Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Poprad 27P/115/2025 8725202843 26. 01. 2026 JUDr. Monika Heldáková ECLI:SK:OSPP:2026:8725202843.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Poprad v konaní pred sudkyňou JUDr. Monikou Heldákovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom ako matka, zastúpená procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok, dieťa rodičov – matky: C. B., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX D. XX a otca: B. B., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX Výborná, t. č. XX E. F., A. XXX, G. H., A., I. C., o návrhu matky na zvýšenie výživného na maloleté dieťa, takto rozhodol: I. M e n í rozsudok Okresného súdu Kežmarok č. k.: 5P/170/2022 - 32 zo dňa 14. 11. 2022 vo výroku II. v časti týkajúcej sa bežného výživného tak, že z v y š u j e výživné zo strany otca pre maloletú A. B. zo sumy 50,- eur mesačne na sumu 130,- eur mesačne, počnúc 04. 08. 2025, ktoré je otec p o v i n n ý platiť k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. II. Dlžné výživné pre maloletú A. za obdobie od 04. 08. 2025 do 31. 01. 2026 v sume 469,67 eur je otec maloletej povinný uhradiť k rukám matky do 6 mesiacov odo dňa doručenia rozhodnutia osobe povinnej z vyživovacej povinnosti. III. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Návrhom doručeným súdu dňa 4.8.2025 sa navrhovateľka - matka maloletej domáhala zvýšenia výživného pre maloletú. Návrh odôvodnila tým, že rozsudkom Okresného súdu Kežmarok č. k.: 5P/170/2022-32 z 18.11.2022 bola rozvedená a maloletá bola na čas po rozvode zverená do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok. Od roku 2022 náklady spojené s výchovou maloletej dcéry podstatne vzrástli, je to finančne náročné. Dcéra je často chorá a lieky sú drahé. V pôvodnom rozsudku bolo výživné určené na sumu 50 eur mesačne. Otec si svoju vyživovaciu povinnosť neplní pravidelne. Matka je t. č. nezamestnaná, poberá len rodičovský príspevok a prídavok na dieťa. Rodičovský príspevok jej končí v 08/2025, pretože dcéra dovŕši 3 roky. Žiada, aby otec bol zaviazaný prispievať na dcéru sumou 150 eur mesačne. 2. K návrhu matka pripojila vyššie označený rozsudok. 3. Uznesením č. k. 27P/115/2025-5 z 19.08.2025 súd ustanovil maloletej na zastupovanie v konaní procesného opatrovníka Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok (ďalej len „procesný opatrovník“). 4. Súd v záujme zmierlivého vyriešenia veci nariadil informatívne stretnutie, na ktoré sa otec maloletej nedostavil a svoju neúčasť žiadnym spôsobom neospravedlnil. Matka maloletej uviedla, že otec sa údajne t. č. zdržiava v Spojenom Kráľovstve.
