Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Poprad 16P/46/2025 8725202203 15. 01. 2026 JUDr. Dagmar Soliarová ECLI:SK:OSPP:2026:8725202203.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Poprad, sudkyňa JUDr. Dagmar Soliarová, vo veci starostlivosti o mal. dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, dieťa bytom ako matka, dieťa zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok pre toto konanie, dieťa rodičov: matka: C. B., D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. G. XXXX/ XX, H., a otec: I. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. X, H., t. č. B. XXX K., L., M. D., o zvýšenie výživného k mal. dieťaťu, takto rozhodol: I. Zvyšuje výživné u mal. A. B., nar. XX. XX. XXXX zo strany otca I. J., zo sumy 70,- eur mesačne na sumu 200,- eur mesačne počnúc dňom 01. 01. 2026, ktoré výživné je splatné vždy do 20. dňa v mesiaci k rukám matky, čím sa zároveň mení rozsudok Okresného súdu Kežmarok pod sp. zn. 6P/122/2015 -65 zo dňa 25. 05. 2017. II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Tunajšiemu súdu bol doručený návrh matky na zvýšenie výživného k mal. dieťaťu z dôvodu zvýšených výdavkov od poslednej úpravy rodičovských práv a povinností a to nie len z dôvodu všeobecného nárastu životných nákladov ale aj z dôvodu nástupu mal. dieťaťa na druhý stupeň ZŠ. Matka uviedla, že sa po pracovnom úraze ocitla v hmotnej núdzi. Jej príjem je vo výške 470,- eur mesačne, pričom za nájomné hradí 160,- eur mesačne. Ďalej uviedla, že mal. dieťa potrebuje okuliare a strojček na zuby, pričom uvedené matka nezvládne uhradiť sama. K návrhu pripojila potvrdenie o návšteve školy, nájomnú zmluvu a potvrdenie o jej dosahovanom príjme. Na základe uvedených skutočností matka žiadal zvýšiť výživné na mal. dieťa zo sumy 70,- eur na sumu 150,- eur. 2. Z vykonaného šetrenia kolízneho opatrovníka vyplýva, že navrhovateľka je toho času nezamestnaná, evidovaná na ÚPSVaR H. a poberá dávku v hmotnej núdzi. Pracovala v spoločnosti L. ako J. a to na dohodu. Počas skúšobnej doby mala matka v práci úraz a na druhý deň dostala zo strany zamestnávateľa výpoveď. Matka s mal. dieťaťom bývajú v mestskom nájomnom byte. Jedná sa o jednoizbový byt. Izbu využíva mal. dieťa, matka spí v kuchyni na rozťahovacom gauči. Mal. dieťa má vytvorené podmienky primerane veku a jej aktuálnym potrebám. Má zdravotné problémy, pričom matka s ňou musí absolvovať viacero vyšetrení - mal. dieťa má problémy s pečeňou a zväčšenou slezinou. Každý mesiac chodí na logopedické vyšetrenie v N.. Otec platí mesačné výživné, nad rámec výživného nijak neprispieva. Finančne matke vypomáhal starší syn, ktorý dlhodobo pracuje v zahraničí, mal. dieťaťu dlhodobo zakupuje veci. Mesačné výdavky navrhovateľky na domácnosť predstavuje nájom + energie vo výške 165,- eur, kredit pre mal. dieťa vo výške 15,- eur, oblečenie pre mal. dieťa vo výške 50,- eur, hygienické potreby vo výške 40,- eur, strava vo výške 350,- eur, školské výdavky – ZRPŠ 15,- eur raz ročne, výlety + kultúrne podujatia 75,- eur ročne, náklady na dopravu k logopedičke do Popradu 10,- eur mesačne, okuliare 130,- eur ročne, strojček na zuby, lieky vo výške 25,- eur mesačne, výživové doplnky vo výške 15,- eur mesačne. Ošetrujúcim lekárom mal. dieťaťa je MUDr. O..
