh ďalej odôvodnila tým, že pri minulej úprave rodičovských práv a výživného sa otec zaviazal, že sa bude podieľať na úhrade tanečného, čo neplní a mimo výživného sa na ničom nepodieľa. Uviedla, že spolu s mal. A. a plnoletou G. býva v podnájme v štvorizbovom byte a staršie deti študujú na vysokých školách alebo pracujú mimo domova. K mesačným nákladom uviedla nájomné vo výške 685,50 eur spolu s energiami, internet vo výške 32,- eur, mesačné náklady na stravné mal. dieťa v škole vo výške 7,- eur, poplatok za tanečný krúžok vo výške 350,- eur na 10 mesiacov, zvýšené náklady na kostýmy približne vo výške 200,- eur na sezónu, štartovné na jednu súťaž vo výške 25,- eur, vreckové vo výške 20,- eur, mesačné náklady na stravu na mal. dieťa vo výške 200,- eur, hygiena vo výške 50,- eur, cestovné vo výške 10,eur, telefón vo výške 20,- eur. Navrhovateľka ďalej uviedla, že jej príjem zo živnosti predstavuje sumu vo výške 1.260,- eur mesačne v hrubom – pracuje ako H. I. C. a poberá prídavky na mal. A. a G. z C. vo výške 480,- eur mesačne. Jej mesačné odvody predstavujú sumu vo výške 260,- eur mesačne. Pracuje v dvojtýždňových intervaloch a z dôvodu jej diagnózy sklerózy multiplex má zvýšené výdavky na terapie a bylinnú liečbu, za ktorú uhrádza od 150,- do 200,- eur mesačne. Na základe uvedených skutočností navrhovateľka žiadala, aby súd zvýšil výživné na mal. dieťa zo sumy 200,- eur mesačne na sumu 350,eur mesačne od 01.01.2025.
2. Na pojednávaní matka poukázala na predmetný návrh. Žiadala zvýšiť výživné na mal. dieťa, nakoľko na strane otca došlo taktiež k určitej zmene pomerov - k staršej dcére G. mu zanikla vyživovacia povinnosť od septembra 2025, nakoľko dcéra G. je riadne zamestnaná po ukončení strednej školy. Napriek tomu, že otcovi oznámila, aby už výživné neposielal, otec naďalej zasiela výživné na G. vo výške 230,- eur mesačne. Matka ďalej uviedla, že mal. A. navštevuje X. ročník ZŠ a pripravuje sa na strednú školu, pričom by chcela pokračovať buď v štúdiu na F. B., kde sa hradí ročné školné vo výške do 800,- eur, no zvažuje aj iné školy. Čo sa týka výživného, matka uviedla, že otec hradí výživné vo výške 200,- eur mesačne, ale okrem výživného ničím neprispieva. Až po Vianociach dostali obe deti po 100,eur, pravdepodobne z účtu otcovej manželky. Čo sa týka výdavkov na dieťa, rozpis zahrnula v návrhu. Matka ďalej uviedla, že od septembra 2025 je práceneschopná a tým došlo aj k poklesu jej príjmu. Jej zdravotný stav jej stále nedovoľuje nástup do zamestnania. 3. Otec na pojednávaní uviedol, že rozpis výdavkov videl, oboznámil sa s písomným vyjadrením matky. Uviedol, že je zamestnaný vo firme J. D. F. J., s príjmom 280,- eur mesačne, nakoľko je tam na dve hodiny denne, ide o čiastočný pracovný úväzok, vykonáva administratívnu prácu. Vie si privyrobiť ako J. G., približne so zárobkom vo výške 200,- až 250,- eur mesačne. Otec ďalej uviedol, že na G. stále zasiela 230,- eur mesačne, nakoľko chcela ísť študovať a dohodli sa, že jej bude prispievať. Doposiaľ návrh na zrušenie výživného nepodal. 4. Kolízny opatrovník uviedol, že sa pripája k návrhu matky na zvýšenie výživného. Dieťa sa pripravuje na štúdium na strednej škole, kde sa aj zmenia pomery na strane dieťaťa. Kolízny opatrovník ďalej poukázal na to, že otec ničím nepreukázal skutočnosti, ktoré by mu bránili vo výkone práce na viac ako 2 hodiny denne. Na základe uvedených skutočností kolízny opatrovník uviedol, že má za to, že zvýšenie výživného je v záujme mal. dieťaťa, pričom výšku výživného ponechal na rozhodnutie súdu. 5. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámil sa s pripojenými listinnými dokladmi a zistil nasledovný skutkový stav: 6. Rozsudkom Okresného súdu Poprad, č. k. 16P/83/2023-68 zo dňa 23.04.2024, bol otec zaviazaný prispievať na výživu mal. A. sumou vo výške 200,- eur mesačne počnúc dňom 01.09.2023. V čase predchádzajúceho rozhodnutia otec uvádzal taktiež len príjem z výkonu práce v J. D., vo výške 250-300,eur mesačne a k tomu 200-250,- eur mesačne z výkonu práce ako J. G.. Matka v uvedenom čase pracovala ako H. I. C., taktiež bola PN a jej príjem predstavoval 656,- eur. 7. V súčasnosti je matka kvôli svojmu zdravotnému stavu práceneschopná. Jej príjem predstavuje 1.260,- eur v hrubom, odvody predstavujú 514,- eur mesačne. K svojim mesačným výdavkom matka uviedla nájomné vo výške 685,50 eur spolu s energiami, internet vo výške 32,- eur, mesačné náklady na stravné mal. dieťa v škole vo výške 