5. Otec sa k podanému návrhu vyjadril e-mailom z 8.12.2025. Zároveň ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní z dôvodu, že sa nachádza mimo územia Slovenskej republiky a vzhľadom na podmienky, ktoré v Spojenom Kráľovstve platia, nie je pre neho možné pricestovať. Uviedol, že je nezamestnaný, nepoberá žiadne sociálne dávky ani iné príspevky, a teda jeho príjem je nulový. Na výživnom mu finančne vypomáha jeho matka, ktorá je taktiež nepracujúca a sama sa stará o dve maloleté deti. Poberá len materský príspevok a nie je v jej možnostiach prispievať vo vyššej výške. Nesúhlasí so zvýšením výživného, keďže nemá z čoho plniť vyššiu povinnosť a nebolo by to objektívne možné ani pre jeho matku. Upozornil na predchádzajúce rozhodnutie, podľa ktorého sa s maloletou môže stýkať 3 dni v týždni – v pondelok, štvrtok a nedeľu. V čase keď sa nachádzal na Slovensku mu nebolo umožnené sa s dcérou stretávať, hoci to súd povolil. Zo strany matky bolo voči nemu prejavené aj verbálne a fyzické zastrašovanie. Matka A. dlhodobo nezabezpečuje osobnú starostlivosť, žije s novým partnerom a je tehotná. Maloletá je ponechávaná v starostlivosti starých rodičov. Návrh na zvýšenie výživného je podaný pravdepodobne na podnet jej partnera, čo považuje za neodôvodnené vzhľadom na jeho nezamestnanosť a finančné možnosti. 6. Na prejednanie veci súd nariadil a vykonal pojednávanie dňa 26.1.2026, ktorého sa zúčastnila matka a procesný opatrovník maloletej. 7. Matka na pojednávaní zotrvala na podanom návrhu. Žiadala o zvýšenie na sumu 150 eur mesačne. S dcérou chodí na kožné, má ekzém. Musí používať špeciálnu kozmetiku, ktorú kupuje, nie je na predpis. Niekedy platí v lekárni aj 20-25 eur, chodieva na kontroly každé 2 týždne. Okrem toho dcéra býva často chorá, ide o bežné detské ochorenia. Býva u mamy a otca, žije tam len s dcérou, bratom a sestrou. Neplatí svojim rodičom, stravujú sa spoločne. Neprispieva, lebo nemá z čoho. Je odkázaná na pomoc svojich rodičov. Dcére kupuje sezónne oblečenie, kupuje aj pampersky. Dcéra nechodí do škôlky, pôjde od septembra, matka nateraz nepozná, aké budú poplatky v škôlke. Matka dostáva len dávku v hmotnej núdzi. V roku 2025 pracovala, následne ju prepustili, pracovala v Matejovciach v Stige. Otec platí 50 eur šekom, chodí to zo Slovenska, platí to jeho matka. Nad rámec neprispeje, nič dcére nekúpi, s dcérou sa nestretáva. Naposledy ju videl asi 2 roky dozadu. V Anglicku údajne pracuje ako barber, má novú partnerku. 8. Procesný opatrovník súhlasil s návrhom matky na zvýšenie výživného, ktoré je v záujme maloletej. Otec sa o dcéru nezaujíma, nad rámec výživné neprispieva, navrhuje návrhu matky vyhovieť. 9. Súd vo veci vykonal dokazovanie prednesom účastníkov konania, ako aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi. 10. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil tento skutočný stav veci: 11. Podaným návrhom sa matka domáha zvýšenia výživného na maloletej zo sumy 50 eur mesačne na sumu 150 eur mesačne, počnúc dňom podania návrhu. 12. Z rozsudku Okresného súdu Kežmarok č. k.: 5P/170/2022-32 z 18.11.2022 je zrejmé, že rodičia boli rozvedení a na čas po rozvode súd schválil rodičovskú dohodu, ktorou bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju zároveň zastupuje v bežných veciach a spravuje jej majetok a výživné bolo určené na sumu 50 eur mesačne. Rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť 18.11.2022. Od poslednej úpravy pomerov tak ubehli viac ako 3 roky a je možné konštatovať podstatnú zmenu pomerov tak na strane maloletej ako aj na strane povinného rodiča – otca. 13. Podľa lustrácie Sociálnej poisťovne z 26.01.2026 je zrejmé, že otec na Slovensku nie je zamestnaný a zároveň nie je poberateľom žiadnych dávok vyplácaných Sociálnou poisťovňou. 14. Podľa vlastného vyjadrenia otca sa dlhodobo nachádza v Spojenom Kráľovstve. Svoje majetkové pomery žiadnym spôsobom nedeklaroval ani nepopísal. Súd avšak neuveril tvrdeniam otca o tom, že je nezamestnaný a bez príjmu, pokiaľ sa nachádza v zahraničí. Podľa názoru súdu otec rozhodne dosahuje príjem, jeho výšku avšak súd nedokáže určiť. Výška príjmu je avšak podľa súdu vyššia než suma minimálnej mzdy na Slovensku.