3. Dňa 03.11.2025 bolo tunajšiemu súdu doručené vyjadrenie otca k návrhu matky na zvýšenie výživného na mal. dieťa. V predmetnom vyjadrení otec uviedol, že s týmto nesúhlasí a žiada návrh matky zamietnuť. Uviedol, že si je vedomý svojej vyživovacej povinnosti, avšak navrhované výživné považuje za neprimerané a nad rámec jeho aktuálnych finančných možností. Uviedol, že je zamestnaný vo firme P. L. K. D. A., závod L., na dobu neurčitú, s čistým mesačným príjmom vo výške približne 34.600,- Kč – teda približne vo výške 1.400,- eur. Vo firme pracuje od roku 2016. žije vo vlastnej domácnosti spolu s manželkou, ktorá mu pomáha s úhradou spoločných nákladov. K výdavkom uviedol: nájom vo výške 10.500,- Kč čo je cca 420,- eur mesačne, elektrinu vo výške 2.500,- Kč čo je cca 100,- eur mesačne, internet vo výške 360,- Kč teda cca 15,- eur mesačne a splátku pôžičky vo výške 9.680,- Kč čo je cca 390,- eur mesačne. Uviedol, že má ešte jednu vyživovaciu povinnosť, kde na mal. dieťa uhrádza 100,eur mesačne. Z jeho mzdy zamestnávateľ vykonáva zrážky zo mzdy v prospech prednostnej exekúcie Finančnej správy M. D., čo znižuje jeho príjem. V závere svojho vyjadrenia uviedol, Q. priemysel čelí od októbra 2025 kríze, pričom sa to týka aj firmy, v ktorej je zamestnaný. Podľa oficiálneho vyjadrenia majú zamestnanci dostávať len 60 % mesačnej mzdy počas obmedzenej prevádzky. K tomuto tvrdeniu priložil odporca – otec mal. dieťaťa email. Ešte uviedol, že matka poberá prídavky, dávku v hmotnej núdzi, pričom so starostlivosťou jej pomáha aj jej syn. Na základe uvedeného teda nie je odkázaná na jeho výživné. Uviedol, že navrhovaná výška výživného by ho dostala do situácie, kedy by nebol schopný hradiť vlastné životné náklady a ani povinnosti voči druhému dieťaťu. 4. Otec mal. dieťaťa sa na pojednávanie nedostavil. Svoju neprítomnosť ospravedlnil emailom, a to z dôvodu jeho neodkladných pracovných záležitostí a sťažených podmienok na cestách. Zároveň uviedol, že jeho aktuálne finančná situácia mu nedovoľuje vycestovať. Na základe uvedených skutočností súd v súlade s § 180 CSP v spojení s § 2 CMOP pojednával v neprítomnosti otca. 5. Matka na pojednávaní uviedla, že žiada zvýšiť výživné na sumu 200,- eur mesačne a to od 01.01.2026 s poukazom na príjem otca. Mal. dieťa navštevuje X. ročník ZŠ, stravuje sa v školskej jedálni, za obedy hradí 56,- eur na tri mesiace. V rámci školských výdavkov matka uviedla ZRPŠ vo výške 13,- eur, triedny fond vo výške 10,- eur, školské pomôcky a potreby vo výške cez 100,- eur ma celý školský rok vrátane zošitov potrebných v škole. Poplatky za výlety – lyžiarsky výcvik 20,- eur, v tomto školskom roku dieťa absolvuje lyžiarsky výcvik, ktorý je čiastočne dotovaný štátom. Zakúpila lyžiarske okuliare, rukavice, bundu, zateplené nohavice, na ktoré prispel starší syn. Mal. dieťa navštevuje v tomto školskom roku volejbal, za ktorý matka hradí 20,- eur mesačne. Pokiaľ ide o zdravotný stav, mal. dieťa absolvovalo viacero vyšetrení a to u ortopéda, má doporučené cvičenie a rehabilitáciu. Z dôvodu zdravotných problémov bolo mal. dieťa hospitalizované na detskom oddelení, kde sa podrobilo ďalším vyšetreniam neurologického charakteru a máva zažívacie problémy. Matka pravidelne uhrádza za lieky a to a to lieky od bolesti, lieky na gastro problémy. Nakupuje ďalšie vitamíny a čaje, čo je mesačne cez 35,- eur. Mal. dieťa nosí okuliare, rámy a sklá stáli vyše 100,- eur, mal. dieťa potrebuje aj strojček na zuby. Matka však uviedla, že si to aktuálne nemôže dovoliť, nakoľko strojček stojí cez 1.000,- eur a matka nedisponuje takouto sumou. Ďalej matka uviedla, že spolu s mal. dieťaťom bývajú v jednoizbovom byte, za ktorý hradí mesačne 165,- eur. Za internet hradí matka 20,- eur mesačne. Na týchto výdavkoch sa už nepodieľa jej starší syn, nakoľko pracuje v zahraničí a po príchode na Slovensko býva u svojej priateľky a teda nežije s nimi v spoločnej domácnosti. Matka bola zamestnaná vo firme L. od roku 2023, avšak v skúšobnej dobe mala pracovný úraz, bola dlhodobo práceneschopná a z uvedeného dôvodu došlo k ukončeniu pracovného pomeru. Toho času je matka evidovaná na ÚPSVaR, zároveň je práceneschopná. Jej príjem tvorí dávka v hmotnej núdzi vo výške 310,- eur, k tomu nemocenská dávka a prídavky na dieťa vo výške 60,- eur mesačne, čo celkovo predstavuje sumu vo výške 470,- eur mesačne. Matka uviedla, že požiadala aj o invalidný dôchodok, avšak doposiaľ o jej žiadosti nebolo rozhodnuté. Vzhľadom na uvedené skutočnosti matka žiadala určiť výživné na mal. dieťa na výšku 200,- eur mesačne a to od 01.01.2026. 6. Kolízny opatrovník na pojednávaní uviedol, že s návrhom matky súhlasí, nakoľko tento je opodstatnený. Na základe uvedeného doporučil návrhu vyhovieť. 7. Z opisu mzdového listu otca zo spoločnosti P. L. za posledných 12 mesiacov vyplýva, že priemerný mesačný zárobok otca v čistom činí 37.498 Kč. V prepočte na eurá táto suma činí 1.537,- eur.