7,- eur, poplatok za tanečný krúžok vo výške 350,- eur na 10 mesiacov, zvýšené náklady na kostýmy približne vo výške 200,- eur na sezónu, štartovné na jednu súťaž vo výške 25,- eur, vreckové vo výške 20,- eur, mesačné náklady na stravu na mal. dieťa vo výške 200,- eur, hygiena vo výške 50,- eur, cestovné vo výške 10,- eur, telefón vo výške 20,- eur. Mal. dieťa sa pripravuje na štúdium na strednej škole, s čím budú opäť spojené výdavky. Mal. dieťa navštevuje tanečnú, s čím má matka zvýšené výdavky. Z dôvodu práceneschopnosti matky došlo k poklesu jej príjmu, ktorý by mohla dostávať pri výkone riadnej práce H. I. C.. Otec dieťaťa už nemá vyživovaciu povinnosť voči dcére G., nakoľko tá od septembra 2025 riadne pracuje, o tomto bol otec riadne informovaný aj zo strany dcéry G., pričom otec na ňu naďalej hradí výživné vo výške 230,- eur mesačne. Nad rámec výživného otec ničím neprispieva. Pokiaľ ide o pomery otca, je zamestnaný vo firme J. D. F. J., na čiastočný úväzok s príjmom 280,- eur mesačne. Privyrába si ako J. G., kde si vie privyrobiť sumou približne vo výške 200,- až 250,- eur mesačne. Otec svoje príjmy ani výdavky nijako nepreukázal. 8. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. 9. Podľa ods. 2 cit. ust., obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
10. Podľa ods. 3 cit. ust., každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 11. Podľa ods. 4 cit. ust., pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. 12. Podľa ods. 5 cit. ust., výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 13. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 14. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. 15. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. 16. Pri rozhodovaní o zmene výživného na účely zisťovania pomerov je potrebné porovnať okolnosti v čase vydania predchádzajúceho rozhodnutia s okolnosťami v čase nového rozhodnutia, pričom predpokladom takejto zmeny je výrazná a trvalá zmena pomerov či už na strane dieťaťa alebo na strane povinného rodiča. Takouto zmenou môže byť podstatne vyšší vek dieťaťa a s tým spojený nárast nevyhnutných nákladov, trvalá zmena zdravotného stavu, nástup dieťaťa do školy vyššieho stupňa, podstatné zvýšenie či zníženie pravidelného príjmu jedného z rodičov. 17. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadnuť na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného. Len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Výživné má zabezpečiť také materiálne podmienky pre telesný a duševný vývoj dieťaťa, v akých by sa dieťa nachádzalo keby žilo v harmonickej spoločnej domácnosti svojich rodičov. Výživné pre dieťa má prednosť pred inými výdavkami rodičov. 18. V každom rozhodnutí o zmene pomerov je potrebné prihliadnuť aj na vývoj životných nákladov. Treba odlišovať objektívnu okolnosť vývoja životných nákladov, ktorá zasahuje ako oprávneného tak aj povinného a ktorá je prirodzeným nárastom cien, životných nákladov od subjektívneho zvýšenia životných nákladov z určitých dôvodov, ktoré samé o sebe môžu byť relevantnou zmenou pomerov. 19. V zmysle ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine súd okrem iných kritérií na strane povinného skúma aj jeho majetkové pomery. Pri uplatnení princípu potencionality príjmov osoby povinnej platiť výživné súd neprihliada len na skutočné faktické príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jeho potenciálnych príjmov, tzn. príjmov, ktoré povinný mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, dopyt na trhu práce. Tento princíp sa uplatňuje aj vtedy, keď povinný svojím konaním berie na seba neprimerané majetkové riziká zahŕňajúce aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, prípadne vedie až k strate jeho príjmu a tým aj k strate možnosti platiť výživné. Na zníženie (stratu) príjmu povinného súd prihliada len v prípade jednoznačného preukázania takého dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne bez zavinenia povinného. Obdobné negatívne dopady na možnosť platiť výživné aké má konanie povinného, ktorým sa sám bez vážneho dôvodu (nie v dôsledku objektívnych príčin ním nezavinených) vzdal doterajšieho výhodnejšieho zamestnania (s vyšším príjmom) a zamenil ho za zamestnanie menej výhodné kde dosahuje nižší príjem. Aj v takom prípade je na mieste uplatnenie princípu potencionality príjmov. Skutočnosť, že takýmto konaním sa povinný vzdal objektívnej možnosti platiť výživné, nemôže byť na úkor oprávneného.
20. Vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinno-právnych vzťahov. Predstavuje jeden z dvoch základných pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá do doby, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť má však niekoľko foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť. Druhou formou plnenia je poskytovanie vecných plnení napríklad bývania. Treťou formou plnenia je platenie výživného ako peňažného príspevku na uhrádzanie potrieb dieťaťa. Pokiaľ ide o schopnosti a možnosti povinného rodiča, schopnosti predstavujú subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej povinnosti a rozumejú sa nimi vlastnosti dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby povinného, zdravotným stavom, vlohami, nadaním, získanými skúsenosťami. 21. V zmysle ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine súd okrem iných kritérií na strane povinného skúma aj jeho majetkové pomery. Pri uplatnení princípu potenciality príjmov osoby povinnej platiť výživné súd neprihliada len na skutočné faktické príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jeho potenciálnych príjmov, tzn. príjmov, ktoré povinný mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, dopyt na trhu práce. Tento princíp sa uplatňuje aj vtedy, keď povinný svojím konaním berie na seba neprimerané majetkové riziká zahŕňajúce aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, prípadne vedie až k strate jeho príjmu a tým aj k strate možnosti platiť výživné. Na zníženie (stratu) príjmu povinného súd prihliada len v prípade jednoznačného preukázania takého dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne bez zavinenia povinného. Obdobné negatívne dopady na možnosť platiť výživné aké má konanie povinného, ktorým sa sám bez vážneho dôvodu (nie v dôsledku objektívnych príčin ním nezavinených) vzdal doterajšieho výhodnejšieho zamestnania (s vyšším príjmom) a zamenil ho za zamestnanie menej výhodné kde dosahuje nižší príjem. 22. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že na strane mal. dieťaťa došlo k výraznej zmene pomerov oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu vo veci. Mal. dieťa sa pripravuje na štúdium na strednej škole, pričom zvažuje štúdium na F. B., ktorá je súkromnou školou a kde sa hradí školné. Navštevuje tanečný krúžok, s čím má matka zvýšené výdavky – ročný poplatok predstavuje sumu vo výške 350,- eur na dobu 10 mesiacov, okrem toho sú to výdavky na kostýmy približne 200,- eur za sezónu a štartovné na jednu súťaž predstavuje sumu 25,- eur a vreckové vo výške 20,- eur. Ďalej sú to bežné výdavky na dieťa na stravu, bývanie, ošatenie, obuv, hygienické potreby a mobilný telefón. 23. Matka v priebehu roku 2025 sa to od januára do augusta pracovala ako H. s príjmom v hrubom 1.260,- eur a po odpočítaní odvodov priemerný mesačný zárobok predstavoval cca 800,- eur. V priebehu augusta 2025 matka je práceneschopná a jej príjem z nemocenského predstavuje priemerne 761,- eur mesačne. Je poberateľkou rodinných prídavkov vo výške 182,70,- eur na mal. A. a zo strany otca poberá na ňu výživné vo výške 200,- eur mesačne. Okrem mal. A. má ešte vyživovaciu povinnosť k synovi K. A., ktorý študuje na vysokej škole. Dcéra G. ukončila strednú školu a od septembra 2025 je zamestnaná. K svojim mesačným výdavkom matka uviedla nájomné vo výške 685,50 eur spolu s energiami, internet vo výške 32,- eur, mesačné náklady na stravné mal. dieťa v škole vo výške 7,- eur, poplatok za tanečný krúžok vo výške 350,- eur na 10 mesiacov, zvýšené náklady na kostýmy približne vo výške 200,- eur na sezónu, štartovné na jednu súťaž vo výške 25,- eur, vreckové vo výške 20,- eur, mesačné náklady na stravu na mal. dieťa vo výške 200,- eur, hygiena vo výške 50,- eur, cestovné vo výške 10,- eur, telefón vo výške 20,- eur. 24. Čo sa