15. Podľa čl. 3 ods.1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. 16. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 zákona č. 36/2005 Z. z. zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o rodine“) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 17. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 18. Právna úprava vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je založená na rovnakom postavení rodičov dieťaťa. Obaja tak majú povinnosť prispievať na výživu detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Rozsah vyživovacej povinnosti rodiča je limitovaný odôvodnenými potrebami dieťaťa, pričom dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 19. Podľa § 78 ods. 1 zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. 20. Podľa § 78 ods. 3 zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. 21. V zmysle vyššie citovaných ustanovení zákona, pri rozhodovaní o zmene výživného treba porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného, tak v čase skoršieho rozhodnutia, ako aj v čase nového rozhodnutia. Zmenou pomerov sa rozumie výrazná zmena tých okolností (či už na strane oprávneného alebo povinného), ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom. Pri posudzovaní, či nastala zmena pomerov na strane oprávneného na výživnom, resp. povinného rodiča a v akom rozsahu je odôvodnená zmena výživného, súd vychádza zo základných kritérií pre určenie vyživovacej povinnosti, uvedených v § 62 zákona o rodine. Základnými kritériami pre určenie rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom sú schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov mal. dieťaťa a odôvodnené potreby ich dieťaťa. V prípade, ak súd zistí podstatnú zmenu pomerov rodičov alebo detí, zmení existujúcu úpravu výživného, a to v rozsahu, ktorá zodpovedá kritériu § 62, resp. § 75 ods. 1 zákona o rodine. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov podľa § 78 ods. 3 zákona o rodine. Záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch, týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi, tak ako to vyplýva z čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa. 22. Hmotnoprávnou podmienkou v zmysle zákona o rodine na to, aby mohol súd pristúpiť k zmene vyživovacej povinnosti, je zmena pomerov na strane oprávneného, teda maloletého dieťaťa alebo na strane povinného rodiča, ktorý je zaviazaný platením výživného. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadnuť na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného. Dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti môžu byť len vtedy, ak sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov konania v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia pôvodného rozhodnutia o výživnom. 23. Na strane oprávneného dieťaťa to môžu byť zmeny v súvislosti so začiatkom školskej dochádzky, zmeny stupňa školského systému, ale aj vyšší vek dieťaťa a s ním súvisiace výdavky na stravu, drogériu a ošatenie. Je potrebné uviesť, že za odôvodnené potreby maloletého dieťaťa sa považujú jednak základné potreby, ako napr. stravovanie, ošatenie, školské výdaje, cestovné so školy, pomerná
časť nákladov na bývanie, ale jednak aj potreby, ktoré prispievajú k rozvoju osobnosti dieťaťa, napr. mimoškolské aktivity a športové krúžky. Netreba avšak zabudnúť aj na vývoj životných nákladov. Je všeobecne známe, že posledné roky života sú spojené s neustálym zdražovaním vo všetkých oblastiach života, či už ide o tie najzákladnejšie potreby akými sú strava, či potreby spojené s bývaním – nárast cien energií a služieb, cien liekov, hygienických potrieb, oblečenia, liekov, cestovného a pod. zároveň s rastúcim vekom dieťaťa rastú aj náklady spojené so zabezpečovaním jeho potrieb. 