8. Rozsudkom Okresného súdu Kežmarok číslo konania 6P/122/2015-65 bolo zvýšené výživné na mal. A. zo strany otca na sumu 70,- eur mesačne počnúc dňom 01.10.2016. V čase predchádzajúceho rozhodnutia mal. A. navštevovala materskú škôlku, príjem matky činil 350,- eur mesačne v čistom a príjem otca v hrubom predstavoval 16.297 Kč. Matka mala ešte ďalšiu vyživovaciu povinnosť a na strane otca bola taktiež ďalšia vyživovacia povinnosť voči mal. Q. J.. 9. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. 10. Podľa ods. 2 cit. ust., obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 11. Podľa ods. 3 cit. ust., každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 12. Podľa ods. 4 cit. ust., pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. 13. Podľa ods. 5 cit. ust., výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 14. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 15. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. 16. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. 17. Pri rozhodovaní o zmene výživného na účely zisťovania pomerov je potrebné porovnať okolnosti v čase vydania predchádzajúceho rozhodnutia s okolnosťami v čase nového rozhodnutia, pričom predpokladom takejto zmeny je výrazná a trvalá zmena pomerov či už na strane dieťaťa alebo na strane povinného rodiča. Takouto zmenou môže byť podstatne vyšší vek dieťaťa a s tým spojený nárast nevyhnutných nákladov, trvalá zmena zdravotného stavu, nástup dieťaťa do školy vyššieho stupňa, podstatné zvýšenie či zníženie pravidelného príjmu jedného z rodičov. 18. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadnuť na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného. Len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Výživné má zabezpečiť také materiálne podmienky pre telesný a duševný vývoj dieťaťa, v akých by sa dieťa nachádzalo keby žilo v harmonickej spoločnej domácnosti svojich rodičov. Výživné pre dieťa má prednosť pred inými výdavkami rodičov.
19. V každom rozhodnutí o zmene pomerov je potrebné prihliadnuť aj na vývoj životných nákladov. Treba odlišovať objektívnu okolnosť vývoja životných nákladov, ktorá zasahuje ako oprávneného tak aj povinného a ktorá je prirodzeným nárastom cien, životných nákladov od subjektívneho zvýšenia životných nákladov z určitých dôvodov, ktoré samé o sebe môžu byť relevantnou zmenou pomerov. 20. V zmysle ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine súd okrem iných kritérií na strane povinného skúma aj jeho majetkové pomery. Pri uplatnení princípu potencionality príjmov osoby povinnej platiť výživné súd neprihliada len na skutočné faktické príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jeho potenciálnych príjmov, tzn. príjmov, ktoré povinný mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, dopyt na trhu práce. Tento princíp sa uplatňuje aj vtedy, keď povinný svojím konaním berie na seba neprimerané majetkové riziká zahŕňajúce aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, prípadne vedie až k strate jeho príjmu a tým aj k strate možnosti platiť výživné. Na zníženie (stratu) príjmu povinného súd prihliada len v prípade jednoznačného preukázania takého dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne bez zavinenia povinného. Obdobné negatívne dopady na možnosť platiť výživné aké má konanie povinného, ktorým sa sám bez vážneho dôvodu (nie v dôsledku objektívnych príčin ním nezavinených) vzdal doterajšieho výhodnejšieho zamestnania (s vyšším príjmom) a zamenil ho za zamestnanie menej výhodné kde dosahuje nižší príjem. Aj v takom prípade je na mieste uplatnenie princípu potencionality príjmov. Skutočnosť, že takýmto konaním sa povinný vzdal objektívnej možnosti platiť výživné, nemôže byť na úkor oprávneného. 21. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že na strane mal. dieťaťa došlo k výraznej zmene pomerov oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu vo veci. V čase predchádzajúceho rozhodnutia dieťa navštevovalo materskú škôlku a v súčasnosti navštevuje A. ročník Základnej školy. Matka má zvýšené výdavky týkajúce sa školy a zdravotného stavu mal. dieťaťa. Mal. dieťa navštevuje ortopéda, absolvovalo aj niekoľko vyšetrení neurologického charakteru a gastro charakteru. Dieťa nosí okuliare, za ktoré matka uhradila vyše 100,- eur a potrebuje strojček na zuby, za ktorý by mala uhradiť vyše 1.000,- eur, pričom matka nedisponuje takouto sumou a preto si nemôže dovoliť dieťaťu zabezpečiť túto zdravotnú pomôcku. Na lieky pravidelne mesačne dopláca okolo 35,- eur. Matkin príjem predstavuje sumu vo výške 470,- eur, pozostávajúci z dávky v hmotnej núdzi vo výške 310,- eur, nemocenskej dávky a prídavkov na dieťa vo výške 60,- eur. Spolu s mal. dieťaťom býva matka v jednoizbovom byte, za ktorý uhrádza 165,eur mesačne, za internet hradí 20,- eur. Z uvedeného je zrejmé, že matkin príjem sa s poukazom na jej výdavky je nedostatočný, dokonca až na hranici chudoby. V súvislosti s otcom mal súd za preukázané, že je zamestnaný vo firme P. L. K. D. A., závod L., s čistým mesačným príjmom približne 37.498,- Kč, čo je v prepočte 1.537,- eur. Toto vyplýva z opisu mzdového listu. Pracovný pomer má uzatvorený na dobu neurčitú. Otec žije toho času vo vlastnej domácnosti spolu s manželkou, ktorá sa podieľa na úhrade výdavkov za domácnosť. Nájomné predstavuje sumu 10.500,- Kč – približne 420,- eur, za elektrinu 2.500,- Kč – približne 100,- eur, internet 360,- Kč – 15,- eur, splátky pôžičky 9.680,- Kč – približne 390,eur. Otec uviedol, že má ešte jednu vyživovaciu povinnosť, na ktorú prispieva výživným v sume 100,eur mesačne. Porovnávajúc pomery, v čase predchádzajúceho rozhodnutia a v súčasnosti má súd za to, že na strane mal. dieťaťa došlo k výraznej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zvýšenie výživného nie len v nepatrnej výške. Výživné nebolo upravované ani pri nástupe do Základnej školy ani pri prechode na druhý stupeň ZŠ. Dieťa má zdravotné problémy, ktoré súd zohľadnil aj vo vzťahu k úprave výšky výživného. Na strane matky síce došlo k miernemu zvýšeniu príjmu oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu, ale takéto navýšenie nezodpovedá ani miere inflácie za uvedené obdobie a rastu životných nákladov, na ktoré súd zo Zákona musí prihliadať. Matke odpadla vyživovacia povinnosť k synovi, ktorý už je riadne zamestnaný. Výrazne sa zvýšil príjem na strane otca, ktorý v súčasnosti predstavuje sumu 1.537,- eur. Na strane otca vyživovacia povinnosť k druhému dieťaťu doposiaľ trvá a na toto dieťa otec hradí 100,- eur mesačne. Podľa Metodiky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky – „Metodika pre výpočet výživného rodičov k deťom tzv. tabuľkové výživné“, pri dvoch vyživovacích povinnostiach a pri zohľadnení, že mal. dieťa je žiakom druhého stupňa ZŠ, by mal. otec hradiť na mal, dieťa výživné vo výške 16 % z jeho čistého príjmu, čo v danom prípade predstavuje výživné na mal. dieťa vo výške 245,92 eur. Na strane matky súd zohľadnil aj tú skutočnosť, že o dieťa sa riadne stará, svoju vyživovaciu povinnosť teda plní aj formou primeranej starostlivosti o dieťa. V dôsledku pracovného úrazu sa v súčasnosti ocitla v hmotnej núdzi, požiadala o invalidný dôchodok, ktorý jej
doposiaľ nebol priznaný, Matka sa teda nie vlastným pričinením ocitla na hranici tak nízkeho príjmu a v súčasnosti nie je v jej možnostiach si tento príjem navýšiť. Súd pri určení výživného zobral do úvahy aj tú skutočnosť, že životná úroveň dieťaťa by mala byť porovnateľná so životnou úrovňou rodiča, ktorý v tomto prípade otec je povinný zabezpečiť túto životnú úroveň a to aj formou navýšenia výživného. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam súd vyhovel návrhu matky, ktorá žiadala zvýšiť výživné na sumu 200,- eur mesačne od 01.01.2026, tento návrh súd pokladá za dôvodný a preto rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. 22. O trovách konania rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od jeho doručenia v 3 vyhotoveniach, a to prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.