týka pomerov na strane otca, je zamestnaný na čiastočný úväzok na dve hodiny denne a jeho príjem je vo výške 280,- eur mesačne. Privyrába si ako J. G., kde vie dosiahnuť príjem vo výške 200,až 250,- eur mesačne. Otec nijakým spôsobom nepreukázal svoje príjmy či výdavky, neuviedol, z akého dôvodu sa nemôže zamestnať na plný úväzok. Vychádzajúc z potenciality príjmu, ktorý by mohol otec dosahovať riadne ako J. G. mal súd preukázané, že podľa portálov na stránkach profesia, kariéra sú v ponuke práce aj výkony práce J. G., kde je ponúkaný plat v hrubom 1.800 - 2.000,- eur mesačne v tunajšej oblasti, pričom na západnom Slovensku a v Bratislave sú tieto ponuky práce ohodnotené ešte vyšším príjmom cez 2.000,- eur mesačne pričom závisí aj od počtu odpracovaných rokov v danom odbore. Súd má za to, že otec sa tejto práci venuje dlhodobo, nie je začiatočník a teda je jednoznačne v jeho možnostiach a schopnostiach dosahovať príjem minimálne vo výške 1.800,- eur v hrubom, čo po
odpočítaní odvodov predstavuje okolo 1.500,- eur v čistom. Súd preto pri určení výživného vychádzal z tohto potencionálneho príjmu. Navyše u otca došlo k zmene pomerov vo vzťahu k dcére G., ku ktorej mu odpadla vyživovacia povinnosť nakoľko táto po ukončení strednej školy sa od septembra 2025 riadne zamestnala a otcovi toto riadne oznámila, teda otec bol informovaný o ukončení vyživovacej povinnosti k dcére G.. Zmena pomerov teda nastala k 1.9.2025, kedy otcovi odpadla vyživovacia povinnosť k staršej dcére. Použijúc metodiku výpočtu výživného Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky pri jedine vyživovacej povinnosti a pri príjme 1.500,- eur mesačne predstavuje vyživovacia povinnosť 22% z čistého príjmu t. j. 330,- eur mesačne. Súd preto zaviazal otca touto sumou výživným na mal. dieťa a to od 1.9.2025, s poukazom na zmenu pomerov, ktorú už súd uviedol vyššie. Na margo veci je potrebné ešte uviesť, že pri určení výživného súd bral do úvahy aj ďalšie skutočnosti na strane matky dieťaťa, ktorá je práceneschopná a vzhľadom k diagnóze matky je potrebné zohľadniť na jej strane aj výdavky na liečbu, lieky. Nie je v možnostiach matky momentálne dosahovať iný vyšší príjem a takto zabezpečiť vyšší príjem do rodiny. Je však potrebné zobrať do úvahy poberanie rodinných prídavkov zo zahraničia pričom súd v zmysle aktuálnej judikatúry k tomuto musí prihliadnuť. Náklady na tanečnú sú už zahrnuté do bežného výživného pričom pri mimoriadnych nákladoch s týmto súvisiacich je potrebné o tomto informovať otca a žiadať, aby sa podieľal polovičnými nákladmi na týchto mimoriadnych výdavkoch. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam má súd za to, že je v najlepšom záujme mal. dieťaťa zvýšiť výživné pričom súd uzavrel, že je v schopnostiach a možnostiach otca takúto výšku výživného hradiť. 25. Zaostalé výživné za obdobie od 01.09.2025 do 28.02.2026 v sume 780,- eur súd otca zaviazal uhradiť v 100- eurových mesačných splátkach spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok k rukám matky. 26. Matka žiadala zvýšiť výživné u mal. A. na sumu 350,- eur mesačne od 1.1.2025. Návrh matky bol podaný dňa 30.4.2025. Súd však mal preukázanú zmenu pomerov od 1.9.2025, t. j. po ukončení vyživovacej povinnosti zo strany otca k staršej dcére, navyše v uvedenom čase matka začala byť práceneschopná, čo doposiaľ trvá, a dieťa začalo navštevovať X. ročník základnej školy, preto súd zvýšil výživné od uvedeného času a v prevyšujúcej časti súd návrh matky zamietol. 27. O trovách konania rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, a to tak, že žiadnemu z účastníkov ich náhradu nepriznal, nakoľko konanie sa mohlo začať i bez návrhu. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od jeho doručenia v 3 vyhotoveniach, a to prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.