24. Schopnosti a možnosti povinného rodiča (v tomto prípade otca) sú dané nielen jeho preukázanými zárobkovými pomermi, ale tiež všetkými ďalšími príjmami, najvyššie dosiahnutým vzdelaním, praxou, odbornosťou, pracovným zaradením, rozsahom a druhom vykonávanej pracovnej aktivity, vekom, zdravotným stavom, počtom vyživovacích povinností. 25. Z vyššie uvedeného tak vyplýva, že zákon o rodine umožňuje prelomiť prekážku právoplatne rozhodnutej veci (res iudicata) podľa ustanovenia § 78 iba za predpokladu, že sa preukáže zmena pomerov na strane oprávneného a povinného, v dôsledku čoho súd môže zmeniť vyživovaciu povinnosť stanovenú predchádzajúcim súdnym rozhodnutím. V rámci rozhodovania o zmene výšky výživného preto súd zhodnotil a porovnal okolnosti dôležité pre učenie výšky vyživovacej povinnosti v čase predchádzajúceho rozhodovania súdu a aj v čase vydania tohto rozhodnutia. Súd porovnal možnosti, schopnosti a majetkové pomery povinného otca a prihliadol aj na odôvodnené potreby maloletej. 26. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že zistený skutočný stav veci umožňuje vo vzťahu k návrhu na zvýšenie výživného tomuto návrhu čiastočne vyhovieť. 27. Na základe lustrácie v registri obyvateľov Slovenskej republiky je zrejmé, že otec nemá inú vyživovaciu povinnosť. 28. Na strane maloletej došlo k zmene pomerov v tom, že narástli náklady na zabezpečovanie jej bežných potrieb, ktoré avšak matka nevie presne vyčísliť. Matka je t. č. bez príjmu a je plne odkázaná na materiálnu a finančnú pomoc svojich rodičov, býva v ich domácnosti, na bývanie im neprispieva, rodina sa stravuje spoločne, pričom potraviny zakupujú jej rodičia. Rovnako tak jej prispievajú na zakupovanie potrieb maloletej. Maloletá má zdravotné problémy – kožné problémy, ktoré si vyžadujú používanie špeciálnej kozmetiky, ktorá je cenovo náročná a zároveň vo zvýšenej miere navštevuje lekára, čo je spojené aj so zvýšením cestovným. Matka od 09/2026 plánuje dať maloletú do škôlky, poplatky nepozná. 29. Aj napriek tomu, že matka výdavky na maloletú nedokázala presne vyčísliť, súd má jednoznačne za to, že od roku 2022 došlo k zvýšeniu výdavkov na maloletú a uvažovať v rovine, kedy je suma 50 eur postačujúca na zabezpečenie riadnej výživy maloletého dieťaťa, je nereálna. Suma 50 eur sa blíži k sume minimálneho výživného, ktoré má byť pre maloleté deti určené v skutočne výnimočných prípadoch. Vyhovenie návrhu matky je preto absolútne potrebné. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že otec žiadnym iným spôsobom, okrem platenia bežného výživného, nepodieľa na zabezpečovaní starostlivosti o maloletú. O maloletú dlhodobo nejaví záujem, nestretáva sa s ňou, neplní jej teda výživné v naturálnej forme, nekomunikuje s maloletou, nevolá, nenavštevuje s ňou lekárov a pod. 30. Nosnou argumentáciou otca pre zamietnutie návrhu bol nedostatok financií z dôvodu jeho nezamestnanosti a z dôvodu, že nie je v možnostiach jeho matky prispievať vo vyššej sume, nakoľko sa stará o dve maloleté deti. Pokiaľ ide o argument neschopnosti platenia výživného vo zvýšenej miere jeho matkou, tá je absolútne neprípustná. Matka otca maloletej (t. j. stará matka) nemá k maloletej vyživovaciu povinnosť a súd nemusí a nebude prihliadať na jej majetkové pomery. Pokiaľ ide o argument o nezamestnanosti, tento argument je pre súd neprípustný. Otec sa nemôže vyhýbať svojej vyživovacej povinnosti, resp. jeho zvýšenia tým, že sa bude vyhovárať na svoj nulový príjem. Otec je povinný zabezpečiť si príjem na to, aby zaobstaral potreby svojho maloletého dieťaťa (nehovoriac o svojich vlastných potrebách). Inú vyživovaciu povinnosť otec nemá. Zároveň pokiaľ sa otec zdržiava v Anglicku, v tejto krajine je dlhodobo miera nezamestnanosti okolo 5 % a výška minimálnej hodinovej mzdy je 12,71 libier, čo je cca 14,50 eura. Neobstojí ani prípadný argument otca o tom, že nepozná jazyk danej krajiny a to mu bráni sa riadne zamestnať. V danom prípade by som nerozumel, prečo by sa v danej krajine zdržiaval.
31. Súd pri rozhodovaní o návrhu matky na zvýšenie výživného prihliadol na zvýšenie bežných výdavkov ako aj na zdravotné problémy maloletej. Zároveň prihliadol aj na niekoľkoročné zvyšovanie cien takmer všetkých komodít a potrieb od stravy, oblečenia, energií, služieb a tzv. inflácie. Takisto bral do úvahy potencionálny príjem otca, ktorý by mohol dosahovať minimálne na Slovensku, ak by sa zamestnal a mal príjem v minimálnej mzde, ktorá pre rok 2025 je v sume 816 eur v hrubom, čo je cca 663 eur v čistom. Súd je toho názoru, že otec s najväčšou pravdepodobnosťou dosahuje príjem dokonca vyšší, resp. je to v čase jeho života v Spojenom kráľovstve v jeho možnostiach. 32. V takto naznačenom smere súd určil výživné pre maloletú A. vo výške 130,- eur mesačne, čo je možné považovať za primerané tak odôvodneným potrebám maloletej, ako aj potencionálnemu príjmu a možnostiam otca. Pri určovaní výživného sa súd inšpiroval tabuľkou pre určenie výživného na maloleté deti v Metodike pre výpočet výživného rodičov k deťom vypracovanej Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, kde prihliadnuc na vek maloletej a počet vyživovacích povinností by výživné malo predstavovať sumu približne 18 % z potencionálneho čistého príjmu otca na jedno dieťa. Prihliadnuc taktiež na absolútny nezáujem otca o maloletú, prihliadnuc na to, že sa s ňou viac ako 2 roky nevidel, nestretáva sa s ňou a neplní si svoju vyživovaciu povinnosť v naturálnej forme súd určil výživné v sume 130,- eur, ktorú súd považuje za sumu primeranú. 33. Na základe citovaných ustanovení právnych predpisov a zistených skutočností súd dospel k záveru, že oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu o výške vyživovacej povinnosti došlo k zmene pomerov na strane maloletej, a preto čiastočne vyhovel návrhu matky na zvýšenie výživného a zmenil rozsudok, ktorým bola naposledy určená vyživovacia povinnosť a zaviazal otca prispievať na výživu maloletej tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto rozsudku. 34. Podľa § 77 ods. 1 zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. 35. S poukazom na § 77 ods. 1 zákona o rodine súd ako počiatok povinnosti otca platiť výživné určil deň 4.8.2025, t. j. deň podania návrhu matky na zvýšenie výživného. 36. Otec sa teda dostal do omeškania s platením výživného, a preto súd vo výroku II. určil sumu dlžného výživného za obdobie odo dňa podania návrhu, t. j. od 4.8.2025 do 31.1.2026 v celkovej výške 469,67 eur a uložil otcovi povinnosť uhradiť dlžné výživné k rukám matky v lehote do 6 mesiacov odo dňa doručenia rozhodnutia osobe povinnej z vyživovacej povinnosti. 37. Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh. Ani jeden z manželov si neuplatnil nárok na náhradu trov konania. 38. Podľa § 58 ods. 1 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 39. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 53 až § 55 CMP). 40. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia tak, že žiadnemu z účastníkov konania nepriznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko si náhradu trov konania účastníci neuplatnili. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove. Právo podať odvolanie nemá osoba, ktorá sa tohto svojho práva účinne v súlade s ustanovením § 368 Civilného sporového poriadku pred súdom vzdala (t. j. matka maloletej a procesný opatrovník).
V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, ktorej veci sa týka a čo sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), musí byť podpísané a uvedená spisová značka konania. (§ 127 a § 363 CSP) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolanie. (§ 364 CSP) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP) Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na nariadenie súdneho výkonu rozhodnutia.